Popri známych druhoch ovocia existuje aj množstvo menej známych, ktoré si zaslúžia pozornosť. Tento článok sa zameriava na stredne veľké oranžové ovocie a ich vlastnosti, pestovanie a využitie.
Menej Známe Druhy Ovocia
V sortimente záhradných centier nájdeme aj menej známe ovocné druhy.
Rakytník
Rakytník vytvára kry s veľkosťou asi 1,5 m a je absolútne nenáročný na pestovanie bez chemickej ochrany. Kry plodia plody nazývané šípky, ktoré sa od divorastúcich druhov líšia svojou niekoľkonásobnou veľkosťou a dužinatosťou. Plody majú najvyšší obsah vitamínu C zo všetkých ovocných druhov. Nová, samoopelivá odroda rakytníka umožňuje zber plodov od konca augusta.
Dula
Dula patrí k najdlhšie pestovaným menej známym ovocninám u nás. Vytvára väčšie kry alebo menšie stromy, ktorých vzrast možno prirovnať k iným jadrovinám. Plodom je malvica veľká asi 4 - 5 cm s exotickým vzhľadom. Plody sú v čerstvom stave nejedlé, konzumovateľné sú až po vymrznutí. Dula zažíva svoju renesanciu a v záhradách sa s obľubou rozširuje. Pestuje sa v klasických korunkových tvaroch, tvarovanie sa prakticky nelíši od jabloní. Patrí k teplomilným ovocným druhom, preto sa rozširuje najmä v našich južných a stredných polohách. Plody sú veľké ťažké malvice, ktoré nezriedka dosahujú hmotnosť až 1 kg. Majú žltú farbu a môžu mať jabĺčkový alebo hruškový tvar.
Mirabelka
Mirabelka, známa aj ako žltá slivka, je kôstkovým ovocím, ktoré bolo pestované v Malej Ázii. Od roku 1490 sa pestuje vo francúzskom regióne Lotrinsko. Mirabelka je odrodou slivky a často sa označuje ako žltá slivka. Jej plody sú veľké približne tri centimetre, guľatého tvaru, žltej alebo zelenej farby. Sladká dužina obsahuje kôstku, ktorá sa dá dobre oddeliť. Strom je relatívne jednoduchý na ošetrovanie a darí sa mu takmer v každej záhrade. Mirabelka pochádza pôvodne z Malej Ázie a severnej Perzie. Predpokladá sa, že vznikla krížením slivky a čerešne alebo slivky a trnky. Mirabelka dnes rastie v strednej a južnej Európe a dokonca aj v Severnej Amerike. Vzhľadom na guľatý tvar a žltú farbu šupky či dužiny by ľahko mohlo dôjsť k dojmu že mirabelka je vlastne marhuľa. Hoci sa vzájomne podobajú a na prvý pohľad vidno ich príbuznosť, mirabelka a marhuľa nie je to isté ovocie. Mirabelka sa podobá aj zelenožltej ringlote, ktorej latinský názov je Prunus domestica subsp. Italica. Mirabelky obsahujú mimoriadne veľa draslíka, až 230 miligramov na 100 gramov. Draslík je životne dôležitou minerálnou látkou. Podieľa sa na regulácii krvného tlaku, v dôsledku čoho môže znížiť riziko mozgovej mŕtvice. V prípade mirabelky rozhodne neplatí, že ak človek spozná jednu, pozná ich všetky. Možno ste už niekedy videli červenú mirabelku a možno ste ju dokonca ochutnali. V skutočnosti však neexistuje. Znie to neuveriteľne? To, čo sa hovorovo označuje ako červená mirabelka, je v podstate slivka čerešňoplodá (prunus cerasifera). Táto odroda je zrejme najrozšírenejšia a označuje sa aj ako mirabelka z Nancy, Drap d’Or alebo Nancyská mirabelka. Plody sú veľké tri až päť centimetrov, sfarbujú sa do červeno-žlta a často majú červené bodky. Pevná žltá dužina je sladká a šťavnatá a skvele sa hodí na pečenie a do marmelád. Veľmi robustná odroda, ktorá nie je veľmi náchylná na ochorenia a rodí veľké a pevné plody. Chuť týchto svetložltých až zelenkastých plodov pripomína ringloty. Približne tri centimetre veľké plody odrody Miragrande často majú na slnečnej strane červené bodky a dozrievajú relatívne skoro. Dužina je zlatožltá a veľmi aromatická. Táto odroda vďačí za svoje meno miestu nálezu v blízkosti francúzskeho mesta Metz. Plodí veľa plodov, ktoré sú malé až stredne veľké a majú svetlo- alebo tmavožltú farbu. Táto odroda sa nazýva aj Miracose či Apribelle. Názov naznačuje, akoby šlo o kríženca marhule a mirabelky. V skutočnosti je odroda Aprimira strom mirabelky, ktorý bol opelený slivkou. Plody sú žlto-oranžové a ich slnečná strana je ružovo-fialová. Mierne podlhovastý tvar pripomína slivku, žltá a pevná dužina chuťou pripomína med a má jemnú arómu marhule. Aké živiny toto kôstkové ovocie vlastne dodáva ľudskému telu? Tieto malé sladké plody nám okrem iného dodávajú draslík, horčík a vitamín C. Pektín je rozpustná vláknina, ktorá sa nachádza aj v jablkách a citrusových plodoch. Pôsobí antioxidačne, znižuje hladinu cholesterolu a má aj probiotické účinky. To znamená, že má pozitívny vplyv na črevnú mikroflóru. Nadmerná konzumácia nezrelých mirabeliek (alebo iného kôstkového ovocia, ako sú slivky) môže spôsobiť bolesti žalúdka a hnačku. Nezrelé plody sú však dosť kyslé, takže toto riziko je relatívne nízke. Aby sa rozvinula naplno ich vôňa, mirabelky potrebujú viac slnka ako slivy alebo pravé slivky, aj druh pôdy je veľmi dôležitý. Strom rastie najlepšie v teplých piesčitých pôdach, ktoré nesmú preschnúť. Na jar sa na strome mirabelky, ktorý je bez tŕňov, objaví more bielych kvetov. Tradične sa plody zbierajú trasením stromu. V závislosti od odrody sa možno pri určovaní zrelosti orientovať podľa zlatožltej farby šupky a/alebo červených plôch na šupke. U odrôd, ktoré majú svetložltú farbu, je trochu ťažšie určiť, či sú už zrelé. Mirabelky majú lahodne sladkú chuť. Ideálne sú aj na výrobu marmelády, kompótu alebo šťavy. Okrem toho sa mirabelky používajú do koláčov a tort, dezertov, smoothie nápojov a ako sušené ovocie. Z mirabelky sa vyrába aj ovocná pálenka. Najlepšie je mirabelky skladovať v chlade. V chladničke vydržia až tri dni. Keďže mirabelky sú citlivým ovocím, mali by sa skonzumovať čerstvé čo najskôr. Keďže tieto žlté slivky nie sú v predaji po celý rok, dáva zmysel zamraziť si toto lahodné ovocie. Postupujte pritom rovnako ako pri inom kôstkovom ovocí: Najprv mirabelky dôkladne umyte, nechajte vyschnúť a potom z nich odstráňte kôstky. Potom ich položte na podnos tak, aby sa vzájomne nedotýkali. Vložte ich do mrazničky na jednu hodinu. Vďaka tomuto kroku zabránite tomu, aby zmrzli do jednej veľkej hrudy. Pri zaváraní sa potraviny sterilizujú v pohári. Zrejme najlahodnejší spôsob, ako zachovať letnú arómu mirabeliek, je varenie marmelády. Je to pritom nesmierne jednoduché! Dajte ju do hrnca s ďalšími 500 gramami želírovacieho cukru a povarte štyri minúty.
Prečítajte si tiež: Dokonalá večera v srdci Slovenska
Všeobecné informácie o pestovaní
Popri základných ovocných druhoch sa v sortimente záhradných centier nachádza aj veľké množstvo menej známych ovocných druhov, ktoré sú pomerne nenáročné na pestovanie. Treba im však zabezpečiť kyslú pôdu a následné kyslé hnojenie. Rovnako je potrebné kry pravidelne zalievať, čím predídete schnutiu listov a zabezpečíte vysoké úrody. V záhradách sa čučoriedky pestujú bez použitia chemických prípravkov.Drobné ovocie má množstvo výhod - je bohaté na vitamíny a antioxidanty, rodí skoro po výsadbe a plody majú široké využitie. Hodí sa na priamu konzumáciu, do kompótov, džemov, štiav aj na mrazenie. Medzi najobľúbenejšie kríky patrí arónia a baza čierna, ktoré sú známe svojimi liečivými účinkami. Veľmi populárne sú aj brusnice, čučoriedky a zemolezy, ktoré ocenia milovníci sviežeho bobuľového ovocia. Do popredia sa dostávajú aj menej známe druhy ako múchovník či rakytník. Múchovník pripomína čučoriedku, no je odolnejší a plody sú sladšie. Medzi klasiku, ktorú pozná každý, patria ríbezle, egreše, maliny a černice. Či už červené, biele alebo čierne ríbezle, všetky sa hodia na sirupy či džemy. Pre tých, ktorí hľadajú niečo netradičné, sú tu malinojahody a dokonca aj kiwi, ktoré sa dá úspešne pestovať aj v našich podmienkach. Pestovanie väčšiny ovocných kríkov nie je zložité. Najlepšie je vybrať im slnečné a chránené miesto, pripraviť priepustnú a výživnú pôdu a dbať na pravidelnú zálievku. Niektoré druhy, napríklad čučoriedky, potrebujú kyslú pôdu, iné, ako ríbezle či egreše, sú tolerantnejšie.
Stanovisko a úprava pôdy
Na úspešné pestovanie drobného ovocia je veľmi dôležité zvoliť správne miesto. Ideálne je, ak rastliny dostávajú aspoň šesť hodín slnečného svitu denne. Pôda by mala byť úrodná, dobre priepustná a so zabezpečeným odtokom vody.
Sadenie
Drobné ovocie dostupné v kontajneroch sa môže vysádzať po celý rok. Prostokorenné sadenice je ideálne vysádzať na jar alebo na jeseň. Pri výsadbe je potrebné vykopať dostatočne hlboké jamy, aby sa do nich korene pohodlne zmestili. Sadenicu umiestnite tak, aby bola v rovnakej hĺbke, v akej rástla predtým. Odporúča sa použiť mykorhízne prípravky, ktoré zlepšujú prijímanie živín. Nakoniec jamu zasypte, pôdu jemne utlačte a výdatne polejte.
Pestovanie a zalievanie
Rastliny treba pravidelne zavlažovať, obzvlášť v období, keď začínajú tvoriť plody. Počas vegetácie nezabudnite aplikovať vhodné hnojivá určené pre konkrétny druh ovocia.
Priebežná starostlivosť
Na zabezpečenie zdravého rastu a bohatej úrody je dôležitá pravidelná kontrola rastlín. Sledujte, či sa neobjavili príznaky chorôb alebo napadnutia škodcami, a pri ich zistení hneď zakročte.
Prečítajte si tiež: Ako pripraviť steak
Rez ovocných krov
Väčšina druhov drobného ovocia potrebuje pravidelný rez. Na začiatku jari odstráňte staré a odumreté vetvičky, aby ste podporili tvorbu nových výhonkov.
Prevencia a ochrana
Dôležitou súčasťou pestovania je ochrana pred chorobami a škodcami. Pravidelne kontrolujte rastliny, aby ste včas odhalili možné problémy. Používanie organických hnojív a kvalitná výživa rastlín zvyšujú ich prirodzenú odolnosť.
Prečítajte si tiež: Saint Pierre: Návod na pestovanie pre bohatú úrodu