Beluša, obec s bohatou históriou a kultúrnym dedičstvom, sa môže pochváliť nielen sakrálnymi pamiatkami a prírodnými krásami, ale aj umeleckými dielami a tradíciami, ktoré pretrvávajú stáročia. Prvá písomná zmienka o Beluši pochádza z roku 1330, ale územie bolo osídlené už v staršej dobe bronzovej (2000 - 1500 pred Kristom). Obec získala mestské výsady v 14. storočí a stala sa zemepánskym mestečkom. Medzi najvýznamnejšie pamiatky patria farský kostol sv. Alžbety Uhorskej, kostolík sv. Anny a pomník padlým v 1. a 2. svetovej vojne.
Sakrálne pamiatky a história obce
Dve hlavné sakrálne pamiatky sa nachádzajú v tesnej blízkosti. Historický skvost, kostolík sv. Anny, sa nenápadne skrýva vedľa novšieho, väčšieho kostola sv. Alžbety Uhorskej. Treba spomenúť aj kaplnku sv. Farský kostol sv. Rímskokatolícky kostol svätej Alžbety Uhorskej bol pravdepodobne postavený pred rokom 1560, v gotickom slohu. Stojí v centre obce na Farskej ulici. V roku 1963 bol vyhlásený za národnú kultúrnu pamiatku. Zasvätený je k úcte sv. Táto dominantná budova bola postavená z kameňa, ako jednoloďová renesančná stavba s polygonálnym ukončením presbytéria a predstavanou vežou. Fasády kostola sú členené polkruhovo ukončenými oknami s profilovanými šambránami. Kostol počas storočí viackrát prešiel rôznymi prestavbami, dodnes však nestratil stopy svojej starobylosti. V roku 1560, keď ho počas reformácie používala evanjelická cirkev, začali prestavby do takej podoby, ako vyzerá dnes. K severnej stene boli pristavané empory. V roku 1711 bol kostol prestavaný do baroka. Kostol sv. Posledný väčší stavebný zásah bol realizovaný v prvej polovici 19. storočia, po požiari, ktorý v roku 1827 postihol Belušu. Zhorela strecha kostola aj veža, a silný oheň roztavil aj kostolné zvony. Strecha aj veža boli opravené, pristavaná bola bočná loď kostola a sakristia. Vo svätyni bol gotický oltár starobylého tvaru, na ktorom kedysi stála socha Panny Márie s malým Ježiškom na rukách, ktorú obklopovali sochy sv. Alžbety Uhorskej a sv.
V interiéri kostola sa v 18. storočí uplatnil barokový sloh, o čom svedčí hlavný oltár, bočný oltár Ukrižovania a kazateľnica. Podľa kanonickej vizitácie z roku 1766 na zbarokizovanom hlavnom oltári s plastickým vyobrazením Svätej Trojice bol už obraz sv. Alžbety Uhorskej. Pri obraze z dvoch strán stáli sochy mučeníkov sv. Floriána a sv. Šebastiána. Obraz na hlavnom oltári bol v roku 1879 nahradený novým, ktorý namaľoval svetoznámy maliar Jozef Božetech Klemens, a dominuje na ňom dodnes. Z 18. storočia pochádzajú niektoré vzácne a posvätné relikvie, napr. kostička z telesných pozostatkov sv. Alžbety Uhorskej z Viedne. V roku 1908 sa od blesku zapálila šindľová strecha veže kostola, ktorá bola nahradená plechovou strechou. Zo 41 metrov vysokej kostolnej veže (aj s krížom) počas druhej svetovej vojny, v roku 1916, na vojenské účely zrekvirovali päť zvonov. Kostol sv. Alžbety Uhorskej, v popredí kostolík sv. V rokoch 1928 až 1929 na steny lode kostola umiestnili kolorované plastiky krížových ciest. V rokoch 1940 - 1943 prebehla rozsiahla stavebná úprava kostola a následne bol kostol vymaľovaný do barokového slohu. Od roku 1958 do roku 2013 na kostole boli vykonané ďalšie úpravy: kúpený a inštalovaný bol nový organ, osadené dve vitrážové okná od V. Hložníkovej - sv. Cyril a sv. Spomínané renesančné fresky, objavené na celej klenbe kostola lode pod viacerými vápennými nátermi, sú unikátnou renesančnou pamiatkou. Svojím vekom, zachovaním a rozsahom nemajú na Slovensku obdobu. Maľby tvoria oranžové a čierne ornamentálne pásy, ktoré vytvárajú bohatú iluzívnu sieť.
Vedľa farského kostola sv. Alžbety Uhorskej stojí starý románsky kostolík, ktorý kedysi slúžil prvým obyvateľom Beluše. Pochádza z druhej polovice 13. storočia, stavebnými úpravami prešiel okolo roku 1300. Kostolík sv. Známy archeológ a historik Dr. Anton Petrovský-Šichman o tomto starobylom objekte napísal: „Vedľa väčšieho novovekého kostola stojí zachovalá stavba malého románskeho kostolíka sv. Anny. Dĺžka kostolíka je rovnaká ako dĺžka štvrtého kostola v Mikulčiciach na Morave. Portál kostolíka je už ranogotický, pôdorys a okná sú ešte románske. Kostolík je jednoloďová ranogotická stavba s polkruhovou apsidou, ktorá je zaklenutá valenou klenbou, bez veže. Aspida je od lode oddelená mierne lomeným triumfálnym oblúkom. Západnej fasáde dominuje gotický portál s ostením s lomeným oblúkom. Portál kostolíka je ranogotický, pôdorys a okná sú ešte románske. Zachovali sa aj tri pôvodné štrbinové okná, dve na južnej strane lode kostolíka, jedno na apside. Kaplnka má bielené fasády a je pokrytá šindľovou strechou. Interiér je plochostopý, pravdepodobne v 14. Kostolík sv. Anny prešiel niekoľkými obnovami, ale je jeden z mála stredovekých sakrálnych objektov, ktorý si zachoval svoju pôvodnú podobu bez následných prestavieb. Strecha bola najprv obnovená, neskôr bola osadená nová strecha. Kostolík sv. Po stavbe nového kostola sv. Alžbety Uhorskej v jeho blízkosti istú dobu kostolík nebol využívaný. Počas reformácie sa v ňom začali stretávať katolíci, ktorí v tej dobe boli menšinoví. V tom období bola do kostola vstavaná drevená empora. V neskoršom období bol využívaný ako kostnica, v ktorej sa zhromažďovali kosti zo zrušených hrobov cintorína, ktorý bol od dávnych čias pri kaplnke. Tieto kosti boli neskôr uložené do spoločného hrobu na novom cintoríne. V súčasnosti kostolík patrí Rímskokatolíckej cirkvi - belušskej farnosti.
Socha Beluše a miestne legendy
Na novom zelenom námestí v Beluši, ktoré vzniklo na mieste pôvodného betónového parkoviska, sa nachádza socha Beluše. O príbehu, povesti o Beluši, podľa ktorého táto socha vznikla, sa dozviete z informačnej tabuľky umiestnenej pod sochou. Spomenieme iba, že sa v dávnej minulosti pod kopcom Malenica nachádzalo ,,Koščelišče“, kde stál kostol, a kde mal svoju kúriu zemepán Beloch, ktorý bol na chudobných pastierskych ľudí, bývajúcich v okolitých domčekoch, prísny, ale spravodlivý, a preto ho ľudia mali radi. Mal jedinú dcéru Belušu, ktorá vynikala svojou krásou. Keď vyrástla, rodičia sa snažili nájsť jej dobrého ženícha. Vydala sa za potomka slávnej rodiny Kontúrovcov. Šťastné manželstvo prekazil lúpežný rytier Kaj, ktorý chcel, aby sa Beluša stala jeho ženou. Na hrad sa vydal jej manžel i otec so svojimi ľuďmi. Ako sa blížili k hradu, pod zemou sa ozvalo divné hučanie a dunenie. Kaj a jeho družina prišla zo strachu o rozum. Žiaľ, v hrade zahynula aj krásna Beluška. Zemetrasením sa totiž uvoľnil otvor na terajšom mieste zvanom Kamenné vráta. Z otvoru zeme sa vyliala voda, ktorá zaplavila celé okolie, zničila všetky domy aj kostolík. Socha, vysoká 3,3 metra je vytesaná z jaseňového dreva, zo stromu, ktorý obhorel a uschol potom ako v Beluši vyčíňal podpaľač.
Prečítajte si tiež: Typy obalov na varené výrobky
Kultúra a tradície
Obecná knižnica vznikla v roku 1954. V minulom roku prebehla v knižnica rozsiahla rekonštrukcia, ktorá jej dodala moderný a súčasný vzhľad. Spolu s interiérom sa zmenil aj koncept knižnice, ktorá sa snaží fungovať ako kultúrno-komunitné centrum. Otvorila viacero voľnočasových na kultúru zameraných klubov vrátane filmového, knižného a hereckého klubu. Časť aktív sa sústredí na seniorov a znevýhodnené skupiny obyvateľstva. Najväčšie podujatie obce predstavuje Belušský jarmok, ktorý sa koná pravidelne v poslednú júnovú nedeľu a prináša bohatý kultúrny program. Nadväzuje na miestnu tradíciu trhov a remesiel. Najcharakteristickejšími remeslami pre Belušu bolo papučiarstvo a košikárstvo, o ktorom si niečo povieme nižšie.
Košikárstvo v Beluši
Košikárstvo v Beluši malo dlhú tradíciu. Písomné pramene z 18. storočia sú svedectvom toho, že v tých časoch košikárstvo malo charakter domáceho remesla. Značný rozmach košikárstvo zažíva koncom 19. storočia, keď bola založená Košikárska štátna škola (v roku 1893) ako prvá tohto druhu na Slovensku, podľa vzoru viedenskej školy. Jej zakladateľom bol Ľudovít Balogh. Na škole sa vyučovalo po slovensky, keďže väčšina žiakov hovorila týmto jazykom. Študijná osnova mala teoretickú a praktickú časť. V prvom ročníku sa preberali základy pletenia. Žiaci plietli okrúhle koše na ovocie a zemiaky, podlhovasté na bielizeň, ručné tašky, hranaté koše na drevo a cestovné kufre. V druhom ročníku na pletenie používali tŕstie, lyko, slamu, morskú trávu a šachor. Z týchto materiálov vyrábali ručné tašky náročnejších tvarov, košíky a krošne na chlieb, košíky na ovocie a kvety. V treťom ročníku sa žiaci zdolávali rozličné druhy pletenia - štvorcové, krížové a prstencové, ktoré mali aj ozdobnú funkciu. K používaným materiálom pribudol bambus. Plietli stojany na kvety, stojany na noty pre hudobníkov, cestovné kufre, detské kočíky, hojdačky, stojany na knihy, čajové stoly, rozličný verandový a izbový nábytok, najviac kreslá a stolíky. Z výrobkov belušských košikárskych majstrov. Košík na ovocie, košík s vetracím otvorom a krytom na prenos psíka. Z výrobkov belušských košikárskych majstrov. Košík na ovocie, košík s vetracím otvorom a krytom na prenos psíka.
Ľudová izba a pamätníky
Izba pripomínajúca život predkov bola obnovená, pretože už v minulosti existovala, a sprístupnená verejnosti. Nachádza sa v jednej miestnosti na 1. poschodí kultúrneho domu na Farskej ulici. Navštíviť ju možno len na základe vopred dohodnutého termínu. Môžete tu vidieť výšivky, ktoré mali kedysi gazdiné na stenách v kuchyni, starodávne poľnohospodárske náradie, vybavenie kuchyne, kroje. Pred vstupom na miestny cintorín na ulici Dr. Clementisa od roku 1976 stojí nenápadný, a zároveň sympatický Monument piatich prstov. Je symbolom piatich udalostí, ktoré prehrmeli obcou. Na prednej strane „prstov“ v hornej časti sú tieto historické pohromy, ktoré postihli niekdajšie mestečko, dnešnú obec v minulosti, znázornené symbolmi, a na zadnej strane je ich detailný opis. Sú to udalosti z 19. storočia - cholera, hladomor, povodeň a požiar a udalosti z 20. Pomník padlým v 1. a 2. Obetiam svetových vojen je venovaný pomník, ktorý stojí pri rímskokatolíckom kostole svätej Alžbety Uhorskej. Najprv v roku 1935 vznikol pomník ako pamiatka na obete prvej svetovej vojny. Po skončení druhej svetovej vojny bol doplnený o obete tejto vojny. Celý pomník pozostáva z piatich častí, ktoré sú umiestnené na dvojstupňovom betónovom podstavci. Pomník padlým v 1. a 2. Na ľavej strane pomníka sa nachádza postava stojaceho vojaka, ktorý sa opiera o pušku. Odetý je v uniforme používanej počas prvej svetovej vojny. Na čelnej ploche, pod nápisom: „Padlým česť a mier - živým odpovednosť a boj!“ je osadená tabuľa z lešteného čierneho mramoru, s tromi stĺpcami mien vojakov padlých v prvej svetovej vojne. Po jej stranách sú vyryté roky 1914 a 1918. Pod nápisovou doskou je reliéf zobrazujúci kľačiacu smútiacu ženu nad hrobom padlého vojaka. Na čelnej stene hranolového pomníka je upevnená druhá nápisová tabuľa z lešteného čierneho mramoru s menami vojakov padlých v druhej svetovej vojne. Na pravej strane pomníka je súsošie smútiacej kľačiacej ženy s vencom a stojaceho malého chlapca s rukami zopätými v modlitbe.
Belušské Slatiny a Cesta básnikov
Miestnu časť Belušské Slatiny, ktorá patrí k najkrajším rekreačným častiam v obci, sa snažia postupne revitalizovať. V roku 1889 boli v Belušských Slatinách vybudované kúpele, ktoré sú v súčasnosti v správe rehoľných sestier. Obľúbené sú pramene pri tzv. Lurdských jaskynkách. Miestna časť Belušské Slatiny ponúka počas celého roka priestor na rekreáciu, turistiku, cykloturistiku. Cesta básnikov predstavuje turistický chodník venovaný spisovateľom pôsobiacim v Beluši a okolí. V Belušských Slatinách od roku 2022 vznikajú lavice a miesta na sedenie prepojené básnickými osobnosťami regiónu a ich úryvkami. Po obrej lavici Vladimíra Roya, hudobných nástrojoch Jána Smreka a srdciach Jaroslava Martiša vznikol gabiónový gauč Ladislava Kvasničku. Súčasťou Cesty básnikov sa v minulom roku stal aj Keltský stromový horoskop, ktorý opisuje dejiny Slatín ako keltského a slovanského náleziska. Stromy do tvaru kruhu vysadili na mieste Jurové žiaci Základnej školy v Beluši spolu s členmi občianskeho združenia. Veľké balvany uprostred kruhu zdobia keltské runy, ktoré vytesali sochári Jaroslav Martiš a Pavol Hajduk. V okolí miestny ochranca prírody Ľubo Ondráško spolu s deťmi nainštaloval desať vtáčích búdok.
Cyklodoprava a šport
Dôležitou investičnou oblasťou v tejto obci je cyklodoprava. K dvom uzamykateľným cykloprístreškom umiestneným na najfrekventovanejších autobusových zastávkach pribudli cykloprístrešky a cyklostojany v areáli Základnej školy v Beluši a na železničnej stanici. Trenčianska župa realizuje výstavbu 100 km dlhej Vážskej cyklomagistrály. Jej súčasťou je aj 5. úsek dlhý asi 12 km, ktorý vedie cez k. ú. obcí Ladce, Hloža - Podhorie, Beluša, Horenice, Streženice a mesta Púchov. Jediný z 8. úsekov tejto cyklomagistrály má moderný cyklomost cez rieku Váh medzi obcami Lednické Rovne a Beluša. V športovom areáli s rozlohou viac ako 1,3 hektára, ktorý sa nachádza v miestnej časti Hloža, v roku 2022 milovníkom cyklistických športov a adrenalínu sprístupnili druhú najväčšiu asfaltovú pumptrackovú dráhu, ktorá má tri samostatné okruhy. Toto unikátne dielo vzniklo v spolupráci obce Beluša a OZ Strážovská stopa.
Prečítajte si tiež: Trendy v umelých vianočných stromčekoch Jedľa
Prečítajte si tiež: Správne použitie NPK hnojív na zemiaky