Spoločnosť Kaufland Slovenská republika v.o.s., ktorá pôsobí na slovenskom trhu už 24 rokov, významne prispieva k ekonomickému a sociálnemu rozvoju Slovenska. V období od 01.03.2023 do 29.02.2024 spoločnosť generovala na Slovensku celkovú ekonomickú hodnotu vo výške 1,960 miliardy EUR, čo predstavuje 1,6 % HDP Slovenskej republiky.
Významný ekonomický dopad Kauflandu
Kaufland, so svojimi 79 predajňami a 7 894 zamestnancami (v obchodnom roku končiacom k 29.02.2024), vytvoril výrazný priamy, nepriamy a vyvolaný ekonomický dopad na území Slovenska. Nepriamy dopad dosahuje hodnotu 206 miliónov eur, pričom zahŕňa náklady na zamestnancov, správu majetku a položky súvisiace s podporou športu, sponzoringu a CSR (2,8 mil. eur). Vyvolaný ekonomický dopad, teda multiplikačný efekt pôsobenia Kauflandu v slovenskej ekonomike, je odhadovaný na 712,8 milióna EUR. Z výsledkov vyplýva, že každé 1 euro, ktoré vytvorí spoločnosť Kaufland na Slovensku má potenciál vytvoriť dodatočných 56 centov v slovenskej ekonomike.
Ilustračné príklady ekonomickej hodnoty Kauflandu:
- Celková vytvorená hodnota Kauflandom v hodnote 1 960 mil. eur by umožnila obciam a mestám financovať výdavky na budovania a rekonštrukcie infraštruktúry vodného hospodárstva počas 10-tich rokov.
- Ak vezmeme do úvahy náklady na vodičské oprávnenie skupiny B v sume 900 EUR a ročný plat vodičov MHD vo výške 26 400 EUR, tak vďaka celkovej ekonomickej hodnote vygenerovanej Kauflandom by bolo možné uhradiť ročné náklady na 500 vodičov MHD nielen na celoštátnej úrovni, ale aj v 27 okresoch na Slovensku, kam Kaufland distribuuje vygenerovanú ekonomickú hodnotu.
- Ekonomickou hodnotou, ktorú Kaufland vygeneroval pre beneficienta „štát“ v sume 251 mil. EUR by bolo možné zaplatiť 1200 učiteľov, čo by umožnilo financovať chýbajúce učiteľské miesta počas piatich rokov (pri scenári 2 100 chýbajúcich učiteľov ročne). Pričom v tomto je zohľadnená aj predpokladaná výška dane z príjmov, ktorú zaplatia spoločníci spoločnosti Kaufland na Slovensku zo zisku spoločnosti, a to vo výške viac ako 22 miliónov eur (ide o sumu približne 22 036 022 eur).
Podpora zamestnanosti a rozvoja regiónov
V tomto období Kaufland priamo zamestnával 7 894 ľudí, pričom vďaka jeho pôsobeniu podporil celkovo 47 100 pracovných miest. Celkové výdavky do miezd a benefitov dosiahli hodnotu 149 miliónov EUR, z čoho 73 % smerovalo do regiónov mimo Bratislavského kraja. Kaufland tak významne prispieva k rozvoju slovenských regiónov a podpore lokálnych komunít.
Pozitívny vplyv na rozvoj Prešovského kraja
Štúdia tiež poukazuje na pozitívny dopad Kauflandu v Prešovskom kraji, ktorý patrí medzi ekonomicky najslabšie regióny na Slovensku. Spoločnosť tu vytvorila hodnotu 186 miliónov EUR, ktorá bola distribuovaná do 35 miest v 12 okresoch kraja. Príjemcami tejto hodnoty sú najmä lokálni výrobcovia potravín, ako sú mliekarne, pekárne a výrobcovia mäsových výrobkov.
Ilustračné príklady ekonomickej hodnoty Kauflandu:
- V Bratislavskom kraji chýba viac ako 9 500 miest v škôlkach. Uspokojenie všetkých žiadostí o miesto v škôlke v Bratislavskom kraji by si tak vyžadovalo investíciu v hodnote 85 mil. EUR. Hodnotou vygenerovanou Kauflandom do Bratislavského kraja by bolo možné uspokojiť tento dopyt 5-násobne.
- Ak by Kaufland, svoju vytvorenú ekonomickú hodnotu vo výške 1 960 mil. eur nasmeroval do piatich okresov s najväčším nedostatkom zdravotníckeho personálu, bolo by možné ročne odfinancovať až 8 767 zdravotných sestier, čo je 13 krát viac v porovnaní s aktuálnym stavom.
Spolupráca s lokálnymi dodávateľmi
Kaufland dlhodobo podporuje slovenských dodávateľov, pričom v tomto obchodnom období spolupracoval so 1 778 domácich dodávateľov, ktorí mu dodávali tovary a služby v hodnote vyššej ako 900 mil. EUR milióna EUR bez DPH. Reťazec je lídrom v počte vystavení slovenských výrobkov na pultoch svojich predajní, čo potvrdzuje aj štúdia renomovanej agentúry GfK.
Prečítajte si tiež: Recepty Budwigovej diéty
Príklady úspešnej spolupráce Kauflandu s lokálnymi dodávateľmi
Rodinná farma TEKVIČKA, Malý Cetín
Malá rodinná farma Tekvička v okolí Nitry pestuje zeleninu od roku 1991. Okrem 11 odrôd zemiakov aj cibuľu, tekvicu, ale tiež pšenicu, horčicu či mak. Zamestnáva 6 členov rodiny a 14 zamestnancov a v sezóne aj brigádnikov. Ročne vypestuje na 320 hektároch 6,8 mil. kilogramov zemiakov a 300 tisíc kilogramov cibule.
Farma Tekvička začala svoju zeleninu dodávať do Kauflandu minulý rok a ako hovorí Marta Kozárová, táto spolupráca je pre nich na nezaplatenie. "Pri malých odberateľoch sme sa často nemohli spoľahnúť na úhrady faktúr, Kaufland je však férový obchodný partner, o ktorého sa môžeme oprieť. Tento rok od nás odoberie viac ako tretinu našej produkcie, a to nám dáva veľký pocit istoty.“
Remeselný pivovar NILIO, Liptovský Mikuláš
Malý remeselný pivovar Nilio z Liptova je na trhu od roku 2020 a cieľom vyrábať a ponúkať na trhu kvalitné nealkoholické pivá. Má 6 zamestnancov, ročná produkcia pivovaru je 170 000 litrov piva a v jeho portfóliu nájdete 6 nealkoholických pív a 2 alkoholické pod značkou Nilio. S Kauflandom spolupracuje od pandémie.
Matúš Kozina, riaditeľ pivovaru NILIO: "Obdobie pandémie by sme bez Kauflandu zrejme nezvládli. Zo začiatku sme produkciu dodávali do predajní v okolí Liptovského Mikuláša, takže sme nemuseli zastaviť výrobu, dnes sa 4 druhy nealkoholického piva predávajú v celej sieti reťazca. Postupne nás začali spoznávať zákazníci z celého Slovenska.“
Bánovecká mliekareň Milsy
Mliekareň v Bánovciach nad Bebravou vznikla v roku 1954. Po nežnej revolúcii ju odkúpili rakúske rodinné firmy. Sídlo, výrobu ponechali na Slovensku, rovnako tak ponechali tradičné receptúry výroby mliečnych výrobkov - najmä syrov, smotanových nátierok, tvarohu, jogurtov a masla. Minulý rok presiahla tržby 50 mil. eur. Zamestnáva takmer 300 ľudí z Bánoviec a okolia. Mlieko odoberá prioritne od dvadsiatich regionálnych farmárov, ktorí majú medzi Strážovskými vrchmi a Považským Inovcom. V roku 2018 od nich nakúpili 33 miliónov litrov mlieka, vlani to bolo až 51 miliónov litrov.
Prečítajte si tiež: Tipy na prípravu tvarohu
Obchodný riaditeľ Milsy, Bohuslav Šiko: "Aj vďaka spolupráci s Kauflandom môžeme dlhodobo naplánovať odbery čerstvého mlieka od fariem v okolí, kde sa o zvieratá starajú desiatky poľnohospodárov. To, že u nás našli pravidelný odbyt, im umožňuje využívať úrodnú oblasť tunajšieho regiónu na chov dobytka.“ S Kauflandom spolupracuje Milsy od jeho vstupu na Slovensko, teda 24 rokov.
Daň z poľnohospodárskej pôdy a dôchodkov
Ministerstvo financií po dohode s Ministerstvom poľnohospodárstva a lesného hospodárstva ustanovuje podľa § 33 ods. 2 zákona o poľnohospodárskej dani č. 112/1966 Zb. (ďalej len „zákon“):
Daň z pozemkov
Dani z pozemkov podlieha všetka poľnohospodárska pôda, t. j. orná pôda, lúky, chmeľnice, vinice, záhrady, ovocné sady a pastviny. Z nepoľnohospodárskej pôdy podliehajú dani iba pozemky a plochy uvedené v § 2 ods. 2 zákona. Hospodársky využívanými vodnými plochami sú rybníky s chovom rýb a vodné plochy venované na pestovanie trstiny.
O tom, či ide o pozemok podliehajúci dani, rozhoduje, ako je pozemok uvedený v evidencii nehnuteľností. Poľnohospodárska pôda, ktorá sa použila na iné účely (napr. na zalesnenie, na zastavanie, na dopravu), bude vyňatá zo zdanenia, začínajúc až rokom, ktorý nasleduje po roku, v ktorom sa pôda rozhodnutím príslušného okresného národného výboru odňala natrvalo poľnohospodárskej výrobe.
Užívateľ, prípadne vlastník pozemku uplatní nárok na oslobodenie od dane v daňovom priznaní alebo oznámení. Pozemky, ktoré boli čiastočne vysádzané ušľachtilými druhmi viniča hroznorodého a čiastočne hybridmi alebo len hybridmi, nie sú oslobodené od dane. Za intenzívne ovocné sady sa považujú iba pozemky, na ktorých boli vysádzané štvrťkmene, zákrpky a vretená. Pozemky dočasne odňaté poľnohospodárskej výrobe (napr. na skládku, na ťažbu piesku) sú oslobodené od dane začínajúc rokom, ktorý nasleduje po roku, v ktorom sa pôda rozhodnutím príslušného okresného národného výboru dočasne odňala poľnohospodárskej výrobe.
Prečítajte si tiež: Upečte si tvarohový koláč
Výmera spoločných i individuálnych záhumienkov sa započíta do celkovej výmery pozemkov obhospodarovaných družstvom a z tejto celkovej výmery sa vyrubí daň družstvu. 2 zákona sa nezapočítava do celkovej výmery všetkých pozemkov podliehajúcej dani, aj keď poplatník užíva niekoľko takých pozemkov. Pri socialistických organizáciách sa celková výška dane ustanoví súčtom dane vyrubenej z pozemkov v jednotlivých katastrálnych územiach obcí. U občanov vyrubí daň z pozemkov každý miestny národný výbor, v obvode ktorého má poplatník pozemky.
Skutočnosti rozhodujúce pre vyrubenie dane sa posudzujú pre každý rok samostatne. Všetky zmeny daňovej povinnosti, ktoré nastali počas roka, či už sa týkajú vzniku alebo zániku tejto povinnosti, nemajú s výnimkou zmien uvedených v § 22 zákona vplyv na vyrubenie dane na tento rok a prejavia sa až pri vyrubení dane na budúci rok.
Za pozemky, ktoré nemožno plne využívať na poľnohospodársku výrobu, sa považujú poddolované plochy, letiskové pozemky, vojenské pásma a poľnohospodárske pozemky v ochranných pásmach vodných zdrojov, trvale zamokrené pozemky presahujúce 5 % z celkovej výmery a pod. Daňovú úľavu poskytne národný výbor na žiadosť poplatníka a pri znížení alebo odpustení dane prihliada najmä na to, do akej miery nemožno pozemky plne využívať na poľnohospodársku výrobu, po aký čas v roku boli pozemky odňaté poľnohospodárskej výrobe [§ 3 písm. c) zákona], v akom rozsahu bola zaplavením poškodená alebo zničená úroda, ako dlho v roku sa vykonávali na pozemkoch vodohospodárske úpravy a pod.
Daň z dôchodkov
Popri majetkoch a jednotných roľníckych družstvách sú poplatníkmi dane z dôchodkov: jednotlivo hospodáriaci roľníci, členovia jednotných roľníckych družstiev čo do príjmov z pestovania zvláštnych kultúr (plodín) a z uskutočňovania špecializovanej živočíšnej výroby (§ 15 ods. 3 zákona), jednotlivo hospodáriaci pestovatelia zvláštnych kultúr (§ 15 ods. 3 zákona), pokiaľ toto pestovanie nemá charakter živnostenského podnikania, osoby, ktoré uskutočňujú rastlinnú alebo živočíšnu výrobu, aj keď ju uskutočňujú ako vedľajšiu činnosť, napr. popri svojom zamestnaní v pracovnom pomere alebo inom povolaní a pod.
O určení daňovej povinnosti rozhoduje uskutočňovanie poľnohospodárskej výroby a skutočnosť, na čí účet idú príjmy z tejto výroby. Pritom nerozhoduje, koľko osôb uskutočňuje na spoločný účet poľnohospodársku výrobu. Ak poľnohospodársku výrobu uskutočňuje spoločne viac osôb (napr. roľník s manželkou a dvoma plnoletými synmi), vyrubí sa daň tomu, na čí účet idú príjmy zo spoločnej výroby. Ak idú príjmy zo spoločnej poľnohospodárskej výroby viacerým osobám na spoločný účet, vyrubí sa daň ktorejkoľvek z nich. Každá z osôb, ktoré uskutočňujú poľnohospodársku výrobu na spoločný účet, je zaviazaná zaplatiť daň rukou spoločnou a nerozdielnou.
K rastlinnej výrobe popri pestovaní bežných hospodárskych plodín (zrniny, okopaniny, olejniny, krmoviny) patrí pestovanie zvláštnych kultúr (plodín), a to chmeľu, viniča hroznorodého, tabaku, koreninovej papriky, zeleniny, jahôd, ovocia, liečivých a aromatických rastlín, semien všetkých druhov, kvetín a rezanie trstiny. K živočíšnej výrobe patrí popri chove bežných hospodárskych zvierat aj chov včiel, kožušinových zvierat, laboratórnych zvierat a rýb.
K poľnohospodárskej výrobe patrí ďalej príležitostná činnosť a vedľajšia výroba, pokiaľ úzko súvisí so základnou poľnohospodárskou činnosťou a neuskutočňuje sa po živnostensky. Príležitostnou činnosťou sa rozumie taká činnosť, pri ktorej sa využívajú výrobné prostriedky slúžiace základnej poľnohospodárskej činnosti spravidla v čase, keď nie sú pri poľnohospodárskej výrobe plne využité, napr. povozníctvo, približovanie dreva, oranie za mzdu, mlátenie obilia, rezanie dreva.
Vedľajšou výrobou sa rozumie činnosť, ktorá je buď pokračovaním základnej poľnohospodárskej činnosti, ak sa obmedzuje na spracovanie výrobkov vlastného hospodárstva (výroba masla, tvarohu, muštu, hroznového a matolinového vína a pod.), alebo ktorá je príležitostnou výrobou uskutočňovanou bez cudzích pracovných síl, napr. domácka výroba dreveného náradia, košikárskych výrobkov.
Za príležitostnú a vedľajšiu možno považovať uvedenú činnosť, len ak sa základná poľnohospodárska výroba uskutočňuje ako hlavná činnosť a dôchodok z príležitostnej činnosti a vedľajšej výroby tvorí len doplnok dôchodku zo základnej výroby.
Ak sa príležitostná činnosť alebo vedľajšia výroba uskutočňuje po živnostensky, v samostatných osobitne na tento účel zriadených prevádzkárňach alebo ak sa neobmedzuje na spracovanie výrobkov vlastného hospodárstva, prípadne ak sa uskutočňuje v takom rozsahu, ktorý prekračuje rámec príležitostnej a vedľajšej činnosti, podliehajú príjmy z takýchto činností dani z príjmov obyvateľstva.
Skutočnosti rozhodujúce pre vyrubenie dane sa posudzujú pre každý rok samostatne. O vyrubení dane nerozhoduje, či poľnohospodárska výroba trvala celý rok alebo len časť roka.
Zdaňovanie majetkov a jednotných roľníckych družstiev
Podkladom pre ustanovenie hrubého dôchodku a základu dane je ročný výkaz majetkov a jednotných roľníckych družstiev.
Hrubý dôchodok tvoria sumy uvedené v týchto účtoch jednotnej účtovnej osnovy pre organizácie v poľnohospodárstve: Tržby z výrobných činností (400). Aktivovanie investícií (408). Odovzdanie výrobkov, prác a služieb (407). Tržby z nevýrobných činností (410). Ostatné výnosy (420). Dotácie k tržbám (429).
Uvedené sumy sa znižujú o: nákupnú cenu predaných zásob (430), daň z obratu (441), cenu predaja základných prostriedkov (448), ostatné položky skracujúce výnosy (449), materiálové náklady (300, 309, 311, 313, 315, 318, 319, 321, 323, 324, 331, 332, 337, 338, 339), platené úroky po odpočítaní prijatých úrokov (363), poplatky, okrem príspevkov na sociálne zabezpečenie družstevných roľníkov (362), zrazenú a odvedenú daň zo mzdy z miezd pracovníkov (256).
Rozdiel uvedených položiek sa zvýši alebo zníži o: zmenu stavu zásob nedokončených výrobkov (451), zmenu stavu zásob výrobkov a zvierat (452), zmenu zostatkov časového rozlíšenia výnosov a materiálových nákladov (455).
Ako prídely fondom podľa § 13 ods. 1 písm. b) zákona sa od hrubého dôchodku zisteného podľa predchádzajúceho odseku odpočítajú prídely fondom evidovaným na účte č. 388, t. j. fondoma) obnovy a rozvoja, b) obratovému, c) rezervnému, d) bytovej výstavby, e) sociálnych a kultúrnych potrieb.
Základ dane sa zvyšuje o sumy, ktoré sa použili z rezervného fondu na doplnenie fondu pracujúcich (odmien) a o sumy, ktoré sa použili z fondu sociálnych a kultúrnych potrieb na a) úhradu rozdielov medzi výdavkami a príjmami rekreačných zariadení v správe organizácií, b) príspevky na spoločné stravovanie pracovníkov a družstevníkov, c) príspevky na rekreáciu a zájazdy pracovníkov a družstevníkov.
Základ dane sa zaokrúhľuje dole na sumu deliteľnú stom.
Sadzba dane v percentách je jedna stotina sumy presahujúcej 1 000 Kčs priemerného mesačného dôchodku pripadajúceho na stáleho pracovníka a zistí sa podľa vzorca:[ (základ dane / 12 x počet stálych pracovníkov) - 1000 ] : 100
Počet stálych pracovníkov pri jednotných roľníckych družstvách, ktoré nevedú evidenciu o odpracovaných hodinách, sa zistí podľa vzorca:počet odpracovaných dní celkom / 260
Počet odpracovaných dní celkom zahrňuje dni odpracované členmi JRD, trvale pracujúcimi, nečlenmi JRD, zamestnancami, pomáhajúcimi i brigádnikmi. 3 zákona. Do celkovej výmery rozhodujúcej pre vyrubenie dane sa započítavajú všetky pozemky, ktoré sú spôsobilé na poľnohospodárske obrábanie bez ohľadu na to, či sa pozemok skutočne obrába.
Pastviny, pokiaľ podľa predpisov o ochrane poľnohospodárskeho pôdneho fondu nebola uložená ich premena na ornú pôdu, sa započítavajú do celkovej výmery rozhodujúcej pre výpočet dôchodku podrobeného dani dvoma desatinami skutočnej výmery. Z nepoľnohospodárskej pôdy*) sa započítavajú do celkovej výmery rozhodujúcej pre výpočet dôchodku podrobeného dani rybníky s chovom rýb a vodné plochy venované na pestovanie trstiny troma desatinami. Ostatná nepoľnohospodárska pôda sa nezapočítava do výmery pozemkov rozhodujúcich pre výpočet dani podrobeného dôchodku.
Dôchodok podrobený dani sa ustanovuje podľa celkovej výmery pozemkov k 1. januáru roka, na ktorý sa daň vyrubuje. Na zmeny, ktoré nastanú počas roka vo výmere obhospodarovaných pozemkov, sa pri vyrubení dane na tento rok neprihliada. Pre zistenie, ktoré z ustanovených priemerných noriem výnosnosti sa použije v danom prípade pre výpočet dôchodku podrobeného dani, je rozhodujúce prírodné stanovište, v ktorom ležia pozemky (ich najväčšia časť) slúžiace poľnohospodárskej výrobe.
Dôchodok z príležitostnej činnosti a vedľajšej výroby sa zdaní tak, že sa primerane zvýši vypočítaná daň podľa § 18 ods. 3 zákona. Dôchodkom podrobeným dani z pozemkov venovaných na pestovanie zvláštnych kultúr a zo špecializovanej živočíšnej výroby (§ 15 ods. 3 zákona) sú skutočne dosiahnuté príjmy z akéhokoľvek predaja (peňažné príjmy) a hodnota výrobkov spotrebovaných poplatníkom a príslušníkmi jeho domácnosti alebo určených pre ich vlastnú spotrebu (naturálne príjmy) po odpočítaní výdavkov vynaložených na ich dosiahnutie, a to v roku, ktorý predchádza roku, na ktorý sa daň vyrubuje.
Výdavky vynaložené na dosiahnutie príjmov, pokiaľ ich poplatník nepreukáže, odpočítajú sa pri príjmoch z pestovania viniča hroznorodého paušálnou sumou vo výške 40 %, z pestovania ostatných zvláštnych kultúr paušálnou sumou 30 % a zo špecializovanej živočíšnej výroby uvedenej v § 15 ods. 3 zákona vo výške 50 % skutočne dosiahnutých príjmov (peňažných i naturálnych).
Pre ocenenie naturálnych príjmov sú rozhodujúce nákupné ceny platné v roku, ktorý predchádza roku, na ktorý sa daň vyrubuje. Ak sú ustanovené základné alebo limitné ceny, platí najnižšia základná alebo dolná limitná cena. Úhrn dôchodku vypočítaného podľa priemerných noriem výnosnosti a dôchodku zo zvláštnych kultúr alebo zo špecializovanej živočíšnej výroby tvorí daňový základ, ktorý sa zaokrúhľuje dole na sumu deliteľnú stom.
Ak je základ dane podľa odseku 44 menší ako 400 Kčs, daň sa nevyrubí. Ak poplatník uskutočňuje základnú poľnohospodársku výrobu na výmere menšej ako 1 000 m2 alebo ak pestuje zvláštne kultúry (plodiny) na výmere menšej ako 500 m2 alebo ak chová najviac 15 včelstiev, predpokladá sa, že základ dane je menší ako 400 Kčs.
Pre zvýšenie alebo zníženie dane podľa § 18 ods. 1 a 2 zákona sú rozhodujúce pomery podľa stavu k 1. januáru roka, na ktorý sa daň vyrubuje. Na zmeny, ktoré nastanú počas roka, sa neprihliada. Zníženie dane sa poskytne poplatníkom, ktorí majú maloleté deti (vlastné i osvojené, vnukov), ak žijú s poplatníkom v spoločnej domácnosti. Ak patria poplatníkovi alebo inej osobe prídavky na tieto deti alebo výchovné, prihliada sa pri znížení dane iba na jedno dieťa. Pre zníženie dane nie je rozhodujúce, či majú alebo nemajú vlastné príjmy.
Prechodný pobyt detí mimo spoločnej domácnosti, napr. z dôvodov liečenia, učenia, štúdia nie je na závadu tomu, aby i v tomto prípade bolo dieťa zahrnuté do počtu detí rozhodujúceho pre zníženie dane. Pre zníženie dane možno prihliadnuť na to isté dieťa iba raz, t. j. buď iba u jedného poplatníka, alebo ak poplatník podlieha niekoľkým daniam, iba pri jednej dani. Ak poplatník podlieha niekoľkým daniam a medzi nimi aj dani zo mzdy, poskytne sa zníženie na deti vždy len pri dani zo mzdy.
Ak poľnohospodársku výrobu na spoločný účet uskutočňuje viac osôb, ktorým sa daň vyrubí spoločne, považujú sa i pre zvýšenie a zníženie dane podľa § 18 ods. 1 a 2 zákona za jeden celok. Ak poľnohospodársku výrobu na spoločný účet uskutočňuje niekoľko poplatníkov, ktorí sa starajú o výživu maloletých detí, je pre zníženie dane rozhodujúci počet všetkých týchto maloletých detí.
Príjmami, ktoré sú dôvodom pre zvýšenie dane až o 50 %, sa rozumejú príjmy: a) z uskutočňovania príležitostnej činnosti a vedľajšej výroby, pokiaľ súvisia so základnou poľnohospodárskou výrobou [§ 11 ods. b) zákona a odseku 19 a 20 tejto vyhlášky], b) z predaja poľnohospodárskych výrobkov priamo spotrebiteľom (napr. vína, ovocia, zeleniny, živočíšnych výrobkov).
Pri zvýšení dane sa prihliada na príjmy dosiahnuté v roku, ktorý predchádza roku, na ktorý sa daň vyrubuje.
Národný výbor zníži daň až o jednu polovicu a) prestarnutému poplatníkovi, ktorý k 1. januáru roka, na ktorý sa daň vyrubuje, dovŕšil 65. rok svojho veku, b) poplatníkovi so zmenenou pracovnou schopnosťou, za ktorého sa pre účely poľnohospodárskej dane považuje poplatník, ktorý poberá invalidný alebo čiastočný invalidný dôchodok alebo zdravotný stav ktorého zodpovedá podmienkam pre priznanie takého dôchodku.