Sviečková manifestácia, ktorá sa konala pred 34 rokmi, 25. marca 1988, pred budovou Národného divadla na Hviezdoslavovom námestí v Bratislave, predstavuje významný medzník v ceste za slobodou a demokraciou na Slovensku. Toto pokojné zhromaždenie veriacich za náboženskú a občiansku slobodu sa stalo jedným z najvýraznejších prejavov odporu voči komunistickému režimu v bývalom Československu a predzvesťou Nežnej revolúcie.
Pozadie manifestácie
Sviečková manifestácia nevznikla vo vákuu. Vyrástla z koreňov náboženského a občianskeho disentu, tajnej cirkvi, laického apoštolátu, samizdatov, zavraždených kňazov a rehoľníkov, stoviek rokov nespravodlivo väznených, utrpenia intelektuálov a z pôdy pontifikátu Jána Pavla II. a jeho výzvy „Nebojte sa!“. Na rozdiel od českých krajín na Slovensku dominoval katolícky disent, ktorého organizačný základ spočíval v tajnej cirkvi.
Autorom myšlienky bol podpredseda Svetového kongresu Slovákov Marián Šťastný, ktorý zvolal na 25. 3. 1988 zhromaždenie pred československé ambasády vo svete, kde sa malo demonštrovať proti náboženskému útlaku. Nakoniec sa uskutočnila len manifestácia v Bratislave, ktorej hlavnými organizátormi boli František Mikloško, Ján Čarnogurský, Silvester Krčméry, Vladimír Jukl a Rudolf Fiby, ktorí aktívne zapojili štruktúry skrytej cirkvi.
Priebeh manifestácie
Zhromaždenie sa konalo na sviatok Zvestovania Pána a dostalo označenie Bratislavský Veľký piatok. Zástup modliacich sa a spievajúcich veriacich, so sviecami v rukách, vyjadril požiadavku za úplné dodržiavanie občianskych práv v Československu pre všetkých občanov - veriacich aj neveriacich. Konkrétne išlo o požiadavky: menovanie biskupov na uprázdnené stolce a úplnú náboženskú slobodu.
Počet ľudí, ktorí sa zišli, predčil všetky odhady a očakávania. Na Hviezdoslavovom námestí sa zišlo okolo 2.000 ľudí, pričom polícia námestie predčasne uzavrela a približne ďalším 10.000 ľuďom zamedzila dostať sa na námestie. Odhodlanie zídených ľudí však bolo také veľké, že väčšina vydržala na námestí až do konca ohlásenej polhodiny. Ľudia manifestovali modlením ruženca a držaním zapálených sviečok.
Prečítajte si tiež: Kulinárska špecialita: Sviečková
Zásah bezpečnostných zložiek
Pokojné zhromaždenie bolo rozohnané príslušníkmi Verejnej a Štátnej bezpečnosti použitím obuškov a vodných diel. Viacero účastníkov manifestácie bolo zaistených a vyšetrovaných. Organizátor zhromaždenia František Mikloško a niekoľkí jeho blízki spolupracovníci strávili deň na oddelení Bezpečnosti. Biskup Ján Chryzostom Korec bol zaistený už pri odchode zo svojho bytu v Petržalke. 141 občanov bolo zadržaných a desiatky ľudí zranených (oficiálne 14).
Vedenie štátu robilo všetko pre to, aby sa zhromaždenie neuskutočnilo. Rozpútalo frontálny útok zastrašovania každého, kto by si trúfol dať svojou účasťou najavo, že realita komunistického režimu nie je taká harmonická, ako sa navonok deklaruje. Po Bratislave sa niekoľkokrát objavili „bévébéčka“ (bojové vozidlá pechoty), boli správy, že v nemocniciach zvyšujú zásoby krvi, študenti dostali voľno a museli opustiť Bratislavu. Nakoniec ju prišli podporiť aj mnohí ľudia žijúci ďaleko od Bratislavy.
Reakcie a ohlasy
Mnohé svetové denníky na druhý deň s úctou a obdivom písali o Sviečkovej manifestácii v Bratislave. Aj Európsky parlament o niekoľko dní neskôr, 14. apríla 1988, prijal rezolúciu, v ktorej vyslovuje pobúrenie nad neprimeranou brutalitou polície voči pokojnej demonštrácii kresťanov. Správu o tom, čo sa udialo v Bratislave, vysielali BBC, Hlas Ameriky, Slobodná Európa či Vatikánsky rozhlas.
Význam a odkaz Sviečkovej manifestácie
Sviečková manifestácia patrí medzi „hviezdne“ historické udalosti slovenského národa. Vošla do histórie ako odvážne postavenie sa katolíkov ale i ďalších kresťanov za svoje práva ale aj ako prejav všeľudskej občianskej solidarity s každým, komu sa občianske práva upierajú. Prispela k zhodeniu najsilnejších okov, ktoré držali ľudí v nedobrovoľnej poslušnosti voči totalitnému režimu tým, že povzbudila ľudí k prekonávaniu strachu. Režim použitím sily proti bezbranným ľuďom ukázal svoju slabosť a neschopnosť osloviť srdcia a mysle ľudí a viesť s nimi dialóg. Morálne prehral nielen túto bitku na Hviezdoslavovom námestí 25. marca 1988.
Sviečková manifestácie predstavuje významný medzník v ceste za slobodou a demokraciou a spolu s Palachovým týždňom z januára 1989 predstavovali akúsi predzvesť zmien, ktoré vyústili do Nežnej revolúcie zo 17. novembra 1989, ktorá viedla k pádu štyridsaťročnej totality a nástupu demokracie.
Prečítajte si tiež: Hovädzia falošná sviečková pre gurmánov
Odkaz Sviečkovej manifestácie nám pripomína, že sloboda nie je zadarmo a treba do nej dorastať a vždy nanovo za ňu bojovať. A v súvislosti s dianím na východ od nás sme presvedčení, že Sviečková manifestácia, napriek tomu, že jej ľudské obete a tvrdosť zásahu vôbec nemožno porovnávať s obeťami, hrôzami a rozsahom súčasnej ruskej agresie voči Ukrajincom, môže byť poučením a povzbudením aj do týchto krvavých udalostí.
Súvislosti a dokumentácia
V marci sme si pripomenuli 28. výročie Sviečkovej manifestácie - pokojnej demonštrácie, ktorá sa ako protest proti porušovaniu ľudských práv a náboženských slobôd vo vtedajšej Československej socialistickej republike uskutočnila 25. marca 1988 na Hviezdoslavovom námestí v Bratislave a stala sa predzvesťou novembrových udalostí v roku 1989 a pádu režimu.
Ako memento a pripomenutie tejto významnej historickej udalosti, najmä mladej generácii, sa 23. marca 2016 v rámci cyklu diskusných večerov Ústavu pamäti národa (ÚPN) a Katedry histórie Filozofickej fakulty Univerzity P. J. Šafárika v Košiciach uskutočnila v Kultúrno-vzdelávacom centre Štátnej vedeckej knižnice v Košiciach projekcia dokumentárneho filmu z produkcie ÚPN s názvom Sviečková manifestácia alebo Bratislavský Veľký piatok. Dokument využíva záznam skrytej kamery Štátnej bezpečnosti a zachytáva zásah bezpečnostných zložiek proti pokojnému zhromaždeniu, ako aj spomienky priamych aktérov. Projekcia filmu bola spojená s prezentáciou novej knihy ÚPN Sviečková manifestácia I. Štúdie, spomienky a svedectvá a s diskusiou s pozvanými odbornými hosťami z ÚPN - Mgr. Pavlom Jakubčinom, PhD., a Mgr. Petrom Jašekom, PhD.
Film Slobodní odkrýva príbeh kresťanského disentu na pozadí dejín 20. storočia na Slovensku. Pozrite si príbeh priateľstva Silvestra Krčméryho a Vladimíra Jukla, ktorých nazývali aj generálmi tajnej cirkvi. Obaja zohrali významnú úlohu v boji proti totalitnému režimu v Československu. Zažili prenasledovanie komunistami, ktorí ich zatvorili do väzenia. Keď sa im podarilo dostať von, pokračovali vo svojej činnosti. Šírili režimom zakázanú literatúru, vydávali samizdaty, organizovali zhromaždenia a púte. Vrcholom ich úsilia bola Sviečková manifestácia, ktorej 35. výročie si pripomíname 25. marca.
Dôležité dátumy:
- 14.3.1988 - Žiadosť náčelníka KS ZNB v Bratislave plk. Š. Mikulu ministrovi vnútra ČSSR V.
- 17.3.1988 - Zákaz manifestácie - rozhodnutie Obvodného národného výboru v Bratislave I. o zákaze zhromaždenia.
- 24.3.1988 - Definitívny zákaz - rozhodnutie Národného výboru hl.
- 28.3.1988 - Správa náčelníka KS ZNB plk. Š.
- 20.4.1988 - Informatívna správa o demonštratívnom zhromaždení dňa 25.3.1988 v Bratislave pre schôdzu predsedníctva ÚV KSČ, predkladatelia - I. Janák, P.
Prečítajte si tiež: Tipy pre dokonalú sviečkovú