Úvod
Prvá svetová vojna (1914-1918) mala rozsiahle dôsledky pre celú Európu, a Slovensko, vtedajšia súčasť Rakúsko-Uhorska, nebolo výnimkou. Okrem priamych dopadov vojnových operácií na obyvateľstvo a infraštruktúru, vojna spôsobila aj vážne hospodárske problémy, ako sú nedostatok potravín a prudký nárast cien. V tejto situácii sa štát snažil riadiť distribúciu obilia a múky, čoho dôkazom sú historické záznamy z roku 1915. Tento článok sa zameriava na kontext supisu obilia a múky v roku 1915 na Slovensku, pričom využíva dostupné historické pramene a dobové svedectvá.
Stabilizácia Pomerov a Znovuosídlenie Dedín po Roku 1711
Po skončení protihabsburského povstania Františka II. Rákociho v roku 1711 a podpísaní Satmárskeho mieru nastalo v Uhorsku obdobie stabilizácie. Mnohé dediny zostali opustené, čo dokazujú daňové súpisy z rokov 1715 a 1720. Napríklad obec Sejkov sa nespomína v rukopisoch z prvej tretiny 18. storočia, ani v súpise užských dedín z polovice 18. storočia. K znovuosídleniu dediny dochádza až začiatkom druhej polovice 18. storočia.
Urbárska Regulácia a Povinnosti Poddaných
V rokoch 1771 - 1774 prebiehala v Užskej župe urbárska regulácia, ktorá mala za cieľ spísať povinnosti poddaných voči zemepánovi. Poddaný, ktorý držal celú usadlosť, bol povinný odpracovať ročne 52 dní so záprahom alebo 104 dní ručnej roboty. Želiari museli odpracovať ročne 18 dní a podželiari 12 dní ručne. V roku 1785 Jozef II. zrušil nevoľníctvo, čím obnovil osobné slobody poddaných. Tí boli k vrchnosti viazaní už len ekonomicky, prostredníctvom prenájmu pôdy.
Regnikolárny Súpis z Roku 1828
V roku 1828 bol vypracovaný regnikolárny súpis, ktorý poskytuje údaje o počte obyvateľov a domov v obciach. V Sejkove bolo v tom čase 366 obyvateľov v 35 domoch. V súpise sú uvedené priezviská „hláv“ poddanských rodín.
Náboženské Pomery a Výstavba Chrámov
Po obnove dedín v druhej polovici 18. storočia došlo aj k obnove náboženského života. V roku 1789 zriadil jágerský biskup v Jenkovciach kaplánstvo a v roku 1804 pápež vyčlenil nové Satmárske biskupstvo. V roku 1894 - 1897 si sejkovskí rímskokatolíci vybudovali vlastný kostol zasvätený Najsvätejšiemu Srdcu Ježišovmu. Gréckokatolíci si vybudovali vlastný filiálny chrám, zasvätený svätému Jurajovi, až v roku 1908.
Prečítajte si tiež: Finančné vyúčtovanie dotácie – Príloha č. 3
Zrušenie Poddanstva a Vysťahovalectvo
Marcové zákony z roku 1848 zrušili poddanstvo a nastolili základné občianske slobody. Urbárski roľníci sa zmenili na roľníkov hospodáriacich na vlastnej pôde. Po hospodárskej kríze v roku 1873 začala aj v najvýchodnejšej časti Slovenska „vysťahovalecká horúčka“. Do roku 1918 odišlo do Spojených štátov amerických viacero ľudí.
Hospodárske Pomery a Život Obyvateľov na Prelome Storočí
Koncom 19. storočia bolo v Sejkove celkovo 88 hospodárstiev. Obyvatelia sa živili najmä poľnohospodárstvom a len niekoľkí remeslom či obchodom. Podľa štatistiky stálo v obci najviac domov z dreva so slamenou strechou. V roku 1910 sa k slovenskej národnosti hlásilo 402 obyvateľov.
Prvá Svetová Vojna a Jej Dôsledky
V lete roku 1914 začala prvá svetová vojna. Po jej vypuknutí vyhlásili mobilizáciu i v Rakúsko-Uhorsku. Cez územie dnešného Slovenska viedli dôležité zásobovacie trasy. Front sa priblížil k severovýchodnej časti Slovenska v novembri 1914. Celkovo však situácia v Rakúsko-Uhorsku bola počas vojny veľmi zlá - zásobovanie potravinami viazlo, ceny rástli rýchlym tempom. Z obchodov pomaly zmizlo všetko - múka, masť, cukor, textil, obuv i petrolej.
Supis Obilia a Múky v Roku 1915
V roku 1915 sa situácia v Rakúsko-Uhorsku zhoršovala. Nedostatok potravín viedol k regulácii predaja a distribúcie obilia a múky. Kým v roku 1914 stála siaha dreva na kúrenie 16 korún a 1 kg nafty 30 halierov, v roku 1915 museli zaplatiť 50 korún za siahu dreva a 1 korunu za kilo nafty. Onedlho postupne vymizli z obchodov výrobky ako sviečky, mydlo, petrolej, sóda, obuv či šatstvo. Obchodníci ich potom predávali na čiernom trhu za niekoľkonásobne vyššie ceny.
Rekvirácie a Bieda Obyvateľstva
Odchod mužov na front, vojnové dodávky a rekvirácie spôsobovali biedu vyčerpaného obyvateľstva, ktoré neraz stálo na pokraji hladu. V takejto situácii sa šírili rôzne epidémie. V máji 1915 vypukla v Užskej stolici cholera.
Prečítajte si tiež: Ako sa vyrába chlieb?
Paralely s Inými Regiónmi Slovenska
Podobná situácia ako v Sejkove panovala aj v iných regiónoch Slovenska. Napríklad obec Myslina po svojom vzniku patrila do Zemplínskeho komitátu. V roku 1598 tu napočítali 14 poddanských domov. V 17. storočí začali Myslinčania chudobnieť a postupne ich ubúdalo. V roku 1703 vypuklo protihabsburské povstanie pod vedením Františka II. Rákociho. V roku 1715 bývali v Mysline členovia sedemnástich poddanských domácností. V roku 1785 Jozef II. zrušil nevoľníctvo.
Školské Pomery a Vzdelávanie
V dedinských ľudových školách sa vyučovalo písanie, čítanie, počítanie a základy náboženstva. Vyučovacím jazykom bola maďarčina, náboženstvo sa učilo podľa jednotlivých vierovyznaní. Žiaci pri písaní používali grifeľ a bridlicovú tabuľku.
Prečítajte si tiež: Postup výroby chleba z obilia