Pestovanie kukurice siatej na zrno a siláž má na Slovensku významné postavenie. Dosiahnuté priemerné úrody kukurice na zrno za posledných päť rokov boli na úrovni 7,6 t/ha. Avšak, zaznamenáva sa negatívny trend postupného znižovania úrodového potenciálu, najmä v dôsledku sucha. Cieľom je zastaviť pokles úrod a plne využiť potenciál moderných hybridov v meniacich sa klimatických podmienkach.
Základné obrábanie pôdy a pôdoochranné technológie
Rozhodujúcou oblasťou agrotechniky kukurice siatej, kde dochádza k zásadným zmenám, je spôsob základného obrábania pôdy. Okrem tradičných (konvenčných) spôsobov sa čoraz viac presadzujú pôdoochranné pestovateľské technológie s prvkami minimalizácie a ochrany pôdy. Tieto technológie nie sú náhradným riešením, ale systémom presne stanovených cielených agrotechnických zásad.
Úspešná pôdoochranná technológia musí zabezpečiť priaznivú štruktúru pôdy, zabrániť erózii, podporiť aktívnu biologickú činnosť pôdy, optimalizovať hydrofyzikálne vlastnosti a udržať štruktúru pôdnych agregátov. Súčasťou je aj primeraná regulácia škodlivých činiteľov, hlavne burín.
Konvenčné obrábanie pôdy
Pri klasickom spôsobe základnej a predsejbovej prípravy pôdy je koreňový systém kukurice schopný preniknúť do väčších hĺbok a čerpať vlahu aj z hlbších vrstiev pôdy. Ak sme pôdu na jeseň zorali bez povrchovej úpravy, skoro na jar ju urovnáme, aby sa prehriala a vyprovokoval sa rast burín, ktoré môžeme do sejby ešte potlačiť mechanicky. Náradie tesne pred sejbou kukurice používame len do hĺbky budúcej sejby. Kukurica znesie aj hrubšiu štruktúru pôdy nad osivovým lôžkom, pretože má veľké semená s vysokou energiou klíčivosti. Hrudkovitá pôda dobre absorbuje vodu a zabraňuje sa tak jej erózii.
Redukované a konzervačné spôsoby obrábania pôdy
Pri redukovaných a konzervačných spôsoboch obrábania pôdy sa nevykonáva orba radličnými pluhmi, ale základným náradím je kyprič. Jeho použitím nastáva len kyprenie pôdy do požadovanej hĺbky a jej drobenie bez obrátenia.
Prečítajte si tiež: Typy obalov na varené výrobky
Pôdoochranné technológie
Pred uplatnením pôdoochranných technológií pestovania kukurice je potrebné venovať zvýšenú pozornosť výberu pozemku. Nevhodné sú extrémne ťažké ílovité pôdy, zamokrené pôdy so zlou drenážnou schopnosťou. Pred pestovaním kukurice na zrno by mal byť samozrejmosťou agrochemický rozbor pôdy. Pri nízkych zásobách živín je nutné vykonať zásobné hnojenie P, K a Mg a pri nízkom pH aj vápniť. Ak je pozemok z nejakého dôvodu nevyrovnaný, treba ho pred uplatnením pôdoochrannej technológie urovnať.
Hlavným kritériom pôdoochrannosti je ponechanie časti (min. 30 %) alebo všetkých pozberových zvyškov predplodiny na povrchu pôdy. Takýto mulč má pozitívny efekt v suchších, teplejších oblastiach s nerovnomerným rozložením zrážok a chráni pôdu pred eróziou.
Medzi pôdoochranné technológie patria:
Minimálne obrábanie pôdy: Znižuje počet mechanických zásahov a intenzitu obrábania pôdy.
Nastielanie (mulčovanie) pôdy: Ponecháva 30-70 % pozberových zvyškov na povrchu pôdy. Pôda sa po zbere predplodiny obrobí špeciálnym náradím, tzv. ploskorezom (kypričom so širokými radličkami). Dochádza k podrezaniu strniska a burín, pozberové zvyšky ostávajú na povrchu. Pôda nie je obrátená, ale iba nakyprená. Výsev kukurice sa uskutočňuje sejačkami s diskovými výsevnými pätkami, ktoré musia zapraviť osivo do požadovanej hĺbky.
Prečítajte si tiež: Trendy v umelých vianočných stromčekoch Jedľa
Priama sejba (sejba do neobrobenej pôdy, bezorbová sejba): Pred sejbou kukurice týmto spôsobom sa nevykonáva žiadny mechanický zásah do pôdy. V prípade potreby je možné použiť neselektívny herbicíd na odburinenie pôdy. Výsev sa robí špeciálnou (bezorbovou) sejačkou, ktorá si pôdu drobí vo veľmi úzkom pásiku a zapravuje do riadku osivo. Pri tomto spôsobe sejby kukurice je potrebné dbať na dostatočné prikrytie osiva pôdou (uzatvorenie brázdičiek), aby bolo zabezpečené kompletné vzchádzanie porastu. Kotúčové výsevné pätky musia byť ostré a správne nastavené.
Pri pôdoochranných technológiách sa v prevažnej miere vykonáva sejba so súčasnou aplikáciou minerálnych hnojív „pod pätu osiva“. Na dno ryhy po výsevnej pätke je umiestnené hnojivo, potom sa prihrnie trochou pôdy (osivo nesmie byť v kontakte s hnojivom, lebo by ho „rozleptalo“) a potom sa umiestni osivo, riadok sa zahrnie a pritlačí.
Osevný postup a monokultúrne pestovanie
Stabilná a kvalitná úroda je prioritou každého pestovateľa a dosiahne sa dodržiavaním správnych agrotechnických zásad, vrátane vyváženého osevného postupu. Pri súčasnej štruktúre plodín sa nedostatky vo výžive a dodávke organickej hmoty výraznejšie prejavujú na úrodách a ich kvalite.
Pre dosahovanie stabilných a kvalitných úrod je jednou z najzákladnejších podmienok pestrý a z viacerých hľadísk vyvážený osevný postup. Prestriedaním plodín vieme regulovať choroby, škodcov a buriny, ktoré pri opakovanom pestovaní plodiny zaznamenávajú výrazný nárast.
V praxi sa často stretávame s osevným postupom repka - pšenica - kukurica. Ak nie sú k dispozícii vhodnejšie predplodiny, uplatňovať tento sled plodín môžeme, ale nie je to ideálne riešenie. Repka ako širokolistá plodina pri kompletnom poraste dobre potláča buriny a zanecháva pôdu v dobrej štruktúre, čo vyhovuje následne pšenici ozimnej. Buriny, ktoré sa v pšenici presadili, je možné chemicky potlačiť, takže kukurica sa môže siať do relatívne dobrých pôdnych podmienok.
Prečítajte si tiež: Správne použitie NPK hnojív na zemiaky
Pri zvýšenom podiele obilnín v osevných postupoch (nad 50 %) sa zvýšil výskyt lipnicovitých (trávovitých) burín, najmä ovsa hluchého, ale aj metličky obyčajnej, psiarky roľnej, mohárov, ježatky kurej, pýru plazivého.
Pri pestovateľskej technológií kukurice siatej sa stretávame s jej opakovaným zaradením do osevného postupu alebo monokultúrnym pestovaním. Opakované pestovanie kukurice siatej v monokultúre na zrno, siláž či bioplyn je pri silnom infekčnom tlaku patogénov v súčasnosti už problematické. Pri monokultúrnom pestovaní kukurice sa zvýšil podiel burín, na ktoré nedostatočne zaberajú herbicídy, najmä ježatky kurej, mohárov, prstovky krvavej a rezistentných biotypov láskavcov a i.
Dobrý agronóm nastaví osevný postup tak, aby bol vyvážený, mnohostranný a plnil rôzne funkcie, ako sú udržanie pôdnej úrodnosti, regulácia zaburinenosti, zníženie erózie a strát živín z pôdy. V rámci osevného postupu musí byť aj dostatok priestoru pre variácie podľa konkrétnej situácie, napr. náhrada jedného obilninového druhu za iný, náhrada ozimín jarinami, zmeny plodín na zmiešaných honoch. Osevný postup by mal zabezpečiť aj celoročný pokryv pôdy, ktorý je dôležitý z hľadiska prirodzeného znižovania zaburinenosti.
Veľký význam pri využívaní rôznych minimalizačných technológií obrábania pôdy znova nadobúda včas vykonaná a ošetrená podmietka. Pozitíva spočívajú hlavne v obmedzení strát vody z pôdy, čo umožní rýchlejšie vyklíčenie podmietkou zapravených semien burín, ale aj výmrvu semien pozberanej kultúrnej plodiny.
Sejba kukurice
Pri zakladaní porastov kukurice je potrebné dodržiavať zásady, ktoré platia rovnako pre konvenčné ako aj pôdoochranné technológie. Pri kukurici rešpektujte požiadavky semien z hľadiska napučiavania a klíčenia. Tieto procesy sú závislé hlavne na teplote pôdy, dostupnosti vlahy a obsahu kyslíka v pôde. Cieľom je zabezpečiť vysokú poľnú vzchádzavosť a rovnomerné zapojenie porastu.
Kvalitné základné spracovanie pôdy pred sejbou je prvým predpokladom úspechu. Vplyv nerovnomerného spracovania pôdy je úzko spätý s kolísaním hĺbky sejby, a tým nepravidelným vzchádzaním porastu. Pri predsejbovej príprave pôdy zabezpečte, aby osivo kukurice bolo uložené v hĺbke 5-8 cm, na kapilárnu vrstvu a aby aj pri nedostatočných zrážkach bolo zásobené vlahou kapilárnej vody zo spodných vrstiev. Nad semenom sa musí nachádzať kyprá, nie príliš rozdrobená vrstva pôdy, ktorá umožňuje výmenu plynov a prehrievanie pôdy, odstraňuje nadbytočnú vodu, chráni klíček pred negatívnymi faktormi a neskorými mrazmi. Usilujte sa preto kypriť pôdu v predsejbovej príprave o 3-4 cm hlbšie ako je hĺbka sejby.
Vhodné teplotné podmienky pre sejbu kukurice nastanú vtedy, keď sa teplota pôdy v hĺbke uloženia semien 5-6 cm ustáli na teplote aspoň 8 ºC. Vyššie teploty priaznivo ovplyvňujú predovšetkým dynamiku klíčenia a následného vzchádzania. Pri sejbe klaďte dôraz na dodržanie hĺbky sejby a rovnomernosť rozmiestnenia osiva v riadku. To do veľkej miery ovplyvňuje spomínaná vyrovnanosť povrchu, predsejbová príprava pôdy a dodržiavanie pracovnej rýchlosti podľa konkrétneho typu sejačky.
Pri konvenčnej technológii sa vytvára výsevná brázdička v tvare písmena V výsevnou pätkou. Pre dosiahnutie požadovaného kontaktu semien s pôdou je potrebné buď semeno zatlačiť do dna brázdičky použitím zatlačovacieho kolesa, alebo brázdičku zahrnúť a následne intenzívne utláčať. Ideálne je ak zatlačovacie a zahrňovacie systémy vytvárajú výsledný, strieškovitý profil riadku.
Pri pôdoochranných technológiách je vo vrchnej vrstve pôdy väčšie množstvo rastlinných zvyškov, preto sejačky majú pred výsevným ústrojenstvom „koltre“ na ich prerezávanie, alebo dvojicu kotúčov, ktoré odstraňujú zvyšky rastlín do strán.
Inovácie v sejbe kukurice
V rámci pestovania kukurice za ostatné roky nedošlo k výraznejším zmenám. Sú pokusy s organizáciou porastu - sejba riadkov presne v smere sever - juh pre lepšie využitie svetla a zvýšenie fotosyntézy. Najmodernejšie sejačky presne ukladajú zrno s polohovaním, čím zabezpečujú vyrovnané vzchádzanie a postavenie listov po vzídení, a tým tiež lepšie využitie fotosyntézy. Používajú sa aj sejačky s variabilnou sejbou, ktorých počítače sú schopné čítať pripravené aplikačné mapy a dokážu podľa potreby meniť výsevok o ±15 %, čím zabraňujú presievaniu osiva na úvratiach a nepravidelných okrajoch parciel. Ďalšou inováciou sú zdvojené riadky (tzv.
Výživa kukurice
Dôležitú úlohu v celej technológii pestovania kukurice zohráva kvalitná a dostatočná výživa, ktorá ovplyvňuje celkový zdravotný stav i odolnosť proti nepriaznivým klimatickým podmienkam. Na dosahovanie vysokých úrod kukurica odčerpá z pôdy značné množstvo živín. Dôležité je vzchádzanie a rýchle zapojenie porastu a vytvorenie dostatočného objemu koreňov, ktoré pomáhajú prekonať obdobie sucha, ktoré väčšinou v tomto období prichádza.
Možnosťou ako podporiť rast už od samotného klíčenia je aplikácia organického granulovaného hnojiva AlgaSoil pod pätu spoločne s používaným priemyselným hnojivom v pomere 1:3 ( na 100 kg hnojiva pridávame 30 kg AlgaSoil). Niektoré sejačky, ktoré majú prídavné zásobníky na mikrogranulát, cez ktoré je taktiež možné zrealizovať túto aplikáciu.
Vzhľadom na nutnosť podpory rastu koreňov za účelom zvýšenia príjmu živín a vody, silnej prostistreosvej ochrany (sucho, chlad, zamokrenie, zasolenie) je vhodné aplikovať v štádiu od 2. do 10. listu prípravok Alga 600 v dávke 0,5 kg/ha.
Hnojenie zinkom
Na Slovensku sa nachádza až takmer 35 % ornej pôdy, ktorá vykazuje deficit obsahu zinku. Koncentrácia zinku v pôde je daná jeho obsahom v pôdotvornom substráte a intenzitou hnojenia mikroživinami, ktorá je často podceňovaná. Prístupnosť zinku z pôdy je závislá od pH pôdy, obsahu pôdnej organickej hmoty, vlastností pôdneho sorpčného komplexu, vlhkosti pôdy, teploty pôdy a koncentrácie anorganických látok v pôdnom roztoku.
Kyslá pôdna reakcia vplýva na mobilitu zinku priaznivo. Naopak, vápnenie pôd jeho pohyblivosť a šancu prijať ho koreňmi kukurice znižuje. Rovnako je tomu tak aj v pôdach s vyšším obsahom fosforu a draslíka, čo je v kukuričnej výrobnej oblasti pomerne bežným javom. Z uvedených dôvodov nemusí byť vždy vhodným riešením v systéme pestovania kukurice len dodanie zinku do pôdy formou granulovaných priemyselných hnojív, ale aj jeho aplikácia na listy so zanedbateľnými aplikačnými nákladmi.
Aplikácia listových hnojív na báze zinku
Okrem zabezpečenia základných makroživín, ako je dusík, fosfor a draslík, by sme nemali pri kukurici zabúdať na hnojenie zinočnatými hnojivami. Tá má totiž na zinok zvýšené nároky. Nedostatok zinku môže pri kukurici spôsobiť rôzne problémy, ako je oslabený rast, chloróza (žltnutie) listov a slabo vyvinutý koreňový systém vedúci k znižovaniu úrod v dôsledku obmedzenej schopnosti prijímať vodu.
Za agronomicky efektívne možno považovať aplikáciu zinku na listy kukurice. Tie majú na povrchu póry, nazývané prieduchy, cez ktoré sa reguluje výmena plynov medzi rastlinou a okolitým prostredím, no môžu však slúžiť aj ako miesta vstupu živín. Tento proces vstrebávania zinku cez listy sa uskutočňuje prostredníctvom aktívneho transportu a difúzie cez pokožku listov, následne môže byť transportovaný až ku koreňom kukurice.
Zinočnaté listové hnojivá obsahujú zinok v rozpustnej forme, ktorá je vhodná na aplikáciu na listy rastlín. Najčastejšie sa môžeme stretnúť so síranovou (síran zinočnatý) a dusičnanovou (dusičnan zinočnatý) formou zinku. Prostredníctvom takýchto hnojív vieme zväčša dodať potrebné množstvo zinku, ktoré kukurica v danej sezóne potrebuje. Pri síranovej forme zinku pestovatelia hlásia výborné skúsenosti s hnojivami NUTRI Zink S a POLY Active Zn. Tieto hnojivá odporúčame využiť pri pestovaní kukurice v pôdach chudobnejších na mikroživiny, v podmienkach studenej jari, a najmä pri pestovaní kukurice na zrno. Pri dusičnanovej forme zinku sa osvedčili hnojivá Zn 230 a NUTRI PZn® s univerzálnym účinkom. Vhodné je ich využiť najmä pri žltnutí mladých listov a pri podpore intenzívneho rastu kukurice na siláž.
Pri aplikácii zinočnatých listových hnojív je dôležité dodržiavať odporúčané dávkovanie a postrekovať rastliny rovnomerne, aby sa zabezpečilo dokonalé pokrytie listov. Hnojivá by sa mali aplikovať v období, keď rastlina najlepšie vstrebáva živiny, napríklad v ranných hodinách alebo večer, aby sa minimalizovala strata hnojiva kvôli zvýšenému odparovaniu.
Očakávané účinky zinku
- Syntéza proteínov: zinok je nevyhnutný pre syntézu proteínov, ktoré sa významne podieľajú na tvorbe tkanív koreňov, listov a stoniek kukurice.
- Fotosyntéza: zinok zohráva dôležitú úlohu fotokatalyzátora pri regulácii fotosyntézy kukurice, jeho správna hladina v rastline môže zlepšiť efektivitu fotosyntézy, a tým aj produkciu sacharidov a energie.
- Regulácia hormónov: zinok je potrebný pre syntézu a reguláciu rôznych hormónov kukurice, najmä tých, ktoré pozitívne ovplyvňujú rast koreňov, kvitnutie a tvorbu šúľkov.
- Ochrana pred stresom: zinok vo všeobecnosti posilňuje imunitný systém kukurice a pomáha jej zvyšovať odolnosť proti rôznym stresovým faktorom, ako sú sucho, výkyvy počasia, či choroby a škodcovia.
- Vývoj koreňového systému: zinok je nevyhnutný pre správny vývoj koreňového systému kukurice, podieľa sa na tvorbe silných a zdravých koreňov, čo zlepšuje ich schopnosť prijímať vodu a živiny z väčšej hĺbky pôdy, a to je obzvlášť dôležité v súčasných mieniacich sa podmienkach klímy, kedy je vody nedostatok.
Regulácia burín
Ak chceme efektívne bojovať proti burinám v obilninách, pomáha rokmi overený a osvedčený recept, nezaťažujúci životné prostredie. V súčasných technológiách pestovania obilnín sa obmedzila mechanická regulácia burín. To je dané skorou sejbou alebo skrátením medziporastového obdobia. Ale aj skrátenie stebiel pomocou morforegulátorov umožňuje rozvoj vyšších svetlomilných burín. K rozvoju nežiaducich burín na pozemku prispievajú aj zberové technológie formou služieb, najmä drobnosemenných burín. K významným negatívnym faktorom patrí aj jednostranné hnojenie (najmä dusíkom) a používanie úzkeho spektra herbicídov. Samozrejme, veľkú úlohu v tomto kokteile negatívnych faktorov spôsobujúcich nárast burín zohráva aj monokultúrne pestovanie.
Zber a skladovanie kukurice
Kukurica chutí najlepšie čerstvá a zle znáša skladovanie. Na sladké klasy kukurice cukrovej sa môžete tešiť približne 80 dní od jej vysadenia, v závislosti od odrody. To, že sú klasy už pripravené na zber spoznáte aj podľa toho, že vlásočnice na klasoch začnú hnednúť. Inou metódou na zistenie ideálnej zrelosti je jemné narezanie niekoľkých zŕn. Zozbieraná kukurica sa skladuje neolúpaná v chladničke, a to po dobu maximálne troch dní. Teplota by pritom nemala presiahnuť 5 °C. Klasy kukurice však odporúčame čo najskôr spracovať a skonzumovať.