Slovensko, hoci rozlohou malé, ukrýva bohatstvo tradícií a zvykov, ktoré sa v jednotlivých regiónoch líšia a pripomínajú počas sviatočných dní. Jedným z najdôležitejších momentov je štedrovečerný stôl, ktorý musí byť plný dobrôt a lahodného jedla. Príprava štedrovečerného jedla a s tým spojené zvyky mali a pre mnohých stále majú magický význam.
Magický význam prípravy štedrovečerného stola
Budúcu prosperitu gazdovstva mohla ovplyvniť gazdiná už pri príprave pokrmov. Ak chcela, aby ovocné stromy dobre rodili, musela každý chytiť rukou oblepenou cestom z miesenia vianočného chleba. Aj na kvalite pečiva si musela dať záležať. Muselo byť dobre vykysnuté, nepopraskané, pekné. Nízke nevykysnuté chleby a koláče mali byť predzvesťou úpadku celého gazdovstva.
Na Liptove sa jedia zrnité pokrmy, ktoré znamenajú hojnosť, na Spiši je zakázané umývať riady, inak by domov opustilo šťastie. Med na štedrovečernom stole má priniesť lásku, dobrotu a hojnosť. Má zabezpečiť, aby všetci prísediaci boli celý nasledujúci rok milí a dobrí. Med sa používa tiež spolu s oblátkami, ktoré majú symbolizovať posvätný chlieb. Pri štedrovečernom stole sa dodnes v mnohých domácnostiach zvykne jablko prekrajovať priečne na polovicu. Tvar jadrovníka má napovedať či rodina bude mať počas budúceho roka šťastie a zdravie, ak sa objaví tvar hviezdy alebo ju čaká choroba či smrť, ak sa zjaví tvar kríža.
V Liptovských Sliačoch sa uchoval zvyk, že gazdiná pri vyberaní opekancov z vody, v ktorej ich obárala, zakaždým, keď vybrala na misu plnú varechu, udrela ňou hus.
Štedrovečerný stôl - symbolika a hojnosť
Zvláštna pozornosť sa venovala príprave a úprave štedrovečerného stola. Samotný stôl nielenže mal osobitne významnú funkciu v interiéri izby, ale tentoraz bol jeho význam ešte zvýraznený všetkým, čo bolo na ňom naložené. Na stôl sa mali dostať všetky plodiny, ktoré sa v gazdovstve pestovali, čo malo mať pozitívny vplyv na ich pestovanie v budúcom roku. Hojnosť jedál na štedrovečernom stole znamenala hojnosť a dostatok všetkého v budúcom roku. Jedenie zrnitých pokrmov proso, mak, strukoviny, symbolizovalo snahu všetko rozmnožiť, zveľadiť.
Prečítajte si tiež: Klasické vianočné rybie jedlá
Prípravu štedrovečerného stola opísal kronikár z Černovej pán Hattala takto: "Na stôl sa položilo čím viac chlebov a koláčov, aby toho božieho daru bolo po celý rok dostatok. Pod obrus sa kládol plný mešec peňazí, aby v roku nechýbali. Pod stôl dal gazda kanvu s vodou, aby mu vraj statok po celý rok božie požehnanie sprevádzalo."
Bol nepísaný príkaz, aby k štedrej večeri boli všetky pokrmy prichystané tak, aby nik z izby počas večere neodchádzal, aby totiž niektorého člena rodiny trvalý odchod nepostihol. Večera sa začínala po zotmení, keď sa na nebi objavila prvá hviezda. Najskôr sa jedli oblátky s medom a makom, z ktorých sa jedna odložila pre dušičky a ďalšie pre statok. Medom gazda aj čelá domácich ponatieral, aby sa mali radi. Potom bol prípitok a vzájomné želanie zdravia a šťastia. Jedli sa opekance posypané makom a bryndzou, varená údená ryba, pre každého člena rodiny jedna, potom tzv. žobrácka, alebo pastierska kaša, polievka, v ktorej sa varili ryby, kapustnica, zahustená krúpami, ryžou a vždy v nej boli aj sušené huby. Okrem toho sa varil hrach, ktorý sa dodatočne dával do polievky a jedol sa preto, že prinášal zdravie. K vianočnej večeri patril "chreň" - omáčka z varených sušených sliviek a hrušiek. Nakoniec sa pilo hriate a varené víno, jedli sa jabĺčka a orechy. Všetky zvyšky sa nechávali na stole, lebo keby sa vyniesli, išiel by s nimi v budúcom roku preč aj majetok. Čo sa z každého pokrmu odložilo, po večeri sa zanieslo aj statku, aby aj ten vedel, že sú Vianoce.
Matilda Kurillová z Liptovských Revúc opisuje štedrú večeru takto: "U katolíkov bol veľký pôst. Nasýtiť sa mohol každý len raz za deň, a to večer, ale bez mäsového pokrmu. Na vianočný stôl sa prestierala tzv. polievka, plachta, z ktorej sa na jar sialo obilie. Na stôl sa položili peniaze, nenačatý chlieb, zapálená svieca. Nohy stola boli zviazané reťazou, aby bola sila po celý rok. Pod stolom bol košík so senom, kto mal kone, tak konský riad. Pred večerou sa všetci pomodlili, pokropili svätenou vodou. Otec každému delil a natieral medom oblátky, každému pri stole urobil medom krížik na čelo, aby bol dobrý ako med. Jedol sa cesnak, vlašské orechy, jabĺčka a varené sušené slivky a hrušky. Tiež opekance s makom, cukrom a vodou, prípadne omastené maslom. Potom kyslá hubová polievka, ako koláč bol makovník alebo lekvárnik - záviny z kysnutého cesta. Omrvinky zo stola sa starostlivo uschovali na pôjde. Ukladali ich na jar do prvej brázdy pri oraní spolu so škrupinami z veľkonočných vajec, alebo sa z nich hádzalo do ohňa, keď prišla veľká búrka, aby zmiernili búrku."
V Liskovej na štedrovečernom stole musel byť tanier s ovocím a zeleninou, tiež obilie, ako plody tohtoročnej úrody, ktoré zostali na stole celý týždeň, aby bol aj budúci rok úrodný. V hornom Liptove býval na štedrovečernom stole čistý koláč bez plnky, tzv. kúchon. V evanjelických rodinách sa varil kyseľ s hríbami, v ktorom sa varilo aj údené mäso a klobáska, tiež sušené slivky. Jedli sa opekance s makom alebo bryndzou, vo Východnej a Važci aj šúľance s bryndzou. Vo Východnej sa pri večeri položil na stôl opekanec pre zomretých. Tiež sa odložil jeden šúľanec "šúľok"` a odniesol sa do sypárne na obilie, ktoré sa malo na jar siať. To vraj preto, aby boli také klasy ako šúľky. V Závažnej Porube sa varil kyseľ so solenými pľúcami a srdce z baraniny, pridali sa sušené hríby, ale aj hrušky a slivky. Hotová polievka sa zahusťovala zátrepkou. Aj vo Vavrišove sa jedla kyslá polievka z baraniny, do ktorej sa pridali hríby. Po návrate z kostola sa jedla polievka zo solenej husaciny, do ktorej sa pridával varený hrach, ktorý sa hádzal aj do kútov pre anjelov. Po večeri chodili dievky spievať popod okná nábožné vianočné piesne. Aj spoločne chodili mládenci s dievkami, ale keďže bolo zvykom každého, kto prišiel, obdarovať, chodievali aj Cigáni, obecní sluhovia a dedinská chudoba. V Štrbe chodili mládenci o polnoci na kostolnú vežu po zvonovú masť, ktorá mala vraj liečivé účinky a blahodarne pôsobila najmä na omrznuté uši. Vo Važci chodili po dedine pastieri, trúbili na trúbe z kôry, tzv. važeckom rohu, alebo na trúbe z volského rohu.
Regionálne rozdiely v štedrovečerných jedlách
Ak je jeden slovenský zvyk, ktorý má najviac rozličných variantov počas sviatočných sviatkov, tak je to práve vianočná polievka. Tento deň sa do nej často zvykne pridávať údené mäso. Niektorí ju pripravujú zo šošovice, hrachu a fazule, iní na kyslo spolu so sušenými hríbmi, ďalší zas z rýb a rybích zvyškov. Najčastejšie sa však u nás pripravuje z kyslej kapusty.
Prečítajte si tiež: Inšpirácie pre sklenený stôl
V našich končinách má tradíciu najmä kapor, posledné roky sú však obľúbené aj pstruhy, lososy či rybie filé. Avšak len kapria šupina pod obrusom na štedrovečernom stole má zabezpečiť peniaze a bohatstvo. Mnohí si ju zvyknú dávať aj do peňaženky.
Štedrovečerný stôl sa určite nezaobíde bez koláčov typických pre vianočné obdobie. V našich končinách sú to najčastejšie medovníky, šuhajdy, medvedie labky, či orechové rožteky, ktoré sa jedia dlho pred Vianocami a ešte dlho po sviatkoch.
Zvyky a tradície spojené s predvianočným obdobím
Kedysi sa neslávili len samotné Vianoce, ale aj obdobie predvianočné. K nemu sa viazalo viac príkazov, zákazov, pravidiel správania, magických úkonov, ktoré mali zaistiť bohatstvo a dostatok v budúcom roku, odvrátiť nešťastie od hospodárstva a zabezpečiť zdravie gazdu a jeho rodiny. Tieto snahy nadobudli najväčší význam práve na Štedrý deň, keď každý úkon mal svoj osobitný význam. Najväčšia znakovosť a symbolika boli spojené s prípravou štedrovečerného jedla a úpravou stola.
S predvianočným časom je spätých množstvo zvykov, tradícií a pranostík. Začínalo sa to už na Ondreja, keď dievčatá liali olovo alebo varili halušky s menami na lístočkoch a snažili sa tak predpovedať, koho dostanú za muža. Keď im napríklad z olova vyšla sekera, vraveli si, že to bude drevorubač. Na Luciu zasa vrcholili stridžie dni. Na dvere maštale robili gazdovia cesnakom krížiky, aby strigy kravám mlieko neodoberali. V niektorých dedinách, napríklad vo Važci, sa išli pred samotnou štedrou večerou poumývať vodou z potoka, aby boli zdraví. Žili tam katolíci aj evanjelici, ale pri potoku sa stretli všetci. Liptov je z náboženského hľadiska veľmi pestrý a zároveň tolerantný. K stolu ľudia zasadali, až keď vyšla prvá hviezda, aj preto sa hovorilo o dohviezdnom večeri. Gazdiné hádzali strukoviny do kútov, aby sa aj na budúci rok urodilo.
Božie narodenie a vianočné sviatky
V prvý sviatok vianočný - na Božie narodenie, ktoré sa považovalo za najväčší sviatok roku, sa nič nerobilo, niekde dokonca ani nevarilo. Jedli sa zvyšky zo Štedrého večera, najviac vianočná polievka a deň dopredu uvarená kapusta s údeným mäsom. V niektorých dedinách platil aj zákaz chodiť na návštevy. Tento deň bol však príležitosťou pre malých chlapcov, aby chodili vinšovať. Nosili so sebou aj plátenné kapsičky, do ktorých si ukladali výslužku - koláče, jabĺčka, prípadne drobný peniaz.
Prečítajte si tiež: Trendy v dizajne svadobných tôrt: biela a červená
Vo Važci chodili napríklad s takýmto vinšom:"Ja som malý, maličičký,pýtam sebe do kapsičky.Kus kouača, kus kabača,prinesiem vám jutro ftača.A to ftača uleteuo,neviem, kde sa vam podeuo.Dobruo rano vinšujem!"
V Liptovských Sliačoch dostávali chlapci koláč tzv. koledák, neplnený, v tvare kolesa s otvorom uprostred, ktorý si navliekali na povrázok a hrdo nosili prevesený cez plece, aby ľudia videli, koľko koláčov dostali. Pre dievčatá, ktoré nečastovali, mávali staré mamy pripravený koláč, tzv. "bábelku", pletenec pripomínajúci bábiku.
Vítanými a očakávanými návštevníkmi vianočných domácností boli betlehemci či jasličkári, ako ľudia volali chlapcov s papierovým alebo dreveným betlehemom, ktorí za odmenu predvádzali dej betlehemskej hry.
Vianoce v minulosti a dnes
Vianoce bývajú označované za sviatky rodiny, pokoja a hojnosti. Mali ich práveže v minulosti. Aj keď slová pokoj a hojnosť mali vtedy inú náplň ako v súčasnosti. Na Vianoce sa domov vracali muži, ktorí boli od jari na robotách v cudzine. Napríklad hornoliptovskí murári chodili vo väčších počtoch do Budapešti. Pre rodinu tak bolo veľkým darom, že počas sviatkov mali opäť doma otca. Ženy museli mať do Vianoc popradené, praslice a kúdele už mali byť na pôjde, izba vyčistená od všetkého pazderia a iných nečistôt.
Kto zasadal k štedrovečernému stolu? Zväčša išlo o trojgeneračné rodiny, ktoré bývali v jednopodlažných domoch s tromi miestnosťami. Starý otec a stará matka požívali veľkú úctu. Stará mama rozhodovala, čo sa v ten deň bude variť, prideľovala nevestám domáce práce, rovnako ako starý otec zadával synom práce na gazdovstve a poli. Zaujímavosťou je aj to, že v jednej posteli - postele boli o dosť menšie, ako sú dnes, keďže aj ľudia boli nižší a fyzicky menej vyvinutí - spali vždy po dvaja. Starý otec s manželkou, syn s nevestou, ak bola i tretia posteľ, do nej sa zmestili aj tri-štyri menšie deti. Dorastajúci chlapci a dievčatá spali na lavici alebo pri peci. A čo ak rodičia mali päť či šesť dospievajúcich alebo dospelých detí, ktoré si už založili svoje rodiny? Otec ako hlava rodiny rozhodoval, ktorý syn sa pôjde vyučiť, ktorý bude pracovať, a dcéry sa snažili vydať. V rodičovskom dome zväčša ostával najstarší syn, ktorý mal prebrať gazdovstvo po otcovi. Pri stole sedeli len muži, takže kým tí sa najedli, rovnako ako deti pri peci, o ktoré sa postarali ich mamy, ženám neostalo takmer nič. Ženy boli kedysi viac hladné ako sýte. To áno.
Pre ľudové stravovanie bolo oddávna charakteristické, že bolo veľmi pestré, no nejedlo sa veľa. Platilo to aj o Vianociach. Na štedrovečerný stôl sa malo dostať všetko, čo sa na gazdovstve dopestovalo, tak aby bol preplnený. V Jamníku pri Liptovskom Hrádku sa otec rodiny zvykol pýtať detí, či ho za stolom cez tú kopu plodín vidia. Ale pozor, to, že bol stôl plný, neznamenalo, že všetko sa hneď skonzumovalo.
Regionálne špecifiká štedrovečerného stola
Na stole boli oblátky, med, cesnak, bochník čerstvého chleba, ktorý sa však nesmel načať, a prikrytý v obrúsku mal vydržať až do konca sviatkov, aby rodine nikdy nechýbal. Gazdiné vstávali na Štedrý deň ráno o tretej, aby ho napiekli spolu s koláčmi. Typickým vianočným pokrmom sú dnes kapustové polievky na rôzne spôsoby a ryby. Základom bola polievka bez zápražky, ktorú nazývali kyseľ. Evanjelici si v nej uvarili aj údené mäso, klobásku či jahňacie pľúcka, kým katolíci, ktorí držali pôst až do Božieho narodenia, doň pridávali len hríby a sušené slivky. Treba si však uvedomiť, že keďže kapusta bola celoročným pokrmom, kyslá polievka nebola žiadnym slávnostným jedlom. Ženy zo Štrby mi spomínali, že si jej naberali len za lyžicu a skôr sa tešili na posúchy, ktoré poliali vodou z uvarených sliviek a bohato posypali osladeným makom. To bola ich pochúťka. Rovnako ako zahustená omáčka zo sušeného ovocia. Ďalším chodom boli opekance s makom, na Hornom Liptove ich jedávali aj s bryndzou. Ryby sa jedli skôr na Dolnom Liptove, kadiaľ preteká Váh. Ryby chytali do vrší a potom ich údili.
Darčeky a vianočné stromčeky v minulosti
Najnedočkavejšie bývajú na Štedrý deň deti, ktoré čakajú na darčeky. Dospelí si darčeky nikdy nedávali, spočiatku ich nedostávali ani deti. Neskôr dievčatá dostávali bábiky, ktoré im ušili mamy, otcovia zasa pre chlapcov vystrúhali nejakého koníka s vozíkom. Na fotografiách z medzivojnového obdobia som však videla už aj ošatenie či kočíky z obchodov.
Zdobili príbytky vianočné stromčeky? Áno, ale boli malé a viseli nad stolom. Vo Važci ich nazývali jezulan. Zdobili ich jabĺčkami, orieškami alebo drievkami zabalenými v staniole. Ak otec z Budapešti doniesol nejaké salónky, tak to už bol veľký luxus. V Žiari mi jedna pani spomínala, že keď začiatkom 20.
Betlehemy a koledy
Betlehemy po domoch neboli, len v kostole. Nacvičovali sa tiež betlehemské obchôdzkové hry, pri ktorých betlehemci nosili vyrezávaný betlehem. Tým, že Liptov je ovčiarskym krajom, bolo ľuďom veľmi blízke, že Ježiško sa narodil práve v maštaľke a ako prví k nemu prišli pastieri. Tieto postavy sa, samozrejme, objavovali aj v betlehemských hrách - bača v kožuchu s hrkajúcim osekancom v ruke, valasi, ktorí sa zvyčajne nazývali Stacho a Fedor, anjeli, niekedy aj Traja králi. Domáci betlehemcov vždy vyčkávali a odmenili ich malým pohostením či peniažtekom. Takisto mladé dievky chodili po štedrej večeri spievať vianočné piesne pod okná svojich rovesníkov a milých. Jednoducho, rodiny boli pospolu a celá dedina žila vianočnými sviatkami.
Dôležitosť spolupatričnosti a komunity
Preto ma trápi, že dnes sa ešte aj počas Vianoc prispôsobujeme tomu, čo ide v televízii, a čakáme, kedy sa začnú povianočné výpredaje. Nevieme byť len tak spolu, rozprávať sa, vzájomne sa potešiť. V minulosti ľudia neodmietli nikoho, ani cigánov, ešte aj tých pohostili. Spomínam si, že keď sme žili v horárni v Likavke, kde bol môj otec polesným, tak k nám chodieval taký dedinský chudák, prezývali ho Jano Vyskoč. Dnes by bol určite v nejakom ústave. Otec s mamou mu dali porúbať drevo alebo čosi iné porobiť a za to dostal najesť. Prichádzal k nám aj na Štedrý deň po večeri, aby nám zavinšoval. Naši ho vždy usadili do jedálne ku kachliam a dali mu poriadne najesť.
Zaujalo ma to, čo ste hovorili o pastieroch. Dnes to znie takmer ako vyhrážka - uč sa, lebo pôjdeš ovce pásť. Ich povolanie bolo veľmi cenené. Keďže žili dlhodobo v prírode, vedeli sa v nej veľmi dobre orientovať, poznali rôzne liečebné postupy, tradičné receptúry, neomylne našli každého zlodeja oviec, bránili stádo pred škodcami. Ľudia pripisovali pastierom až nadpozemské schopnosti, mali k nim veľkú dôveru, veď napokon im zverovali svoje stáda. Navyše to boli odborníci, ktorí museli vedieť spracovať mlieko, vyrobiť syr.
Aj dnes bývajú na dedinách vychýrené štefanské zábavy alebo skôr diskotéky, ktoré prichádzajú po tichom adventnom a vianočnom čase. Štefanské veselice boli, ale predchádzali im divadelné predstavenia, ktoré nacvičil učiteľ s mládežou. No zapájali sa do nich aj chlapi, ktorí prišli z robôt na sviatky. Je prekvapujúce, aký vzťah mali ku knihám. Keďže celý rok pracovali, nemali na ne čas. Dostali sa mi do rúk dokonca zápisnice čitateľského spolku z Vavrišova pri Liptovskom Hrádku, kde sa píše, že tí, ktorí knihu nestihli prečítať a nemohli tak o nej porozprávať, museli zaplatiť pokutu, za ktorú potom kúpili ďalšiu knihu. Rovnako ako na Štedrý deň, jedli sa podobné jedlá, rodina za stolom spomínala na uplynulý rok. Okolo polnoci mládež povychádzala z domov, niekde bolo počuť zvonenie či zábavnú streľbu. Na ženy sa pozeralo tak, že by mohli priniesť nešťastie, pobosorovať. Napríklad aj na jar, keď sa ovce vyháňali prvýkrát na pašu, nesmela žena prejsť popred ani poza stádo. Bača Peter Slosiar z Liptovskej Porúbky mi rozprával, že jeho otec, bača Jozef Slosiar, to bral tak vážne, že keď mu istá žena prebehla popred stádo, zaťal do nej valaškou. Vtedy bol tabulárny súd s väznicou v kaštieli v Liptovskom Hrádku, tam si musel ísť odsedieť trest.
Moderné Vianoce a rodinné tradície
Hlavné pre mňa a pre manžela je, aby rodina bola pospolu. Máme dvoch ženatých synov, ktorí pracujú v ekonomickej sfére mimo Liptova, ale na sviatky vždy so svojimi rodinami prichádzajú k nám. Žijeme v byte a v ňom by sme sa všetci jedenásti nepomestili, takže sviatky trávime v rodičovskom dome, tiež tu v Liptovskom Hrádku.
7 jedál, ktoré patria medzi klasiku
Týchto 7 jedál patrí medzi klasiku, ktorá vo väčšine rodín nesmie chýbať. Tradične by sa štedrovečerná večera mala začínať oblátkami s medom a v niektorých prípadoch aj s cesnakom. Med by mal symbolizovať to, aby bola rodina po celý nasledujúci rok sladká a dobrá. Hlavný chod sa pravdepodobne u väčšiny ľudí začína polievkou. Tá nemusí byť rovnaká, no môže sa odlišovať v závislosti od našich regiónov. Ďalej by sa malo pokračovať zemiakovým šalátom a rybou. Veľmi podstatná je hlavne ryba, pretože je zvykom počas štedrého dňa nejesť klasické mäso. Na stole sa tak môže objaviť kapor, losos alebo aj filé (hlavne pri deťoch). Šupiny z ryby pripomínajúce mince sa odložili do peňaženky. Po hlavnom chode sa potraviny v rodinách môžu líšiť, no chýbať by nemalo jabĺčko. Úlohou hlavy rodiny je, aby ho rozkrojila tak, že sa na jeho priereze objaví hviezda. Obmenou jablka sú vlašské orechy. Každý člen rodiny by si mal zobrať jeden a otvoriť ho. Keď je orech vnútri dobrý, bude človek zdravý. Čerstvý chlieb by mal mať na vianočnom stole svoje čestné miesto v strede. Taktiež by mal byť upečený v ten deň a každý by z neho mal ochutnať. Mať na štedrý deň krupicu? Prečo nie. Hlavný význam „Ježiškovej krupičky“ spočíva v tom, že sa konzumuje z jednej misky.
Vianočné tradície vo svete
Vianoce sú časom, keď sa rodiny po celom svete schádzajú pri sviatočných stoloch, aby si vychutnali jedlá plné tradícií a kultúrnych zvyklostí. Zatiaľ čo kapustnica, ryba a zemiakový šalát sú srdcom slovenských Vianoc, v iných krajinách nájdeme množstvo rozmanitých chutí, ktoré sú rovnako dôležitou súčasťou sviatočnej atmosféry. V Británii je centrom sviatočnej hostiny veľký pečený moriak plnený bylinkovou náplňou a podávaný s omáčkou z brusníc, zemiakovou kašou a varenou zeleninou. Talianske Vianoce sú pestré, no jedným z najzaujímavejších zvykov je tradícia siedmich rýb, ktorá sa dodržiava na Štedrý večer, najmä na juhu krajiny. Podávajú sa jedlá ako vyprážané sardinky, cestoviny s morskými plodmi či grilovaná chobotnica. Francúzi si na Štedrý večer doprajú bohatú večeru, známu ako réveillon, ktorá môže zahŕňať údeného lososa, ustrice, pečenú kačku alebo hus a kvalitné syry. V Nemecku je tradičným jedlom pečená kačka alebo hus, podávaná s červenou kapustou a zemiakovými knedľami. Švédi si na Štedrý deň vychutnávajú julbord, čo znamená „bohatý vianočný stôl“. Tento bufet zahŕňa nakladané slede, lososa, vianočnú šunku, klobásky a mäsové guľky. V Mexiku sú Vianoce plné výrazných chutí. Tradičným pokrmom sú tamales, kukuričné placky plnené mäsom alebo zeleninou, zabalené v kukuričných listoch a parené. Štedrá večera v Poľsku obsahuje tradične dvanásť pôstnych jedál symbolizujúcich 12 apoštolov. Medzi obľúbené pokrmy patrí kapustnica, vyprážaný kapor a pierogi (plnené taštičky). Američania si počas Vianoc vychutnávajú rôzne jedlá v závislosti od regiónu, no neodmysliteľnou súčasťou sviatkov sú vianočné cookies - sušienky v tvare hviezd, stromčekov či snehuliakov, podobné našim perníkom. Na Filipínach sa počas sviatkov podáva lechon, celé pečené prasa, ktoré je centrom vianočného stola.