Pestovanie zemiakov v záhrade môže byť jednoduché a uspokojujúce, ak sa dodržiavajú správne postupy pri príprave pôdy a výsadbe. Tento článok poskytuje podrobné informácie a tipy, ako správne pripraviť pôdu, vysadiť zemiaky a starať sa o ne, aby ste dosiahli bohatú úrodu.
Príprava pôdy na výsadbu zemiakov
Či už zakladáte novú záhradu na neobrábanom pozemku alebo máte pred sebou pravidelne orané pole, pôdu treba každý rok dôkladne pripraviť na výsev či výsadbu. Oranie alebo rotavátorovanie môže na prvý pohľad vyzerať odstrašujúco, ale je to dôležitý krok pred jarnou výsadbou.
Oranie, rotavátorovanie alebo kultivovanie záhrady?
Oranie, rotavátorovanie a kultivácia pôdy sú tri rôzne činnosti s rovnakým cieľom - rozdrobiť a prevzdušniť pôdu a vytvoriť tak ideálne prostredie na klíčenie semien, tvorbu korienkov a rast nových rastlín. Zároveň je to príležitosť na zlepšenie jej vlastností.
Na jednej strane môžeme oraním efektívne navrátiť do pôdy stratené živiny zapracovaním kompostu alebo hnoja. Na druhej strane môžeme pridaním kompostu alebo vychnutého rozdrobeného lístia obnoviť jej priaznivú štruktúru na mieste osivového lôžka. V každom prípade je obohatenie pôdy o dobre rozložený organický materiál veľkým prínosom. Opatrný treba byť pri zapracovaní čerstvého hnoja. Treba to robiť ideálne na jeseň, aby sa stihol rozložiť.
Rozdiel medzi orbou, rotavátorovaním a kultiváciou pôdy je predovšetkým v hĺbke záberu, no výsledný efekt veľmi závisí aj od použitého nástroja. Výber vhodného spôsobu kyprenia pôdy sa odvíja tiež od veľkosti pozemku, typu zeminy a plánovanej výsadby, resp. výsevu.
Prečítajte si tiež: Stroje na francúzske palacinky
- Oranie záhrady: Orba sa od rotavátorovania a kultivovania líši najmä tým, že jej cieľom je pôdu nielen prevzdušniť a rozdrobiť, ale tiež prevrátiť mačinu a dostať na povrch nižšie uložené vrstvy bohaté na živiny.
- Rotavátorovanie a rýľovanie: Ich cieľom je rozdrobiť pôdu a prevzdušniť ju do hĺbky približne 20 cm.
- Kultivovanie (okopávanie) pôdy: Či už zoberiete do ruky motyku alebo použijete malý kultivátor, oba nástroje sú stavané na rozdrobenie povrchu pôdy a vytrhanie buriny.
Kedy je správny čas na kyprenie pôdy?
Pre väčšinu záhradkárov je najlepším časom na oranie záhrady alebo jej rýľovanie jar. Počas zimy sneh a dážď zhutnia pôdu a na jar je čas rozdrobiť ju a prevzdušniť.
Správny čas na orbu závisí od klimatických podmienok, no existujú dve základné pravidlá:
- Pôda musí rozmrznúť pred tým, ako ju začnete obrábať.
- Pôda musí preschnúť pred tým, ako ju začnete obrábať.
Mokrá sa nesmie orať, pretože úplne zhutnie, stvrdne a stane sa nevhodnou na pestovanie rastlín.
Na čo si dať pozor: Vyvarujte sa zhutneniu pôdy nadmerným oraním. Príliš častá orba môže viesť k vytvoreniu tvrdej dosky zhutnenej pôdy tesne pod úrovňou záberu pluhu alebo rotavátora.
Ako postupovať pri oraní, rotavátorovaní alebo kultivovaní
Obrábanie pôdy sa veľmi nelíši od kosenia trávnika - podobný pohyb a smer ako pri kosení používate aj pri rotavátorovaní či orbe. Prvým krokom pred oraním záhrady je jej príprava. Motykou odstráňte z povrchu burinu, ktorej semená by ste mohli nechtiac zapracovať do pôdy. Sekerou alebo rýľom odstráňte kamene, viditeľné korene stromov a kríkov a čokoľvek, na čom by sa mohli otupiť nože rotavátora alebo kultivátora.
Prečítajte si tiež: Nízkonákladový predaj točenej zmrzliny
Ak plánujete pri oraní zapracovať do pôdy kompost, rovnomerne ho rozložte na povrch vo vrstve s hrúbkou 5 až 10 cm. Pri oraní pôdy sa nevracajte dvakrát na to isté miesto.
Keď je pozemok pripravený, môžete začať pracovať. Neponáhľajte sa. Dôležité je netlačiť stroj dopredu príliš rýchlo a dať mu dostatok času na rozbitie hrúd a spracovanie pôdy. Postupujte premyslene riadok po riadku. Nevracajte sa však späť na miesto, ktoré ste už raz prešli.
Výsadba zemiakov
Pestovanie a sadenie zemiakov je veľmi jednoduché a zvládnu to aj začínajúci pestovatelia. Zemiaky sú pritom veľmi chutná, ekonomická a výživná plodina, ktorá je vhodná aj na pestovanie v našom klimatickom pásme.
Pri výsadbe zemiakov si je potrebné uvedomiť, že ide o teplomilné rastliny čo ovplyvňuje aj obdobie kedy sadíme zemiaky. S výsadbou zemiakov sa preto netreba ponáhľať a obdobie kedy sadiť zemiaky si naplánovať tak, aby vyklíčené mladé lístky už neohrozoval mráz.
Existuje viacero spôsobov ako sadiť zemiaky, no všetky metódy sledujú rovnaký princíp: zemiakom sa totižto najlepšie darí v kyprej (ideálne sú piesočnaté pôdy), priepustnej pôde s dostatkom živín a preto sa zemiaky vysádzajú do predom prekyprenej (skultivovanej) pôdy.
Prečítajte si tiež: Všetko o 6-pákovom stroji na točenú zmrzlinu
Hĺbka výsadby
Spôsob výsadby ovplyvňuje aj to, ako hlboko sa zemiaky sadia. Najvhodnejšia je 10 až 20 cm hĺbka výsadby zemiakov, pričom platí, že čím plytšia je výsadba, tým rýchlejšie zemiaky vyklíčia, no následne ich je potrebné aj viac prihŕňať pôdou (kopcovaním) alebo dodatočným mulčom, aby sa predišlo vystaveniu zemiakových hľúz pôsobeniu slnka.
Rozostupy
Odporúčané rozostupy (spon) medzi jednotlivými sadbovými zemiakmi sú pomerne veľké: 20 až 40 cm a 40 až 60 cm medzi výsadbovými riadkami (väčšia vzdialenosť medzi riadkami je dôležitá najmä kvôli väčšej vzdušnosti a priestoru pre rastliny ako aj pracovnému priestoru na odburiňovanie a prekyprovanie pôdy).
| Hĺbka výsadby | Rozostupy medzi zemiakmi | Rozostupy medzi riadkami | |
|---|---|---|---|
| Tradičná výsadba do pôdy | 10-20 cm | 20-40 cm | 40-60 cm |
Tradičná výsadba do pôdy
Pred sadením zemiakov je potrebné prekypriť pôdu do hĺbky 20 - 30 cm a zapracovať do nej živiny v podobe kompostu alebo vyzretého hnoja, pretože zemiaky patria k najnáročnejším druhom zeleniny na živiny. Sadbové zemiaky sadíme do hĺbky 10 - 20 cm, klíčkom nahor. Na výsadbu si v ideálnom prípade vyberáme stredne veľké zemiaky s dobre rozvinutým klíčkom. Zemiaky vkladáme do pripravených riadkov (jarkov) vyhĺbených motykou alebo ich priamo zastrčíme do pôdy rukou ak je dostatočne kyprá (môžeme si pomôcť aj malou, úzkou lopatkou).
Výsadba do kompostu alebo slamy
Pred samotnou výsadbou si pripravíme záhon na výsadbu zemiakov položením 12 cm vrstvy vyzretého kompostu na neobrobenú pôdu (ak je pôda zaburinená, položíme na ňu najskôr čistý kartón a až potom kompost). Kompost následne zhutníme udupaním (kompost bude viac kompaktný a bude lepšie zadržiavať vlahu). Kompost sa bude ďalej rozkladať a bude potravou pre pôdny život (mikróby, huby, dážďovky), ktoré pre rastliny poskytujú živiny.
Obdobou výsadby do kompostu je aj sadenie zemiakov do slamy, pričom postup pri oboch metódach je rovnaký až na to, že namiesto kompostu používame starú slamu alebo seno.
Zemiaky si už po výsadbe nevyžadujú veľa starostlivosti. Jednou z mála potrebných činností je odburiňovanie, ktoré je vhodné načasovať ihneď po vyklíčení zemiakov. Pri sadení zemiakov do kompostu alebo slamy odburiňovanie nie je potrebné.
Pri oboch metódach výsadby je však potrebné okolie rastlín pokryť dodatočnou vrstvou pôdy (kopcovanie) alebo kompostu ako náhle dosiahnu výšku cca. 30 cm. Dodatočná vrstva zabráni tomu, aby sa rastúce hľuzy vystavili slnku, čo by spôsobilo ich zozelenenie a vytváranie toxínov (solanínu), ktorý je pre ľudský organizmus jedovatý.
Starostlivosť o zemiaky
Dbajte na kvalitné hnojenie a zálievku. Zemiaky majú mnoho rozličných odrôd. Odrody sa delia na veľmi skoré, poloskoré, skoré a neskoré.
Škodcovia a choroby zemiakov
Asi najznámejším škodcov zemiakov je pásavka, ktorú poznáme aj pod menom mandelinka. Mandelinky sa v malých záhradách zvyknú zbierať ručne. Prirodzeným predátorom pásavky je lienka. Larvy drôtovcov poškodzujú zemiaky tak, že si v hľuzách robia chodbičky, ktoré neskôr zhnednú. Ak nechcete mať drôtovce na vlastnom pozemku, odporúčame záhradu postriekať proti burine. Najobávanejšia choroba pri pestovaní zemiakov je práve fytoftóra, ktorá napáda vňať aj hľuzy zemiakov. Predchádzať jej najlepšie viete preventívnym postrekom.
Kedy je zemiak pripravený na zber?
V podstate vtedy, keď nám uschne vňať. Ak zemiaková vňať začína vädnúť, je to znamenie, že prichádza času zberu? Pozor, nie je vädnutie ako vädnutie. Keby nám vädne zelená vňať, niečo nie je v poriadku. Pravdepodobne prišlo k napadnutiu zemiaku a musíme zistiť príčinu. Na zber zemiakov je lepšie si vybrať suchší, slnečný deň, keď nie je veľmi premočená pôda.
Osobitosti výrobného procesu v poľnohospodárstve
Poľnohospodárstvo je odvetvie hospodárstva, ktorého hlavnou úlohou je zabezpečenie výživy obyvateľstva. Hlavným výrobným prostriedkom je pôda. Charakteristickou činnosťou v poľnohospodárstve je obrábanie pôdy, pestovanie kultúrnych plodín a chov hospodárskych zvierat. Hlavnými produktami poľnohospodárskej výroby sú potraviny pre obyvateľstvo, krmoviny pre hospodárske zvieratá, vedľajšími zas suroviny pre potravinársky a ľahký priemysel.
Poľnohospodárska výroba sa značne odlišuje od priemyselnej výroby niekoľkými kľúčovými znakmi. Základnou charakteristikou poľnohospodárskej výroby je jej viazanosť na pôdu. Pôda ako výrobný prostriedok je veľmi variabilný, v jednotlivých regiónoch krajiny má inú prirodzenú úrodnosť, fyzikálne vlastnosti a potrebu špeciálnych úprav (napr. meliorácie). Tým sa aj náklady jednotlivých podnikov na zúrodňovanie pôdy značne líšia. V súčasnosti sa uplatňuje tzv. bonitácia pôdy, čo je systém ohodnocovania kvality pôdy.
Ďalším charakteristickým znakom poľnohospodárskej výroby je závislosť od klimatických podmienok. Mnohokrát nie je v silách poľnohospodárskych podnikov zabrániť zničeniu časti alebo celej úrody nepriaznivými poveternostnými alebo prírodnými podmienkami.
Charakteristickým znakom poľnohospodárstva je aj skutočnosť, že výrobný proces je zároveň biologickým procesom. Vyžaduje určitý čas trvania, na ktorý vplýva aj striedanie ročných období. Produkčný proces je sezónny, s čím súvisí aj sezónnosť tržieb podnikov. Značná časť produktov má charakter vlastného medziproduktu.
Všetky osobitosti poľnohospodárskej výroby majú za následok nerovnomernosť tržieb v rámci jedného roka ale aj v rámci niekoľkých rokov po sebe. Nie je zvláštnosťou že poľnohospodársky producent musí kryť straty z určitých poľnohospodárskych produktov zo zisku iných.
Výrobný proces v poľnohospodárstve predstavuje súhrn pracovných a technologických dejov, ktoré prebiehajú pri postupných premenách vstupných prvkov na výsledný produkt. Základnými faktormi výrobného procesu sú: pracovníci, prostriedky hmotného majetku a vstupné prvky. Každý výrobný proces je charakterizovaný určitým stanoveným cieľom, vymedzeným priestorom, technológiou a nárokmi na vstupy.
Poľnohospodárska výroba sa líši od výroby priemyselnej predovšetkým svojou dlhodobosťou, prerušovanosťou a územnou rozptýlenosťou. Výrobný proces závisí na pôde, ktorá je plošne rozmiestnená, je nepremiestniteľná a nerozmnožiteľná. Pôda má veľmi rôznorodé vlastnosti, ktorých ukazovatele kolíšu v značnom rozpätí vplyvom poveternostných činiteľov.
Výrobný proces rastlinných produktov sa vyznačuje tým, že väčšina pracovných predmetov, pôda, rastliny sú nepohyblivé, umiestnené v prírode. Pracovný prostriedok a pracovná sila spracovávajú tieto pracovné predmety v danom prírodnom prostredí. Niektoré pracovné predmety sú schopné pohybu cez niektorý úsek výrobného procesu. Na týchto úsekoch prechádzajú pracovné predmety v priebehu svojho spracovania postupne cez pracovné prostriedky.
Vzhľadom k rozsiahlosti a rozmanitosti výrobného programu v poľnohospodárstve je potrebný veľký počet špecializovaných mechanizačných prostriedkov (takmer pre každú operáciu je nevyhnutný špecifický stroj). Niektoré z nich sú v priebehu roka nasadzované len krátku dobu (60 až 250 hodín, len výnimočne viac). Energetické prostriedky majú relatívne nižší výkon motora než v priemysle a ich účinnosť je taktiež menšia.
Pracovné postupy majú pomerne málo stálych a opakujúcich sa operácií. Rôznorodé operácie v poľnej výrobe sa striedajú po krátkych časových úsekoch. Priebeh rovnakých operácií sa musí prispôsobovať konkrétnym pracovným podmienkam i v priebehu toho istého vegetačného obdobia alebo agrotechnického termínu. Len málo pracovných procesov je možné rozdeliť na špecializované operácie a úkony vykonávané trvalo stálymi pracovníkmi. Neustála zmena operácií sťažuje dosiahnutie vysokej špecializácie pracujúcich v rastlinnej výrobe.
Pre poľnohospodársky výrobný proces je charakteristický veľký objem dopravy rôznorodých materiálov s rôznou objemovou hmotnosťou. Materiály je potrebné dopravovať na rôzne miesta a rôzne vzdialenosti, často v nepriaznivých terénnych podmienkach.
Poľnohospodársky výrobný proces najmä v období nástupu vedecko-technickej revolúcie má priamy a významný vplyv na životné prostredie. Tento vplyv pri jednostrannom posudzovaní okamžitých výhod môže na dlhú dobu nepriaznivo poznamenať prostredie, niekedy dokonca nenávratne.
Poľnohospodárska produkcia je do značnej miery závislá na danom genetickom fonde pestovaných plodín a chovaných zvierat a jeho využití. Dosiahnuté výsledky v rastlinnej a živočíšnej výrobe sú potom (okrem vplyvov počasia v rastlinnej výrobe) prevažne závislé na tom, do akej miery zabezpečia zvolené výrobné, prípadne technologické postupy, optimálne podmienky pre rast a zrenie poľnohospodárskych plodín a pre životné pochody hospodárskych zvierat.
Podľa intenzity hospodárenia rozlišujeme niekoľko typov poľnohospodárskej výroby: drobné farmárstvo súkromne hospodáriacich roľníkov a intenzívne priemyselné poľnohospodárstvo. V poslednej dobe sa znásobuje potreba ochrany životného prostredia a zdravia ľudí a zvierat, preto sa časť poľnohospodárov vracia k tradičnému spôsobu hospodárenia na pôde. Takéto hospodárenie sa nazýva Ekologické poľnohospodárstvo a produkty výroby sa označujú známkou ekologický produkt.
Základné spracovanie pôdy
Kyprením pôdy sa vytvárajú vhodné podmienky pre klíčenie, rast a vývin rastlín. Správnym spracovaním pôdy sa ovplyvňujú predovšetkým štruktúra pôdy a jej fyzikálne vlastnosti, ale aj chemické a biologické vlastnosti. Sústava spracovania pôdy sa skladá z jesenného základného spracovania pôdy a z predsejbového spracovania pôdy. Do základného spracovania pôdy patria: podmietka a orba, ktoré sa vykonávajú po zbere plodiny do začiatku zimy.
Úlohy základného spracovania pôdy sú: obnoviť a udržať štruktúru pôdy, zapracovať do pôdy porast zelených rastlín určených na hnojenie, organické zvyšky rastlín (strnisko, slamu), hospodárske a niektoré priemyselné hnojivá, ničiť buriny, škodcov a pôvodcov chorôb, regulovať vodný a vzdušný režim v pôde a sprístupňovať rastlinám živiny, narušiť mačinu ďatelinového alebo trávneho porastu.
Výsledkom základného spracovania pôdy je kyprenie a drobenie pôdy. Kyprením a drobením sa pôda prevzdušňuje a pri dostatku vlahy sa súčasne aktivizuje činnosť pôdnych mikroorganizmov, ktoré sa zúčastňujú na mineralizácii organických látok a humusu v pôde. Najväčšie nároky na kyprú pôdu majú okopaniny (repa cukrová, zemiaky, mrkva a i.).
Pri obracaní pôdy sa vynášajú splavené jemné častice a živiny do hornej vrstvy - ornice. Zlepšuje sa tým štruktúrny stav a obsah živín v hornej vrstve pôdy. Pri obracaní pôdy sa zapracúvajú hnojivá, pozberové zvyšky, prípadne zelené rastliny do pôdy, čím sa urýchľuje ich rozklad. Premiešavaním pôdy sa vyrovnávajú fyzikálne, chemické a biologické vlastnosti celej ornice alebo jej spracovávanej časti.
Podmietka je pracovná operácia, pri ktorej sa pôda plytko zorie alebo iným spôsobom skyprí. Vykonáva sa po zbere plodín, po ktorých zostáva na povrchu pôdy strnisko (po zbere obilnín, strukovín, niektorých olejnín a iných plodín).
Úlohou podmietky je: znížiť vyparovanie a umožniť lepší príjem zrážkovej vody, zlepšiť mikrobiálnu činnosť, a tak urýchliť rozklad organických látok a uvoľňovanie živín, zamedziť rozvoj chorôb a škodcov na pozberových zvyškoch, uľahčiť nasledujúce spracovanie pôdy orbou.
Alternatívne metódy pestovania zemiakov
Zemiaková veža
Zemiaky sa dajú pestovať aj v záhone vo vlastnej záhrade, v tomto prípade však potrebujú pomerne veľa miesta. Ak máte k dispozícii len malú záhradu alebo dokonca len balkón, môžete tieto malé hľuzy napriek tomu priestorovo úsporne pestovať pomocou zemiakovej veže. Ako variant vertikálneho záhradníčenia prináša pestovanie vo veži väčšiu úrodu na malej ploche, pretože pestujete do výšky a nie na šírku.
Princíp zemiakovej veže pritom funguje nasledovne: nasypete substrát vrstvu za vrstvou do veže a do každej vrstvy umiestníte niekoľko zemiakov. Keď sa dostanete do požadovanej výšky, môžu hľuzy s trochou starostlivosti začať rásť. Pri zbere úrody len otvoríte spodné dvierka a zemiaky vyhrabete.
Predklíčenie zemiakov
Na rozdiel od väčšiny druhov zeleniny sa zemiaky nesejú, ale sadia. To znamená, že sa do pôdy zasadí celý zemiak a nie napríklad jednotlivé semená. Pritom sa dajú použiť nielen špeciálne sadbové zemiaky, ale alternatívne aj bio konzumné zemiaky. Pred zasadením nemusíte svoje zemiaky nechať predklíčiť, má to však tú výhodu, že ich môžete zasadiť skôr a majú tak malý náskok v raste. Budú tak tiež menej náchylné na mráz, choroby a škodcov.
Svoje zemiaky predklíčite tak, že ich šesť týždňov pred výsadbou uskladníte vo svetlej miestnosti - ideálne pri teplotách medzi 10 °C a 15 °C. Alternatívne ich môžete položiť aj do debny naplnenej substrátom, potom ale na plochú stranu. Pri predklíčení týmto spôsobom sa vytvoria takzvané klíčky vytvorené na svetle. Tie sú kratšie, hrubšie a silnejšie ako klíčky vytvorené v tme, ktoré sa bežne tvoria, keď zabudnete na zemiaky v skrinke.
Vhodný čas na výsadbu
S predklíčením svojich zemiakov začnite ideálne už približne šesť týždňov pred vysadením do zemiakovej veže. Od polovice apríla môžete svoje zemiaky spravidla umiestniť do veže. Ak si chcete byť istí, môžete počkať na troch zamrznutých, pretože potom klesá riziko mrazov. Okrem toho je čas výsadby závislý od odrody: Skoré zemiaky sa v zásade vysádzajú skôr ako neskoré odrody. Pritom sa orientujte podľa pokynov na obale.
Naplnenie zemiakovej veže
Keď je vaša zemiaková veža na správnom mieste, môžete začať ju plniť. Prvá vrstva vašej veže má predovšetkým ochrannú funkciu, pretože má udržiavať teplo vo veži. Preto ako prvé do veže navrstvite seno alebo odrezky zo stromov. Následne vežu naplňte vrstvou substrátu, zmiešaného rovnakým dielom so zrelým kompostom a pieskom. Týmto spôsobom zemiaky získajú dodatočné živiny, čo pozitívne ovplyvní ich rast. Bežný substrát na zeleninu je tiež vhodný, zmiešajte ho však ešte s jednou tretinou piesku.