Huby predstavujú obľúbenú pochúťku mnohých Slovákov, no ich zber a konzumácia si vyžadujú opatrnosť. Nie všetky huby sú jedlé a niektoré môžu byť dokonca smrteľne jedovaté. Okrem toho, aj jedlé huby môžu spôsobiť zdravotné problémy, ak sú znečistené, staré alebo nedostatočne tepelne upravené. Jednou z húb, pri ktorej je obzvlášť dôležité rozlišovať, je ušiak obrovský, ktorý sa dá ľahko zameniť s jedovatým ušiakom obyčajným.
Riziká konzumácie húb
Lekár a člen mykologickej spoločnosti Rudolf Frnčo upozorňuje, že otravy nemusia spôsobovať len jedovaté huby. Problémy môžu nastať aj po konzumácii jedlých húb, ktoré sú znečistené postrekmi, exkrementmi zvierat, staršími plodnicami napadnutými parazitmi, splesnenými hubami alebo nedostatočnou tepelnou úpravou. Obľúbené opekanie plávok si vyžaduje tepelnú úpravu minimálne 30 minút.
Každá huba obsahuje rôzne toxíny s odlišnými účinkami na ľudský organizmus. Medzi najnebezpečnejšie patrí muchotrávka zelená, ktorej toxíny poškodzujú pečeňové bunky. Pavučinovec plyšový zase poškodzuje obličky. Ušiak obecný môže poškodiť pečeň a muchotrávka tigrovaná, strmelky a vláknice ovplyvňujú centrálny nervový systém.
Príznaky otravy hubami sú individuálne a môžu sa prejaviť s oneskorením. Pri muchotrávke zelenej sa môžu objaviť až po 6-24 hodinách, prejavujú sa nevoľnosťou, zvracaním, kŕčovitými bolesťami, malátnosťou, hnačkou a žltnutím. Otrava ušiakom sa prejavuje podobne, avšak o niečo skôr, za 6-8 hodín. Môže sa objaviť bolesť hlavy, nevoľnosť, pocity opojenia, zúrivosti alebo ospalosti. Vláknice sa prejavujú najrýchlejšie, do 10-30 minút, nevoľnosťou, potením a dvojitým videním.
Mýty a omyly pri rozpoznávaní húb
Medzi ľuďmi kolujú rôzne „zaručené“ recepty na rozpoznávanie jedovatých húb, ktoré sú však často absurdné. Napríklad, názor, že huby, ktoré púšťajú mlieko, sú jedovaté, je nesprávny, pretože rýdziky pravé sú chutné jedlé huby. Taktiež sa nedá spoľahnúť na to, že lupenaté huby sú jedovaté a rúrkovité jedlé, alebo že strieborný predmet pri styku s nejedlou hubou očernie. Ani to, že slimáky a červíky ohrýzajú len jedlé huby, nie je pravda. Niektorí hubári testujú jedovatosť olizovaním huby, čo sa praktizuje napríklad u plávok, ale Rudolf Frnčo túto metódu neodporúča.
Prečítajte si tiež: Ako znížiť vysoký krvný tlak
Ako správne zbierať huby
Aby sme predišli omylom, zbierajte vždy celé huby a pozorne sledujte všetky rozlišovacie znaky. Zvlášť dôležité je to pri muchotrávke zelenej, ktorú si možno zameniť s plávkou alebo pečiarkou. Muchotrávka má vždy kalich smrti, sukničku a biele lupene, zatiaľ čo plávka kalich a sukničku nemá a pečiarka má ružové alebo tmavohnedé lupene. Často zbieraná muchotrávka ružovkastá sa dá zameniť s muchotrávkou tigrovanou. Rozlíšiť ich možno podľa farby, ale istejšie je zistiť, či je báza hlúbika červivá - červivý ho má len muchotrávka ružovkastá.
Pri zbere ostatných húb je dôležité poznať a rozpoznať všetky rozlišovacie znaky. Ak si nie ste istí, huby radšej nezbierajte.
Ušiak obrovský vs. ušiak obyčajný
Ušiak obrovský (Gyromitra gigas) a ušiak obyčajný (Gyromitra esculenta) sú huby, ktoré sa vyskytujú v našich lesoch od marca do mája. Ušiak obyčajný rastie prevažne v ihličnatých lesoch, zatiaľ čo ušiak obrovský obľubuje aj listnaté lesy. Oba druhy sa vyskytujú na piesčitých až hlinito-piesčitých pôdach, v machu a v lesnej opadanke.
Oba druhy ušiakov vytvoria plodnicu, ktorá sa skladá z klobúka a hlúbika. U ušiaka obyčajného je klobúk nepravidelne členitý, laločnato až mozgovito poprehýbaný, gaštanovohnedej až tmavohnedej farby. Hlúbik je nepravidelne valcovitý, dutý, jemne vločkatý, belavý s tónmi dožlta, dočervena až dofialova. Dužina je krehká, tenká a chrupavkovitá, zvnútra voskovitá až belavá.
Ušiak obrovský má robustnejšiu plodnicu. Klobúk je viac-menej guľovito formovaný, nepravidelne mozgovito členený, v mladosti svetlohnedý s medovým nádychom, neskôr má okrovo hnedú až hnedú farbu, niekedy s olivovým nádychom. Vnútro klobúka je komôrkovité až duté, s belavou chrupavkovitou dužinou, ktorá má nevýraznú korenistú vôňu. Spodným okrajom klobúk neprirastá k hrubému hlúbiku. Samotný hlúbik je hrubý, nepravidelne hrboľatý, krehký, dutý a pomerne krátky, farby belavej až okrovožltkastej, s jemnými vločkami a môže vyrastať z menšej podzemnej hľuzy.
Prečítajte si tiež: Majstrovstvo detektívky Agathy Christie
Dôležité je vedieť, že všetky druhy ušiakov obsahujú v plodniciach rakovinotvorný gyromitrín, prudký jed poškodzujúci obličky. Varom sa síce ničí, no aj tak sa v minulosti stali smrteľné otravy po konzumácii ušiaka obyčajného. Novšie výskumy potvrdili, že aj ušiak obrovský obsahuje dosť tohto jedu, preto sa jeho plodnice neodporúča konzumovať. Informácie o jedlosti ušiaka obrovského treba brať s rezervou a v žiadnom prípade sa nesmie jeho plodnica jesť za surova.
Ako si overiť, či je huba jedlá
Ak si nie ste istí, či je huba jedlá, navštívte hubársku poradňu. V Bratislave funguje hubárska poradňa v Slovenskom národnom múzeu na Vajanského nábreží, vždy v pondelok od 15.00 do 17.00. Môžete tam priniesť huby a opýtať sa na čokoľvek vás zaujíma.
Na presnú identifikáciu je potrebné doručiť do poradne aj vysušenú plodnicu huby a opis nálezových okolností, teda meno nálezcu, dátum nálezu, miesto nálezu - GPS súradnice, opis plodnice, opis biotopu, aké rastliny, kry a stromy sú prítomné na mieste nálezu, substrát, na ktorom huba rastie (drevo, rastlinné zvyšky, rastlinný opad, humus, trus), aká je tam pôda, geologické podložie, aké sú mikroklimatické pomery atď.
Keďže mnohé druhy húb sa na seba veľmi podobajú, je nevyhnutné identifikovať ich na základe štúdia morfologických znakov plodníc, napr. tvar a rozmery plodnice, hlúbika, klobúka, či má lupene, alebo rúrky, ak sa jedná o huby bazídiovýtrusné (Basidiomycota) a v prípade vreckatovýtrusných húb (Ascomycota) sa tiež sledujú formy ich plodníc - askokarpov a ich makroskopických (voľným okom, prípadne lupou), či mikroskopických znakov (pomocou mikroskopu, aj pomocou rôznych chemikálií, farbív).
Prečítajte si tiež: Overený recept