Tento článok poskytuje podrobný návod na domácu výrobu kravského hrudkového syra, vrátane solenia a údenia, s cieľom ponúknuť čitateľom komplexný pohľad na túto tradičnú pochúťku.
Potrebné náradie a pomôcky
Pri výrobe syrov v domácich podmienkach je nevyhnutné dodržiavať základné hygienické pravidlá. Všetko náradie je najlepšie pred použitím sterilizovať tým, že ho prevaríme. Potrebujeme:
- Nerezová alebo smaltovaná nádoba
- Teplomer
- Smotanová kultúra (na zaočkovanie mlieka)
- Chlorid vápenatý (zvyšuje kvalitu syreniny)
- Syridlo
- Injekčná striekačka na presné dávkovanie
- Pohárik na rozmiešanie syridla
- Metlička na miešanie
- Sitko
- Nôž na krájanie syreniny
- Syrárska plachta alebo forma
Príprava mlieka na syrenie
Pri práci s mliekom použijeme antikorovú alebo smaltovanú nádobu, do ktorej najskôr dáme malé množstvo vody a necháme ho prejsť varom, čím zabezpečíme potrebnú sterilitu nádoby.
Potrebné množstvo mlieka
Na výrobu 1 kg čerstvého hrudkového syra je potrebné 5-7 litrov kravského mlieka, alebo 4-6 litrov ovčieho mlieka, alebo 8-10 litrov kozieho mlieka. Na výrobu polotvrdého syra 10-11 litrov kravského mlieka, na výrobu tvrdého syra 11-13 litrov kravského mlieka.
Pre začiatočníkov sa odporúča použiť 5 litrov čerstvého kravského mlieka z mliekomatu alebo priamo z farmy, z ktorého by sme mali získať približne 700 g čerstvého hrudkového syra. Ak nemáme poruke čerstvé mlieko a pracujeme s menej kvalitným mliekom z obchodu, do mlieka je potrebné pridať smotanu na šľahanie (na päť litrov mlieka 5 dcl smotany), čím sa priblížime k pôvodným vlastnostiam mlieka.
Prečítajte si tiež: Ako si vyrobiť vlastnú zmes korenia na údenie slaniny
Pasterizácia mlieka
Aby sme docielili zdravotnú bezpečnosť mlieka, je potrebné, aby mlieko najskôr prešlo pasterizáciou. Platí to len pre čerstvé mlieko z mliekomatov a fariem. Mlieko z obchodu už nepasterizujeme, lebo je dostatočne tepelne ošetrené. Poznáme viaceré druhy pasterizácie:
- Dlhodobá - mlieko zohrejeme na 62 - 65°C po dobu 20-30 minút
- Krátkodobá /šetrná/ - mlieko zohrejeme na 71 - 72°C po dobu 30 sekúnd
- Vysoká - mlieko zohrejeme na 85 - 95°C po dobu pár sekúnd
Pre výrobu syrov v domácich podmienkach je vhodná dlhodobá alebo krátkodobá pasterizácia, pri ktorej si mlieko zachová svoju typickú chuť, obsah vitamínov a minerálov. Mlieko zohrejeme na požadovanú teplotu podľa druhu pasterizácie. Po určenej dobe ho ochladíme v nádobe so studenou vodou na teplotu 30-35°C. Po pasterizácii je mlieko mikrobiologicky nezávadné a pripravené na syrenie.
Zaočkovanie mlieka
Mlieko je potrebné ešte pred syrením upraviť. Na získanie vyššej výťažnosti a skvalitnenie syreniny doporučujeme do mlieka pridať chlorid vápenatý CaCl2 v množstve 2 ml na 5 litrov mlieka. Chlorid pridávame do mlieka ihneď po pasterizácii a schladení na teplotu 30-35°C. Mlieko dobre premiešame.
Aby syr dobre kysol a vytvorila sa kvalitná syrenina, pridáme do tepelne ošetreného mlieka tekutý zákvas smotanovej kultúry Laktoflora (na päť litrov mlieka postačí 1 dcl smotanového zákvasu ). Pripravíme si ho podľa nasledujúceho postupu. Do 1 litra pasterizovaného mlieka zohriateho na teplotu 23°C pridáme obsah vrecka smotanovej kultúry a riadne premiešame. Nádobu s mliekom umiestnime na teplé miesto 23-25°C a necháme odstáť 16-20 hodín . Po tejto dobe uložíme zákvas na niekoľko hodín do chladničky, čím dosiahneme kultivovanú kultúru s optimálnou konzistenciou a chuťou.
Ak nemáme smotanovú kultúru, môžeme na zaočkovanie mlieka použiť 1 dcl kyslého mlieka alebo čistú kyslú smotanu v množstve 1% zo spracovávaného mlieka (na 5 litrov mlieka pridáme 50 ml kyslej smotany). Po zaočkovaní kultúrou necháme mlieko postáť 30 až 40 minút pri teplote max. 35°C.
Prečítajte si tiež: Ako si namiešať korenie na údený bôčik?
Syrenie mlieka
Pri výrobe syrov je veľmi dôležitý výber syridla. Druh syridla si zvolíme podľa toho , aký syr ideme vyrábať. V našom prípade použijeme na výrobu čerstvého hrudkového syra tekuté mikrobiálne syridlo Fromase 220 TL . Syridlo rozriedime v 1/2 dcl prevarenej vlažnej vody. Na 5 litrov mlieka ho budeme potrebovať 1,5 ml. Mlieko postupne zohrejeme na teplotu 30-35°C.
Syridlo po dosiahnutí tejto teploty za stáleho miešania rozlejeme na povrch mlieka a premiešavame ho ešte 3 minúty. Potom nádobu prikryjeme. Mlieko by malo začať asi po 20-tich minútach tuhnúť. Po 30-tich minútach skontrolujeme, či mlieko tuhne, naklonením nádoby. Ak sa syrenina od stien ľahko oddelí, skúšame jej pevnosť vpichnutím noža, ak je lom už tvrdý a lesklý, necháme ešte syreninu 10 minút postáť, a potom môžeme pristúpiť k spracovaniu syreniny. Počas syrenia dbáme na to, aby teplota mlieka neklesla pod 30°C. Celková doba syrenia by nemala presiahnuť 45 minút.
Spracovanie syreniny
Po uplynutí približne 40-tich minút by mala byť syrenina pripravená na ďalšie spracovanie. Teplotu syreniny udržiavame stále na 30-35°C. Povrch syreniny po celej ploche pokrájame nožom na kocky 2x2cm. Po 10 minútach odpočinku, keď z rezov vystúpi srvátka, syreninu harfujeme /premiešavame/. Ak nemáme syrársku harfu, použijeme metličku na šľahanie.
Pri výrobe lisovaných polotvrdých a tvrdých syrov syreninu prihrejeme na 40-42°C, aby bolo syrové zrno tvrdšie a mierne gumové. Harfovaním vytvoríme hrudky veľkosti 1x1x1 cm (veľkosti fazule). Po preharfovaní ešte zmes syreniny a srvátky premiešavame /dosúšame/ ďalších 15-20 minút, pokiaľ sa syrové zrno neuzavrie . Po dosušení a usadení syreniny na dno zlejeme uvoľnenú srvátku do pripravenej nádoby. Srvátka je veľmi výživná a poslúži po ochladení ako osviežujúci nápoj alebo si z nej vyrobíme žinčicu.
Usadenú syrenimu precedíme cez sitko a zo syreniny ešte vystláčame zbytok srvátky. Vznikne syrový základ, do ktorého môžeme primiešať trochu soli a zmes byliniek podľa chuti. Premiešanú syreninu vložíme do syrárskej plachty, kde ju postláčame, aby sa oddelilo čo najviac srvátky, pokiaľ srvátka zo zavesenej plachty len nekvapká, najviac však 10 minút. Hrudku v plachte ponecháme na formovanie a odkvapkanie 12-24 hodín pri teplote 18-22°C. Ak chceme pekne vytvarovanú hrudku, tak ju počas odkvapkávania 2-3- krát v plachte obrátime. Syreninu môžeme natlačiť aj do syrárskych foriem (na získanie požadovaného tvaru a veľkosti syra), po vybratí z formy ju necháme ešte dosušiť na podložke, aby mala prístup vzduchu aj zospodu. Po odkvapkaní povrch hrudky poutierame handričkou namočenou v slanej vode a uložíme do chladničky. Výsledkom je kvalitný syr vhodný na priamy konzum.
Prečítajte si tiež: Ako údiť bok doma
Vodu do syreniny pridávame len pri výrobe dohrievaných syrov holandského typu. Pri výrobe čerstvej hrudky môžeme syrenimu spracovať bez pridania vody pri teplote 30-35°C.
Solenie syra v slanom náleve
Ak syr nemienime ihneď skonzumovať, je potrebné ošetriť ho ešte pred uskladnením do chladničky, ponorením do slaného nálevu. Príprava nálevu - do jedného litra prevarenej vody pridáme 180 - 200 g kuchynskej soli a dobre premiešame až do úplného rozpustenia. Na 1 kg syra budeme potrebovať približne 4 - 5 litrov nálevu. Syr necháme ponorený v náleve 10 - 20 minút podľa jeho veľkosti. Syry je najlepšie konzumovať v čerstvom stave. Skladovať sa môžu pri teplote do 8°C maximálne 3 dni.
Kysnutie hrudkového syra
Aby syr nebol príliš sladký, aby získal typickú chuť a dalo sa s ním ďalej pracovať /výroba korbáčikov a pareníc/, je dôležité nechať syr vykysnúť. Hrudku po odkvapkaní uložíme na policu, povrch poutierame handričkou namáčanou v slanej vode a necháme ju 3 dni pri teplote 18-22°C vykysnúť. Dôležité je , aby teplota v miestnosti neklesla pod 18°C, lebo syr by riadne nevykysol a začal by horknúť. Treba myslieť aj na to, že z hrudky bude ešte stále vytekať srvátka, preto treba na policu pod hrudku umiestniť vhodnú nádobu. Ak chceme kysnutie urýchliť, hrudku umiestnime do miestnosti s teplotou 22-25°C, kde vykysne za 24-40 hodín. Vykysnutý syr je pripravený na ďalšie spracovanie alebo konzum.
Zretie hrudkového syra
Vykysnutý syr premiestnime do miestnosti s teplotou 13-15°C, kde bude prebiehať ďalej zretie syra. Povrch hrudky neustále potierame slanou vodou a hrudku 1-2- krát denne obraciame. Zretie by malo prebehnúť max. do 5-tich dní. Vykysnutý a vyzretý syr skladujeme v chladničke.
Spracovanie srvátky
Srvátka po výrobe syra obsahuje v priemere 8,6 % sušiny, 0,85 % tuku, 1,96 % dusíkatých látok, 1,65 % albumínu a globulínu, stopy kazeínu, 0,30 % popola, okolo 5 % mliečneho cukru, 0,103 % CaO a 0,152 % P2O5. Pri neopatrnej výrobe syra, výrobe oštiepkov a pareníc a ku koncu laktácie alebo pri prechode na inú pašu sa obsah sušiny a tuku zvyšuje.
Výroba žinčice
Výroba žinčice spočíva vo vyzrážaní albumínu a globulínu rozpusteného a súčasnom zachytení zostatku tuku v srvátke. Srvátka sa rýchlo za stáleho miešania zohreje na 60 °C, kým sa nezačne na povrchu jemne zrniť. Prestane sa miešať a dohreje sa na 85 - 87 °C, na povrchu sa vytvorí usadenina, ak praskne prestane sa zohrievať. Vyzrážaná hmota sa zozberá s takým množstvom tekutiny, aby sa dala rozmixovať. Hmota sa rozmixuje na kompaktnú hladkú tekutinu a rýchlo ochladí. Pri výrobe v kotli žinčica obsahuje 11,7 % sušiny, 2,5 % tuku, okolo 3 % albumínu a globulínu, stopy kazeínu, 0,6 % popola, okolo 5 % mliečneho cukru. Pritom sa vyrobí okolo 30 % žinčice zo spracúvanej srvátky.
Zváranica
Zváranica je zostatok po výrobe žinčice. Obyčajne sa skrmuje. Po vyčírení a pridaní vybraných kvasiniek sa z nej dá pripraviť šumivý, mierne alkoholický nápoj. Zváranica obsahuje 7,5 % sušiny, 0,2 % tuku, stopy dusíkatých látok, 5,2 % mliečneho cukru.
Kyslá žinčica a Urda
Kyslá žinčica sa pripravuje vykysnutím sladkej v otvorenej nádobe pri teplote 12-15 °C. Urda sa pripravuje tak, že srvátková vyzrážaná hmota sa zbiera do plachtičky a nechajú sa odcediť. Po odcedení sa hmota tvaruje, môže sa aj soliť. Urda obsahuje 50 - 59 % sušiny, 27 - 41 % tuku, 13 - 15 % bielkovín, 1,8 % popola. Zo 100 kg srvátky sa dá vyrobiť 5 - 8 kg urdy.
Žinčicový kefír
Žinčicový kefír je osobitne pripravená žinčica, prekvasená kefírovým kysnutím. Srvátka sa zohrieva pomalšie tak, aby zrážanie začalo 40 minút od zohrievania prachovým zrnom, ktoré má postupne prechádzať v jemné vločky. Podľa povahy vločiek sa zrážanie zastavuje pri teplote 70-80 °C. Zrazenina sa intenzívne rozbíja dovtedy, kým sa na drôtoch trepačky nezačne tvoriť súvislý povlak jemných zŕn v mliečne sfarbenej tekutine. Potom sa za stáleho miešania ochladzuje na teplotu 15 °C. Do žinčice sa pridáva sa 1-3 % kefírového kultúry. Hmota sa zamieša a plní do sterilných fliaš od šampanského vína asi do 3/4 obsahu, ktoré sa uzavrú upevnenými sterilizovanými zátkami. Fľaše sa uskladňujú na 5-6 dní pri teplote pod 18 °C a občas sa miešajú. Žinčicový kefír je možné pripravovať aj v sudoch, ktoré treba plniť naraz.
Čo sa dá vyrobiť z 5 litrov kravského mlieka z mliekomatu?
- Hrudkový syr o hmotnosti 0,6 kg. Na jeho výrobu sme použili 3 litre pasterizovaného mlieka. Syr bol vyrobený podľa uvedeného postupu. Do syrového základu sme primiešali 1 PL byliniek a 1/2 ČL soli. Syr kysol pri izbovej teplote 24 hodín.
- Kvalitný domáci tvaroh o hmotnosti 250 g. Na jeho prípravu sme použili 2 litre pasterizovaného mlieka podľa nasledujúceho postupu. Mlieko necháme pri teplote 23°C skysnúť. Po skysnutí postupne zvyšujeme teplotu na 30°C. Túto teplotu treba udržiavať po dobu 50 minút a potom zmes preliať cez plachtu z gázy do pripravenej nádoby. Hotový tvaroh po odkapkaní uložíme do chladničky.
- Srvátka - 1,5 litra. Srvátka nám zostala ako vedľajši produkt pri výrobe tvarohu. Po skysnutí mlieka sme nechali usadenú smotanu v mlieku, čím sme získali hustú srvátku jemne kyslej chuti pripomínajúcu žinčicu.
Výroba korbáčikov
Korbáčiky ma naučila jedna pani zo Zázrivej, ktorá celý život robí pravé oravské korbáčiky. Na začiatku je mlieko. Veľa mlieka. V tomto hrnci je 20 litrov mlieka priamo od kravy. Dá sa použiť aj mlieko za automatu. Zohrejeme na 40 C. Občas premiešame, aby sa nechytalo odspodu. Po ohriatí na 38- 40 C si dáme do malej misky syridlo. Každé je iné. Pri kúpe treba pozerať silu syridla a dávkovať podľa návodu. Pridáme trocha vody, premiešame a vlejeme do mlieka.
Už nevaríme. Miešame cca 2 minúty. Mlieko prikryjeme a necháme stáť cca 30 minút. Malo by sa vytvoriť niečo ako na tejto fotke a síce, syrovátka. Hore voda, dole začínajúci syr. Niekedy ho po 30 min. rozkrájam a znova prikryjem. Takto to vyzerá keď sa spraví hrudka. Vyberieme sitkom, a voda, čo nám ostala sa nechá zovrieť. Tú vodu , čo je v hrnci necháme prevrieť, pridáme cca pol deci až deci octu premiešame a necháme znova vyzrážať. To , čo vznikne bude sladký tvaroh. Z 20 litrov mi vyšlo cca 1,5 - 2 kg tvarohu. Sladkého. Riccotta. Do palaciniek, koláčov a pod. Mala by ostať na konci. čistá voda. Hrudku necháme dobre stiecť v gáze. Hotová kravská hrudka. Sladká. Korbáče sa robia z kyslej. Treba ju nechať vykysnúť pri izbovej teplote cca 2-3 dni. V takomto stave je teraz. Aj ja čakám kým vykysne. Budú v nej diery a bude chutiť kyslo. Ak bude syr vykysnutý málo, korbáče sa nebudú dať naťahať. Tak isto ak prekysne, ani vtedy korbáče nespravíte.
Kysnutie syra na korbáče a testovanie
Takto kysne syr na korbáče. Pred tým ako začnem robiť korbáče, si vždy odoberiem kúsok syra, a skúsim, či je dosť vykysnutý na to, aby sa z neho dali ťahať korbáče. Nakrájam a zalejem vriacou vodou. Zámerne som sem dala aj fotky, kedy nebol dobre vykysnutý a nedalo sa z neho ťahať. Urobila sa síce hrča, ale ťahať sa z nej nedalo. A tu končí veľa pokusov o korbáče, takýto málo vykysnutý syr vám dvihne mandle a putuje do koša. Nedajte sa však odradiť, syr treba nechať ďalej kysnúť. Pozor, to isté sa stane ak syr je prekysnutý. Ja ho do koša nehodím, ale neskôr ešte zapracujem do korbáčov. Nechala som ho ešte cez noc kysnúť a ráno som skúsila druhý krát. Nakrájať a zaliať vriacou vodou.
Ťahanie a spracovanie syra
Odporúčam to robiť po menších množstvách. Syr sa po zaliatí začne roztekať a zistíte , že sa s ním dá pracovať. Syr treba spracovať, neviem ako to popíšem, ale chytím ho do dlaní a kraje vonkajšou stranou schovám dovnútra. Robíme to dovtedy, kým je syr hladký. Pani zo Zázrivej, ktorá ma učila robiť origoš oravské korbáče syr vypracovávala celkom dlho, kým nebol úplne hladučký. Pozor na ruky, páli to jak šľak. S takým syrom sa potom dá urobiť niečo takéto. Alebo toto. Naťahané nite idú priamo do lavóra so studenou vodou. Nite by mali byť lesklé, a hladké. Nesmú sa droliť. Žiadna soľ, len čistá studená voda.
Solenie a zapletanie korbáčov
Nite vyberieme systémom ako je odfotený v nasledujúcej fotke a vložíme ich do misky so slanou, hodne slanou vodou. Ja nite namotávam na dosku , môžete ich namotať na čokoľvek. Ked ich prerežem, mám dĺžku korbáčov tak akurát. Dám do slanej vody na cca 10 minút. Záleži od toho, kto má aké rád slané. Ja kým spravím ďalšiu várku korbáčov, nechám ich vo vode. Na nite mám vymyslený vlastný systém Vybrala som si z chladničky poličku na fľaše a tú používam. Tam zavesím nite kým odkvapkajú. Strčím tam varešku a zapletiem korbáč. Je tam finta , ktorú vám neviem opísať, ani odfotiť, aby sa korbáče nerozplietali. Je to také otočenie rukou, ktoré bude mojim tajomstvom Ale nie, chce to video, ale nemám. Apropo, na vareške to robia ženy dodnes a asi je to odskúšané, overené a funguje to. Tiež ma to pani Zázrivá učila takto. A tak to aj robím.
Údenie syra
Potrebujeme aspoň takúto hrudu syra. Táto vážila 5 kg. Zbytok som pokrájala,tak aby som mohla natiahnuť sieťku. Ked voda zovrie ,tak ju nechám vychladnúť. Takto zakryté nechám v osolenej vode stáť 24 hodín. Potom si pripravím sietku. Na tento úkon potrebujete už dvoch. Jeden sietku roztiahne a druhý vkladá do rúk syr a tak sa sietka natiahne na celý syr. Potom konce sietky zaviažeme.
Syr je pripravený na údenie. Večer manžel podpálil v udiarni a už sa udí. Syr sa udí na studenom dyme. Takto vyzerá ráno. Bude sa udiť ešte celý deň a noc. Tu je pekne vyúdeny. Dobrú chuť.