Ovocinárstvo je odvetvie, ktoré si vyžaduje neustálu pozornosť a starostlivosť, najmä pokiaľ ide o ochranu úrody pred rôznymi škodcami. Úspešná ochrana závisí od včasnej identifikácie škodcov, monitoringu ich výskytu a aplikácie vhodných metód ochrany. Tento článok poskytuje prehľad o niektorých významných škodcoch vyskytujúcich sa na Slovensku a v zahraničí, metódach ich signalizácie a možnostiach ochrany.
Vrtivka rakytníková (Rhagoletis batava)
Vrtivka rakytníková bola prvýkrát na Slovensku zaznamenaná v roku 2020 v obci Plaveč (okres Stará Ľubovňa). Neskôr sa jej výskyt rozšíril do ďalších obcí, ako Čirč (okres Stará Ľubovňa), Veľké Ripňany (okres Topoľčany), Spišská Belá (okres Kežmarok) a Beckov (Nové Mesto nad Váhom). Tento škodca pochádza zo Sibíri a napáda predovšetkým rakytník.
Popis a životný cyklus
Dospelce vrtivky rakytníkovej dorastajú do veľkosti 6 mm. Majú žltú hlavu, štítok a nohy (okrem stehien), zatiaľ čo ostatné časti tela sú tmavé. Na priehľadných krídlach sa nachádzajú tri priečne tmavé prúžky a jeden šikmý prúžok, ktorý s predposledným prúžkom vytvára tvar písmena „V“. Vajíčka sú biele, kukly tmavé a larvy svetlé a beznohé. V našich podmienkach má vrtivka rakytníková jednu generáciu ročne. Dospelce sa objavujú od začiatku júla do polovice augusta. Samičky kladú vajíčka pod šupku plodov. Larvy po niekoľkých týždňoch opúšťajú plody a zakuklia sa plytko v pôde.
Príznaky napadnutia
Prítomnosť vrtivky rakytníkovej sa prejavuje hnednutím a hnitím plodov, ktoré môžu predčasne opadávať a uschýnať. Vo vnútri plodov možno pozorovať larvy škodcu.
Signalizácia a ochrana
Škodca sa šíri preletom medzi hostiteľskými rastlinami. Na reguláciu populácie sa odporúča používať žlté lepové dosky, ktoré je potrebné pravidelne vymieňať. Z mechanických spôsobov ochrany je možné využiť prekrytie pôdy fóliou alebo netkanou textíliou pred vyletením dospelcov z pôdy.
Prečítajte si tiež: Ako bojovať proti obaľovačom?
Fúzače rodu Anoplophora
Fúzače rodu Anoplophora sú významní škodcovia listnatých drevín, pochádzajúci z Ázie. V posledných rokoch im bola venovaná zvýšená pozornosť, pretože sú opakovane zavlečení do Európy so zásielkami okrasných listnatých rastlín, vrátane bonsajov. Medzi najznámejšie patria fúzač čínsky (Anoplophora chinensis) a fúzač ázijský (Anoplophora glabripennis).
Fúzač čínsky (Anoplophora chinensis)
Fúzač čínsky osídľuje bázu kmeňa a korene listnatých drevín. Príznakmi prítomnosti môže byť miazga vytekajúca zo spodnej časti stromu. Dospelce vylieza kruhovým výletovým otvorom s priemerom 1 - 1,5 (2) cm. Larva má typický vzhľad fúzačov, je sploštená, krémovo biela a má zreteľne článkované telo. Je beznohá a dorastá až do 5 cm. Má silné hryzadlá, na predohrudi hnedú škvrnu. Larvy sa kuklia v komôrkach. Dospelce dorastajú do 1,9 - 3,7 cm, sú čierne s nepravidelnými belavými škvrnami na krovkách. Samci sú zvyčajne menší s dlhšími tykadlami (približne 2,5 x dlhšie v porovnaní s telom). Samice sú väčšie, robustnejšie, majú kratšie tykadlá (približne 1,3 x dlhšie ako telo). Báza kroviek je výrazne hrboľatá. Vývoj škodcu trvá 1 až 2 roky, prípadne aj dlhšie, v závislosti od klimatických a potravových podmienok. Samička nakladie priemerne 70 vajíčok do jamky v tvare písmena ,,T“ v kôre. Imága môžeme pozorovať od mája do októbra s najvyšším výskytom zvyčajne od mája do júla.
Fúzač ázijský (Anoplophora glabripennis)
Fúzač ázijský bol zavlečený do Severnej Ameriky a aj do viacerých častí Európy (opakovane pomocou dreveného obalového materiálu pôvodom z Číny). Larva vyžiera chodbičky v kambiu a následne sa zavŕtava do dreva. V dreve sú viditeľné široké oválne chodby, ktoré môžu byť ku koncu vývoja lariev až 3 cm široké. Charakteristickým symptómom je prítomnosť drevených triesok v mieste žeru lariev a výletových otvorov. K príznakom patrí vädnutie listov, zmena sfarbenia koruny, vysychanie konárov a deformácia kôry. Larva je žlto belavá, má zreteľne článkované telo, beznohá a dorastá až do 5 cm. Má silné hryzadlá. Vývoj škodcu trvá 1 - 2 roky, prípadne aj dlhšie v závislosti od klimatických podmienok. Dospelé jedince sa vyskytujú od apríla do decembra (v závislosti od teploty prostredia). Najvyšší výskyt bol pozorovaný v máji až júli. Priemerná dĺžka života imága je približne jeden mesiac. Dorastajú do 2,5 - 3,5 cm, sú uhlovo čierne (môžu mať modrastý nádych), lesklé s nepravidelnými belavými škvrnami na krovkách. Samčekovia sú v porovnaní so samičkami zvyčajne menší a majú dlhšie tykadlá (približne 2x dlhšie ako telo). Úžerný žer prebieha na listoch, pupencoch a mladej kôre.
Ochrana pred fúzačmi rodu Anoplophora
Všetky druhy rodu Anoplophora sú invázne druhy, z tohto dôvodu je potrebné vykonávať preventívne prehliadky dovážaných rastlín a rastlinných komodít. Vo vnútrozemí vykonávať kontroly pochôdzkou sadov a lesných porastov, miest základného spracovania dreva. V prípade pozitívneho výskytu je potrebné orezať a spáliť infikované časti drevín alebo celých stromov, alebo vykonať tepelné ošetrenie.
Víjačka krušpánová (Cydalima perspectalis)
Víjačka krušpánová je škodca, ktorý napáda rastliny z rodu Buxus spp., teda krušpány. Húsenice dokážu spôsobiť silné poškodenie.
Prečítajte si tiež: Ako sa dováža ovocie
Príznaky napadnutia
Húsenice, ktoré prezimujú, začínajú požierať vnútro kra, čo je ťažko spozorovateľné, pričom žer húseníc prebieha pomerne rýchlo. V priebehu niekoľkých dní húsenice poškodia viacero lístkov, ktoré následne opadávajú alebo uschýnajú, čím dochádza k nepriaznivému vizuálnemu znehodnoteniu kríkov. S rastom húseníc dochádza aj k intenzívnejšiemu požeru rastliny. Dorastená húsenica, s dĺžkou približne 3,5 cm, má zelené sfarbenie, pestrú kresbu a čiernu hlavu. Často sa stáva, že napadnutie rastlín týmto škodcom si všimneme až vtedy, keď je krušpán silne poškodený. Sfarbenie motýľa, ktorého rozpätie krídiel dosahuje maximálne 40 mm, je bledé s hnedou kresbou, avšak môže sa vyskytovať aj ako hnedo sfarbený, a preto je pomerne nenápadný. Dospelé jedince sú vysoko mobilné, aktívne prevažne v noci. Motýle možno zaznamenať od konca mája až do októbra. Húsenice sa môžu vyskytovať na krušpánoch počas celého roka. Dokážu sa rozširovať na veľké vzdialenosti, nakoľko sú dobrí letci. Za rok víjačka krušpánová vytvára viacero generácií, v našich podmienkach to môžu byť 2 generácie, avšak pri teplej jeseni sa môžu čiastočne vyliahnuť aj húsenice tretej generácie. Listy krušpánu môžu byť rozlične poškodené. Čerstvé požerky mladých húseníc sú viditeľné na lícnej alebo rubovej strane listov ako rôzne veľké škvrny (plôšky) odlišne zelenej farby ako je farba listov. Tieto sa časom menia na svetlohnedé a spôsobia usychanie celého poškodeného listu. Staršie húsenice požierajú celé listy, ohlodávajú aj mladé konáriky. Silnejšie poškodené listy vysychajú a odpadávajú. Prítomnosť škodcu prezradia vlákna medzi konárikmi, tiež trus, ktorý je na nich zachytený a v čase výskytu húseníc aj samotné húsenice. Trus v podobe malých zelených granuliek možno nájsť aj pod kríčkami.
Ochrana pred víjačkou krušpánovou
K preventívnym opatreniam patrí pravidelná kontrola a prehliadanie rastlín krušpánu, pričom je potrebné prehrabávanie sa v konárikoch rastlín, pretože na povrchu nemusíme spočiatku nič spozorovať. Kľúčovým krokom v ochrane je včasné spozorovanie výskytu húseníc. Odporúča sa u rastlín, ktoré sú menšieho vzrastu, jednotlivé húsenice ručne pozbierať, ale treba ich často kontrolovať, lebo vajíčka, malé húsenice i kukly sa ľahko prehliadnu.
Vplyv cestovania a obchodu na šírenie škodcov
Cestovanie a obchod majú významný vplyv na šírenie škodcov a chorôb rastlín. Pri dnešných možnostiach a ponukách sú krajiny, o ktorých sme donedávna iba snívali pri sledovaní dokumentárnych filmov, dostupné každému z nás. Zo svojich potuliek svetom si každý prinesie domov nejaký suvenír, maličkosť, niekedy iba nepatrné semiačka u nás nevídaných druhov rastlín. Choroby a škodcovia rastlín nemusia byť na prvý pohľad na rastline viditeľní. Choroby rastlín sú priamo zabudované do buniek hostiteľskej rastliny. Hmyz sa môže preniesť vo forme vajíčka, larvy, kukly, alebo je takých malých rozmerov, že ho voľným okom nevidíme. Prostredníctvom rastlín sa môžu na naše územie preniesť cudzie organizmy, ktorých vplyv a pôsobenie na novom území môže mať ďalekosiahle následky pre domácu flóru aj faunu. Najväčšie nebezpečenstvo predstavujú rastliny získané z voľnej prírody, ktoré sú doslova pomyslenou Pandorinou skrinkou. Príkladom zavlečenia nepôvodného druhu na nové územie je háďatko borovicové (Bursaphelenchus xylophilus) pôvodom zo Severnej Ameriky. Škodca bol prostredníctvom dreva zavlečený do Japonska, kde pod jeho vplyvom zahynulo 28% rozlohy pôvodných borovicových porastov, šírenie pokračovalo aj do iných ázijských krajín. Ďalším negatívnym príkladom zavlečenia škodcov do Európskej únie je zavlečenie fúzača čínskeho a fúzača ázijského (Anoplophora chinensis a A. Za pripomenutie však stojí zavlečenie inváznej jedovatej rastliny boľševník obrovský (Heracleum mantegazzianum) z Kaukazu. Rastlina bola prvý krát privezená ako okrasná rastlina do botanickej záhrady v Spojenom kráľovstve, kde sa vysádzala do záhrad a parkov. Na nové územia sa začala samovoľne rozširovať a vytláčať z nich pôvodné druhy rastlín. Zavlečené choroby a škodcovia rastlín nemajú v podmienkach Európy prirodzených nepriateľov, pričom majú schopnosť sa na našom území usídliť a rozmnožovať. Rastlinolekárske osvedčenie vystavuje pred vývozom príslušná národná autorita pre oblasť zdravia rastlín po kontrole rastlín. Rastlinolekárske osvedčenie nemožno nahradiť žiadnym iným dokladom alebo prehlásením. Náhodné kontroly batožiny cestujúcich vykonáva colná správa Slovenskej republiky.
Iné významné škodce a choroby
Okrem vyššie uvedených škodcov existuje mnoho ďalších, ktoré môžu spôsobovať problémy v ovocinárstve a záhradníctve. Niektoré z nich sú uvedené nižšie:
- Tomato leaf curl New Delhi virus (ToLCNDV): Napáda predovšetkým rastliny z čeľade ľuľkovitých (Solanaceae) a tekvicovitých (Cucurbitaceae).
- Rose rosette virus: Napáda rôzne druhy ruží (Rosa spp.).
- Háďatko borovicové (Bursaphelenchus xylophilus): Pôvodca vädnutia borovíc.
- Bactrocera dorsalis: Polyfágny druh, ktorý napáda takmer 450 rôznych druhov hostiteľských rastlín.
- Bactericera cockerelli: Vektor Candidatus Liberibacter solanacearum.
- Conotrachelus nenuphar: Nosánik zo Severnej Ameriky, škodca rastlín z čeľade ružovitých.
- Agrilus planipennis: Škodca jaseňov, ktorý sa v Európskej únii nevyskytuje.
- Popillia japonica: Škodca s rozsiahlym zoznamom hostiteľov, ktorý sa v Európe vyskytuje.
- Rhagoletis pomonella: Škodca jabĺk, ktorý sa v Európskej únii nevyskytuje.
Preventívne opatrenia a monitorovanie
Úspešná ochrana pred škodcami a chorobami závisí od preventívnych opatrení a pravidelného monitoringu. Medzi dôležité preventívne opatrenia patrí:
Prečítajte si tiež: Štúdie o vplyve stravy na deti
- Používanie certifikovaného sadiva a sadeníc.
- Pravidelná kontrola rastlín na prítomnosť škodcov a chorôb.
- Odstraňovanie napadnutých rastlín alebo ich častí.
- Dodržiavanie hygienických opatrení pri práci s rastlinami.
- Používanie karanténnych opatrení pri dovoze rastlín a rastlinných produktov.
Monitorovanie výskytu škodcov a chorôb je dôležité pre včasné zistenie problémov a aplikáciu vhodných metód ochrany. Na monitorovanie sa používajú rôzne metódy, ako napríklad:
- Vizuálna kontrola rastlín.
- Používanie lepových dosiek a lapačov.
- Feromónové lapače.
- Laboratórne analýzy vzoriek rastlín.