- storočie bolo v Uhorsku, ako aj inde v Európe, obdobím hlbokých zmien a konfliktov. Náboženské rozpory, vojnové šarvátky, morové nákazy a ďalšie pohromy sužovali obyvateľstvo bez ohľadu na spoločenské postavenie, pohlavie či vek. Táto nestabilná situácia viedla k zvýšenému psychickému vypätiu a očakávaniu konca sveta. V takomto prostredí sa prirodzene objavila túžba po hmatateľných dôkazoch Božej prítomnosti a zásahu, či už v podobe zázrakov alebo znamení posledného súdu.
Zázraky a mimoriadne udalosti v kontexte doby
Termín "zázrak" etymologicky označuje niečo, čo sa deje "za ľudským zrakom", mimo bežného vnímania. Latinský ekvivalent "miraculum" zdôrazňuje údiv, ktorý táto udalosť vyvoláva. Zjednodušene povedané, zázrak je udalosť, ktorú nemožno vysvetliť prírodnými zákonmi. Teologicky sa zázrak chápe ako udalosť, ktorá sa odohrala nezvyčajným spôsobom, pôsobením Boha alebo iného inteligentného prostredníka, ktorý presahuje človeka.
Je dôležité poznamenať, že v súčasnosti sa v katolíckej cirkvi za zázraky považujú predovšetkým mimoprirodzené uzdravenia. Na rozdiel od 17. storočia sa morálne obrátenie, konfesijná konverzia alebo záchrana od majetkovej ujmy nepovažujú za zázrak. Zázraky sa skúmajú najmä v súvislosti s procesom beatifikácie alebo kanonizácie.
Zázraky v Uhorsku a pôsobenie jezuitov
V Uhorsku bolo 17. storočie charakteristické intenzívnym zápolením medzi katolicizmom a protestantizmom. Zázraky a mimoriadne udalosti boli súčasťou dejín kresťanskej Európy, vrátane Uhorska. Historická Spišská stolica bola svedkom mnohých takýchto udalostí.
V písomných záznamoch jezuitov, predovšetkým v diáriách a kronikách, sa možno stretnúť so zmienkami o výnimočných a nadprirodzených javoch, ktoré boli súčasťou kultúry raného baroka a patrili k účinným "zbraniam" jezuitskej spirituality.
Dôveryhodnosť zázrakov
Dôveryhodnosť svedectva o zázraku je špeciálnou otázkou, ktorú v súčasnosti skúma nielen teológia, ale aj ďalšie vedecké disciplíny, predovšetkým medicína. Cirkevné uznanie zázraku je dlhodobý proces, ktorý vyžaduje maximálnu opatrnosť.
Prečítajte si tiež: Sprievodca uspávaním pre rodičov
Jeden z dedukatívnych argumentov na dokazovanie pravosti zázraku, či skôr dôveryhodnosti svedectva o zázraku, vyvodil v roku 1859 anglikánsky kňaz a filozof William Paley: „Všetky zázraky, dosvedčené osobami, ktoré tvrdia, že boli ich svedkami a ktoré žili svoje životy v trápeniach, nebezpečenstve a v utrpeniach prežitých za svoje tvrdenia a ktoré v dôsledku svojej viery zmenili pravidlá svojho správania sa, sú hodné dôvery.“
Koncept zázraku
Výskum dôveryhodnosti konkrétneho zázraku a najmä dôveryhodnosti správy o ňom vedie k otázke konceptu konkrétneho javu. Pritom musí platiť, že aby sa dal zázrak posúdiť ako mimoprirodzená, či nadprirodzená udalosť, tento koncept musí byť založený racionálne. Jednoducho povedané, aby bolo možné pomenovať nadprirodzeno, musí sa definovať prirodzeno; aby sa dalo poukázať na zázrak, musí sa najskôr vedieť, čo zázrakom nie je.
Svätý Tomáš Akvinský chápal zázraky ako javy, ktoré "prevyšujú produktívnu silu prírody". Iní filozofi, ako napríklad David Hume, definovali zázraky ako udalosti, ktoré "porušujú prírodné zákony". Avšak, poznanie prírodných zákonov ani dnes nemôžeme považovať za úplné.
Zázrak ako znamenie
Zázrak v biblickom chápaní nie je "divom", nevysvetliteľným na základe prírodných zákonov, ale znamením, aktom Božej moci, Božím posolstvom, adresovaným ľuďom. Podľa inej definície je v Biblii zázrakom všetko, čo nejakým spôsobom odkazuje na Boha, ukazuje k nemu a dáva okúsiť jeho bezprostrednú blízkosť, čiže nesie v sebe rys nápadnosti, mimoriadnosti, neočakávanosti a naliehavosti.
V tomto zmysle môže byť zázrakom aj niečo, čo sa síce dá vysvetliť prirodzeným spôsobom, no v danej situácii táto udalosť veriaceho človeka upozorňuje na bezprostrednú blízkosť a konanie Boha.
Prečítajte si tiež: Originálny čierny hamburger
Delenie zázrakov
Historické správy o rôznych nadprirodzených udalostiach a udalostiach, opisovaných ako zázraky v 17. storočí na Spiši, sa dajú rozdeliť do niekoľkých skupín a podskupín:
- Zázraky spojené s konverziami a morálnymi, či doktrinálnymi otázkami: Ide predovšetkým o zázraky, alebo udalosti interpretované ako zázraky, ktoré sa udiali v súvislosti s pozitívne chápanou zmenou presvedčenia, morálky, či života daného človeka - svedka zázraku. Najviac takýchto udalostí sa spája s pôsobením rehole jezuitov.
- "Hagiografické" zázraky: Spojené s menami konkrétnych svätcov a zasvätení - sv. Františka Xaverského, Panny Márie, Svätého Kríža, sv. Valentína, sv. Antona Paduánskeho, sv. Anny a sv. Apolónie. Tu je síce rovnako dôležitý efekt obrátenia - či už morálneho, alebo náboženskej konverzie -, no nie vo všetkých prípadoch je zdôrazňovaný.
Prečítajte si tiež: Ako zvládnuť situáciu, keď dvojročné dieťa nechce spať na obed