Veľká noc je obdobím bohatým na tradície a zvyky, ktoré sa na Slovensku spájajú s príchodom jari, plodnosťou a kresťanskými oslavami zmŕtvychvstania Ježiša Krista. Tieto sviatky, ktoré v roku 2025 pripadajú na obdobie od 18. apríla do 21. apríla, sú pre Slovákov významnou súčasťou kultúrneho dedičstva. V minulosti boli oslavami prechodu zimy na jar, postupne nadobudli náboženský význam. Mnohé z týchto tradícií sa týkajú prípravy a konzumácie špeciálnych jedál, ktoré majú symbolický význam.
Tradičné veľkonočné jedlá
Príprava veľkonočných jedál bola vždy radostnou udalosťou, obzvlášť po 40-dňovom pôste, ktorý predchádza Veľkej noci. Základom mnohých jedál boli vajíčka, symbol znovuzrodenia a plodnosti.
Syrek (Hrudka)
Na východnom Slovensku je špecialitou syrek, alebo hrudka, jedlo z mlieka a vajec. Gazdiné ho krájajú na tenké plátky a podávajú so šunkou. Tento pokrm sa pripravuje z vajec, mlieka a soli alebo cukru. Existujú varianty na sladko i na slano, pričom niektorí pridávajú aj pažítku.
Veľkonočná paska (Pascha)
Paska, alebo pascha, je tradičný koláč podobný vianočke, ktorý sa pripravuje najmä na východe Slovenska. Jej vydarené upečenie a veľkosť symbolizovali dobrú úrodu. Príprava pasky mala obradový charakter. Je odlišná od paschy, ktorá je nepečenou tortou z tvarohu, podávanou na Veľkú noc v Rusku a na Ukrajine.
Veľkonočné baránky
Pečenie veľkonočných baránkov sa rozšírilo vplyvom kresťanstva. Koláč je bohatý na vajíčka, ktoré sa počas pôstu nemohli jesť.
Prečítajte si tiež: Tradičné jedlá východného Slovenska
Pečené jahňa (Kozľa)
Mäso malo dôležité postavenie vo veľkonočných jedlách. Starou tradíciou bolo pečenie jahňaťa alebo kozľaťa, čo symbolizovalo obeť Baránka Božieho. Po dlhom pôste bolo mäso vítanou zmenou v jedálničku.
Švencelina
V oblasti Spiša sa počas Veľkej noci jedla švencelina, pokrm pripravený z posvätených jedál ako šunky, chleba, vareného vajíčka. Tieto ingrediencie sa pokrájali, zaliali kyslým mliekom a posypali nastrúhaným chrenom.
Šunka a klobása
Na dedinách sa počas Veľkej noci jedla šunka a klobásy odložené zo zabíjačky. Na nedeľnú tabuľu sa podávajú rôzne druhy klobás, typické pre jednotlivé regióny.
Pečka (Baba, Veľkonočná plnka)
Na juhu a západe Slovenska piekli počas Bielej soboty v baránkovej forme zmes žemlí, vajec a klobásy. Niekde do mliekom nasiaknutých žemlí pridali vajce a údené mäso. Tento pokrm sa nazýval stratené kurča či pečka, dnes známejšie ako baba.
Veľkonočné zvyky a tradície
Veľkonočné zvyky a tradície na Slovensku sú rozmanité, spájajú sa s oslavami príchodu jari a so zmŕtvychvstaním Ježiša Krista. Počas Svätého týždňa, týždňa pred Veľkonočnou nedeľou, sa dodržiavalo množstvo zaujímavých zvykov.
Prečítajte si tiež: Halušky pre dvoch
Kvetná nedeľa s bahniatkami
Na Kvetnú nedeľu si ľudia do kostolov brávali bahniatka, vŕbové prútiky s jahňadami, aby im ich kňaz posvätil. Doma si ich zastokli na povale alebo za obrazy, aby ich chránili pred búrkami. Posvätenými bahniatkami ošľahali aj chorých, aby sa uzdravili.
Zákazy prác
V Terchovej sa počas Veľkonočného týždňa nechodilo orať, lebo tieto dni boli nešťastné. Na Myjave počas Veľkého piatka nebolo dobré zem „hýbať“ - orať, lebo by to mohlo viesť k neúrode.
Očistné rituály
Na Zelený štvrtok a Bielu sobotu sa chodili muži, ženy a mládež umývať do potoka, čo im malo priniesť zdravie a krásu. Počas Veľkej noci zohrával očistnú rolu aj hluk. Od Zeleného štvrtka do Bielej soboty, keď nezvonili kostolné zvony, zlé sily sa z dediny zaháňali rapkaním rapkáčov. Konzumácia zeleninových jedál mala privodiť dobrú úrodu.
Veľký piatok
Na Veľký piatok sa nepracovalo. Niektorí štepili ovocné stromy alebo presádzali rastliny. Dodržiaval sa prísny pôst, jedli sa pôstne jedlá, napríklad slíže s makom, jedlá z kyslej kapusty alebo šťaveľa a špenátu. Pôst mal zaručiť bohatú úrodu. Chorí sa kúpali v potoku a ľudia trpiaci reumou si strihali vlasy a hádzali ich do potoka, aby sa od nich choroba držala ďalej. V noci statkári kúpali dobytok, aby bol po celý rok zdravý. Ženy šúchali domáce náčinie, aby im neuškodilo žiadne „bobonstvo“.
Biela sobota a sila ohňa
Na Bielu sobotu gazdiná beží ku potoku, načrie odtiaľ vody, s ktorou obchádzajú stavenia a kropia ich, aby boli zachránené od nešťastia. Posvätenú vodu si ľudia prilievali aj do jedla. Ľudia sa venovali vareniu a pečeniu obradných jedál, najmä bravčoviny, šunky. Masť zo šunky si odkladali na liečenie rán. Pripravovalo sa jahňa, v južných častiach stredného a západného Slovenska dosiaľ pečú baránka z masy pripravenej z vajec, žemlí a klobásy. Najviac sa jedli vajíčka. Významnú rolu mal oheň, ktorý mal magickú a očistnú funkciu. S uhlíkmi z tohto dňa ľudia trikrát obehli dom, aby ho chránili pred povodňami. Kresťanstvo tieto rituály nahradilo v 8. storočí veľkonočným svätením ohňa, pálili sa aj zvyšky oleja z lámp, čo sa nazývalo pálenie Judáša.
Prečítajte si tiež: Tradičné kanadské Vianoce
Veľkonočná nedeľa
V najväčší sviatok roka sa nesmelo variť, ani krájať nožom. Všetky jedlá sa pripravili dopredu počas Bielej soboty. Veľkonočné obradné jedlá si ľudia brávali do kostola na posvätenie, v košíkoch mávali koláče, chlieb, mäso, maslo, tvaroh, syr, vajíčka či soľ. Z kostola sa každý ponáhľal domov, pretože ako rýchlo prišiel, taký šikovný mal byť pri žatve. Stolovanie pripomínalo Štedrú večeru. Stôl bol prikrytý bielym obrusom a gazdiná naň pripravila dopredu všetko, aby nemusela od stola vstávať počas večere. Prvým chodom bolo vajíčko, ktoré gazda rozdelil medzi všetkých prísediacich. Ďalej sa jedlo mäso, často šunka alebo hydina. Z posvätených jedál sa snažili zjesť všetko, aj omrvinky, aby sa neohrozila úroda. Zvyšky jedál sa nevyhadzovali, ale sa ďalej používali. Kosti zo šunky či škrupiny vajec gazdovia dávali na osiate pole, aby ho ochránili pred krúpami. Omrvinky sa odkladali, pretože im pripisovali liečivú moc.
Oblievačka a šibačka
Voda mala počas Veľkej noci veľký význam, spájala sa s predstavou nového života, čistoty a krásy. Spojenie s vodou vrcholilo na Veľkonočný pondelok, keď sa oblievalo. Často sa s oblievačkou začínalo už po polnoci alebo skoro ráno. Oblievačka bola do prvej polovice 20. storočia typická pre stredné a východné Slovensko, šibalo sa na západnom Slovensku a oba obyčaje sa objavovali na juhozápade krajiny. V pondelok oblievali mladíci dievčatá a v utorok to bolo naopak. Oblievačka je pohansko-slovanský pozostatok, ktorý súvisí s dávnymi obradmi, ktoré mali zabezpečiť hojnosť vlahy pre pôdu. Niekde sa oblievalo len skromne z pohárika, inde riadne vedrom alebo sa dievčatá hádzali celé do studne, potoka či jazera. S Veľkou nocou sa spája aj zeleň v podobe korbáčov upletených z čerstvých prútov vŕby.
Tradičné slovenské jedlá mimo Veľkej noci a Vianoc
Slovenská kuchyňa je rôznorodá a jej jedlá patria medzi tie ťažšie. Prebrala prvky z Česka, Poľska, Maďarska či Ukrajiny, ale aj tak sa v nej nájdu pokrmy, ktoré sa tradovali celé stáročia, a to už od prvých ľudí žijúcich na našom území. Už starí Slovania sa živili poľnohospodárstvom, ktoré významne ovplyvnilo ich stravovanie. Kuchyňa pozostávala z rozmanitých druhov strukovín a zeleniny, ktoré si vedeli dopestovať. Cudzie im však nebolo ani konzervovanie potravín formou údenia, solenia, sušenia alebo kvasenia.
Hygiena a stravovanie v minulosti
Z historických prameňov vyplýva, že v minulosti sa na hygienu dbalo podstatne menej, ale to neplatilo o kuchyni. O tom, že v nej muselo byť čisto, svedčí aj nápis kuchárskeho radcu zo 16. storočia. Pokrmy na jedálenskom stole odzrkadľovali nielen to, či bola rodina bohatá alebo žila z ruky do úst, ale aj to, či dodržiavala kresťanské zásady a pôsty. V chudobnejších rodinách sa zvyklo jesť dva- až trikrát za deň. Na raňajky sa podávala polievka a chlieb. Obed či večera boli o niečo bohatšie, na tanieri sa objavovali teplé jedlá z mäsa aj zo strukovín, čo platí dodnes. Na pečenie mäsa sa využívalo ohnisko či ražeň. V našich končinách sa dochucovalo hlavne rascou, rozmarínom, cibuľou, cesnakom alebo kôprom. Ostatné koreniny, napríklad klinčeky, sa dovážali zo zahraničia a boli vzácnym tovarom. Ani voda na varenie nebola ľahko dostupná.
Prvá slovenská kuchárska kniha
Obraz o stravovaní našich predkov na Slovensku nám prinášajú kuchárske knihy. Prvú slovenskú kuchárku napísal kuchár Ján Babilon. Obsahovala vyše 1 500 receptov rozdelených na kapitoly o omáčkach, mäsových pokrmoch, paštétach, o kvasení a pod. Na knihe s názvom Prvá slovenská kuchárska kniha v slovenskej reči pracoval 20 rokov a publikoval ju v roku 1870. Jedným z receptov je biela hovädzia polievka.
Chlieb a strukoviny
Na žiadnom stole nesmel chýbať chutný domáci chlieb. Na Slovensku sa začal piecť už v 14. storočí a bol pečený z druhu múky, ktorý bol dostupný, a neskôr zo zemiakov. Ak bolo múky málo, primiešavali sa do cesta korienky rastlín. V kresťanskej viere je chlieb darom od Boha. Pre obdobia poznačené vojnou a pre chudobnejšie vrstvy boli príznačné hlavne strukoviny, kaše z pohánky, prosa či krúp. V horských oblastiach sa pestovali zemiaky, jedávala sa kapusta, ale v nížinách bol jedálniček pestrejší. Súčasťou stravy bolo aj mnoho mäsa, rýb, mliečnych výrobkov, tiež veľa ovocia a zeleniny. Obzvlášť obľúbená bola kapusta, ktorá sa dodnes na jeseň tlačí do sudov a takto kvasená vydrží aj celé mesiace. Z ovocia sa pestovali jablká, hrušky či slivky, zvykli sa zbierať lesné maliny, jahody a borievky. Okrem spracovávania na lekvár alebo zavárania sa zo všetkých druhov ovocia pálil alkohol. Tak ako sa sušilo ovocie na zimu, tak sa sušili aj hríby, ktorých naše lesy poskytujú každoročne dostatok. Huby sa časom zapísali medzi sviatočné pokrmy.
Mäso a ryby
Naši predkovia si z času na čas dopriali aj kúsok mäsa, ktorého v tých časoch nebolo veľa. Samozrejme, panské stoly sa pod ťarchou diviny, husaciny, hovädziny či bravčoviny priam prehýbali. Ku každému druhu mäsa museli mať špeciálnu omáčku na víne či pive. Chudobnejší chovali zvieratá predovšetkým na mlieko, vajíčka či kožušinu. Raz do roka sa zvykla konať dlhoočakávaná udalosť - zabíjačka. Stretla sa na nej rodina, priatelia, do sýtosti sa najedli a upravili mäso tak, aby mohli zo zásob čerpať dlhý čas. Svoje miesto na stole mali aj ryby, ktoré kresťania nevnímajú ako mäso.
Zemiaky
Keď sa do Európy a na naše územie dostali z Ameriky zemiaky, nastal v stravovaní našich predkov veľký prevrat. Ich zaradenie do jedálničkov bolo veľmi pomalé a až v 19. storočí sa stali plnohodnotnou súčasťou slovenskej kuchyne. Zemiaky predstavovali pre Slovákov druhý chlieb. Navyše ich pestovaniu sa darilo aj v severných a chladnejších oblastiach. Ich použitie bolo skutočne všestranné.
Lokše
Lokša, nárečovo lokeš, je pre Slovákov mimoriadny druh jedla. Jedáva sa k polievke, býva skvelou prílohou k husacine a výborne chutí aj natretá džemom, posypaná makom či cukrom a zavinutá do podoby palacinky. Husacími lokšami je preslávená hlavne obec Chorvátsky Grob, no tento chutný pokrm je obľúbený na celom Slovensku, a to v rôznych podobách. Na východe ich majú radšej hrubšie, neraz plnené fazuľou, pri Trenčíne sú obľúbenejšie skôr sladké varianty s rozpusteným maslom. Popularite sa tešia i na južnej Morave, no v Poľsku či Rakúsku sú celkom nepoznané. Základnou surovinou sú zemiaky, ktoré treba uvariť tak, aby neboli ani tvrdé, ani príliš mäkké. Nechajte ich vychladnúť a nastrúhajte ich. Skúsené gazdinky radia, aby ste lokše pripravovali zo starších zemiakov, ktoré už v sebe nemajú toľko vody, a uvarili ich deň vopred. Popučené zemiaky len jednoducho zmiešajte s múkou, so soľou, cesto rozdeľte na rovnaké kúsky a rozvaľkajte na lokše.
Zemiakové placky
Jednou z dodnes najobľúbenejších zemiakových pochúťok sú zemiakové placky. Každý región má svoj recept, ktorý považuje za ten najlepší. Niektorí pridávajú viac majoránky, iní si potrpia na cesnak, no aj tak sú placky vo výsledku skvelé. Odlišnosť sa netýka len samotných ingrediencií, súvisí aj so zaužívaným pomenovaním, ktoré v rámci Slovenska nie je jednotné. Neuvarené zemiaky nastrúhajte najemno. Pridajte do nich vajcia, soľ, cesnak, všetko korenie a premiešajte. Do zmesi prisypte múku, aby sa cesto zahustilo, a znovu poriadne premiešajte. Na panvicu s rozohriatym olejom vkladajte kúsky cesta a roztľapkajte ich na tenšie kolieska.
Mliečne výrobky
Jednou zo základných potravín je dodnes mlieko. V súčasnosti je výrazne obľúbené kravské, no v minulosti sa mu kozie či ovčie dokázali vyrovnať. Kravské mlieko sa začalo využívať až neskôr, a aby vydržalo čo najdlhšie, začali ho spracovávať do podoby mäkkých či tvrdých syrov, pareníc, oštiepkov, tvarohu, masla či smotany. Spomedzi mliečnych výrobkov špeciálne miesto zastáva i bryndza. Je to mäkký, solený a miesený ovčí syr, ktorý sa vyrába z kravského mlieka a podľa Potravinového kódexu SR z minimálne 50 % ovčieho mlieka. Tým najlepším ochucovadlom v prípade bryndze nie je soľ či nejaké korenie, ale zdravá paša plná aromatických byliniek.
Koláče
Aj keď bola chudoba na Slovensku veľká, predsa sa nezriedka našiel kúsok múky nazvyš, aby mama napiekla deťom chutné koláče. Neboli bežným pokrmom, skôr sviatočným - na Vianoce a Veľkú noc. Keď najhoršie časy pominuli, sladké pečivo vo forme závinov a štrúdlí sa stalo súčasťou každodenného jedálnička. Postupne k nim pribúdali kysnuté koláče, pečené a parené buchty, bábovky či žemľovka. Slávnostnejšími druhmi boli mačacie oči, medvedie labky, medovníky, štedrák, šúľance, laskonky, na Troch kráľov k nim pribudli na Záhorí a Myjave fánky a tiež opekance, nazývané aj bobaľky alebo pupáky.
Štrúdľa
Štrúdľa je milovaná azda v celej Európe, no tá ťahaná je slovenskou špecialitou. Vďaka svojej jednoduchosti bola jedlom chudobných. Dostala sa k nám pravdepodobne vo forme tureckého pečiva baklava ešte v roku 1453. Krátko nato ho s malou obmenou receptu nazvali v Rakúsku závinom a plnku v ňom obmieňali. Prvá písomná zmienka o závine už ako štrúdli pochádza z roku 1796 vďaka Márii Terézii. Dnes si môžete štrúdľu upiecť, aj keď ste úplní začiatočníci. Stačí kúpiť lístkové cesto, naplniť ho cukrom a postrúhanými jablkami. Skúsené gazdinky však vedia pripraviť pravú ťahanú štrúdľu z domáceho cesta.
Skalický trdelník
Skalický trdelník je jeden z najobľúbenejších sladkých kysnutých koláčov na Slovensku. Zrodil sa a dodnes sa pečie na Záhorí, konkrétne v oblasti Skalice. Jeho výroba sa datuje do 19. storočia, keď podľa ľudových povedačiek žil v Skalici maďarský básnik a spisovateľ gróf Jozef Gvandániy. Recept na trdelník vlastnil práve jeho osobný kuchár. Na konci storočia sa zo súkromnej kuchyne grófa rozšíril do domácností na Záhorí a začal sa objavovať na miestnych jarmokoch. Výroba sa začala naplno až v polovici 20. storočia. Do Skalice dodnes chodia ľudia za gastronomickým zážitkom - ochutnať mäkký a na povrchu chrumkavý skalický trdelník s orieškami, čokoládou, so škoricou či s makom. Skalický trdelník bol prvý z prihlásených slovenských tradičných výrobkov, ktorý získal ochranné zemepisné označenie v rámci celej Európskej únie registrované Európskou komisiou. Dve lyžičky preosiatej múky a jednu lyžičku cukru si odložte na kvások. Zvyšný cukor, múku, soľ a na kocky pokrájané maslo zmiešajte. Hmotu rozdrobte, aby pripomínala posýpku. Pridajte 3 žĺtky. Do odloženej múky a cukru prihoďte droždie a asi deci vlažného mlieka. Pripravte si kvások. Keď vykysne, pridajte ho do misky k rozdrobenej múke a po častiach prilievajte mlieko. Nechajte ho 15 minút stáť, potom cesto vypracujte a opäť nechajte kysnúť aspoň 45 minút. Cesto opäť vypracujte, rozdeľte na 5 bochníkov a po 15 minútach naviňte hada z cesta na vymastené trdlo alebo plechovku. Po ďalšom odstátí potrite trdelníky vyšľahanými bielkami a ozdobte makom, orechmi alebo škoricou.
Vianočné jedlá a zvyky
Vianočné stolovanie nie je len o peknom prestieraní, vianočných servítkach a dobrom jedle. Nezabudnite si pod tanier položiť šupinu z kapra, či peniaze. Je to noc zázrakov. Dodržiavajte tento zvyk a peniaze sa vám začnú množiť a stále ich bude dostatok. Šupinu z kapra si po Štedrej večeri vložte do peňaženky, aby v nej bolo stále toľko peňazí, koľko má kapor na tele šupín. Nezabudnite na cesnak. Aby ste počas celého roka boli silní a zdraví. O pevné zdravie pre seba a celú rodinu prosí predsa každý. Nie nadarmo sa hovorí sladký ako med. Ani ten na štedrovečernom stole nesmie chýbať. Milí k sebe máme byť každý deň, nie len pri výnimočných príležitostiach a práve med nám to má pripomínať. Vo väčšine prípadov sa med jedáva spolu s vianočnou oblátkou. Vyberte jedno jablko a priečne ho prekrojte na polovicu. Ak sa po prerezaní ukáže hviezda, čaká vás šťastný rok, ak sa ukáže kríž, hrozí choroba, či smrť. Každý, kto sedí pri stole, by si mal z jablka odhryznúť, aby dal najavo, že mu na kruhu rodiny záleží a že je rád, že je jej súčasťou. Podobne sú na tom vlašské orechy. Ak sa pod škrupinkou objaví pekný zdravý orech, taký bude aj celý rok. Ak sa objaví čierny a zlý, je pravdepodobné, že na vás striehne niečo nepríjemné. Tanier navyše pre náhodného okoloidúceho je symbolom milosrdenstva. Niekto nemusí mať toľko šťastia ako vy. Doprajte požehnané sviatky radosti a pokoja ľuďom okolo seba a ukážte, aké máte veľké srdce. Chlieb sa nikdy nepreje. Keď bude dostatok chleba, nikdy nebudete hladní.
Ryba a kapustnica
Základom štedrej večere je ryba, ktorá mala v dávnej histórii aj symbolický význam - šupiny pripomínajúce mince sa odložili do peňaženky, čím sa mala zabezpečiť hojnosť v rodine aj na ďalší rok. V minulosti sa na Slovensku večerali najmä varené či pečené pstruhy a zubáče, postupne ich nahradil obľúbený kapor. Možno vás prekvapí, že dnes už tradičný vyprážaný kapor až taký tradičný vlastne nie je, v slovenských domácnostiach sa začal objavovať relatívne nedávno, v 50. rokoch minulého storočia. Čoraz populárnejší je napríklad aj losos, no sladkovodné ryby na našich sviatočných stoloch bez pochýb stále dominujú. Súčasťou večere je nepochybne aj predjedlo v podobe oblátky s medom a cesnakom a štedrák ako symbol hojnosti a štedrosti. Obsahuje totiž všetky ingrediencie, ktoré sa zvyčajne používajú do plniek slovenských koláčov - mak, orechy, lekvár a tvaroh. Na východe Slovenska majú silnú tradíciu zase opekance, v nárečí známe ako bobaľky či pupáčiky. Pripravujú sa z kysnutého cesta, po upečení sa podávajú posypané najčastejšie makom a poliate roztopeným maslom. V niektorých domácnostiach môžete však túto pochúťku nájsť v kombinácii s tvarohom, bryndzou či dokonca kyslou kapustou. Ak si chcete bobaľky pripraviť presne ako naši predkovia, nezabudnite ich jesť spoločne z jednej misy.
Polievky
Polievky na vianočnom stole rozhodne nesmú chýbať ani v súčasnosti, platí však, že čo región, to iný zvyk. V niektorých kútoch Slovenska sa udomácnili polievky zo strukovín (hrachová, fazuľová), ktoré mali opäť symbolizovať hojnosť do nového roka. Tradičná bola aj rybacia alebo mliečna hubová polievka. Tá sa dnes pripravuje zo sušených hríbov a so smotanou, v určitých regiónoch sa do nej pridáva aj klobása. Okrem ryby je jedným z najbežnejších vianočných pokrmov aj kapustnica. V niektorých rodinách sa varí buď už na Štedrý deň alebo až na Nový rok. Kapustnicu si rodiny pripravujú po svojom, na západe do nej pridávajú mäso, smotanu či slivky, obyvatelia zo stredného Slovenska okrem toho dávajú do sviatočnej polievky aj kvalitné klobásy. Oravské gazdinky zase pripravujú kapustnicu z údenej ryby, hríbov a zemiakov.
Vianočné pečivo
Príjemná vôňa koláčov sa v nejednej domácnosti vznáša minimálne týždeň pred Vianocami. Na sladké dobroty sa tešia veľkí i malí. Bez medovníčkov to nie je ono, ale vianočných receptov je oveľa viac. Každý má rád to svoje, čo mu pripomína Vianoce s rodinou. Manželstvami a rozširovaním rodiny sa vianočné tradície a zvyky menia, prípadne dopĺňajú, no podstata zostáva rovnaká. V každej rodine sa pečú trochu iné koláčiky, ale všetky chutia skvelo.
Štedrá večera v minulosti a dnes
Štedrá večera je tradičným zvykom 24. decembra, večer pred príchodom Ježiša Krista. Počas tohto dňa dodržiava väčšina veriacich prísny pôst so striedmym stravovaním a bez mäsitých pokrmov. Slávnostná štedrá večera pri vianočnom stromčeku pozostáva z viacerých chodov, ktoré sa môžu v rôznych regiónoch Slovenska líšiť rovnako, ako vianočné zvyky. Štedrovečernú večeru v minulosti tvorili najmä jedlá, ktoré si vedeli ľudia navariť z ľahko dostupných plodín v ich regióne. Na štedrovečernom stole sa objavovali najmä múčne jedlá, zemiaky, strukoviny, kapusta či sladkovodné ryby. Hlavným znakom štedrej večera bola, rovnako ako dnes, hojnosť. Na štedrovečernom stole by sme taktiež našli rôzne prívarky, či už šošovicový, fazuľový, alebo hrachovú či kukuričnú kašu. Vianočné polievky sa veľmi nelíšili od tých dnešných. Medzi tradičné vianočné dezerty patrili opekance alebo bobaľky s maslom, medom a makom, šúľance, rezance s tvarohom a kysnuté koláče s bielej koláčovej múky. Hoci sa už dnes nemusíme pri príprave vianočnej večere držať iba potravín, ktoré sú dostupné v našom regióne, vianočné jedlá sú do veľkej miery ovplyvnené minulosťou. Vianočný oblátka, med a cesnak sú tradičným pokrmom ktorý nechýba azda na žiadnom štedrovečernom stole. S touto tradičnou pochúťkou sa najviac spája tradícia, že keď pred večerou zjeme oblátku potretú cesnakom a medom, budeme celý rok zdraví a dobrí ako med. Rovnako nesmie chýbať na štedrovečernom stole ani miska s čerstvým aj sušeným ovocím a orieškami. Niektorí ľudia dávajú na štedrovečerný stôl aj chlieb, pretože chleba sa človek nikdy nepreje.
Polievky na Štedrý večer
Z minulosti sa na našom štedrovečernom stole zachovali tradičné strukovinové polievky. Hrachová, fazuľová alebo vianočná šošovicová polievka. Mliečna hubová polievka je známa vo väčšine slovenských regiónov, len s jemnými obmenami. Niekto do nej pridáva kvôli výraznejšej chuti aj klobásku. Jednoznačne najznámejšou vianočnou polievkou je však kapustnica. Na západnom Slovenku sa do kapustnice pridáva mäso, smotana aj sušené slivky. Na strede Slovenska do kapustnice zvyknú pridávať aj klobásu. Na Orave sa zasa môže stať, že v kapustnici nájdete aj údené ryby, huby, či zemiaky. Na východe Slovenska sa dokonca do kapustnice pridáva aj rajčinový pretlak a ryža.
Kapor a iné ryby
Vysmážaný kapor sa stal už akýmsi symbolom štedrovečernej večere. Táto sladkovodná ryba sa zvykne krájať buď na podkovičky, alebo na plátky, ktoré sa následne obalia s vysmažia na oleji. Zástancovia zdravého stravovania však vysmážanie často menia za pečenie v rúre. Nie každému je však kapor pochuti. Najčastejšie ľuďom vadí veľký počet kostí, kvôli ktorým zvyknú vianočného kapra vymeniť za lososa, alebo rybie filé.
Vianočné stromčeky
Vianočné stromčeky s LED osvetlením sú novinkou posledných rokov. Vianočné osvetlenie je zabudované priamo v konároch stromčeka vďaka čomu už nikdy nebudete mať starosť s vešaním svetielok na stromček. Každý stromček je vybavený SMART adaptérom a tak môžete svoje osvetlenie na stromčeku ovládať jednoducho pomocou aplikácie, ktorú si stiahnete do mobilu.
Opekance (Bobaľky)
Tento chutný, sladký, vianočný pokrm sa nazýva v každom regióne iným názvom. Jedná sa o jedno z najstarších slovenských, vianočných jedál, ktoré milujeme dodnes. Sú to malé buchtičky z kysnutého cesta, ktoré pečieme v rúre a po upečení ich podávame z maslom, makom, orechami, či tvarohom. Pre lenivé gazdinky máme jednu vychytávku. Miesto buchtičiek z kysnutého cesta, nakrájajte rožok na kolieska, nemočte ich v mlieku z cukrom a dajte zapiecť.