Struková zelenina predstavuje pestrú skupinu rastlín, ktoré sú cenené pre svoje chutné a výživné struky. Tieto struky sú nielen kulinársky všestranné, ale aj bohaté na dôležité živiny. Mnohí záhradkári si obľúbili pestovanie strukovej zeleniny pre jej relatívnu nenáročnosť a bohatú úrodu, ktorú poskytuje počas celej sezóny. V tomto článku sa pozrieme na rôzne druhy strukovej zeleniny, ich pestovanie, využitie v kuchyni a tipy na skladovanie.
Fazuľa: Kráľovná strukovej zeleniny
Fazuľa je jednou z najrozšírenejších a najobľúbenejších strukových zelenín. Existuje množstvo druhov a odrôd, ktoré sa líšia farbou, tvarom a chuťou strukov.
Druhy fazule
- Zelená fazuľka: Klasická zelená fazuľka je známa svojimi štíhlymi strukmi, ktoré môžu dosahovať dĺžku až 30 centimetrov. Existujú odrody s jemnými strukmi bez nepríjemných vlákien, ako napríklad francúzske fazuľky. Zaujímavosťou je, že zelená fazuľka nemusí byť vždy zelená, existujú aj žlté, fialové, vínové a pruhované druhy.
- Kolíková fazuľa: Tieto druhy sú vhodné aj do menších záhrad a dajú sa pestovať aj na balkóne. Potrebujú oporu, po ktorej sa budú ťahať. Prinášajú bohatú úrodu, ktorá sa zbiera postupne.
- Kríčková fazuľa: Pri pestovaní nepotrebuje oporu. Má kratšie vegetačné obdobie a úroda dozrieva naraz.
- Trpasličia fazuľa: Odroda kríčkovej fazule s výškou do 40 cm a dlhými strukmi. Počas rastu sa rastliny navzájom prepletajú.
- „Metrová fazuľa“ (Vigna sinensis): Táto fazuľa, známa aj ako vigna čínska, tvorí tenké, miestami vyše 60 cm dlhé struky, ktoré sú veľmi delikátne. Vigna je popínavá a vyžaduje oporu.
- Fazuľa pestovaná pre kvety: Niektoré druhy fazule sa pestujú predovšetkým kvôli jedlým kvetom.
Pestovanie fazule
Fazuľa obľubuje teplo a slnečné stanovisko, ideálne chránené pred silným vetrom. Vyžaduje ľahšiu pôdu s pH okolo 6 až 6,5. V ťažkej, premokrenej pôde dosahuje nižšiu úrodnosť. Pred vysadením sadeníc je vhodné pridať do zeme mulč, ktorý pomôže udržiavať vlhkosť a chráni pôdu v extrémnych teplotách.
Fazuľu sa oplatí vysievať priebežne, aby ste ju mohli priebežne aj zberať. Ak chcete skúsiť zasadiť aj ďalšiu várku fazuľky, počkajte dva týždne po prvej výsadbe a potom vysaďte druhú. Fazuľu môžete začať siať v máji, keď pominie hrozba mrazov, alebo aj v júni, prípadne v júli. Vyberte stanovisko, na ktorom ste počas uplynulého roka nepestovali strukoviny. Odporúčané vzdialenosti riadkov sú pri kríčkových odrodách 35 - 60 cm, pri kolíkových až do 80 cm. Vzdialenosti v riadkoch môžu byť menšie, len do 8 cm.
Fazuľa patrí k plodinám, ktoré vyžadujú kyprenie pôdy a pravidelnú zálievku, najmä počas vytvárania strukov. Dbajte na to, aby ste nepolievali listy, vodu smerujte ku koreňom. Pre kolíkové druhy vytvorte oporu.
Prečítajte si tiež: Polievka bez smotany
Struky oberajte, kým sú mladé a jemné. Chce to dávku opatrnosti, aby ste nepoškodili rastliny. Čas zberu môžete určiť aj podľa toho, že sa na rastline nachádza veľké množstvo strukov, listy uvädajú a žltnú. Keď sa struk po ohnutí zlomí, fazuľa je pripravená na zber.
Ochrana pred škodcami a chorobami
Zelená fazuľka chutí mnohým druhom hmyzu, vrátane japonských chrobákov. Najčastejším nepriateľom sú však vošky a slimáky. Z chorôb fazuľku najčastejšie napádajú plesňové choroby, najmä vo vlhkých podmienkach alebo pri častom zalievaní. Menej časté sú antracitóza, bakteriálna pleseň a vírus mozaiky.
Využitie v kuchyni
Struková fazuľa je všestranná zelenina, ktorá sa dá použiť do omáčok, polievok, ako príloha či doplnok do šalátu. Je dôležitá aj kvôli obsahu živín. Z minerálov obsahuje železo, vápnik, draslík, horčík a mangán. Má tiež veľký obsah bielkovín a cennej vlákniny.
Dôležité upozornenie: Zelené fazuľky sa nesmú jesť surové, pretože obsahujú jedovaté lektíny.
Menej známe druhy strukovej zeleniny
Okrem klasickej fazule existujú aj menej známe druhy strukovej zeleniny, ktoré si zaslúžia pozornosť:
Prečítajte si tiež: Tradičná slovenská struková polievka
- Ľadenec purpurový (Tetragonolobus purpureus): Táto rastlina z príbuzenstva bôbovitých sa používa v kuchyni celá - mladé a krehké struky.
- Špargľový hrach (asparagus pea): Jeho anglické označenie „asparagus pea“ sa dá voľne preložiť ako špargľový hrach.
Nakupovanie a skladovanie strukovín
Ak chcete vyraziť na nákup strukovín, je dôležité vedieť, na čo pri nákupe dbať a ako ich čo najlepšie skladovať, aby sa zachovala kvalita a trvanlivosť.
Formy predaja
Strukoviny sa dajú kúpiť v rozmanitých formách - čerstvé, sušené alebo v konzerve či pohári. Čerstvé strukoviny, ako napríklad zelený hrášok alebo fazuľa, sú v ponuke sezónne a skvele sa hodia na okamžitú spotrebu. Strukoviny v konzerve alebo pohári (napríklad cícer alebo biela fazuľa) sú už predvarené a dajú sa použiť okamžite.
Voľba medzi čerstvými, sušenými alebo konzervovanými strukovinami závisí od vašich potrieb a preferencií. Čerstvé strukoviny sú ideálne, ak uprednostňujete autentickú chuť a textúru a máte dostatok času na ich prípravu. Sušené strukoviny sú vhodné pre každého, kto ocení ich dlhšiu trvanlivosť a chce si ich vlastnoručne namočiť a uvariť.
Skladovanie
Strukoviny je dôležité správne skladovať, aby sa zachovala ich kvalita a trvanlivosť. Sušené strukoviny skladujte na chladnom a suchom mieste, vo vzduchotesnej nádobe. Vlhkosť a prísun vzduchu môžu spôsobiť, že sa rýchlejšie pokazia alebo splesnivejú. Odporúča sa tiež chrániť strukoviny pred priamym slnečným žiarením, čím znížite stratu živín na minimum. Konzervované strukoviny v plechovke alebo skle skladujte na chladnom a tmavom mieste a po otvorení ich dajte do chladničky a spotrebujete v priebehu pár dní.
Trvanlivosť strukovín sa môže líšiť od druhu a spracovania. Preto vždy skontrolujte dátum minimálnej spotreby uvedený na obale a strukoviny pravidelne kontrolujte, či sa nezačínajú kaziť.
Prečítajte si tiež: Ako pripraviť Strukovú Mliečnu Polievku
Mrazenie
Tepelne spracované strukoviny môžete zamraziť, čím sa predĺži ich trvanlivosť. Uvarené strukoviny nechajte pred zamrazením úplne vychladnúť. Na mrazenie môžete použiť nádoby alebo vrecká vhodné na mrazenie, ktoré sa dajú vzduchotesne uzavrieť. Rozdeľte strukoviny na menšie porcie a napíšte na mraziace nádoby alebo vrecká dátum zamrazenia. Strukoviny môžete v mrazničke skladovať až tri mesiace.
Nie všetky druhy strukovín sa dajú dobre zamraziť. Niektoré druhy ako cícer alebo šošovica si pri mrazení zachovávajú konzistenciu a kvalitu lepšie, zatiaľ čo druhy ako fazuľa alebo hrach môžu mať po rozmrazení pomerne mäkkú textúru.
Ďalšia menej bežná zelenina
Po nedávnom príspevku o menej známych bylinkách, ktorý vás celkom zaujal, sa dnes môžeme pozrieť na menej bežné druhy zeleniny. S niektorými ste sa už určite stretli, ale možno vás prekvapí, že sa dajú pestovať aj u nás. Na úvod si predstavíme stonkový mangold (Beta vulgaris var. cicla). Možno túto rastlinu poznáte z dovoleniek - na Balkáne a v Stredomorí je to veľmi obľúbená zelenina. Rozlišujeme dva typy mangoldu - listový a stonkový. Listový, ako prezrádza jeho označenie, sa pestuje pre listové čepele. Zo stonkového mangoldu môžeme rovnako používať listy, lenže má aj mohutné stonky, ktoré sú vhodné na všestrannú úpravu. Môžeme ho pripravovať ako špargľu či krájať do jedál pripravovaných vo woku. Mangold má špecifickú arómu a chuť, ktorá nemusí vyhovovať každému, no v jedlách nijako neprekáža. Obsahuje cenné množstvo zdraviu prospešných látok. K dispozícii je už veľmi skoro po zime, v miernej zimnej perióde dokonca aj počas zimy. Samotné listy môžeme používať rovnako ako špenát. Veľmi atraktívne sú zmesové kultivary, ako napríklad Bright Lights. Jeho mohutné listové stonky majú výrazné odtiene bielej, žltej, oranžovej, červenej, bordovej, ružovej a zelenej farby s rôznymi prechodnými odtieňmi. Okrem jedál tak ozdobí i samotnú záhradu. Artičoku ako zeleninu, ktorá sa bežne konzumuje v Stredomorí, zrejme mnohí poznáte. V našich končinách máva niekedy problém s prezimovaním, preto sú staršie rastliny, ktoré by poskytovali zaujímavú úrodu, vzácne. Existuje však rastlina, ktorá je jej blízka príbuzná, no bohatú úrodu poskytuje už v omnoho mladšom štádiu. Karda, alebo inak aj artičoka kardová (Cynara cardunculus), sa pestuje pre mohutné listové stonky, resp. ich široký a dužinatý základ. Z každého vyvinutého listu získame viac hmoty ako z jedného kvetu bežnej artičoky. Kvalita a chuť, rovnako aj použitie, je podobné ako pri klasickej artičoke. Z teplých oblastí Balkánu a Stredomoria pochádza aj ibištek jedlý (Abelmoschus esculentus), známejší pod názvom okra. Má podlhovasté končisté plody so slizovitými vláknami, ktoré sa pridávajú do jedál v juhoeurópskych krajinách. Okra je veľmi pekná a jej kvety môžu smelo súperiť s okrasnými rastlinami. Plody obsahujú látky s priaznivými účinkami na organizmus. Ako poslednú exotickejšiu zeleninu spomenieme tzv. tomatillo, teda machovku lepkavú (Physalis philadelphica), ktorá sa pestuje najmä v Južnej Amerike, ale aj v krajinách južnej Európy. Je príbuzná machovke peruánskej, ktorá je u nás obľúbená skôr ako ovocie. Tomatillo však tvorí súčasť mnohých jedál ako zelenina. Plodmi sú bobule ukryté v srdiečkovitých lapmášikoch, ktoré sú omnoho väčšie ako pri ovocnom druhu a neraz svojou rozmernosťou roztrhnú jemný obal oplodia. Môžeme sa stretnúť s odrodami, ktoré majú zelené, ale aj fialové plody. V našom regióne už tiež poznáme donedávna neznáme druhy, ako sú cucamelon (mexická kyslá uhorka), ačokča (nazývaná aj paprikouhorka), lagenária (indická uhorka) či viac okrasný ako chutný jahodový špenát. Všetky tieto druhy sú vítaným spestrením a osviežením našich záhrad. Niektoré sa osvedčia viac ako iné, ďalšie nezaujmú a mnohé ostávajú v našom výsevnom repertoári dlhšie.
- Špargľový šalát (Lactuca sativa var. asparagina): Jeho anglický názov je „celtuce“. Je to listový šalát, ktorý môžeme postupne oberať po listoch. Od klasického šalátu sa líši tým, že má vežovitú, pomerne dužinatú hlavnú stonku, z ktorej listy vyrastajú. Stonka je pomerne dlhá a vzdialene pripomína špargľu. Dá sa konzumovať surová alebo tepelne upravená.