Úvod
Poľovníctvo je neoddeliteľnou súčasťou kultúrneho dedičstva a ochrany životného prostredia. Medzi obľúbené formy patrí aj poľovačka na kačice, ktorá si vyžaduje nielen zručnosť, ale aj vhodné podmienky. Jednou z nich je dobre postavený úkryt. Okrem toho, pre záhradkárov predstavujú neustály problém slimáky, ktoré dokážu zničiť úrodu. Preto sa v tomto článku pozrieme na návod na výstavbu úkrytu pre poľovačku na kačice a stratégie boja proti slimákom v záhrade.
I. Poľovníctvo a Zákon
Základné ustanovenia
Zákon zo 16. júna 2009 upravuje podmienky zachovania druhovej pestrosti a zdravých populácií voľne žijúcej zveri a jej prirodzených biotopov. Taktiež upravuje uznávanie, zmeny a využitie poľovných revírov, poľovnícke hospodárenie, plánovanie a dokumentáciu. Dôležitá je aj ochrana poľovníctva a zveri, starostlivosť o zver, zlepšovanie životných podmienok zveri a pôsobnosť poľovníckej stráže.
Definície pojmov
Pre lepšie porozumenie je potrebné definovať niektoré základné pojmy. Poľovný revír je poľovný pozemok alebo súbor súvislých poľovných pozemkov jedného alebo viacerých vlastníkov, vymedzených v rozhodnutí orgánu štátnej správy poľovníctva, v ktorom možno vykonávať právo poľovníctva. Lovom zveri sa rozumie získavanie zveri odstrelom, odchytom, poľovnými dravcami alebo pomocou fretky. Poľovníctvo je súhrn činností zameraných na trvalo udržateľné, racionálne a cieľavedomé obhospodarovanie a využívanie voľne žijúcej zveri ako prírodného bohatstva a súčasti prírodných ekosystémov.
Podmienky Uznávania Poľovného Revíru
Pri uznávaní poľovného revíru okresný úrad prednostne prihliada na životné potreby zveri tak, aby zver v poľovnom revíri mala primerané zdroje prirodzenej potravy a vody, zaručené podmienky prirodzeného rozmnožovania a vývoja, a vytvorené podmienky na prirodzený pohyb, úkryt a pokoj. Hranice poľovného revíru musia byť v teréne zreteľné tak, aby sa ak je to možné, kryli s prírodnými hranicami alebo v prírode zreteľnými hranicami.
Uznávanie Poľovného Revíru
Žiadosť o uznanie poľovného revíru môže podať vlastník alebo vlastníci poľovného pozemku, z ktorého má byť poľovný revír uznaný, na príslušný okresný úrad. Na podanie návrhu na uznanie spoločného poľovného revíru je potrebný súhlas nadpolovičnej väčšiny všetkých vlastníkov poľovných pozemkov počítaný podľa výmery poľovných pozemkov, z ktorých má byť poľovný revír uznaný.
Prečítajte si tiež: Ochrana grilu pred zimou
II. Úkryt pre Poľovačku na Kačice
Výber Lokality
Pri výbere lokality pre úkryt je dôležité zohľadniť niekoľko faktorov. Úkryt by mal byť umiestnený v blízkosti vodnej plochy, kde sa kačice zdržiavajú. Ideálne je, ak sa v okolí nachádza trstina, kríky alebo iná vegetácia, ktorá poskytuje prirodzené krytie. Je potrebné zvážiť aj smer vetra a slnka, aby úkryt poskytoval dobrú ochranu pred poveternostnými vplyvmi a zároveň umožňoval dobrý výhľad na okolie.
Materiály
Na výstavbu úkrytu je možné použiť rôzne materiály. Medzi najčastejšie patrí drevo, trstina, konáre a maskovacia sieť. Dôležité je, aby materiály boli prírodné a nenápadné, aby úkryt splynul s okolím. Je možné použiť aj recyklované materiály, ako napríklad staré pneumatiky alebo palety, ktoré sa dajú jednoducho zamaskovať.
Postup Výstavby
- Základná konštrukcia: Najprv je potrebné vytvoriť základnú konštrukciu úkrytu. Môže ísť o jednoduchý rám z drevených hranolov, ktorý sa následne obloží trstinou alebo konármi.
- Maskovanie: Po vytvorení konštrukcie je potrebné úkryt dôkladne zamaskovať. Používajte prírodné materiály z okolia, ako sú konáre, lístie a tráva. Maskovacia sieť môže byť použitá na prekrytie celého úkrytu a zabezpečenie lepšieho splynutia s okolím.
- Vnútorné vybavenie: Vnútri úkrytu je potrebné zabezpečiť pohodlné sedenie a dostatok priestoru pre pohyb. Môžete použiť stoličku, lavičku alebo jednoducho sedieť na zemi. Dôležité je, aby ste mali dobrý výhľad na okolie a zároveň boli dobre ukrytí.
- Otvor pre streľbu: Nezabudnite na otvor pre streľbu. Mal by byť dostatočne veľký, aby umožňoval pohodlné mierenie a streľbu, ale zároveň dostatočne malý, aby neprezradil vašu prítomnosť.
Bezpečnostné Aspekty
Pri výstavbe a používaní úkrytu je potrebné dbať na bezpečnosť. Uistite sa, že konštrukcia je stabilná a nehrozí jej zrútenie. Používajte ochranné pomôcky, ako sú rukavice a okuliare, pri manipulácii s materiálmi. Dôležité je aj dodržiavanie pravidiel bezpečnej manipulácie so zbraňou.
III. Boj proti Slimákom v Záhrade
Identifikácia Slimákov a Ich Správanie
Slimák záhradný (Helix pomatia), známy aj ako veľký vínny slimák, je pomalý, ale veľmi nenásytný obyvateľ záhrad. Hoci ho niektorí považujú za zaujímavý a neškodný druh, v zeleninových a kvetinových záhonoch môže spôsobiť značné škody. Slimák záhradný má veľkú špirálovitú ulitu, ktorá môže dorásť až do 5 cm v priemere. Jej farba je béžová až svetlohnedá s jemnými pruhmi. Telo slimáka je mäkké, slizké, zvyčajne sivé až hnedosivé.
Slimáky sú najaktívnejšie v noci a počas vlhkých, daždivých dní. V lete sa môžu cez deň ukrývať pod listami, kameňmi či v tieni a vyliezajú najmä večer. Slimáky sú jednými z najväčších škodcov v záhradách, ktorí môžu zničiť vašu úrodu prakticky cez noc. Mnohí ani netušia, že jeden jediný slimák dokáže v priebehu sezóny skonzumovať až 1 kilogram rastlín či inej potravy. Niet divu, že pre pestovateľov zeleniny či kvetov predstavuje obrovskú hrozbu.
Prečítajte si tiež: Zahrievacia kapustová polievka
Metódy Boja proti Slimákom
Existuje mnoho spôsobov, ako bojovať proti slimákom, od klasických metód až po moderné techniky. Medzi najúčinnejšie patria ručný zber, fyzické bariéry, pivné pasce, aromatické rastliny, kávová usadenina a prírodní nepriatelia.
Ručný zber
Najrozšírenejšou metódou je klasické zbieranie. Vyžaduje si trpezlivosť, dobré oči, vedro, baterku a zdravú chrbticu. Vybavení týmto arzenálom sa môžeme neskoro večer, alebo naopak skoro ráno, vybrať na lov. Pokiaľ si chceme hľadanie uľahčiť, porozkladajme po záhrade ploché dosky. Slimáky sa radi odplazia na tmavé a vlhké miesta. Skúste na zem v záhone alebo v zeleninovej záhrade položiť veľký list rebarbory. Večer alebo ráno sa vám pod ním pravdepodobne podarí zachytiť množstvo slimákov a ulitníkov.
Fyzické bariéry
Slimáky sa vyhýbajú všetkému, čo je hrubé, ostré a pichľavé, keďže sa po takomto povrchu pohybujú veľmi neochotne. Ako prirodzená prekážka okolo záhonov môže slúžiť do zeme zapustený plech s okrajom ohnutým smerom von. Celkovo by mal zo zeme trčať do výšky asi 15 cm.
Materiály, ktoré slimáky odrádzajú:
- Piesok, tŕne a ihličie
- Nadrvené vaječné škrupiny
- Tŕne z ruží
- Suché piliny a hrubý piesok
- Brúsny papier
- Drevený popol
Pivné pasce
U mnohých záhradkárov sú pivné pasce najčastejším spôsobom boja proti slimákom. 7dcl pohár zakopeme do zeme tak, aby z neho trčal centimetrový okraj a do výšky asi 2/3 pohára nalejeme pivo. Pivo sa dá nahradiť droždím, ktoré rozmiešame vo vode.
Prečítajte si tiež: Kŕmenie kačíc bez chleba
Aromatické rastliny
Slimáky veľmi neobľubujú voňavé rastliny. Preto sa proti nim môžete brániť výsadbou voňavých rastlín okolo záhonov. Ak chcete vytvoriť prirodzenú bariéru, skúste do záhrady vysádzať druhy, ktoré slimákom nechutia alebo nemajú radi ich vôňu. Medzi najosvedčenejšie patria:
- Bylinky: Šalvia, levanduľa, materina dúška, rozmarín, tymian
- Okrasné rastliny: Nechtík lekársky, kapucínka
Kávová usadenina
Slimáky doslova neznášajú arómu kávového lógru a kofeín na ne pôsobí ako neurotoxín. Stačí rozsypať kávovú usadeninu okolo rastlín, ktoré chcete chrániť.
Prírodní nepriatelia
Problém so slimákmi pomôžu vyriešiť aj kačice, ježkovia, ropuchy alebo užovky. Biologická ochrana využíva prírodných nepriateľov slimákov, ktorí ich prirodzene regulujú. Vytvorte v záhrade podmienky, ktoré im budú vyhovovať - nechajte trochu divočiny v rohu záhrady, umiestnite vtáčie búdky a jazierko.
Nematódy
Za týmto ľubozvučným menom sa skrýva 1mm „veľký“ tvor (Phasmarhabditis hermaphrodita), ktorý aktívne vyhľadáva slimáky, prenikne do nich dýchacím otvorom a napadnutý jedinec prestáva žrať a hynie. Aplikujú sa do pôdy a pôsobia cielene.
Ďalšie overené metódy
- Soľný postrek
- Pestovanie vo vyvýšených záhonoch
IV. Líška Hrdzavá
Líška hrdzavá (Vulpes vulpes) je inteligentný a prispôsobivý predátor, ktorý sa čoraz častejšie objavuje aj v blízkosti ľudských obydlí. Hoci môže pôsobiť nenápadne, v záhrade a pri domácom chove hydiny predstavuje reálne riziko. Líška má štíhle telo, dlhé nohy a hustý huňatý chvost. Dospelá váži 5-10 kg, má oranžovo-červenú (hrdzavú) srsť s bielym bruchom a tmavými končatinami. Výrazné sú jej špicaté uši a bystrý pohľad. Má výborný čuch, sluch aj zrak - vníma aj nízkofrekvenčné zvuky.
Líška je prirodzenou súčasťou prírody, no v blízkosti ľudských obydlí môže byť hrozbou pre hydinu a malé zvieratá.