Článok sa zaoberá pestovaním uhoriek a prelína sa s kultúrnym a spoločenským životom obce Veľké Rovné, pričom zdôrazňuje, ako sa tieto dve oblasti navzájom ovplyvňujú a dopĺňajú.
Úvod
Veľké Rovné, obec s bohatou históriou a kultúrnym dedičstvom, si zachováva svoje tradície aj v modernom svete. Pestovanie uhoriek, ako jeden z dôležitých aspektov poľnohospodárstva, tu má svoje miesto. Okrem toho, kultúrny život obce bol vždy úzko spätý so životom jej obyvateľov, ich prácou a zvykmi.
Kultúrne a spoločenské pomery Veľkého Rovného
Spoločenská a duchovná kultúra ľudu vo Veľkom Rovnom odrážala sociálne a ekonomické pomery minulosti. Šíriteľmi nábožensky orientovanej kultúry boli predovšetkým duchovní. Medzi nich však patrili takí, ktorí sa venovali aj širšej kultúrno-vzdelávateľskej činnosti. Boli to predovšetkým členovia Slovenského učeného tovarišstva, ktoré založil Anton Bernolák v Trnave roku 1792. Jedna z jej šiestich pobočiek, tzv. stánkov, podriadených centrále v Trnave, sídlila zásluhou Jozefa Otrokóczyho, zakladajúceho člena Tovarišstva a rovnianskeho farára, ako i jeho agilného pomocníka, tzv. zberača Jozefa Ševčíka, práve v Rovnom. Rovniansky stánok evidoval v rokoch 1792 - 1795 sedemdesiat predplatiteľov kníh, čo predstavuje 14 % z celkového počtu asi 500 členov na celom Slovensku. Pri prevahe kňazstva vo vtedajšej slovenskej inteligencii je rovniansky stánok pozoruhodný i svojím civilným charakterom, pretože vyše 35 % jeho členov patrilo ku svetskej inteligencii.
O kultúrne povznesenie obce sa programovo usiloval aj odbor obce Matice Slovenskej, založený v roku 1921. Mal vlastnú knižnicu a javisko. V roku 1926 zanikla jeho činnosť. Svoju knižnicu daroval obecnej knižnici, založenej roku 1923. V roku 1928 bola ustanovujúca schôdza, na ktorej bol miestny odbor MS obnovený. V roku 1930 zahájil svoju činnosť ochotnícky divadelný krúžok. Ochotníci zahrali veľké množstvo predstavení a zúčastnili sa niekoľkých súťaží. Pre nedostatok mladých nadšencov však v 80-tych rokoch zanikol. V časti Veľké Rovné - pod Ivorom sa o kultúrny rast zaslúžil najmä František Šuma. Pod jeho vedením bol založený r. Veľké Rovné nemalo do roku 1971 vlastné kultúrne zariadenie. Od 23. januára 1971 sa v novom kultúrnom dome sústreďujú rôzne kultúrne podujatia v obci. Pre kultúrne účely slúži i sála v obchodnom dome - Ivor. O kultúrny rast v obci sa zaslúžilo v značnej miere aj kino “Drotár”, založené v r. Kultúra sa šíri v značnej miere aj vďaka masmediálnym prostriedkom, ako sú rozhlas a televízia. Prvé rádio v obci mal správca ľudovej školy pod Ivorom Štefan Kuhajdík. Ten si ho zakúpil 25.10.1926. Prvý televízor bol zakúpený Ľudovou tvorbou v roku 1960. Takmer súčasne si ho kúpil aj Karol Pavelčík. V apríli 1971 z iniciatívy členov družstva Svetom vznikol 15 členný súbor dychovej hudby. Účinkoval pri rozličných podujatiach obce.
Tradície a zvyky ovplyvňujúce život obce
Zložité hospodárske a sociálne podmienky vývoja tohto regiónu spôsobili značnú retardáciu aj na úseku spôsobu života a kultúry jeho ľudu. Napriek pomerne častým kontaktom časti obyvateľstva, drotármi, s inými oblasťami sa zachovalo v živote rovnianskych ľudí až do polovice 20. storočia a miestami až do súčasnosti množstvo archaických javov, ktoré v iných oblastiach Slovenska zanikli už dávnejšie. Súčasné zmeny v spôsobe života a kultúry ľudu tejto oblasti spôsobujú rýchly zánik alebo zmenu väčšiny javov tradičnej ľudovej kultúry. Aj to je jeden z dôvodov, prečo sa v súčasnosti etnografickému a folkloristickému výskumu tejto oblasti začína venovať zvýšená pozornosť. Z prozaických útvarov ústnej ľudovej slovesnosti poznáme z okolia Veľkého Rovného nemonologické a fantastické rozprávky, povesti, zo súčasnosti najmä rozprávanie zo života a spomienkové rozprávanie. Najbohatšiu skupinu ľudovej poézie tvoria ľudové piesne. V nich sa výrazne odrážajú sociálne pomery v minulosti. V minulosti pomerne rozsiahlou skupinou boli rôzne drobné druhy ústnej slovesnosti, najmä detský folklór, hádanky, vyčítanky, posmešné veršíky a podobne.
Prečítajte si tiež: Ako si pripraviť kvašáky
Z ľudových dramatických prejavov sa väčšina viazala k fašiangovým a vianočným zvykom a k svadobnému obradu. Z etnomuzikologického hľadiska sa obec Veľké Rovné zaraďuje ku kysuckému hudobnému dialektu, ktorý patrí do skupiny hudobných nárečí pastierskej kultúry stredného a severného Slovenska. Pastierska ľudová kultúra mala veľký vplyv na zjednotenie prevažnej časti piesňových žánrov. Jej melodika sa stala základom piesňovej tvorby nielen v piesňach spojených so zamestnaním a spôsobom života pastierov, ale aj v ostatných piesňových žánroch. Charakteristická pre ne je viachlasnosť, ktorá zaraďuje túto oblasť medzi najvyspelejšie vokálne oblasti Slovenska. Ľudová tanečná kultúra bola zastúpená krútivými tancami. Naša obec i okolie je kraj bohatý na folklór.
Folklórny súbor Rovňan
Folklórny súbor Rovňan vznikol v roku 1957 vo výrobnom družstve Ľudová Tvorba. Zásluhou profesionality umeleckých vedúcich ako i zanietenosti vedenia a členov súboru sa tento zakrátko vypracoval na vysokú umeleckú úroveň. Ich najväčším úspechom bolo prvé miesto na celoštátnej prehliadke folklórnych súborov výrobných družstiev v pražskej Lucerne v roku 1959. Novodobý FS Rovňan sa sformoval vo februári 2001. Niekoľko mladých ľudí, sa rozhodlo pokúsiť obnoviť túto tradíciu.
Rodinný život a zvyky
Z hľadiska štruktúry možno pre 19. storočie predpokladať rozšírenú formu viacgeneračnej rodiny, najmä rodinu skladajúcu sa z rodičov, ich nesobášených detí a jedného zo sobášených synov s manželkou a ich deťmi. Napriek existencii početných doplnkových zdrojov obživy, v Rovnom hlavne drotárstva, bola pre spôsob života rodiny rozhodujúca práca na rodinnom hospodárstve. Pri častej neprítomnosti mužov - drotárov, zabezpečujúcich vedľajšie zdroje obživy, väčšinu poľnohospodárskych prác vykonávali ženy. Okrem toho zabezpečovali aj všetky domáce práce. Deti sa zapájali do pracovného procesu od najmladšieho veku. Pásli a kŕmili hydinu a dobytok, pomáhali pri jednoduchších poľných prácach. Dospievajúci chlapci robili už väčšinu mužských prác. Medziosobné vzťahy možno charakterizovať ekonomickou nadradenosťou rodičov voči deťom, podriadenosťou žien mužom. Archaický spôsob života rodín sprevádzalo množstvo rozmanitých, tradíciou uchovaných zvykov, obyčají a poverových predstáv, ktoré sprevádzali človeka pri významnejších rodinných udalostiach, výročných sviatkoch i pri práci počas celého hospodárskeho roka.
Veľmi rozmanité sú výročné zvyky, najmä zvykoslovie zimného obdobia. K predvianočnému obdobiu sa viažu mnohé praktiky ľúbostnej mágie. Bohaté sú aj zvyky vianočného obdobia, najmä na Štedrý deň. Pri večeri sa dávali na stôl ovos a zemiaky, aby sa ich v nasledujúcom roku urodilo dostatok. Najzábavnejšie prvky poskytovali zvyky fašiangového obdobia. Fašiang vyvrcholil posledné tri dni pred popolcovou stredou. Večer v nedeľu a v pondelok sa konali veselé zábavy v maskách, v utorok poobede šiel organizovaný sprievod z Horevsia, obyčajne to bol svadobný sprievod. Ponavštevovali viaceré krčmy. Nakoniec sa sústredili v krčme u Buchcára. Tam prišli aj ľudia v maskách z vedľajších dedín (Kotešová, Dlhé Pole, Kolárovice…). Pred polnocou zábava finišovala pochovávaním basy. Rozsiahlu skupinu ľudových zvykov tvorili zvyky spojené s pracovnou činnosťou.
Strava v minulosti
Naturálne a polonaturálne hospodárenie rovnianskych rodín sa v minulosti prejavilo aj v ľudovej strave. V nej sa prevažne vyskytovali také potraviny, ktoré bolo možné dopestovať na rodinnom hospodárstve. V dávnej minulosti, keď ešte v obci neboli ani jeden mlyn, obilie sa drvilo v stupách. Bežné bolo mletie v ručných kamenných mlynčekoch, žarnovoch. V zásade bola strava v minulosti jednoduchá a značne jednotvárna, väčšinou zemiaky, kapusta. Mäso sa konzumovalo len vo významné výročné a rodinné sviatky. V rovnianskych rodinách sa často varili “púčky” (halušky) s tvarohom, bryndzou a kapustou, “beleše” - placky z postrúhaných uvarených zemiakov, múky, vajcia a mlieka. Zapíjali sa domácou kyškou.
Prečítajte si tiež: Nakladané uhorky: osvedčené recepty
Ľudový odev
Vplyvom rozsiahlych spoločenských, hospodárskych a kultúrnych premien obce úplne zanikol tradičný ľudový odev mužov a žien. Ten odrážal v minulosti spoločenské pomery tohto regiónu. Kroj bol jednoduchý a chudobný. Muži sa obliekali do bielych valašských nohavíc, plátenej košele so širokými rukávmi a cez plece mali prehodenú huňu. Za obuv im slúžili krpce. Na hlave nosili “štrkáč” - klobúk so širokou strechou. Huňa chránila pred zimou a dažďom. Neskôr ju nahradil “hubertúz” - tmavý kabát. Ženy sa obliekali tiež skromne. Kroj pozostával z čiernobieleho odevu: čierny hodvábny lajblík (kabátik) s matnou vzorkou, vyzdobený na golieri, výložkách a rukávoch ozdobnými čipkami. Vpredu okolo pásu prepásaná čierna zápuna z tej istej látky ako lajblík a pod ňou čistobiela hrubo riasená zápuna. Na opúšťanie tradičných odevných súčiastok a prenikanie nových prvkov ľudového odevu mali značný vplyv styky obyvateľstva s inými oblasťami a mestským prostredím, do ktorých sa dostávali najmä počas sezónnych poľnohospodárskych prác. Nový lesk do obliekania priniesli tiež drotári z rôznych končín sveta. Od druhej polovice 19. storočia, a najmä po prvej svetovej vojne, akiste aj pod vplyvom textilnej továrne v Žiline, začali prenikať do ľudového odevu továrensky vyrábané materiály a konfekcia.
Architektúra
Obec Veľké Rovné je príkladom voľného reťazového sídelného typu s kopaničiarskymi osadami rozptýlenej zástavby. Jednotlivé usadlosti sú umiestnené pozdĺž hlavnej alebo vedľajšej cesty. Pozemky hospodárstiev sa tiahnu v dlhom súvislom páse naprieč dolinou, a to kolmo na sídelnú os často po celej šírke chotára. Základným materiálom na stavbu obytných aj hospodárskych objektov bolo drevo. Miesto na stavbu vyrovnávali kamennou podmurovkou. Sedlovú strechu a ostrešie pokrývali šindľom, neskôr plechom. Odkvapy striech boli pomerne široké a využívajú sa na uskladnenie dreva na zimu alebo náradia. Podlaha všetkých priestorov domu bola pôvodne všade hlinená. Neskôr sa začala, spočiatku len v izbách, robiť dosková podlaha. Na zárubní dverí býval spravidla vyrytý dátum výstavby domu a meno alebo iniciálky stavebníka a christogram, príp. Z hľadiska pôdorysu bol v tejto oblasti najrozšírenejší trojpriestorový dom s izbou, pitvorom a bočnou komorou vedľa obývacej izby, v oplotenom dvore so zrubovými hospodárskymi budovami. Vytvárajú tak jeden celok. Značné zastúpenie mal aj tzv. dom s dvoma koncami (koncový dvojdom), ktorého vznik sa viaže na zlé sociálno-ekonomické podmienky obyvateľstva.
Hlavným obytným a jediným vykurovaným priestorom domu bola izba. V rohu tejto miestnosti, a to v rohu vedľa dverí pri stene deliacej izbu od bočnej komory, bolo umiestnené vykurovacie zariadenie. Vedľa pece bývala zavesená polička na riad a na klincoch rôzne kuchynské náradie. V protiľahlom rohu izby, šikmo od pece, boli umiestnené dve lavice a stôl so zdobenými trojnožkovými nohami a zásuvkou. Nad stolom bolo miesto pre tzv. kultový kút s obrazmi a plastikami zobrazujúcimi náboženské motívy, resp. postavy svätcov. Zvyklo tam byť zavesené aj zrkadlo. Vedľa dverí oproti peci bola posteľ jednoduchej konštrukcie, zbitá z dosák. Nad ňou v rohu bola primitívna kolíska. Prostý interiér izby dopĺňali ešte nízke stolce, ojedinele aj stoličky s vyrezávanými operadlami. Pretože izba bola v minulosti jediným vykurovaným priestorom domu, život rodiny sa sústreďoval prevažne v nej. Podstatne menej funkcií plnila komora a pitvor. Pitvor bol vstupnou miestnosťou, v komore bývali najmä truhly na odkladanie šatstva, police a tiež aj nádoby s uskladnenými potravinami, napr. Objekty usadlosti dopĺňali hospodárske stavby, najmä maštale a stodoly stavané takisto z dreva zrubovou technikou. Slúžili na ustajnenie dobytka a iných zvierat, resp. uskladnenie krmiva a uloženie poľnohospodárskych pracovných nástrojov, vozových súčasti. Výskyt a veľkosť hospodárskych objektov záviseli od majetkových pomerov rodiny. V 1. polovici 20. storočia sa začali stavať murované domy so znakmi vyznievajúcej secesie na fasádach. Z 2. tretiny 20.
Významní rodáci
Každá oblasť, kraj, dedina či mesto Slovenska má svojich významných rodákov, ktorí región preslávili. A nie je to inak ani vo Veľkom Rovnom. Napriek niekdajšej neopísateľnej biede pospolitého ľudu, Veľké Rovné má svoju kultúrnu históriu. Medzi drotármi sa objavili aj takí, ktorí vo voľných chvíľach brávali do ruky pero. K týmto amatérskym spisovateľom patria: Jozef Džavík - písal články, petície, básne, pamäti. Jozef Ferko - písal pamäti, básne, piesne. Pavel Ferdinand Ježišík - spomedzi nich zjavne vyniká. K najvýznamnejším osobnostiam, ktoré zviditeľnili Veľké Rovné patria najmä spisovatelia Vladimír Ferko a jeho mladší brat Milan Ferko. Vo svojich dielach sa často vracali k rodnému kraju. Publicista, prozaik, autor literatúry faktu a diel pre deti a mládež, Vladimír Ferko sa narodil 10.8.1925 vo Veľkom Rovnom. Časť jeho rozsiahlej literárnej tvorby venoval drotárstvu a rodnej obci - Svetom, moje, svetom , román Ako divé husi (spolu so synom Andrejom), ktorý bol predlohou pre rovnomenný film. Jeho mladší brat, básnik, prozaik, dramatik, autor literatúry pre deti a mládež Milan Ferko sa narodil 14.12.1929 vo Veľkom Rovnom. Milan Ferko je skutočne mimoriadne plodný autor žánrovo pestrých básnických zbierok, prozaických i dramatických rozhlasových diel, určených deťom, mládeži a dospelých.
Svadobné tradície
Veselo a hlučno bývalo kedysi na svadbách u nás. Zišla sa tam takmer celá rodina a zabavili sa spoločne. No nielen zabavili, ale i spoločne podporili mladý pár, aby akosi ľahšie kráčal na ceste novým životom. Bola to udalosť v rodine, na ktorú sa celé príbuzenstvo náležite chystalo a celá ulica úfala, lebo i susedom a chudobným sa ušlo pohostenia. Keď prišiel deň svadby - nestačil im, predĺžili veselie až na tri dni. Ale poďme od začiatku! Keď si už mládenec našiel svoju vyvolenú, poslal za jej rodičmi obyčajne svoju matku alebo blízku rodinu, aby mu ju nahovorili. Ale to bolo už vlastne len dokončenie nahovárok, dohodnutie, kedy sa pôjde na faru na zápis, ako aj dohodnutie okolo vena mladuchy. Vlastné nahovárky odbavili dávno predtým už susedky, kmotry a krstné mamky, keď vídali mládenca častejšie chodiť k dievčaťu na návštevy. Keď bolo po nahovárkach, išli mladí v sprievode rodičov na faru na zápis. Po zápise si dievča už chystalo výbavu, pod ktorou sa vtedy rozumeli najpotrebnejšie šaty a bielizeň. Čo sa nábytku týkalo, obyčajne sa kúpila na jarmoku truhla (skriňa) na šaty, niekedy aj posteľ. Ostatný nábytok bol či už u mladuchy alebo u mladého zaťa. Bolo totiž zvykom, že mladý pár po sobáši bárs líhal osve v komôrke, ale cez deň bývali pohromade s ostatnými domácimi. Nepotrebovali teda vlastný stôl, stoličky a iný dnes vyžadovaný nábytok. Stačila teda pre mladuchu posteľ a skriňa na šaty zvaná truhla. Pri nákupe výbavy kúpila mladucha mladému zaťovi košeľu, mašľu a topánky, on jej zas dal veniec, závoj, topánky a hodvábnu šatku na hlavu. Vo štvrtok pred svadbou sa začalo piecť a aj príbuzní začali nosiť rôzne potreby na svadobnú hostinu. Bolo to najmä maslo, syr, vajcia, mlieko, žito, víno, pálené (lieh). U mladuchy im nakládli do košov rôznych “osúchov a kachličiek” a počastovali ich. Nezabudli ich tiež ešte raz pozvať na svadbu. Vo štvrtok sa vraj preto začalo piecť, lebo v piatok bol zlý začiatok a v sobotu bolo už neskoro. Piekla pozvaná kuchárka, ktorých bolo v dedine niekoľko. Piekli sa syrové (tvarohové) kachličky, makové rožky, baby (bábovky) plnené škoricou alebo hrozienkami a veľké pletené koláče. Tieto baby a koláče bývali obyčajne dobré, chutné, lebo kuchárky neľutovali masla, veď ho mali dosť, a aj preto, lebo tieto koláče a…
Prečítajte si tiež: Ako pripraviť chutný šalát
Pestovanie uhoriek: Základné princípy
Uhorky sú obľúbenou zeleninou v mnohých domácnostiach, a preto je ich pestovanie rozšírené aj v obci Veľké Rovné. Úspešné pestovanie uhoriek si vyžaduje dodržiavanie niekoľkých základných princípov.
Výber odrody
Pri výbere odrody uhoriek je dôležité zohľadniť klimatické podmienky a účel pestovania. Pre pestovanie v chladnejších oblastiach sú vhodné skoré odrody, zatiaľ čo pre nakladanie sú ideálne odrody s menšími plodmi.
Príprava pôdy
Uhorky vyžadujú dobre priepustnú a na živiny bohatú pôdu. Pred výsadbou je vhodné pôdu prekypriť a pridať kompost alebo hnoj.
Výsev a výsadba
Uhorky sa môžu vysievať priamo do pôdy alebo predpestovať v sadeniciach. Priamy výsev sa odporúča až po pominutí mrazov. Sadenice sa vysádzajú do pripravenej pôdy po 4-5 týždňoch.
Starostlivosť počas vegetácie
Počas vegetácie je dôležité pravidelne zavlažovať, odburiňovať a prihnojovať. Uhorky potrebujú dostatok vlahy, najmä v období kvitnutia a tvorby plodov.
Ťahanie uhoriek hore
Pestovanie uhoriek s ťahaním hore je efektívny spôsob, ako zlepšiť úrodu a zdravie rastlín. Uhorky sa môžu ťahať po rôznych konštrukciách, ako sú mreže, ploty alebo špeciálne konštrukcie.
Zber úrody
Uhorky sa zberajú pravidelne, keď dosiahnu požadovanú veľkosť a farbu. Pravidelný zber podporuje tvorbu nových plodov.
Paradajky - všetko čo o nich vieme
Krájanie nadrobno je asi najčastejšia technika krájania. Mnoho kuchtíkov s tým má zo začiatku problém, ale verte mi, chce to cvik dostať to “do ruky”. V konečnej fáze cibuľu opäť otočíme a ostrým nožom cibuľu nasekáme nadrobno. Z paradajok vyrežeme bubáky a nadrežeme kožu do kríža. Vodu necháme zovrieť a vložíme paradajky. Necháme krátko spariť. Potom dierkovanou varechou opatrne vyberieme sparené paradajky a ihneď vložíme do ľadovej vody, čím sa zastaví var a zelenina sa schladí. Buď zeleninu blanšírujeme v celku, alebo ľubovoľne nakrájanú. Dáme zovrieť cca 1 liter vody. Keď voda vrie vhodíme tam zeleninu a dĺžku blanšírovania zvolíme podľa druhy zeleniny v tabuľke (nižšie). Po uplynutí času blanšírovania zeleninu vyberieme do misky, a ihneď schladíme studenovou vodou do ktorej môžme pridať ľad. Týmto sa var zeleniny zastaví, zelenina ostane pekne farebná. Potom necháme na sítku odkvapkať a dávkujete ju do sáčkov, alebo dóz.
Príprava cestovín
Múku preosejeme na vál. Urobíme jamku, do ktorej vyklepneme vajcia, osolíme a začneme rukou hniesť. Z hmoty vypracujeme pružné vláčne cesto. V prípade potreby môžeme pridať trochu vody. Potom cesto dáme do misky prikryjeme/alebo zabalíme do potravinárskej fólie a dáme na 10 min. do chladničky. Podsypeme vál trochou múky , cesto vyberieme a rozrežeme ho na 4 časti. Každú časť pomocou valčeka na cesto rozvaľkáme na tenký plát cca 1 mm a krájame požadovaný druh cestoviny. Takto pripravené cestoviny pomúčime, aby sa nezlepili. Môžeme hneď vyvariť v slanej vode a konzumovať, alebo necháme dobre preschnúť a dáme do čistých a suchých dóz a používame neskôr. Z vyvaľkaného cesta na tenkú placku nakrájame hrubé pásy a naskladáme na seba. Jednotlivé pláty trochu pomúčime, aby sa nezlepili. Z vyvaľkaného cesta na tenkú placku nakrájame hrubé pásy a naskladáme na seba. Potom pásy prekrojíme pozdĺžne 2-3x a cesto otočíme a priečne a krájame kocky. Pripravíme si klasické rezancové cesto, do ktorého sme dali viac múky. Po odpočinutí bochník rozkrojíme na 4 časti. Každú časť nastrúhame na strúhadle na zeleninu (slzičky). Široký plát cesta nakrájame radielkom po dĺžke na 3 pásy, ktoré následne prerežeme po šírke. Vzniknú nám menšie štvorčeky. Jednotlivé štvorčeky naplníme plnkou. Štvorček s plnkou vezmeme do ruky a spojíme špice cesta tak, že vznikne trojuholník. Kraje cesta po obvode dobre pritlačíme. Na výrobu potrebujeme malú drevenú doštičku z úzkymi ryhami a nôž so širokou čepeľou. Cesto si zrolujeme a nakrájame na menšie časti. (ako kokošky). S cesta urobíme širší šúľok a odkrojíme menší kúsok cesta. Pomúčime ho. Nôž položíme mierne kolmo na začiatok cesta a rukou pridržíme jeden koniec a čepeľ širokého noža ťaháme po ceste, tak, aby sa cesto natiahlo na dĺžku aj šírku. Kus širokého cesta stočíme po dĺžke na 4x. Potom raz po šírke. Každú stočenú časť cesta trochu pomúčime. Z cesta krájame tenšie pásy. Cesto rozvinieme a každý pás ozdobným radielkom prekrojíme na 3 časti. Z cesta ušúľame hrubý valec s veľmi tenkým koncom. Pomúčime ho. Vezmeme tenkú ihlicu na pletenie a cesto šikmo namotávame na ihlicu tak, že medzi jednotlivými natáčaniami je medzera. Cesto vyvaľkáme na tenkú placku. Z placky pohárom vykrajujeme kolieska, alebo ozdobným radielkom štvorce. Cesto naplníme nami zvolenou plnkou, Okraje cesta potrieme vajíčkom, alebo vodou a cesto zlepíme dôkladne zlepíme po celom obvode. Kraje môžeme ešte po celom obvode pritlačiť vidličkou, aby sa cesto dobre spojilo. II. Široký plát cesta potrieme vaječným bielkom. Na cesto dávame kopčeky plnky. Medzi kopčekmi je dostatočne veľká medzera. Potom cesto preklopíme tak, že plnku zakryjeme a okraje cesta poriadne pritlačíme. Z ingrediencii rukami vymiesime hladké pružné cesto. Zabalíme ho do potravinovej fólie a dáme na 30 min. do chladničky. Potom vyberieme a rozvaľkáme na 8 cm dlhý plát o hrúbke 2,5 cm čo je štandartná veľkosť lassagní. Pláty cesta na lassagne dáme na krátku chvíľu povariť do vriacej osolenej vody s trochou oleja. Potom ich prudko schladíme v ľadovej vode, aby sa zastavil var a cesto nezmäklo. Široký plát cesta strednej dĺžky nakrájame na stredne veľké štvorce. Široký plát cesta strednej dĺžky nakrájame na stredne veľké štvorce. Z jedného kusu tak 4 štvorce. Štvorec otočíme po dĺžke k sebe a zrolujeme na hrubú rúrku za pomoci prstu, ktorý máme medzi cestom, aby vznikla v ceste diera. Sú to stočené široké rezance do hniezda o hrúbke 1 cm. Majú buď hladký, alebo zvlnený okraj. Kus širokého cesta stočíme po dĺžke na 4x. A potom raz po šírke. Každú stočenú časť cesta trochu pomúčime. Kus širokého cesta stočíme po dĺžke na 4x. A potom raz po šírke. Každú stočenú časť cesta trochu pomúčime. Kus širokého cesta stočíme po dĺžke na 4x. A potom raz po šírke. Každú stočenú časť cesta trochu pomúčime.
Príprava zemiakových jedál
Zemiaky uvaríme v šupke vo veľkom množstve slanej vody 20-50 min. Potom zemiaky ošúpeme a pretlačíme cez lis na zemiaky do misy. Prelisované zemiaky osolíme a okoreníme mletým čiernym korením. Pridáme 2 žĺtka, (1 kg zemiakov = 2 žĺtka), múku. Ingrediencie zmiešame a cesto hnetieme kým nemáme tuhú konzistenciu cesta a čistú misu. Pomúčime vál a cesto prepracujeme na vále rukami. Cesto nakrájame na pláty z ktorých vyvaľkáme hrubšieho hada a nožom nakrájame na väčšie časti. Z týchto častí vytvarujeme malé guličky. Vezmeme vidličku namočíme ju do múky a prejdeme ňou po guličke na vále pričom ju mierne roztlačíme. Alebo vezmeme guličku a prejdeme ňou po pomúčenej vidličke kým sa cesto nezroluje. Alergicky na vajcia môžu vajíčko vynechať.