Rozhovor je základným pilierom ľudskej komunikácie a interakcie. Predstavuje verbálnu interakciu medzi dvoma alebo viacerými osobami, ktorej cieľom je výmena informácií, myšlienok, názorov alebo emócií. Z psychologického hľadiska ide o komplexný proces zahŕňajúci verbálnu a neverbálnu komunikáciu, aktívne počúvanie, empatiu a schopnosť porozumieť kontextu. Jeho podstatou je obojstranná interakcia, kde sa účastníci striedajú v rolách hovoriaceho a počúvajúceho. Kvalita rozhovoru závisí od schopnosti jasne formulovať myšlienky, aktívne počúvať, prejavovať empatiu a efektívne riešiť konflikty. V tomto článku sa zameriame na štruktúrovaný rozhovor, jeho charakteristiky, využitie a príklady.
Rozhovor v Psychológii
Rozhovor má v psychológii zásadný význam. Používa sa ako diagnostický nástroj na zber informácií o klientovi, jeho problémoch a prežívaní. V terapeutickej praxi je rozhovor základnou metódou, prostredníctvom ktorej terapeut nadväzuje vzťah s klientom, pomáha mu porozumieť jeho problémom a hľadať riešenia. Rozhovor je tiež dôležitý nástroj v psychologickom výskume, kde sa používa na zber kvalitatívnych dát prostredníctvom interview.
Predstavte si Annu, ktorá vyhľadala psychologickú pomoc kvôli úzkosti. Počas prvého rozhovoru s terapeutom Anna opisuje svoje problémy a obavy. Terapeut pozorne počúva, kladie doplňujúce otázky a prejavuje empatiu. Snaží sa získať komplexný obraz o Anninom živote, jej vzťahoch, práci a prežívaní. Terapeut sa pýta na konkrétne situácie, ktoré vyvolávajú úzkosť, a na to, ako sa s ňou Anna vyrovnáva. Na základe tohto rozhovoru terapeut formuluje predbežnú hypotézu o príčinách Anninej úzkosti a navrhuje ďalší postup terapie.
Význam rozhovoru v psychológii je zakotvený v rôznych teoretických smeroch. Humanistická psychológia, najmä prístup Carla Rogersa, zdôrazňuje dôležitosť empatického a akceptujúceho rozhovoru pre osobný rast a zmenu. Rogers veril, že terapeutický rozhovor by mal byť zameraný na klienta a jeho prežívanie. Psychoanalýza, naopak, kladie dôraz na interpretáciu nevedomých obsahov, ktoré sa prejavujú v rozhovore. Kognitívna terapia využíva rozhovor na identifikáciu a zmenu negatívnych myšlienkových vzorcov. Bez ohľadu na teoretický prístup, rozhovor zostáva základným nástrojom psychologickej intervencie.
Rozhovor ako Metóda Výskumu
V praktickej časti diplomovej práce sa často využíva rozhovor ako jedna z metód výskumu. Praktická časť môže mať formu prieskumu, výskumu. Pri výskume vychádzame predovšetkým zo stanovených hypotéz, ktoré chceme našou diplomovkou a výskumom buď vyvrátiť či potvrdiť. Najčastejšie má formu dotazníka, ankety alebo rozhovoru. Praktická časť diplomovej práce sa vždy zaraďuje ešte pred záverom práce. Praktická časť v diplomovej práci je práve tá časť, ktorá školiteľa či oponenta najviac zaujme, a preto sa treba zamerať najmä na ňu.
Prečítajte si tiež: Nekonečné možnosti šošovicovej polievky
Cieľ výskumu musí súvisieť s cieľom samotnej diplomovej práce. Cieľ musí jasne výstižne a presne charakterizovať predmet riešenia. Súčasťou môžu byť aj čiastkové ciele, ktoré podmieňujú dosiahnutie hlavného cieľa. Cieľ a metodika diplomovky spolu úzko súvisia. Metodiku určujeme hneď na začiatku práce spolu so samotným cieľom.
Typy Rozhovorov
Rozlišujeme rôzne typy rozhovorov podľa stupňa štruktúrovanosti a účelu:
- Neštruktúrovaný rozhovor: Je to typ pomerne voľného, avšak pripraveného rozhovoru, v ktorom musí mať výskumník dopredu určené ciele, okruhy informácii ku ktorým chce dospieť. Pri neštandardizovanom rozhovore výskumník nepredkladá skúmanej osobe dopredu pripravené formulácie odpovedí, alebo ich kategórie. Ide o väčšiu mieru slobody skúmanej osoby, ktorá môže prezentovať vlastné subjektívne pohľady a názory, prípadne vzťahy a súvislosti. Je daná iba téma.
- Štruktúrovaný rozhovor: Sú presne vymedzené otázky. Je to typ rozhovoru, v ktorom je dopredu dané presné znenie a poradie otázok. Štandardizovaný rozhovor poskytuje výskumníkovi minimálnu toleranciu pri vedení rohovoru. Výskumník môže napr. len vysvetliť, objasniť nejaky pojem, pokiaľ mu respondent nerozumie, resp. žiadať spresnenie odpovede od respondenta. Štrandardizovaný rozhovor umožňuje zhromažďovať udaje od viacery ch respondentov,hromadne ich spracovavať a následne porovnavať. Z výsledkov sa vyvodzujú napr.
- Pološtruktúrovaný rozhovor: Je daná téma a základné otázky. Predstavuje "prechodný typ" medzi štruktúrovaným a neštruktúrovaným interview. Časť otázok je pripravená vopred, ale ich poradie sa môže meniť podľa priebehu rozhovoru. Pološtandardizovaný expertný rozhovor, označovaný aj ako rozhovor s návodom prípadne na problém zameraný rozhovor. Pološtandardizovaným rozhovorom výskumník získava (zhromažďuje) dáta na vopred známu tému. Z toho vyplýva nutnosť zoznámenia sa s dostupnými informáciami, ktoré sa týkajú problému a následné vytvorenie štruktúry rozhovoru, príprava pred samotným rozhovorom. Štruktúra pomáha v prípade, ak rozhovory s respondentmi vedú viacerí výskumníci - rozhovory sa ľahšie porovnávajú a aj analyzujú. Je relatívne flexibilný, je možné v ňom reagovať na neočakávané alebo zaujímavé skutočnosti, ktoré „nepatria“ do štruktúry rozhovoru, ale môžu napomôcť lepšie objasniť výskumný problém (tzn. je možné klásť ďalšie doplňujúce otázky).
Podľa počtu zúčastnených môže byť individuálny rozhovor, napr. keď diagnostikujeme intímne problémy osobného a rodinného života medzi štyrmi očami, a skupinový rozhovor, napr. keď skúmame názory na spoločenské problémy. Väčšinou sa realizuje priamym kontaktom, hoci v súčasnosti sa stále viac uplatňujú aj nepriame formy, napr. telefonické alebo on-line rozhovory.
Štruktúrovaný Rozhovor: Príklad a Použitie
Štruktúrovaný rozhovor je charakteristický vopred stanovenými otázkami a ich poradím. Všetci respondenti dostanú rovnaké otázky v rovnakom poradí. Výskumník môže klásť otázky spamäti (je to náročnejšie, ale spontánnejšie), príp.
Príklad štruktúrovaného rozhovoru v prieskumnej časti diplomovej práce:
Predstavme si diplomovú prácu, ktorá sa zaoberá porozvodovou starostlivosťou o deti. Práve čoraz rozšírenejšie problémy porozvodovej starostlivosti detí nás inšpirovali k napísaniu diplomovej práce. V prieskumnej časti chceme zistiť, ako dobre je verejnosť informovaná o striedavej osobnej starostlivosti a aký je záujem o túto formu starostlivosti. Na začiatku prieskumu sme si stanovili hlavný cieľ práce a čiastkové ciele. Hlavným cieľom bolo zistiť… Na začiatku prieskumu sme si stanovili prieskumné otázky.
Prečítajte si tiež: Tipy pre varenie s červenou šošovicou
Príklad štruktúrovaných otázok:
- Ste oboznámený/á s pojmom striedavá osobná starostlivosť? (Áno/Nie)
- Myslíte si, že striedavá osobná starostlivosť je vhodná pre všetky deti? (Áno/Nie/Neviem)
- Aký je podľa Vás najväčší benefit striedavej osobnej starostlivosti pre dieťa? (Otvorená otázka)
- Aká je podľa Vás najväčšia nevýhoda striedavej osobnej starostlivosti pre dieťa? (Otvorená otázka)
- Zvážili by ste striedavú osobnú starostlivosť v prípade rozvodu? (Áno/Nie/Možno)
Prieskum sme uskutočnili v čase od … do … Dotazník vyplnilo spolu … respondentov. Z celkového počtu respondentov bolo X % mužov a Y % žien. Najviac respondentov bolo v rozmedzí od - do rokov, najmenej v rozmedzí od - do rokov. Čo sa vzdelania respondentov týka, základné vzdelanie malo… ,vyššie odborné vzdelanie malo…, stredoškolské vzdelanie malo… a vysokoškolské vzdelanie malo… Pri zisťovaní informácií sme použili kvantitatívny prieskum. Zdrojom na získanie informácií v prieskumnej časti bol už vyššie spomenutý dotazník. Jeho vyplnenie bolo anonymné a dobrovoľné. Dotazník obsahoval 14 otázok. Odpovede získané z dotazníkov sme zrátali za pomoci programu Microsoft Office Excel. Výsledky prieskumu sme spracovali graficky aj formou tabuliek. Odpovede sú spracované prehľadne podľa dôležitosti vzhľadom na cieľ nášho prieskumu.
Výhody a Nevýhody Štruktúrovaného Rozhovoru
Výhody:
- Štandardizácia: Umožňuje porovnávať odpovede rôznych respondentov, keďže všetci dostali rovnaké otázky.
- Efektivita: Získavanie údajov je rýchlejšie a jednoduchšie v porovnaní s neštruktúrovanými rozhovormi.
- Objektivita: Minimalizuje vplyv výskumníka na odpovede respondentov.
- Jednoduchá analýza: Dáta sa dajú ľahko kvantifikovať a analyzovať pomocou štatistických metód.
Nevýhody:
- Obmedzená flexibilita: Nedovoľuje výskumníkovi reagovať na neočakávané odpovede alebo skúmať témy hlbšie.
- Povrchnosť: Môže viesť k získaniu povrchných informácií, keďže respondenti nemajú možnosť vyjadriť sa podrobnejšie.
- Umelosť: Môže pôsobiť umelo a formálne, čo môže ovplyvniť ochotu respondentov odpovedať úprimne.
- Nezohľadňuje kontext: Neberie do úvahy individuálne rozdiely a kontext, v ktorom respondenti žijú.
Alternatívne Formy Realizácie Rozhovorov
Rozhovor sa môže realizovať rôznymi formami, ktoré sa prispôsobujú cieľom výskumu a potrebám respondentov:
- Osobný rozhovor: Osobný kontakt môže vyvolať u respondenta zábrany rozprávať (hlavne pri príliš osobných otázkach).
- Telefonický rozhovor: Telefonické interview sa uskutočňuje bez priameho osobného kontaktu výskumníka a respondenta. Často sa využíva pri prieskume trhu, zisťovaní volebných preferencií a. i., avšak toto nie je vedecký výskum. Respondent môže kedykoľvek zrušiť interview, môžu nastať technické problémy, napr.
- Online rozhovor: Online interview sa realizuje stretnutím výskumníka s respondentom vo virtuálnej realite. Online interview môžete realizovať synchrónnou formou, napr. prostredníctvom chatu, diskusného fóra, kde sú výskumník a respondent v kontakte, pričom obaja musia byť online v rovnakom čase. Samozrejme tento typ interview musí spĺňať ostatné atribúty vedeckého interview. Uplatňuje sa aj princíp tzv. Inou možnosťou je tzv. samovýber, ak výskumník uvedie na webovú stránku informácie o svojom výskume a čaká na respondentov, ktorých výskum zaujme a sami sa ozvú. vyššia anonymita, hlavne pri respondentoch, kde by bol osobný kontakt zložitejší (napr. tzv.
Štruktúrované Behaviorálne Interview (SBI)
Polemikou v oblasti recruitmentu je, či viesť výberové rozhovory klasickým, alebo na prípravu náročnejším štruktúrovaným behaviorálnym štýlom. Výskumné zistenia viac propagujú práve druhý spomínaný, na minulé správanie zameraný spôsob dopytovania uchádzača, ktorý má oproti otázkam založeným na životopise kandidáta preukázateľne vyššiu predpovedateľnosť budúceho pracovného výkonu. Štruktúrované Behaviorálne Interview (Structured Behavioral Interview, SBI) je štýl interview dopytujúci sa na konkrétne príklady určitého správania v minulosti. Stavia na predpoklade, že minulé správanie dokáže najlepšie predpovedať to budúce. Otázky smerujú ku kompetenciám (napr. asertivita, zvládanie stresu, tímová práca), pričom odpovede sú skórované na škále podľa toho, nakoľko sa v nich daná kompetencia preukáže. Štruktúrovaný behaviorálny rozhovor si vyžaduje dôkladnú iniciálnu prípravu, pričom charakter otázok ako aj spôsob hodnotenia odpovedí by mal byť pre všetkých kandidátov na určitú pozíciu rovnaký.
Štúdia Alonsovej a Moscosovej z Universidad de Santiago de Compostela potvrdila, že štruktúrované behaviorálne interview (SBI) je schopné jasnejšie a presnejšie diskriminovať medzi dostatočne a nedostatočne kvalifikovanými uchádzačmi v porovnaní s tradičným rozhovorom (SCI). Inými slovami, rozhovor založený na minulom správaní s identickou štruktúrou pre všetkých uchádzačov dokáže lepšie vyhodnotiť, ktorí z nich spĺňajú požiadavky a tým pádom sú pre pozíciu vhodní. Naopak, tradičný spôsob vedenia pohovoru (perspektívne obsahujúci určitú štruktúru) sa v tomto ohľade preukázal ako slabšia metóda s nedostatkami.
Psychodiagnostika a Rozhovor
Rozhovor je jednou z objavovacích metód psychodiagnostiky. Psychodiagnostika je aplikovaná psychologická disciplína, zameraná na meranie psychických vlastností a stavov. Realizuje ju odborník s príslušným vzdelaním. Ak chce ísť klient na psychoterapiu, predchádza jej psychodiagnostika. Je to poznanie psychického stavu, vlastností, osobnosti a inteligencie človeka, čiže stanovenie diagnózy.
Prečítajte si tiež: Ako pripraviť pučené zemiaky
V psychodiagnostike sa používajú psychodiagnostické metódy, ktoré sú nástrojom na zistenie diagnózy klienta. Tak ako sa v maliarstve používa rám, plátno a farby alebo v digitálnom dizajne grafické programy ako nástroje, v psychodiagnostike sa takto používa psychodiagnostická metóda. Zarámujeme tak psychologický obraz klienta.
Objavovacie metódy zahŕňajú pozorovanie, experiment, rozhovor, dotazník, sociometriu, psychologické testy, projektívne techniky a analýza produktov činností. Po zhromaždení empirických údajov objavovacími metódami nasleduje ich analýza a interpretácia, pri ktorej sa používa buď kvantitatívny alebo kvalitatívny prístup.