Najobľúbenejšia pekárska šou Pečie celé Slovensko sa vracia na obrazovky a hneď v úvode prináša poriadne prekvapenia. Piaty ročník tejto najsladšej televíznej šou je symbolicky spojený s Medzinárodným maratónom mieru v Košiciach, čo fanúšikom umožňuje stretnúť sa so svojimi obľúbenými tvárami nielen na televíznej obrazovke, ale aj priamo v uliciach Košíc. Okrem napätia v stane prinesie prvá epizóda aj niekoľko milých prekvapení.
Radosť z pečenia a života
„Piaty ročník Pečie celé Slovensko v sebe spája radosť z pečenia s radosťou zo života,“ uviedla STVR. Prinesie z Košíc aj tradičný priamy prenos maratónu, ktorý Jednotka odvysiela v nedeľu dopoludnia.
Eliška a jej rýchla torta
Najmladšia súťažiaca Eliška si získala pozornosť hneď počas prvého dňa. Aby stihla rýchle recepty, po stane sa presúvala výhradne behom a šetrila každú sekundu. Svoju rýchlu tortu venovala milovanej tete, s ktorou má veľmi blízky vzťah. Prezradila, že práve táto teta ju po narodení prirovnala k postave zo známej rozprávky o princeznej Fantaghiró.
Recept na rýchlu banánovo-pomarančovú tortu
Ak hľadáte rýchly a jednoduchý recept na tortu, inšpirujte sa touto banánovo-pomarančovou variáciou:
Ingrediencie:
- 50 g mletých orechov
- 100 g masla
- 10 banánov
- Trochu rumu (alebo rumovej esencie)
- 100 g cukru
- 5-10 pomarančov
- Trištvrte litra 100-percentného pomarančového džúsu
- Asi 5 škatúľ piškót (najlepšie podlhovasté)
- 1 šľahačka
Postup:
- Tortovú formu vymažte maslom a vysypte mletými orechmi.
- Vymiešajte maslo s cukrom, pridajte zmixované banány, rum a pripravte si banánový krém.
- Z dvoch tretín šťavy z čerstvých pomarančov a tretiny džúsu si pripravte tekutinu, do ktorej krátko namáčajte piškóty.
- Uložte piškóty na dno tortovej formy, na ne dajte banánový krém, potom zasa vrstvu piškót, a tak pokračujte, až kým nie je forma zaplnená.
- Poslednou vrstvou je opäť krém.
Tajné prísady pre obyčajnú tortu
Obyčajné torty všetci poznáme, môžu byť ovocné, sladké, orechové a veľa ďalších. Táto naša torta bude taká podobná, ale použijeme tam zopár tajných prísad. Na začiatok budeme potrebovať základné ingrediencie: vajcia, múka, mlieko, cukor, čokoláda. Toto všetko spolu zmiešame a máme hotové cesto. Potom sa vrhneme na náš krém. Naň budeme potrebovať: pohár šťastia, trošku lásky, čajovú lyžičku porozumenia a určite by nemalo chýbať veľa, veľa radostí, nech je život ľahší. Naše cesto si dáme do rúry a keď sa upečie, tak ho rozkrojíme na polovicu a medzi časti nanesieme náš magický krém. Tretí krok bude poleva, na ňu potrebujeme tieto ingrediencie: spoľahlivosť, úprimnosť, dobromyseľnosť, dôveryhodnosť. Celú hotovú tortu polejeme našou polevou a nakoniec ju ozdobíme nejakými maličkosťami ako napríklad postavičkami vás a vášho kamaráta na znak priateľstva. Podávame s láskou v očiach a dobrou náladou svojim najlepším priateľom a rodinným príslušníkom, alebo aj svojim nepriateľom, z ktorých si chcete spraviť nových priateľov.
Prečítajte si tiež: Ozdoby na tortu: Prvé sväté prijímanie
Pavel Nikov: Od Liptovskej Mary k Eiffelovke
Rodák z Liptovského Mikuláša Pavel Nikov vyhral štvrtú sériu obľúbenej šou Pečie celé Slovensko. Zaujal Eiffelovkou z páleného cukru, tortou s tematikou Liptovskej Mary, trdelníkmi v tvare hot dogov a celkovo svojou precíznou prácou, ktorú ocenili aj porotkyne šou.
Inšpirácia francúzskou cukrárinou
„Pri pečení záleží na každom grame,“ vraví Pavel, ktorý má blízko k francúzskej cukrárine. V poslednej dobe si však vie pochutiť aj na tých najklasickejších koláčoch. Pri ich pečení pomáhal starej mamke už ako malý chlapec, no cukrárčine naplno prepadol až v hoteli, kde pracoval ako prevádzkový manažér. A to až natoľko, že zo svojho zamestnania odišiel a nedávno si otvoril vlastnú výrobňu.
Rady od skúseného cukrára
A hoci v šou tvorili v polobojových podmienkach v časovom limite, skúsený cukrár zdôrazňuje, že pri pečení doma sa netreba ponáhľať. Dezert sa nám potom odvďačí. „Aj keď sa niečo nedarí, dôležité je nepodľahnúť panike,“ povzbudzuje Pavel.
Výzvy a prekvapenia v súťaži
Zabudnuté recepty boli naozaj výzva, mali sme si nájsť receptúru na lohengrin a bol ju problém vôbec nájsť, nieto ešte si ju aj vyskúšať odpiecť. Počas výroby ma prekvapilo, že to bolo náročné fyzicky aj psychicky, točilo sa celý deň, nastúpení sme boli už od siedmej rána, končili sme o ôsmej, deviatej večer. Pri hodnoteniach treba vedieť počítať s prípadným neúspechom. Človeka prirodzene demotivuje, keď mu nie všetko vyjde, pochopiteľne, sú aj súťažiaci, ktorým sa niečo vydarí lepšie, čo ovplyvní aj moje umiestnenie. Toto bolo treba hodiť za hlavu a ísť ďalej.
Podpora a kolektív v súťaži
Keď niektorému súťažiacemu niečo nevyšlo, navzájom sme sa podporili a aj toto veľmi pomáhalo mentálne sa odstrihnúť od neúspechu, čo sa mi možno v reálnom živote až tak nedarí. Vybrali rôzne typy ľudí a osobností, ale spájal nás vzťah k pečeniu, a teraz máme k sebe blízko aj v rámci iných životných oblastí. Stretávame sa, celá dvanástka sme strávili v novembri aj spoločný víkend na chate. Naozaj sme boli dobrý kolektív, vždy sme si pomohli a tešili sa, keď sa komukoľvek čokoľvek podarilo a nebola ani jedna situácia, kedy by sme si závideli.
Prečítajte si tiež: Tipy a triky pre penovú tortu
Cesta k pečeniu a francúzskej cukrárine
Bol som nespokojný, čo sa týka pracovného života a pracovného naplnenia, a raz som mal v práci zlý týždeň a keď som prišiel domov, povedal som si, že sa idem prihlásiť. Začal som ešte pred covidom. V predošlom zamestnaní som pracoval ako prevádzkový manažér v menšom hoteli, kde sa v rámci osláv robili aj cake bary a rôzne dezerty, vtedy som pričuchol k pečeniu a začal som sa mu aktívnejšie venovať. Tak ma to zaujalo, že som si zobral na starosť celú organizáciu aj sortiment. Mal som tu veľmi dobré cukrárske zázemie a mohol som skúšať, čo som potreboval. A piekol som aj doma, v nedeľu koláčik ku káve nesmel chýbať. Potom som zmenil zamestnanie, po deviatich rokoch som odišiel z gastra, no pečenie mi chýbalo. To bol jeden z ďalších dôvodov, prečo som sa prihlásil do šou. Už ako deti nás viedli pomáhať, aj v kuchyni. Letá sme trávili u starých rodičov, pamätám si, ako starká vždy piekla bábovku, bublaninu a klasické koláče. Ako vyučený hotelák mám základ, ale cukrárstvo nebola moja hlavná náplň, skôr som sa zaujímal o varenie, v tom som mal väčšiu prax. Začínal som od candy barov a od tých náročnejších zákuskov, fascinovali ma makrónky, ktoré ani dnes nie je úplne jednoduché zvládnuť. Piekli sme aj cheesecaky, práve pri nich som zisťoval, kedy je korpus prepečený, kedy nedopečený. Hľadal som si receptúry a neskôr som si ich upravoval podľa seba, skúšal rôzne chuťové varianty. Dnes už sú dostupné aj rôzne online kurzy, pokračoval som týmto smerom. Zachutila mi, ale zaujal ma najmä dizajn. Francúzska cukrárina je precízna a úhľadná a chcel som aj ja vytvoriť zákusok, ktorý už na pohľad človeka láka ochutnať ho. Páčia sa mi tiež v dezertoch jasne definované a vyvážené chute. Asi preto tento smer. Ale neodmietam ani klasiku, dnes mám, naopak, rád aj tie úplne najobyčajnejšie koláče.
Presnosť a poriadok v cukrárčine
Obdivujem, keď niekto pri pečení dáva ingrediencie od oka. Vo varení je to ešte možné, ale podľa mňa v cukrárčine záleží na každom grame, musí to byť presné. Napríklad pri želatíne alebo pektíne, čo je želírujúca látka, môže aj gram navyše výsledok výrazne ovplyvniť. Rád mám všetko pripravené, navážené a aj upratané. Už na kastingu sa ma pýtali, že čo ja a neporiadok, vravím im, neporiadok ma znervózňuje. Smiali sa, že v stane zistím, že nebudem stíhať piecť, nieto ešte upratovať, ale ja som si aj upratal. V tomto som taký divný. Ale bude to aj školou, hotelovkou, kde nám vštepovali mať čisté pracovisko. Pracoval som aj v gastre a som zástancom toho, že zo špinavej kuchyne nemôže vyjsť čisté jedlo a to platí aj pri cukrárčine. V rámci možností treba mať vo veciach poriadok. Pravidelne robím slaný karamel, soľ pritom vážim na gramy. Pomer chutí je veľmi dôležitý, aby karamel nebol presladený, ale ani priveľmi slaný. V súťaži som napríklad varil agar, želirujúcu látku, ktorá sa používa pri citrusoch namiesto želatíny. Dal som ho viac a úplne mi stuhol, na takú doštičku, ktorú som mohol použiť na úplne iný účel. Ešte v českom kole sa hosťujúci porotca Jozef Maršálek všetkých súťažiacich pýtal na to, koľko soli dávame do kysnutého cesta. Teraz si soľ vážim aj pri ňom, dávam si na tom záležať.
Inšpirácia a nové techniky v šou
Veľa vecí, už od prvého kola. Uvažujem nad nimi spätne aj teraz po súťaži, lebo skúseností bolo veľa a nestačil som ich všetky hneď absorbovať. Priamo na pľaci sa to skôr premietlo do organizácie práce - podmienky v súťaži totiž boli, povedzme, polobojové, nebolo to pečenie na doma. Museli sme napríklad rozmýšľať, ako si dať výrobok vychladiť - ak do šokra, čo potom, keď mi to zamrzne? Takmer každá jedna technická výzva mi rozšírila kuchárske obzory. Pripravovali sme dezerty, o ktorých som vedel, že existujú, ale nikdy som ich nejedol, niektoré dokonca ani nevidel, a do niektorých by som sa zrejme nepustil, lebo nie sú môj štýl. Pri príprave na osobné či kreatívne výzvy som si zas musel doštudovať nejaké techniky, s ktorými som nemal žiadne skúsenosti, napríklad s modelovacou hmotou, fondánom.
Netradičné suroviny a sezónne chute
Raz som robil makrónky s tekvicovou náplňou, to som sa inšpiroval a neskôr som ju zakomponoval aj do 3D torty. Robievam aj orechové praliné z rôznych druhov, mandlí, lieskovcov, pistácií a videl som, že sa dá pripraviť aj z čierneho sezamu, to ma zaujalo. Chuťovo sa ponáša na náš mak, len tým, že je sýto čierny a u nás nie tak poznaný, ľudia naň hľadia skôr cez prsty, či to bude dobré. Aktuálne sa snažím ísť po klasických sezónnych chutiach.
Ochutnávači a recenzenti
Najviac sa ušlo kolegyniam v predošlom zamestnaní, niečo susedom, keď som mal cestu do Liptovského Mikuláša, tak aj našim, akurát sa smiali, že im sa dostalo málo, keďže boli najviac vzdialení. Náročná výzva boli trdelníky, toho sme sa všetci báli a toho som doma aj najviac prepiekol, lebo sa mi to ani veľmi nedarilo. Niečo išlo aj susedkiným sliepkam, lebo už bolo toho tak veľa. Ale väčšinou som súťažné výzvy doma piekol raz. Mohol som aj desaťkrát, ale nemalo by to veľmi význam, možno v rámci tréningu áno, ale potom bola práve otázka, kto to bude jesť. Mal som šťastie, že väčšina vecí mi v rámci prípravy vyšla a čo nie, tak to bolo aj na improvizácii, veci sa počas natáčania menili aj za pochodu. A kto tam vládal, jedol. Inak všetko ochutnávam aj ja, robím to dodnes, i keď niekde už na pohľad viem posúdiť, či je to dobré, ale vždy ochutnám z krému, výstupná kontrola musí byť.
Prečítajte si tiež: Zdravšia Tiramisu alternatíva
Kombinácie chutí a tipy na pečenie
Známa je pistácia a malina, ale aktuálne som fanúšikom kombinácie pistácie a marhule, ocenilo ju aj okolie. Zakomponoval som ju aj v kole o strechách, kde tá moja obsahovala aj klasický maslový krém. Ľudia sa ho boja, ale keď je dobre našľahaný, podáva sa nie veľmi vychladený, ale už pri izbovej teplote, tak je to lahodný dezert. Veľmi rád využívam všetky orechy, tak kto nie je alergik, rád mu poradím. Medovník s crème fraîchom, slaným karamelom a vanilkou, s ním som šiel aj na kasting. Na čo si dať pozor, ako niečo zachrániť. Zásadná je príprava, rozmyslieť si, čo idem robiť, či mám všetky potrebné suroviny, čas a priestor. Z technologického hľadiska je pre mňa pri niektorých činnostiach zásadné, aby mali suroviny rovnakú teplotu. Mať pri izbovej teplote vajíčko, maslo, lebo to vie vo výraznej miere ovplyvniť výsledok. Už len keď robíte klasický piškótový korpus zo studených vajíčok z chladničky, tak nedosiahnete výsledok ako pri vajíčkach izbovej teploty. Existuje trik namočiť ich na chvíľu do misky s teplou vodou, to urýchli celý proces, keď ich zabudnete vybrať. A dôležité je neponáhľať sa. To zvyknem niekedy aj ja, rýchlo niečo vyšľahať, ale ak pečeniu dáme naozaj dostatok času, výrobok bude lepší, vláčnejší, a prejaví sa to aj na jeho štruktúre. A nepodľahnúť panike, aj keď sa niečo nedarí. Aj dnes mávam také momenty a človek má tendenciu klesnúť na nálade, ale hoci je to ťažké, musíme s tým aktívne pracovať a o to sa snažím aj ja.
Záchrana zrazeného krému
Záleží aký. Ak maslový, tak áno. Buď ho nahriať trochu nad parou, rozmiešať hrudky, aby sa hmota znova spojila, a dať ho znova zachladiť do chladničky a opäť vyšľahať. Alebo sa nám v súťaži niekoľkokrát osvedčilo priliať trocha horúceho masla alebo zašľahávať do krému po kvapkách trochu oleja. Ak je to už mascarpone alebo šľahačka, už nič nepomôže, tam je jediná záchrana urobiť nový krém alebo z toho urobiť maslo. Niektoré nedopečené veci sa dajú dopiecť, napríklad sušienku, ale korpus alebo odpaľované cesto už dopekaním nevieme veľmi zachrániť.
Inšpirácia Liptovskou Marou
Odtiaľ mám najviac spomienok. Rodičia aj sestra stále bývajú na Podbrezinách, no pochádzajú z Dúbravy. Tam žili a hospodárili starí rodičia a tam som trávil detstvo a prázdniny, na Liptovskej Mare spolu so sesternicami. Vždy, keď idem do Mikuláša, tak mám pocit, že idem domov. Ten mám aj na východe, fungujem a žijem tu, ale keď idem na Liptov, tak mám stále taký pokoj, že sa vraciam domov.
Torta pre psíka
RECEPT:## Ingrediencie:* piškóty
- pribináčik (ja som mala jahodový)
- tvaroh
- hocijaké kostičky
Pomôcky:
- sviečky
- miska
- alobal
- chladnička
POSTUP:
- Prichystáme si ingrediencie a pomôcky
- Do misky si vložíme alobal podľa tvaru misky (dávala som alobal preto, aby sa mi to pri preklápaní nerozpadlo)
- Do misky vkladáme piškóty po stenách misky (ako sa to robí pri smotanovej torte)
- Zmiešame puding s tvarohom v druhej miske
- (Môžeme do toho nasypať aj ovsenné vločky alebo iné maškrty)
- Do misky s piškótmi vkladáme zmiešaný tvaroh s pribináčikom (je to dosť piplačka a treba dávať pozor aby sa nám nezničili piškóty a neopadali…. stratilo by to svoj tvar
- Na horné okraje na vrchu vlozíme psie piškóty (ja som mala kostičky)..tie budu na spodu keď bude torta hotová
- Do stredu na vrch môžme dať ešte nejaké prekvapenie
- Dáme do chladničky stuhnúť
- Keď je to stuhnuté (najlepšie až na druhý deň) vyklopíme to na tanierik
- Napichneme sviečku a môžeme oslavovať