Úvod
Strach z jedla u detí po vracaní je komplexný problém, ktorý môže mať rôzne príčiny a vyžaduje si citlivý prístup. Tento článok sa zaoberá príčinami strachu z jedla u detí po vracaní a ponúka riešenia, ako tento problém prekonať.
Poruchy príjmu potravy: Psychické ochorenie, ktoré postihuje myseľ, telo aj dušu zároveň
Bulímia, anorexia a iné poruchy príjmu potravy nie sú rozmary, pubertálne epizódy či túžby páčiť sa. Sú to psychické ochorenia, ktoré postihujú myseľ, telo aj dušu zároveň.
Podľa americkej klasifikácie DSM-5 je bulímia (bulimia nervosa) charakteristická opakovaným prejedaním a používaním nevhodných spôsobov na zabránenie následného priberania - očista, hladovanie alebo nadmerné cvičenie.
Základným kritériom pri bulímii sú opakované epizódy záchvatového prejedania charakteristické tým, že za pomerne krátky čas (max. do 2 hodín), je zjedený taký objem jedla, aký by väčšina ľudí za daných okolností a času nezjedla. Rovnako je prítomná strata kontroly nad jedlom - pocit, že nedokážeme ovplyvniť, koľko a čo zjeme. Valentína Sedileková, zakladateľka Chuť žiť, opisuje tieto situácie takto: “Akoby ti vyplo mozog. Na nič nemyslíš, všetko je bezpredmetné. Si len ty, jedlo a vlastný chtíč. Nemyslíš. Konáš.”
Po záchvate nasledujú fyzické ťažkosti, úzkosti, pocity viny a hanby, výčitky a - kompenzácia. Na to, aby mohla byť bulímia diagnostikovaná, záchvaty prejedania a kompenzačné mechanizmy sa musia opakovať minimálne raz týždenne v priebehu 3 mesiacov.Existujú však aj atypické formy bulímie. Hovoríme o nich vtedy, ak je väčšina diagnostických kritérii splnená, no je prítomný atypický vzorec - napr. nižšia intenzita kompenzácií a prejedania.
Prečítajte si tiež: Hlboký Ponor do Strachu Rýb
Prečo sa dieťa bojí jesť po vracaní?
Vracanie je pre dieťa nepríjemná skúsenosť, ktorá môže viesť k strachu z jedla. Dieťa si môže spojiť jedlo s vracaním a začať sa vyhýbať jedeniu, aby sa vyhlo opakovaniu nepríjemnej skúsenosti. Tento strach môže byť obzvlášť silný, ak dieťa zažilo silné alebo traumatické vracanie.
Príčiny strachu z jedla u detí po vracaní
- Negatívna skúsenosť: Najčastejšou príčinou je priama skúsenosť s vracaním po jedle. Dieťa si môže spojiť chuť, vôňu alebo vzhľad jedla s nepríjemným zážitkom.
- Strach z opakovania: Dieťa sa bojí, že ak znova zje určité jedlo, vracanie sa zopakuje. Tento strach môže byť iracionálny, ale pre dieťa je veľmi reálny.
- Úzkosť a stres: Stresové situácie alebo úzkosť môžu vyvolať vracanie, čo vedie k ďalšiemu strachu z jedla.
- Psychologické faktory: U niektorých detí môže byť strach z jedla spojený s hlbšími psychologickými problémami, ako sú poruchy príjmu potravy alebo úzkostné poruchy.
- Emetofóbia: Emetofóbia je špecifický typ fóbie, ktorý je charakterizovaný intenzívnym stracom z vracania a situáciami spojenými s vracaním. Emetofóbia môže výrazne ovplyvniť každodenný život jedinca. Ľudia s emetofóbiou môžu pociťovať strach, úzkosť a dokonca zažívať panické záchvaty. Môže sa objaviť vyhýbavé správanie, ktoré spočíva vo vyhýbaní sa ľahko pokaziteľným potravinám či situáciám, pri ktorých by mohli dôjsť do kontaktu s vracaním. Emetofóbia je zriedkavá fóbia, ktorá sa vyskytuje približne u 0,1 % populácie. Presné príčiny emetofóbie nie sú úplne objasnené, no predpokladá sa, že ide o multifaktoriálny stav, ktorý je ovplyvnený kombináciu genetických, environmentálnych a sociálnych faktorov. Nie je vylúčené, že existujú genetické faktory, ktoré predisponujú jedinca k vzniku psychických porúch (napríklad obsedantno-kompulzívnej poruchy) alebo špecifických fóbií, ako je emetofóbia. Väčšina jedincov rozvíja emetofóbiu po traumatickej skúsenosti súvisiacej s vracaním. Prejavy emetofóbie sú variabilné, no typickým príznakom je intenzívny strach z vracania alebo zo sledovania, ako niekto iný vracia. Emetofóbia sa môže prejaviť vznikom nevoľnosti, panických atakov, úzkosti, tachykardie (zrýchlenej srdcovej frekvencie), hyperhidrózy (nadmerné potenie), závratov. Môžu sa objaviť aj zmeny správania, ako je vyhýbanie sa novým jedlám a nápojom, reštauráciám alebo potravinám, ktoré v minulosti spôsobili vracanie, vyhýbanie sa situáciám, pri ktorých by mohlo dôjsť ku kontaktu s vracaním, ale aj vyhýbanie sa používaniu slov opisujúcich vracanie, ako je „grcať“ a podobne. Ženy sa môžu vyhýbať tehotenstvu kvôli strachu z rannej nevoľnosti spojenej s tehotenstvom. Jedinci môžu taktiež obmedzovať príjem potravy, vyhadzovať jedlo blízke dátumu spotreby. Komplikáciou emetofóbie môže byť vznik depresie, podvýživy, dehydratácie.
Riešenia prekonania strachu z jedla
- Trpezlivosť a pochopenie: Je dôležité byť trpezlivý a pochopiť, že dieťa prežíva reálny strach. Nenúťte dieťa jesť, ale ponúkajte mu jedlo v malých dávkach a bez nátlaku.
- Postupné zoznamovanie s jedlom: Začnite s jedlami, ktoré dieťa rado jedáva a s ktorými nemá negatívne skúsenosti. Postupne pridávajte nové jedlá v malých množstvách.
- Atraktívne servírovanie: Jedlo prezentujte atraktívne a hravo. Vytvorte zábavné tvary z jedla alebo používajte farebné taniere a príbory.
- Spoločné jedenie: Jedzte s dieťaťom spoločne a ukážte mu, že jedenie môže byť príjemné a bezpečné.
- Pozitívna atmosféra: Vytvorte pri jedle pozitívnu a uvoľnenú atmosféru. Vyhnite sa stresu a negatívnym komentárom o jedle.
- Odborná pomoc: Ak strach z jedla pretrváva alebo sa zhoršuje, vyhľadajte odbornú pomoc psychológa alebo terapeuta.
Ako rodičia môžu pomôcť?
- Komunikácia: Rozprávajte sa s dieťaťom o jeho strachu a snažte sa ho pochopiť.
- Podpora: Poskytnite dieťaťu emocionálnu podporu a uistite ho, že ste tu pre neho.
- Spolupráca: Spolupracujte s odborníkmi a dodržiavajte ich odporúčania.
- Vzdelávanie: Získajte informácie o poruchách príjmu potravy a strachu z jedla.
- Prevezmite do svojich rúk stravovaciu kompetenciu, naplánujte jedlá vopred a stanovte určitý časový interval pre každé jedlo. Rozhodnite sa, či by mala jesť spoločne celá rodina, alebo by sa vaše dieťa cítilo pohodlnejšie, keby jedlo oddelene iba s jedným z rodičov. Pokiaľ možno, skúste jesť spolu s dieťaťom, aby ste príkladom ukázali, že jedenie jedla je normálnou a nevyhnutnou súčasťou dňa, a zároveň príležitosťou stráviť spoločne čas. Skúste normalizovať samotný akt sedenia pri jedle. Vaše dieťa sa môže ohľadom pravidelného jedenia cítiť veľmi úzkostne. Vytvorenie plánu jedál vopred môže tiež pomôcť vám aj vášmu členovi rodiny zvládnuť očakávania týkajúce sa toho, čo sa počas jedla stane. Plán jedál môže tiež zmierniť vašu vlastnú úzkosť týkajúcu sa zabezpečenia toho, aby vaše dieťa dostávalo dostatočné množstvo živín na podporu ich zotavovania.Deti s poruchou príjmu potravy často v začiatkoch ochorenia ukrývajú reštrikciu v strave za snahu stravovať sa “zdravšie” tým, že napríklad nahrádzajú plnohodnotné potraviny diétnymi verziami, jedia väčšie množstvá ovocia a zeleniny, prípadne nimi nahrádzajú prílohy alebo celé jedlá. Pri plánovaní jedál s dieťaťom je dôležité všimnúť si túto snahu ochorenia o manipuláciu s jedlom a nerobiť kompromisy, ktoré neskôr vedú k stále väčšiemu obmedzovaniu sa v jedle.
Kedy vyhľadať odbornú pomoc?
Ak spozorujete ktorýkoľvek z týchto príznakov, je absolútne nevyhnutné konať rýchlo. Poruchy príjmu potravy sú vážne ochorenia, ktoré si vyžadujú odbornú pomoc.
- Pretrvávajúci strach z jedla: Ak strach z jedla pretrváva dlhšie ako niekoľko týždňov alebo sa zhoršuje.
- Obmedzovanie jedla: Ak dieťa začne obmedzovať jedlo alebo vynechávať celé skupiny potravín.
- Zmeny hmotnosti: Ak dieťa začne výrazne chudnúť alebo priberať.
- Psychologické problémy: Ak sa u dieťaťa objavia psychologické problémy, ako sú úzkosť, depresia alebo poruchy správania.
- Zotavovanie z poruchy príjmu potravy je dlhodobý proces. Ako rodič sa môžete cítiť vyčerpane alebo bezradne, najmä ak ešte nemáte odbornú pomoc. Už len tým, že sa snažíte porozumieť a vytvoriť doma stabilné prostredie, však robíte dôležitý krok. Nemusíte byť dokonalí, dôležité je vytrvať.
Prevencia
Prevencia spočíva napríklad v osvete a zlepšení povedomia o zdravom stravovaní a nutričných potrebách, rozvoji zdravých spôsobov zvládania stresu a emocionálnych výkyvov, podpore vlastného sebaobrazu a sebaúcty.
Prečítajte si tiež: Hlad, strach a bieda v rokoch vojny
Prečítajte si tiež: Ako vypočítať množstvo jedla