Palacinky, pizza, bryndza, maslo - to všetko sú jedlá s bohatou históriou a tradíciou. V tomto článku sa pozrieme na rôzne aspekty týchto potravín, od ich pôvodu až po súčasné využitie. Zameriame sa aj na torty, konkrétne na torty zdobené jedlým obrázkom, ktoré predstavujú moderný trend v cukrárskej tvorbe.
Pizza: Od roľníckeho pokrmu po svetový fenomén
Prvý dokumentovaný výskyt pojmu pizza sa datuje okolo roku 1000 v dialekte z okolia talianskeho Neapolu. Pizza sa považuje za pôvodný pokrm roľníkov z oblasti Campánia pri Neapole. Avšak dôkazy pečenia ploských tenkých bochníkov kysnutého cesta na horúcom kameni pochádzajú ešte z čias Etruskov, obývajúcich okrem iného i taliansku oblasť. Na takúto placku cesta sa zvykli položiť rôzne oblohy z dostupných potravín a nazývali to Focaccia.
O pár storočí neskôr sa iniciatívy pri vynachádzaní pizze chopili Gréci a skúsili položiť potraviny nie už na upečené cesto, ako to robievali Etruskovia, ale na čerstvo vyťahanú placku a zapiekli to spolu. Napokon Rimania pri dobyvateľských aktivitách v Európe sa na svojom ťažení v Grécku obslúžili zabehnutou technológiou a začali vhadzovať prvé prototypy pizze do pecí v celom Taliansku. Dokonca Cato, žijúci v rokoch 234-149 pred Kr., opisuje grécku špecialitu - čo je typ prvej pizze: tenké kruhové cesto s olivovým olejom, medom, korením, pečené na kameni.
Takto sa v rôznych podobách experimentovalo s pizzou (a jej rôznymi názvami) až do obdobia veľkého prevratu v jej príprave: do roku 1520, kedy boli do Talianska privezené prvé rajčiaky z Južnej Ameriky. Prevrat v technológii pizze bol pozvoľný, keďže Európania považovali južnú Ameriku a všetko z nej v prvých rokoch za jedovaté. Avšak vďaka patrí odvážlivcom, ktorí sa nebáli experimentovať s rajčinami. Chudoba v okolí Neapolu v tom čase tiež napomohla, pretože cesto s lacnými rajčiakmi (ktorým sa začalo v Taliansku dobre dariť) bolo jednoduché, cenovo prístupné a navyše chutné pre pospolitý ľud. Jedlo sa rýchlo rozšírilo, ale na prvú pizzériu si muselo ľudstvo počkať až do roku 1820, kedy v Neapoli a nazývala sa „Marotte“.
Prvé dodávky pizze robil Raffaele Esposito v roku 1889 z reštaurácie Pizzeria Pietro il Pizzaiolo v Neapole a to pre kráľa Umberta I. a jeho manželku kráľovnú Margheritu, ktorí ňou boli nadšení. Esposito piekol tri druhy pizze, a to v národných farbách Talianska: s rajčiakmi, mozarellou a bazalkou. Či to bolo naozaj kvôli chuti alebo kvôli patriotistickej kráľovnej Margharite, nevedno, ale svoj názov Margherita si zachovala podnes a je na svete najobjednávanejšou pizzou vôbec.
Prečítajte si tiež: Ozdoby na tortu: Prvé sväté prijímanie
O ďalší rozvoj pizze sa postarali talianski imigranti v Amerike, kam si svoju technológiu priniesli so sebou. Pizzu Margherita piekli s mozzarellou a oreganom. Postupom času ju začali pripravovať nie v peci ale na panvici a jej forma sa prispôsobila do roku 1945 americkému fast food štýlu. Prvá oficiálna americká pizza mala názov Chicago-Style a pochádza z roku 1943. V roku 1948 sa začalo predávať prvé predpripravené pizza-cesto. V 50. až 60. rokoch sa v Amerike stala pizza štandardným fast food jedlom popri hot dogu a a jablkovom koláči. V roku 1957 priniesli bratia Celentanovci na trh prvú zmrazenú pizzu a tým napomohli masívnemu ťaženiu mrazených polotovarov v obchodoch.
Dnes už nik nevie, koho vlastne ako prvého napadlo posypať cesto korením a ďalšími pochutinami. Najpravdepodobnejšie je, že ľudia v rôznych častiach sveta ochucovali cesto dostupnými ingredienciami odnepamäti. Stredozemná Foccacia, indické Roti, grécka Pita, pakistánsky Naan, nemecký Flaamkuchen, palestínsky Matzoh či turecké Pide, cestá sladké, slané či kyslé - tento zďaleka neúplný výpočet dáva tušiť dávnu obľubu jednoduchého a dostupného pokrmu. Veď aj Číňania by boli ochotní odprisahať, že ich cibuľová placka je tým jediným a pravým predchodcom pizze, ktorá im bola ukradnutá Talianmi.
Palacinky: Sladká pochúťka s globálnym presahom
Palacinky. Patria medzi najobľúbenejšie a najznámejšia jedlá nielen v domácnostiach, ale aj v renomovaných reštauráciách. Zaujímavosťou je, že za ich vynález nevďačíme žiadnemu jednotlivcovi. História naznačuje, že palacinky v rôznych formách a podobách sa objavovali v mnohých krajinách. U Rimanov to boli Alito Docia a jednotlivé zložky cesta sa skladali z mlieka, vajec a muky. Prvé tri palacinky však boli považované za posvätné. Označené krížikom a posypané soľou slúžili na to, aby „odohnali“ zlo.
Palacinky však najviac spájame s fašiangovým utorkom, dňom pred kresťanským pôstom, kedy cirkvou nebolo dovolené jesť vajcia a tuky. Vo Francúzsku a Anglicku palacinky sú známe ako torta krep. Škóti a Američania im hovoria lievanec. V Austrálii sa toto jedlo podáva na dezert. V Amerike sú lievance tradičným raňajkovým jedlom. V Nemecku palacinky volajú Pfannkuchen a vraj v niektorých oblastiach ich nakrájané na rezance, podávajú s polievkou. V Rusku sú to tenké a chrumkavé bliny so smotanou a kaviárom.
Kedysi posvätné jedlo. Dnes maškrta celého sveta. Sladké placky milovali domorodí Američania, pre Rimanov boli posvätné a vo Francúzsku patrili na raňajkový stôl.
Prečítajte si tiež: Tipy a triky pre penovú tortu
Bryndza: Poklad slovenských salašov
Slovensko v horských oblastiach si nevieme predstaviť bez idylky s čriedou oviec ohlasujúce svoj príchod na pašu zvoncami, psa a baču. Oblasti ako Orava, Liptov, Spiš sa živili najmä výrobou mlieka, syrov, žinčice, bryndze, vlny už v stredoveku v 16 - 17 st. V tom čase boli horské lúky preplnené stádami oviec a dobytka a ich valachmi. Pastieri žili so svojimi čriedami a bačom vysoko v horách a čas trávili na trávnatých lúkach. Bývali v drevených kolibách s košiarom, kde sa starali o svoje stáda a vyrábali rôzne drevené úžitkové predmety vyrezávaním z dreva , ktoré využívali pri spracovaní mlieka a výrobe rôznych produktov z neho. Dnes sú tieto drevené artefakty ako črpáky, geletky, džbery, múteľnice, súdky, formy na syry a bryndzu, fujary, píšťaly, lyžice, taniere vzácnou spomienkou a suvenírom nielen pre zahraničných návštevníkov, ale i našinca. Každý bača sa nemohol zaobísť bez fujary, palice, valašky.
Na začiatok niečo o pôvode tohto slova. Slovo bryndza vzniklo zo slova brýzganina. Tento výraz sa používal na označenie mäkkého ovčieho syra. Na začiatku slovom brýzganina označovali zrazené ovčie mlieko roztrepané do podoby vznášajúcich sa chuchvalcov v tekutej srvátke. Určite mnohých z Vás napadlo čo je to vlastne pravá bryndza? Je to typický produkt Slovákov starý viac ako 400 rokov, ktorý nenájdete nikde inde iba u nás. Je to druh mäkkého syra vyrobeného z plnotučného ovčieho mlieka. Pravá bryndza má mať hrudkovitú konzistenciu. Obsahuje zrniečka ovčieho syra. Bryndza sa stala obľúbenou pre svoju nezameniteľnú chuť a vôňu, ale i pre jej blahodarné účinky na organizmus.
Prvá bryndziareň bola založená v roku 1787 v Detve a založil ju Ján Vagáč. Centrom syrárstva bol Liptov. Bryndza bola známou už v 18. st. nielen u nás ale aj za hranicami Horného Uhorska. V 18 - 19. st. sa prevážala na pltiach po Váhu v drevených sudoch - geletkách až do Serede. Odtiaľ ju vozili do Viedne na panovnícke dvory. Nie každý si ju však mohol dovoliť, lebo jej výroba nebola lacná a valasi a bačovia boli poddanými a sluhami a teda nevlastnili ani, ovce a salaše a ani vyrobené produkty z ovčieho mlieka.
Teodor Vallo v roku 1892 zaviedol novú metódu výroby mäkkej roztierateľnej bryndze. Tá spočívala v tom, že správne vyzretý syr bol rozotrený na valcoch, pričom jeden sa otáčal pomalšie a druhý rýchlejšie. Pridala sa k nemu soľanka - soľ rozpustená vo vode. Od roku 1903 bryndziari bojovali za odbornú spôsobilosť syrárov čím chceli zabrániť falšovanie bryndze. Návrh na odbornú spôsobilosť syrárov predkladá v Budapešti sám Vallo no končí to nezáujmom . A tak pod vplyvom neúspechu a politickej situácie vo svete zavrel bryndziareň a venoval sa politike. Jeho snaha bola odmenená až po vzniku prvej ČSR, keď presadil zavedenie odbornej spôsobilosti syrárov v bryndziarňach.
Ako už bolo spomenuté bryndza sa vyvážala do rôznych kútov sveta a na to slúžili sudy. Veľké sudy sa vyrábali od roku 1907 v Ružomberku a neskôr menšie jedľové vedierka, ktoré boli vystlané tenkými bukovými, alebo lipovými lupeňmi tzv. dráčkami. obsahuje „priateľské“ probiotika a viac ako 20 druhov mliečnych baktérií .
Prečítajte si tiež: Zdravšia Tiramisu alternatíva
Z plachtičky - po zviazaní štyroch rohov k sebe - vznikne tzv. hrudiarka. Tá sa po naplnení syrovinou, teda v podstate toho, čo sa pôvodne označovalo ako brýzganina, zavesí a pôsobením zemských gravitačných síl podlieha samolisovaniu. Týmto spôsobom sa syrová masa sama bez priameho ľudského pričinenia (napr. zámerného lisovania na lise) zbavuje „prebytočnej“ srvátky.
Bryndzové halušky vznikli pred viac ako 250 - tými rokmi v 17-18st. Táto typická slovenská dobrôtka vznikla spojením najdostupnejšej a najlacnejšej suroviny a to zemiakov a múky. A to tak, že do halušiek sa pridala bryndza. Veľmi skoro sa stali obľúbeným pokrmom Slovákov. Aj keď nie vždy sa objavovala aj s opečenou slaninkou. Pravidelnejšie sa to stávalo až neskôr. V dobách minulých sa servírovali na robustnom drevenom stole pred salašom a bolo to jedlo baču a valachov. Jedávalo sa z jednej veľkej drevenej misky, drevenými lyžicami. Vtedajšie pravidlá slušného správania vyžadovali, aby každý odjedal z misy s tej strany na ktorej sedel. Bolo neprípustné, aby sa odjedalo z inej časti misy niekomu inému iba preto, lebo tam mal viac vypečenú slaninku či pre iný dôvod.
Maslo: Smotanové zlato s dlhou históriou
Aj Vy milujete čerstvý chlieb z maslom a soľou? Je to jednoduchá dobrôtka, ktorá poteší. Poďme si o tomto smotanovom zlate povedať pár informácii, o ktorých ste možno vedeli, možno nevedeli. Dúfam, že to bude zaujímavé a obohacujúce čítanie pre všetkých priatelia.
Prvá zmienka o výrobe masla pochádza spred 4500 rokov, kedy na vápencovej doske bola kresbou zachytená výroba masla. Predpokladá sa, že na výrobu masla prišli ľudia v období, domestikovania zvierat. Hmatateľný dôkaz o vzniku masla je však starý viac ako 2000 rokov. Už staré kultúry ho používali najmä ako prísadu do rôznych mastí. Podľa africkej legendy k múteniu masla došlo náhodou, keď vaky z mliekom prepravovali veľmi ďaleko na konskom chrbte. V stredoveku sa maslo dostávalo najmä na panské dvory, kde si na ňom šľachta pochutnávala. Skôr než sa maslo dostalo na stôl do kuchyne využívalo sa najmä v kozmetike na výrobu rôznych mastičiek. Neskôr uplatnenie našlo hlavne v teplej kuchyni pri výrobe kaší, polievok, výrobe ciest. Na masle sa pieklo, dusilo, restovalo. Maslom sa chleba potieral od 17. st.
V minulosti maslo vznikalo mútením v drevenej nádobe tzv. múteľnici. Prvé múteľnice boli drevené nádoby kužeľovitého tvaru určené na mútenie masla. Obvody nádob boli spevnené obručami. Vyrábali ju debnári. Súčasťou múteľnice bol tĺčik s otvormi cez ktorý počas mútenia smotana prúdila hore a dole. Neskôr vznikli múteľnice iných tvarov (kolíska, otáčavý sud). V nich boli lopatky, alebo doštičky s otvormi. V nich sa vyrábalo maslo vrtením. Pohybu múteľnice napomáhala kovová kľučka, ktorá otáčala súdkom.
Mlieko sa nechalo pri izbovej teplote skysnúť v čistom hrnci prikrytom cca 2 - 3 dni. (Niektoré staré zdroje tvrdia, že najprv sa má mlieko nechať skysnúť. Maslo má údajne lepšiu chuť a dlhšie vydrží). Smotana, ktorá vznikla na povrchu mlieka sa zbierala a dávala sa do inej nádoby. Keď jej bolo dostatok časť sa používala na varenie a pečenie. A inak sa smotana používala na výrobu masla. Do múteľnice sa nalialo 2,5 l smotany najlepšie izbovej teploty cca 12°C. Z tohto množstva vzniklo cca 1 kg masla. V prvej fáze mútenia vyšľahali tuhú šľahačku, čo šlo ešte ľahko. V druhej fáze šľahačku museli prešľahať, čo sa pokladá za najnáročnejšiu časť mútenia. Prešľahaná sm…
Torta Kniha s Jedlým Obrázkom: Recept na Sladké Umenie
Torty sú neodmysliteľnou súčasťou osláv a významných udalostí. Či už ide o narodeniny, svadby, alebo iné jubileá, torta je symbolom radosti a oslavy. V posledných rokoch sa stávajú čoraz populárnejšie torty zdobené jedlými obrázkami. Tieto obrázky môžu byť vytlačené na jedlom papieri pomocou špeciálnych potravinárskych farieb a aplikované na povrch torty.
Výhody torty s jedlým obrázkom:
- Personalizácia: Jedlý obrázok umožňuje prispôsobiť tortu presne podľa želania oslávenca. Môžete použiť fotografie, logá, obľúbené postavičky z rozprávok, alebo akékoľvek iné motívy.
- Kreativita: Jedlý obrázok otvára dvere kreatívnemu zdobeniu tort. Môžete vytvárať zložité a detailné vzory, ktoré by bolo ťažké dosiahnuť tradičnými cukrárenskými technikami.
- Jednoduchosť: Aplikácia jedlého obrázku na tortu je relatívne jednoduchá a rýchla. Stačí obrázok opatrne položiť na povrch torty a jemne pritlačiť.
- Efektný vzhľad: Torta s jedlým obrázkom pôsobí veľmi efektne a profesionálne. Je to skvelý spôsob, ako ohúriť hostí a urobiť oslavu nezabudnuteľnou.
Recept na tortu s jedlým obrázkom:
Ingrediencie:
- Korpus:
- 6 vajec
- 180 g cukru
- 180 g polohrubej múky
- štipka soli
- Krém:
- 500 ml smotany na šľahanie
- 250 g mascarpone
- cukor podľa chuti
- ovocie podľa chuti (napr. jahody, maliny, čučoriedky)
- Ostatné:
- jedlý obrázok
- džem na potretie korpusu
- čokoládová poleva (voliteľné)
Postup:
- Korpus: Vajcia s cukrom vyšľaháme do peny. Pridáme múku a soľ a jemne premiešame. Cesto vylejeme do tortovej formy vystlanej papierom na pečenie a pečieme v predhriatej rúre pri 180 °C približne 30-40 minút.
- Krém: Smotanu na šľahanie vyšľaháme s mascarpone a cukrom do tuhej šľahačky.
- Plnenie: Vychladnutý korpus prerežeme na dve alebo tri časti. Každú časť potrieme džemom a natrieme krémom. Na krém poukladáme ovocie.
- Zdobenie: Tortu potrieme zvyškom krému a uhladíme. Na vrch torty položíme jedlý obrázok a jemne pritlačíme. Okraje torty môžeme ozdobiť čokoládovou polevou, šľahačkou, alebo ovocím.
Tipy a triky:
- Pri výbere jedlého obrázku dbajte na jeho kvalitu. Nekvalitný obrázok môže mať rozmazané farby, alebo môže byť ťažké ho aplikovať na tortu.
- Pred aplikáciou jedlého obrázku sa uistite, že povrch torty je rovný a hladký. Nerovnosti by mohli spôsobiť, že obrázok nebude dobre držať.
- Ak používate čokoládovú polevu, nechajte ju pred aplikáciou jedlého obrázku úplne stuhnúť.
- Jedlý obrázok skladujte na suchom a chladnom mieste, mimo priameho slnečného žiarenia.
Kulinárske Inšpirácie a Rodinné Recepty
Inšpiráciu pre prípravu torty s jedlým obrázkom, ale aj pre iné sladké dobroty, môžete nájsť v rôznych kuchárskych knihách. Napríklad, kniha ,,Helenčino pečení-Rodinné recepty" predstavuje rodinné "poklady", ktoré si odovzdávajú z generácie na generáciu. Zo všetkých 63 neskutočne dobrých sladkostí sa dá ťažko vybrať a odporučiť tá najlepšia a najlahodnejšia, ale určite stačí postaviť na stôl váhu, nakúpiť múku, cukor a vajcia, ušľahať krém či uvariť puding…. A potom už len začať podľa popisu, "hovorí poulárna cukrárka a autorka RODINNÝCH RECEPTOV Helena Vybíralová.