Substráty sú kľúčovou súčasťou výbavy každého pestovateľa, či už ide o pestovanie zeleniny na balkóne alebo izbových rastlín. Na rozdiel od bežnej pôdy, substrát je umelo vytvorená zmes rôznych zložiek, ktorá je určená na pestovanie rastlín.
Čo je substrát a prečo ho používať?
Substrát nie je to isté čo pôda. Ide o umelo vytvorenú zmes pozostávajúcu z rôznych zložiek, ktorá je určená na pestovanie. K tým najdôležitejším patrí to, že je sterilný, teda neobsahuje na rozdiel od záhradnej pôdy semená burín ani zárodky chorôb či škodcov. Záhradná zemina môže obsahovať zárodky chorôb, čo sa môže prejaviť napríklad odumieraním vyklíčených rastlín. Ponúka viacero predností. K tým dôležitým patrí napríklad to, že vysychá pomalšie než klasické rašelinové substráty. Je vzdušný a vzdušnú štruktúru si zachováva aj po zaliatí, čo vyhovuje koreňom rastlín. Neobsahuje semená burín, zárodky chorôb ani škodcov. Môžete ho využiť na výsevy i vysádzanie priesad, ešte lepšie je ho však primiešať do iných substrátov.
Kvalitný výsevný substrát - základ úspechu
Kvalitný výsevný substrát je jemný a vzdušný, dobre absorbuje teplo, po zaliatí sa nelepí, má optimálne pH a vyznačuje sa nízkym obsahom živín. Možno je práve to dôvod vašich neúspechov. Výsevné substráty obsahujú vyváženú zmes bielej a čiernej rašeliny, perlit či piesok a ďalšie prospešné zložky. Prínosné vďaka obsahu prospešných húb sú najmä supresívne výsevné substráty.
Špeciálne substráty pre špecifické potreby rastlín
Špeciálne substráty sú vždy namiešané tak, aby čo najlepšie vyhovovali požiadavkám rastlín, pre ktoré sú určené. Substrát pre ihličnany má hrubšiu štruktúru a je mierne kyslý. Obsahuje živiny a látky, vďaka ktorým budú ihličnany pekne vyfarbené. Na pestovanie väčšiny okrasných a úžitkových rastlín možno väčšinou využiť aj univerzálny záhradnícky substrát, ak nie je v danú chvíľu k dispozícii iný. Výnimkou sú však kyslomilné druhy, tie môžete pestovať len v kyslom substráte, nemožno ho zameniť za univerzálny, ktorý má neutrálne pH. Čistú prírodnú rašelinu nie je vhodné používať na priame pestovanie, hoci vyhovovať by mohla kyslomilným rastlinám, ako sú napríklad hortenzie či rododendrony a azalky.
Pestovanie paradajok v substráte na balkóne
Paradajky patria medzi teplomilnú plodovú zeleninu, ktorú dokážete bez problémov vypestovať aj v nádobe na terase či malom balkóne. Budete potrebovať len vhodné nádoby, dobre orientovaný slnečný balkón či terasu, substrát a zeleninové priesady. Paradajky sú liany, ktoré dokážu vyrásť do výšky aj 2 m. Pre postupný zber je vhodné, ak sa po vytvorení strapcov či plodov zaštipnú a sila tak ide do plodov a nie na úkor rastu samotnej priesady a listov. Týmto spôsobom sa môžete tešiť zo zberu zeleniny, aj keď nebývate v dome a nemáte prístup do záhrady. V prvom rade treba pamätať na dostatok slnečného svitu. Paradajky potrebujú minimálne 6-8 hodín priameho slnečného svetla denne. Uistite sa, že váš balkón je na slnečnej strane, ideálne na juhu alebo juhozápade. Na balkón sa samozrejme hodia špecifické druhy paradajok. Ideálne kompaktné odrody, ako sú čerešňové paradajky, špagetové paradajky alebo balkónové paradajky. Na sadenie paradajok do kvetináčov môžete pristúpiť v momente, keď sú vonkajšie teploty stabilné a už nehrozia jarné mrazy. Paradajky sú veľmi citlivé na mráz a pokiaľ by ste ich von umiestnili skôr, mohli by ste im uškodiť. Kríčkové paradajky sú na pestovanie v kvetináči ideálnou voľbou. Pre jednu rastlinu je ideálne použiť jeden kvetináč. Pokiaľ ale máte k dispozícii väčšiu nádobu, môžete vedľa seba zasadiť aj niekoľko sadeníc. Problém nie je ani s kombinovaním viacerých druhov paradajok v jednej nádobe. Aj pri pestovaní paradajok v kvetináči nezabúdajte rastliny priebežne kontrolovať na prítomnosť škodcov. Pokiaľ sa rozhodnete pre balkónové cherry paradajky, budete potrebovať vhodnú nádobu. Zároveň je nutné pamätať aj na správnu pôdu a pravidelnú zálievku. Rajčiny potrebujú dostatok priestoru na rast koreňového systému. Zvoľte preto dostatočne veľkú nádobu - aspoň 30 cm hlbokú a širokú. Pre paradajky je kľúčová dobre prevzdušnená, ľahká a dobre odvodnená pôda. Použite kvalitný kompost alebo špeciálny substrát pre paradajky, ktorý zaistí dostatok živín a podporuje rast. Pri sadení sadeníc je dôležité, aby boli zasadené hlbšie, než rástli v pôvodnej nádobe. Paradajky majú schopnosť vytvárať nové korene pozdĺž stonky, čo zaisťuje silnejšiu a stabilnejšiu rastlinu. Pokiaľ sadíte viac ako jednu rastlinu do jednej nádoby, majte medzi nimi dostatok miesta. Po zasadení paradajok je dôležité dôkladne zaliať, aby pôda okolo koreňov bola vlhká. V priebehu rastu je nevyhnutné udržiavať rovnomernú vlhkosť, ale pozor, aby rastlina nestála vo vode. Polievajte pravidelne, ale nikdy nie na listy, pretože mokré listy môžu viesť k plesniam. Vrúbľované paradajky majú niekoľko výhod. Predovšetkým ponúknu vyššiu odolnosť voči chorobám a škodcom. Často tiež mávajú vyššie výnosy ako bežné paradajky, pretože ich koreňový systém je efektívnejší pri vstrebávaní živín a vody z pôdy. Sú odolnejšie voči extrémnym podmienkam, ako je sucho, horúco alebo chlad. Podnož, ktorá je silnejšia a odolnejšia ako bežná rastlina paradajok, pomáha urýchliť rast a zaisťuje zdravšie rastliny. Výsadba vrúbľovaných paradajok je podobné ako u bežných paradajok, ale má svoje špecifiká. Hlavným rozdielom je, že vrúbľované paradajky by mali byť vysadené tak, aby štep (miesto spojenia podnože a očkovania) zostal nad úrovňou pôdy. Pamätajte na to, že paradajky potrebujú oporu, aby sa ich stonky nezlomili pod váhou plodov. Dôležitým krokom v rámci ich pestovania je zaštipovanie. Znamená to, že budete pravidelne odstraňovať bočné výhonky, ktoré rastú medzi hlavnou stonkou a vetvami paradajok. Vďaka tomu môže rastlina smerovať živiny do rastu hlavnej stonky a tvorby kvalitných plodov a zbytočne sa neoslabuje. U niektorých odrôd paradajok (najmä pri vysokých) môžete tiež odstrániť vrcholové výhonky.
Prečítajte si tiež: Zloženie a použitie substrátu
Jakon (Yacon) pestovanie
Jakon / Yakon je plodina, ktorá bola od pradávna pestovaná Inkami pre svoju vynikajúcu chuť a vysoký obsah prospešných látok. U nás jakon zatiaľ nie je tak rozšírený, ale je to veľká škoda. Táto chuťovo veľmi zaujímavá zelenina si ľahko získa vaše srdce. Navyše je pestovanie jednoduché a v mnohom pripomína pestovanie klasických zemiakov. Jakon (Smallanthus sonchifolius) je vytrvalá rastlina z čeľade hviezdicovitých. Jakon (alebo tiež yacon) je zaujímavá, ochlpená rastlina, ktorá môže dorastať až do výšky 3 metrov. Pýši sa husto vetvenou stonkou, ktorá nesie sýto zelené listy trojuholníkového tvaru. Jednotlivé listy majú aj zaujímavý zubatý okraj. Nadzemná časť rastliny je tvorená niekoľkými chlpatými olistenými stonkami.Nižšie v zemi sa potom nachádzajú zásobné hľúzy jakonu, ktoré zaujmú svojim vretenovitým tvarom. Ich vzhľad môže pripomínať pretiahnuté zemiaky alebo napríklad topinambury. Vďaka svojmu zloženiu sa tieto hľúzy využívajú ako superpotravina. Nad týmito hľúzami rastlina tvorí hľúzy stonkové (čiže kaudexy), ktoré jej slúžia na vegetatívne rozmnožovanie. Z yaconu sa konzumujú práve vyššie zmienené zásobné hľuzy. Tie sa vykopú zo zeme, olúpu sa a môžete ich konzumovať. Aj keď vyzerajú ako zemiaky, svojou chuťou pripomínajú skôr svieže ovocie. Sú šťavnaté a pripodobniť ich možno napríklad k jablkám či hruškám.Hľúzy možno konzumovať surové alebo sušené. Rovnako sa môžu piecť, variť alebo smažiť. Z jakonu je možné tiež lisovať šťavu. Záleží teda len na vašich preferenciách. Po zbere majú hľuzy yakonu tendenciu pomerne rýchlo vysychať. Na uskladnenie sa preto často sušia. V tomto ohľade môžete postupovať rovnako, ako by ste krájali jablko na mesiačiky. Jakon si môžete v našich podmienkach vyskúšať vypestovať aj vy. Pamätajte, že rastline vyhovuje slnečné stanovište. Na svoj rast tiež vyžaduje dostatočné množstvo vlahy. Ideálne voľte dobre priepustnú pôdu bohatú na humus. Ťažké a zamokrené pôdy vhodné nie sú.Jakon na predaj má podobu sadeníc. Priamu výsadbu jakonu robte do vopred pripravených jamiek. Jakon sa vysádza na konci apríla alebo na začiatku mája. Počas vegetačného obdobia postupujte podobne ako pri zemiakoch. Yakon je všeobecne citlivý na mráz, pri ktorom dochádza k poškodeniu listov a stoniek. Jednotlivé hľuzy môžete zberať po rozkvete kvetov alebo s príchodom prvých jesenných mrazov. Možno ich buď ihneď konzumovať, alebo ich uskladniť. V chladnej a tmavej pivnici hľuzy vydržia až do nasledujúcej jari.
Rebarbora pestovanie
Rebarbora bezpochyby patrí medzi zaujímavé a nenáročné rastliny. Jej pestovanie je pomerne jednoduché a ľahko si s ním poradí aj začiatočník. Rebarbora je zelenina, aj keď svojou chuťou pripomína skôr ovocie. Stretnúť sa s ňou možno tiež pod označením červená rebarbora, španielska rebarbora. Pôvodne táto rastlina pochádza zo strednej Ázie, v súčasnej dobe je však rozšírená prakticky po celom svete.Pre rebarboru sú charakteristické pomerne veľké listy s dlhými, hrubými a mäsitými stonkami. Práve tieto stonky sú jedlé a majú typickú kyslastú chuť. Rebarbora sa najčastejšie pestuje z podzemkov alebo zo semien. Pokiaľ sa rozhodnete pre pestovanie z podzemkov, najlepší čas na výsadbu nastáva na jar. Čo sa týka pôdy, rebarbora sa vyžíva v hlbokom a dobre priepustnom variante s dostatočným množstvom organického materiálu. Ak dáte prednosť pestovaniu rebarbory zo semena, ideálnym obdobím na výsev je jeseň alebo jar. Semená umiestnite do vlhkej pôdy a zľahka ich prihrňte. Výsev je vhodné zakryť igelitom a priebežne rosiť. Po 4 až 5 týždňoch sa dočkáte sadeničiek s prvými pravými lístkami. Rebarboru je možné pestovať aj na balkóne či na terase v kvetináči. Dôležité je zvoliť dostatočne veľkú nádobu, pretože rastlina je pomerne veľká a môže sa rozrásť. Nezabúdajte jej dopriať pravidelnú zálievku. Rebarboru možno presádzať opäť buď na jar, alebo na jeseň. Pri samotnom presádzaní si dajte pozor na to, aby každá jednotlivo oddelená rastlina mala jeden vegetačný vrchol.Presádzanie nezdržujte. Korene rastliny by nemali na vzduchu byť príliš dlho, preto majte nové miesto vopred dobre pripravené. Prípadne odkopok rebarbory medzitým prikryte namočenou vrecovinou alebo podobným materiálom.Rastlinu ideálne umiestnite zhruba rovnako hlboko, ako bola zasadená pôvodná rastlina. Listy rebarbory pučia veľmi rýchlo. Vzhľadom k tomu rastlina spotrebováva veľké množstvo živín, ktoré treba doplniť. Pri sadení novej rastlinky dodajte rebarbore väčšie množstvo hnojiva. Pokiaľ rebarboru pestujete v oblasti s chladnými zimami, je vhodné ju chrániť pred mrazom. Čo s rebarborou na jeseň urobiť, aby sa vám na jar odvďačila opäť svojim zdravým rastom? Akonáhle stonky pred zimou orežete, pôdu okolo rastlín pokryte mulčom či lístím. Rebarbora sa najčastejšie zbiera na jar, keď v nej ešte nie je také množstvo kyseliny šťaveľovej. Existuje ale odroda, ktorá je vhodná na celoročný zber. Rebarboru je možné pestovať aj ako originálnu okrasnú rastlinu. Na tento účel sa hodí napríklad rebarbora okrasná červená, ktorá zaujme svojimi listami aj mohutnou stonkou a červenými kvetmi. Pri rebarbore sa k jedlu využíva iba rebarborová stopka. Konzumovať by sa pritom mala iba tá stopka, ktorá bola zozbieraná v období rebarborovej sezóny. Za túto sezónu býva najčastejšie označované obdobie od polovice mája do polovice júna. t.j do Jána 24.6Neskôr sa totiž v stopke utvorí veľké množstvo kyseliny šťaveľovej, ktorá môže spôsobiť tvorbu obličkových kameňov. Kvôli tomuto faktu rebarbora nie je príliš vhodná ani pre malé deti do 10 rokov alebo tehotné ženy. V tomto období sa teda tejto zelenine pre istotu vyhýbajte.
Cícer pestovanie
Cícer medzi ľuďmi stále nie je tak rozšírený. Pritom si ale táto pochúťka rozhodne zaslúži dostatok pozornosti. Ide totiž o jednu z najlepších a navyše ľahko stráviteľných strukovín. Cícer (latinsky Cicer) patrí medzi strukoviny. Ide o starovekú plodinu, ktorá nachádza svoje uplatnenie v kuchyni naprieč celým svetom. V našich podmienkach sa cícer predpestováva doma alebo v skleníku. Aby ste dosiahli lepšie a rýchlejšie výsledky, môžete semená cícera najprv namočiť na 12 až 24 hodín do vlažnej vody. Potom ich možno vysievať, a to zhruba 0,5 cm pod povrch pôdy. Stačí teda semeno do zeminy jemne zatlačiť pomocou prsta. Výsev udržujte na svetlom stanovisku pri teplote okolo 20 °C. Rastlinu cíceru umiestnite ideálne na plne slnečné stanovište. Vďaka tomu bude môcť produkovať kvalitné struky v dostatočnom množstve. Navyše získate väčšiu istotu, že sa jednotlivým strukom podarí dozrieť.Čo sa týka vhodnej pôdy na pestovanie cícera, voľte dostatočne záhrevný variant, priepustný a ideálne s prímesou dobre rozloženého kompostu. Zálievka je kľúčová najmä pri klíčení a výseve mladých rastlín. Inak ale cícer dokáže pomerne dobre tolerovať sucho. Pokiaľ panuje priemerne vlhké leto, zálievka nie je vyložene nutná. Oporu rastlina nevyžaduje. Dajte si ale pozor na pravidelné okopávanie mladých rastlín a ich udržovanie v bezburinnom stave. To je dôležité až do chvíle, keď rastliny dostatočne narastú a zapoja sa. Potom by ste s nimi už nemali žiadnym spôsobom manipulovať. K zberu cíceru je vhodné pristúpiť za slnečného a suchého dňa, a to vo fáze, keď už sú struky sfarbené do žlta. Počas zberu sa trhajú celé struky, z nich sa potom bezprostredne po zbere vylupujú jednotlivé semienka.Semená cíceru rozprestrite na teplom a suchom mieste (napríklad na tácke) a nechajte ich podľa potreby dosušiť. Akonáhle je cícer suchý, môžete ho uskladniť. Pokiaľ by ste fázu dosušenia preskočili, riskujete rozvoj plesne z dôvodu vlhkosti.Cícer sa však môže zberať aj v nezrelom stave. To znamená vtedy, keď sú jednotlivé struky ešte zelené a semená vo vnútri mäkké. Cícer je citlivý na pleseň, preto je vhodné udržiavať záhradu v čistote. Ak narazíte na choré rastliny, bezodkladne ich odstráňte. Pamätajte tiež na to, že cícer býva náchylný na najrôznejšie pôdne choroby. Preto sa odporúča vysádzať jednotlivé semená tak, aby nerástli na jednom a tom istom mieste viackrát ako raz za tri roky.Rastlinu cíceru môžu napádať vošky, roztoče a chrobáky. Pokiaľ zaznamenáte veľké zamorenie rastliny škodcami, vytrhajte listy alebo celé rastliny.
Cvikla pestovanie
Cvikla alebo inak červená repa sa radí k pomerne nenáročným rastlinám. Vďaka tomu si jej pestovanie môže vyskúšať prakticky každý. V súčasnej dobe sú k dostaniu najrôznejšie druhy cvikle. Repa červená pochádza z oblasti Stredomoria a severnej Afriky. Pýši sa priemernými nárokmi na pôdu a možno preto povedať, že sa jej bude dariť takmer všade. Rozlišujeme pritom niekoľko odrôd červenej repy.Najpestovanejšou odrodou je červená okrúhla repa s guľovitou buľvou s intenzívne fialovým povrchom. Má jemnú dužinu s výraznou chuťou a väčšinou veľmi dobre odoláva chorobám.Odroda Kahira má ploche guľovitú buľvu, ktorá je na povrchu hladká a pýši sa tmavo červenou farbou. Dužina je sýto červená. Odroda skvele chutí ako v surovom stave, tak aj nakladaná.Okrúhla repa Monopoly má intenzívne červené vnútorné vyfarbenie. Táto repa tvorí veľmi dobre vyfarbené buľvy, ktoré sú odolné voči vybiehaniu. Rovnako 'Betina'.Vyskúšať môžete aj pestovanie poloneskorej až neskorej odrody Alexis, ktorá tvorí valcovité buľvy. Jej dužina je červená a má veľmi jemnú chuť. Šalátová repa je iné označenie pre klasickú repu červenú. Oba tieto pojmy teda označujú to isté.Samostatnú kategóriu tvorí kŕmna repa, ktorá sa používa ako vysoko stráviteľné krmivo s vysokým obsahom vitamínov a minerálov a zároveň nízkym obsahom vlákniny. Červenej šalátovej repe sa bude najlepšie dariť v ľahkej až stredne ťažkej pôde. Doprajte jej takú pôdu, ktorá je bohatá na živiny a zároveň dobre priepustná. Tejto rastline sa bude skvele dariť na záhone po strukovinách. Susediť môže napríklad so šalátom, uhorkami, kalerábmi či cesnakom. Cvikla sa vysieva zhruba od polovice apríla do polovice júla, v chladnejších oblastiach radšej až v máji. Semienka repy je možné vysievať do riadkov, ktoré sú od seba vzdialené zhruba 30 až 40 cm. Umiestnite ich do hĺbky približne 2-4 cm. Po vysiatí jednotlivé riadky opatrne prihrňte, pritlačte …
Substrát pre balkónové pestovanie
V našej strave chýba dostatok SUROVEJ ZELENINY. Často sa vyhovárame na to, že ju nemáme práve poruke alebo že nevlastníme záhradu. A čo tak začať ju pestovať NA BALKÓNE? Bez behania po obchodoch, stačí sa len načiahnuť a zjesť. K balkónovej zelenine vedú malé krôčiky. Nádoby - v prvom roku nám na pestovanie postačia aj staré nepotrebné nádoby, postupne dokupujeme nové podľa potrieb. Priesady - dopredu si určíme, či budeme priesady pestovať sami, alebo aspoň prvý rok si ich zakúpime. Nastieľanie či mulčovanie povrchu substrátu má ochranný aj estetický účinok. Ušetrí závlahovú vodu (netreba tak často zalievať), potláča rast burín a chráni povrchovú štruktúru substrátu pred tvorbou nebezpečného prísušku, ktorý dusí korene rastlín. Pravidelné a primerané zavlažovanie substrátu je jedným z najrozhodujúcejších činiteľov úrodnosti a zdravých plodov. Kvalitný pestovateľský substrát musí zadržiavať vodu, byť porézny (aby mal vzduch prístup ku korienkom) a musí dobre viazať aj uvoľňovať živiny. Substrátu treba zabezpečiť dostatok štartovacích živín, pravidelné prihnojovanie bioroztokmi, primeranú a nekolísavú závlahu, vzdušnosť (zabezpečíme kyprením alebo mulčovaním) aj drenáž. suroviny zmiešame v pomere 2 : 2 : 1 (íl : humus : hrubozrnná zložka). Na doplnenie živín pridáme 2 % rohových pilín, 2 % dolomitickej múčky, 1 % apatitu (prírodné fosforečné ťažšie rozpustné hnojivo) alebo guána a na lepšie viazanie vody trochu hydrogélu - všetko pokropíme zriedeným tekutým organickým biohnojivom. Dobre zamiešame a necháme dva dni odležať. • rajčiny, papriky, baklažán, pepíno (exotické „zeleninové vajíčko“ s chuťou melóna), cukrové melóny (môžeme ich ťahať po rebríčku na stene), tekvice, uhorky (môžeme skúsiť pestovať aj tzv. Vo vegetačných nádobách má zelenina málo živín, preto nesmieme zabúdať na prihnojovanie. Vo vegetačných nádobách má zelenina málo živín, je teda závislá od prihnojovania. Môžeme použiť silno zriedené tekuté bezbalastné hnojivá so stopovými prvkami a s fosforečnanom draselným. Podľa náročnosti jednotlivých rastlín na živiny asi mesiac po vysadení priesad ich môžeme raz za jeden-dva týždne prihnojiť silno zriedeným tekutým biohnojivom. Výhodou je, ak si môžeme pripraviť zákvas z burín (žihľava, lebeda, merlík a iné), a tým po zriedení hnojíme. Rovnako však môžeme vyrobiť výluh zo zakúpeného dobre kompostovaného hnoja či kompostu. Najjednoduchšie je použiť pomaly sa rozpúšťajúce špeciálne biohnojivo (predáva sa aj vo forme tyčiniek, ktoré sa zapichnú do substrátu). Substrát zavlažujeme zvrchu, najlepšie ráno. Pri polievaní sa snažíme nezmáčať listy, aby sme nevytvorili podmienky na rozvoj chorôb. Závlahová voda by mala byť odstáta, preslnená, prevzdušnená a tej istej teploty ako substrát. Ideálna je dažďová voda, ale len vtedy, ak nebývame v priemyselnom centre (tu je dážď kyslý a zamorený exhalátmi). Úpravu a skvalitnenie vody z vodovodu zabezpečíme jednoducho - jeden až dva dni pred závlahou ju napustíme do nádrže (vedra, krhly) a umiestnime na balkón. Ak vodu napúšťame do nádrže cez umelo vytvorenú kaskádu alebo tzv. vodnú stenu, prevzdušní sa a uvoľní sa chlór, navyše, zvýši sa aj vlhkosť vzduchu na balkóne. Na vypestovanie priesad postačí plastová fľaša. To najjednoduchšie samozavlažovacie zariadenie použiteľné v akýchkoľvek pestovateľských nádobách pozostáva z kužeľa z pálenej poréznej hliny, ktorý je spojený tenkou hadičkou so zásobnou nádobou na vodu. Na dno nádoby - ešte pred nasypaním substrátu - treba dať drenážnu vrstvu (2 až 4 cm), ktorá bude odvádzať prebytočnú závlahovú vodu, substrát sa nerozbahní a zároveň bude chrániť korene pred utopením. Vhodným drenážnym materiálom sú drobné kamienky či nahrubo rozdrvené úlomky z hlinených kvetináčov, keramzit, prípadne kúsky polystyrénu. Keďže máme na balkóne málo výsadbovej plochy, kombinujeme v jednom kvetináči vysoké a nízke rastliny, najčastejšie s bylinkami podľa zásad biologickej znášanlivosti. Príkladom takéhoto pestovania sú tzv. tri sestry. Do veľkého kvetináča nasadíme cukrovú kukuricu, k nej cukinu alebo tekvičky a ťahavú fazuľu. Zatiaľ čo fazuľa bude zásobovať dusíkom zvyšné dve rastliny, kukurica bude oporou pre ťahavú fazuľu. Vrece so substrátom položíme naležato a na jeho dne a boku vyrežeme drenážne otvory. V hornej časti vyrežeme tri od seba rovnako vzdialené otvory - také veľké, aby sa do nich dal vtlačiť väčší plastový kvetináč bez dna, ktorý naplníme substrátom a vysadíme doň otužilé balíčkované priesady vysokých rajčín. Nakoniec ich zalejeme. Sadenice by mali byť tesne pred rozkvetom. Počas rastu ich postupne priväzujeme k opore. Zbytočné bočné výhonky - zálistky ručne vylamujeme. Podľa kvality substrátu raz za jeden-dva týždne rajčiny prihnojujeme zriedeným tekutým biohnojivom alebo vlastným výluhom z kompostu, prípadne žihľavovým zákvasom. Zaujímavou pestovateľskou alternatívou je využitie plastových vriec a rukávcov. Môžeme využiť aj vrecia, v ktorých sa predáva pestovateľský substrát. Väčší objem substrátu má väčšiu vodnú kapacitu aj zásobu živín, zelenina je teda vitálnejšia. Takto je vhodné pestovať vysoké rajčiny, skoré zemiaky, papriky, baklažány, uhorky, cukiny, patizóny, tekvice, kukuricu, slnečnicu, fazuľu, hrach, mangold, bylinky, jahody. Skoro na jar, v predstihu pred hlavnou letnou zeleninou, si vo vreciach môžeme dopestovať aj skorú jarnú zeleninu, ako je šalát, reďkovky či zelená cibuľka. Výhoda výsadby zeleniny do menších vriec je v tom, že vnútri v byte môžeme predpestovať priesady zo semien po jarných mrazoch ich vyložíme na balkón. Iným variantom využitia plastových vriec sú závesné vrecia s bočnými otvormi, do ktorých sa vysádzajú menšie rastliny, ako sú jahody, šalát či bylinky (môžeme ich skombinovať aj s pestrými kvetmi). Niečo podobné si vyrobíme aj sami. Potrebujeme plastový rukávec (podobný vrecúškam na mlieko, najlepšie neutrálnej farby) dlhý asi 50 cm a široký 20 cm, dole uzavretý (zažehlený). Zospodu rukávca urobíme drenážne otvory, o niečo väčšie otvory vystrihneme po jeho obvode. Sem budeme vysádzať rastliny. Výsadbovú vežu si jednoducho vyrobíme z keramických či plastových kvetináčov kónického tvaru. Dole umiestnime najväčší kvetináč, sčasti ho naplníme substrátom a na jeho povrch do stredu (ak bude mať dostatok svetla zo všetkých strán) položíme ďalší, o niečo menší kvetináč, tiež sčasti naplnený substrátom. Ak bude kvetináčová veža osvetlená len spredu, tak každý nasledujúci vrchný kvetináč položíme na substrát k zatienenému okraju spodného kvetináča. Takto pokračujeme do výšky troch až štyroch poschodí. Aby sa nám veža nezrútila, môžeme cez stredný drenážny otvor, ktorý podľa potreby vopred zväčšíme, prestrčiť kovovú tyč, prípadne ju ukotviť do podlahy. Nechtík dokáže zeleninové výsadby nielen skrášliť, ale aj ochrániť pred škodcami. Tento miniskleník sa dá využiť napríklad na predpestovanie sadeníc. Rovnako však môže plniť funkciu interiérového doplnku (v zime), do ktorého možno umiestniť menšie teplomilné izbové rastliny. Je vyrobený z kovu a plastu. Rozmery výrobku sú: šírka 30 cm, výška 46 cm a hrúbka 39 cm. Stojan na kvety dobre poslúži aj pri pestovaní zeleniny a byliniek v kvetináčoch, najmä ak je balkón malý a treba rátať s miestom na výšku. Zábradlie je z masívneho buku alebo brezy, polica z drevovláknitej dosky. Rozmery výrobku sú: dĺžka 74 cm, šírka 32 cm a výška 72 cm. Produkt vyžaduje montáž. Drevená polica na kvety s tromi úrovňami je vhodná na pestovanie zeleniny, byliniek či kvetov na balkóne. Po sezóne policu možno ľahko zložiť a skladovať napríklad v pivnici. Je vyrobená z dreva. Rozmery výrobku sú: šírka 98 cm, výška 78 cm a hrúbka 74 cm.
Prečítajte si tiež: Zloženie a použitie substrátu
Ako si doma pripraviť dokonalý substrát pre sadenice?
Sadenice paradajok, paprík, baklažánov, uhoriek a kapusty budú pevné a zdravé len vtedy, ak budú pestované na správnom substráte. Budúca úroda sadeníc priamo závisí od kvality pôdy, v ktorej sa pestujú. Univerzálna pôda vhodná pre všetky rastliny neexistuje, pretože každá má svoje požiadavky na zloženie pôdnej zmesi. V obchodoch si môžeme kúpiť už hotové substráty, no tie, ktoré budú naozaj kvalitné, väčšinou znamenajú nemalé náklady na obstaranie.
#
Prečítajte si tiež: Recepty na substrát pre kaktusy