Materské mlieko predstavuje optimálnu výživu pre bábätko, najmä počas prvých šiestich mesiacov života. Jeho zloženie sa dynamicky mení, aby presne zodpovedalo potrebám rastúceho dieťaťa. Tento článok sa zameriava na fyziológiu laktácie, proces spustenia mlieka, zloženie materského mlieka a faktory, ktoré ovplyvňujú jeho tvorbu.
Výnimočnosť materského mlieka
Materské mlieko je pre bábätko ľahko stráviteľné, až 4-krát rýchlejšie (za 1,5-2 hodiny) ako umelé mlieko. Zloženie a množstvo materského mlieka závisí od výživy matky, jej fyzickej a psychickej pohody. Materské mlieko svojim zložením najlepšie kryje potreby vlastného dieťaťa. Mlieko sa mení podľa potrieb dieťatka nielen v priebehu dňa, ale aj tým, ako bábätko starne a rastie.
Mledzivo: Prvé zlato pre novorodenca
V prvom rade treba zdôrazniť vysokú výživnú a ochrannú hodnotu prvého mlieka - mledziva (kolostrum), ktoré sa tvorí do piateho dňa po pôrode. Je žltšie ako mliečko, ktoré sa bude tvoriť neskôr. Mledzivo má laxatívne účinky (podporuje vyprázdnenie čreva) - odstraňuje smolku - prvú tmavú stolicu bábätka. Dojčené deti sú menej žlté, priebeh novorodeneckej žltačky je ľahší.
Zrelé mlieko: Dynamické zloženie pre rast a vývoj
Po mledzive sa začína vytvárať tzv. „zrelé“ mlieko, ktoré má bielu až modrastú farbu. Mliečna žľaza je orgán, ktorý produkuje mlieko prispôsobené požiadavkám dieťaťa. Na začiatku dojčenia sa uvoľňuje predné mlieko, ktoré je viac vodnaté a uhasí dieťatku smäd. Zadné mlieko, ktoré tečie neskôr (po 3 - 5 minútach), je bohatšie na tuky a slúži na to, aby sa bábätko najedlo a nasýtilo. Keď je dieťatko hladné, pije dovtedy, kým sa nedostane k zadnému mlieku. Ak je iba smädné, uspokojí sa s predným mliekom, obsahujúcim viac vody. Pri správnej technike dojčenia teda Vaše bábätko nepotrebuje žiadnu inú tekutinu do 6. mesiaca. Materské mlieko nikdy nie je „riedke“ alebo „slabé“. Belavo priesvitný vzhľad je pre materské mlieko charakteristický a je známkou vysokej kvality tohto mlieka. Aj pri určitých výkyvoch v zastúpení tukov sa u nás nevyskytuje „slabé“ mlieko - každé materské mlieko je dobré.
Hormonálna regulácia laktácie
Počas dojčenia sa u matky uvoľňujú hormóny, ktoré vyvolávajú tvorbu a vylučovanie mlieka. Čím skôr sa dieťa priloží k prsníku, tým skôr sa mlieko tvorí. Prvým dôležitým podnetom pre tvorbu mlieka je stimulácia bradavky priamo ústočkami dieťaťa (pri použití klobúčika tento podnet chýba, preto by sa mal používať čo najkratšie). Prvý najintenzívnejší podnet na tvorbu mlieka vzniká do 30 až 60 minút po pôrode, vtedy je najideálnejšie dieťa priložiť k prsníku. Vôbec pritom nezáleží, či už matka má alebo nemá mlieko. Druhým dôležitým podnetom pre tvorbu mlieka je časté dojčenie, aj v noci. Mliečko sa tvorí podľa potrieb dieťatka, podľa toho ako často sa dieťa dožaduje dojčenia a koľko mliečka z prsníka vypije sa vytvára na čas kŕmenia ďalšie množstvo mliečka. Keď dieťa pije správne, mlieka sa tvorí stále viac. Dôležité je preto prikladať dieťatko na prsník vždy keď sa dožaduje. Matkina schopnosť tvoriť mlieko sa nikdy odrazu nestratí. Ak mlieko neodteká aj pri správnom prisatí, znamená to, že reflex odtoku mlieka je dočasne zastavený. Ak dieťa pokračuje v pití aj keď sa prsník zdá byť prázdny, tvorba a tok mlieka sa obnovia. Tvorba mlieka závisí aj od dedičných hormonálnych predpokladov, ale hlavne od vyprázdňovania prsníkov. Ak sa prsník nevyprázdňuje dostatočne (napríklad ak v noci dáte dieťaťu radšej fľašu), tvorba mlieka sa znižuje až zastavuje. V zásade sa mlieko tvorí dovtedy, dokedy sa prsník vyprázdňuje.
Prečítajte si tiež: Alternatívy mlieka
Pohoda matky a dieťaťa počas dojčenia
Pre úspešné dojčenie je dôležité, aby sa mamička pohodlne uložila, posadila (ako jej to vyhovuje) a sústredila sa na tváričku svojho dieťaťa, pohladila ho, prihovárala sa mu. Matka i dieťatko sa majú cítiť príjemne a dojčenie si majú „užívať“ ako príjemný zážitok. Nesiľte sa do nútených pozícií, netrápte sa že Vám to hneď neide, všetko je vec učenia sa (mamičky i dieťatka), vec času a trpezlivosti. Za ideálnych okolností by mlieko malo tiecť ľahko, ale môže byť aj (napr. pod psychickými vplyvmi) „zabrzdené“. Pri saní dieťa stláča ďasnami dvorec (hnedý tmavší kruh okolo bradavky) a pomocou jazyka vytláča mlieko z tzv. sínusov, v ktorých sa mlieko skladuje, do mliekovodov a z prsníka von. Ak má dieťa v ústach len bradavku, mlieko sa zo sínusov nemôže uvoľniť. Vtedy dieťa dostáva mlieko pomaly a v malom množstve, následkom čoho dieťa obvykle plače a dožaduje sa častejšieho a dlhého dojčenia. Keď je dieťa správne prisaté, čím viac saje, tým viac mlieka sa tvorí.
Mýty a fakty o podpore laktácie
Mnohé mamičky hľadajú „superpotraviny“ na zvýšenie tvorby mlieka. Častokrát je obava založená na iracionalite. Mamičky, ktoré nikdy nedojčili sa už vopred obávajú, nedostatku ,,výživného“ mlieka alebo sa obávajú celkového zlyhania pri akte dojčenia, čo je veľmi nepravdepodobné. Tento tlak však v súčasnosti vyvolávajú a šíria v značnej miere sociálne médiá a bohužiaľ aj ,,rôzne“ laktačné poradkyne a koučky /staré dobré známe, vyrobíme problém a my ťa ho potom za nejakú tú sumičku + výživový doplnok aj zbavíme/česť výnimkám, to je jasné.
Materské mlieko sa tvorí v prsníkoch, z krvi matky. Netvorí a nevyrába sa priamo z jedla, ktoré jednotlivec, rozumej matka, pred dojčením skonzumuje. Jedlo, ktoré matka zje, slúži ako zdroj energie pre matku a samozrejme tým pádom aj pre dieťa, prostredníctvom materského mlieka. Pri konzumácii jedla, nápojov alebo liekov sa všetky tieto zložky dekomponujú/metabolizujú v tráviacom trakte, jedlo sa rozkladá na malé molekuly, ktoré sa vstrebávajú do krvi. Keď sa tieto molekuly dostanú do kapilár v blízkosti prsníkového tkaniva, prechádzajú do buniek, ktoré vystielajú alveoly /žľazové alveoly sú časti žľazovej podjednotky lobulus mammae/ a prenikajú do mlieka. Tento proces je známy ako difúzia. Difúzia vysvetľuje, ako drogy a iné cudzorodé látky vstupujú do mlieka. To, či vôbec látka vstúpi do materského mlieka alebo v akom množstve, ovplyvňuje veľa faktorov. Proces difúzie umožňuje tiež užitočným zložkám, ako sú protilátky, ľahko prechádzať do kolostra a do zrelého mlieka.
Výživa dojčiacej matky: Čo je dôležité?
Materské mlieko je živá látka, ktorá sa vyvíja v súlade s potrebami dieťaťa pri dojčení. Obsahuje životne dôležité živiny, bunky budujúce imunitu a kmeňové bunky, potravu pre zdravé črevné baktérie, dozrievajúcu mikrobiotu a mnoho ďalších zdravotných faktorov, ktoré sa nedajú replikovať. Tie sa nemenia stravou jednotlivca. Dojčenie v prvých dňoch a týždňoch života zaisťuje, dostatočnú výživu, t.j. Starostlivosť o dieťa a dojčenie, zvyšuje nároky na výdaj energie u matky. Konzumácia rôznych výživných a energiu zvyšujúcich jedál, môže pomôcť optimalizovať zdravotný stav matky po pôrode. Dojčiaca matka nepotrebuje špeciálne potraviny na tvorbu mlieka ani na zvýšenie produkcie mlieka. Produkcia mlieka je určená, frekvenciou dojčenia, prikladania si dieťaťa k prsníku, prípadne odsávania. Pokiaľ neexistuje fyzický alebo fyziologický dôvod nízkej tvorby mlieka, matka, ktorá dojčí podľa požiadaviek dieťaťa, bude schopná produkovať dostatok mlieka pre svoje dieťa, bez ohľadu na to, čo zje. Neexistuje žiadne konkrétne jedlo, ktoré sa musí nevyhnutne jesť, najmä ak je to niečo, na čo matka nie je zvyknutá alebo nemá rada.
Dojčenie a materské mlieko sú celosvetovým štandardom výživy dojčiat. Svetová zdravotnícka organizácia, ESPGHAN a rôzne pediatrické spoločnosti a zdrav. inštitúcie odporúčajú výlučné dojčenie počas prvých 6 mesiacov a dojčenie minimálne počas prvého roku života. Ženy, ktoré dojčia, potrebujú približne o 330-500 kcal/na deň, nad rámec odporúčaného denného energetického príjmu. Odhad je odvodený od priemerného objemu vyprodukovaného materského mlieka za deň /rozsah 450-1200 ml/ a energetického obsahu mlieka /67 kcal/100 ml/. Žena v tomto období by mala dbať na dostatočnú hydratáciu, počíta sa obsah všetkých tekutín prijatých počas dňa v rozmedzí 2-3l tekutín. Už počas tehotenstva väčšina žien ukladá v svojom tele v tkanivách ďalších 2 až 5 kg /19 000 až 48 000 kcal/ v najmä vo forme tuku, ako fyziologickú prípravu na laktáciu. Ak ženy nekonzumujú zbytočne veľa kalórií, tieto telesné zásoby sa využijú na udržanie laktácie. V porovnaní s tehotenstvom existuje ešte menej odporúčaní podložených dôkazmi o príjme živín počas dojčenia. Laktácia sa považuje za úspešnú, keď dojčené dieťa primerane priberá na váhe/ teda fyziologicky prospieva, má pravidelný príjem potravy, stolicu a má 6 a viac mokrých plienok denne /. Odporúčaná denná dávka bielkovín počas laktácie je dodatočných 25 g/deň na rámec bežného príjmu ženy čo je 0,8gr bielkovín na 1kg váhy. Potreba mnohých mikroživín sa v porovnaní s tehotenstvom zvyšuje, s výnimkou vitamínov D a K, vápnika, horčíka a fosforu. Strata hmotnosti počas laktácie zvyčajne neovplyvňuje množstvo alebo kvalitu materského mlieka, avšak počas laktácie by mohlo prísť k nedostatku horčíka, Bl, folátu, vápnika a zinku u matky. Vitamíny rozpustné vo vode a v tuku , ktoré matka prijíma v strave sa vylučujú do materského mlieka a ich hladiny sa môžu znížiť ak ich matka nemá dostatok. Našťastie niektoré sa dajú suplementovať.
Prečítajte si tiež: Vypúšťanie odpadu: výber rúr
Obezita a dojčenie
Niekoľko štúdií preukázalo, že obézne ženy majú zníženú mieru úspešnosti dojčenia a dojčia kratšie v porovnaní so ženami s normálnou hmotnosťou. Príčinou oneskorenej laktácie môžu byť okrem biologických faktorov aj psychologické, t.j. rozpaky súvisiace s veľkosťou tela a ťažkosťami pri diskrétnom dojčení, mechanické, t.j. väčšie prsia a bradavky, ktoré spôsobujú ťažkosti s prisávaním a medicínske /t.j. pôrod cisárskym rezom, cukrovka, dysfunkcia štítnej žľazy/. Presná etiológia je však pravdepodobne kombináciou týchto faktorov. Na boj proti tomuto trendu a pre zvýšenie pravdepodobnosti, že ženy s obezitou dosiahnu svoje ciele v oblasti dojčenia, je potrebná podpora a povzbudenie aby dojčili, vrátane pomoci s vhodnými technikami prisávania a ukážky vhodných polôh dojčiat, ktoré im môžu pomôcť v začiatkoch a v pokračovaní laktácie.
Racionálny prístup k výžive dojčiacej matky
Vhodné je zvoliť racionálny prístup k výberu potravín, zamerať sa na pestrosť a pravidelný príjem jedál, ktoré pomôžu podporiť produkciu mlieka. Rozhodnite sa pre potraviny bohaté na bielkoviny, ako je chudé mäso, vajcia, mliečne výrobky, fazuľa, šošovica ale aj ryby a morské plody s nízkym obsahom ortuti. Vyberte si rôzne celozrnné výrobky ale aj kvalitné cestoviny z tvrdej pšenice a iných obilnín či pseudoobilnín a nezabudnúť na veľa zeleniny a aj ovocia. Mäso a živočíšne produkty sú dobrým zdrojom hemového železa, železo v non-hem forme sa nachádza napríklad v šošovici. Ak chcete pomôcť telu lepšie absorbovať železo, jedzte potraviny bohaté na železo s potravinami s vysokým obsahom vitamínu C ako sú citrusové plody. Príklad v sezóne to môže byť aj šošovicový šalát z červenej či beluga šošovice, s paprikou a petržlenovou vňaťou, pokvapkaný citrónovou alebo limetkovou šťavou a s odšťavenou pomarančovou šťavou. Nemusíte sa obávať šošovice, dieťatko nebude bojovať s metánom, ktorý bude obťažovať vaše črevá, s tým sa musí vysporiadať mamička, plyny do materského mlieka neprestúpia. Je však možné, že niektoré fragmenty bielkovín zo stravy matky, prestupujúce do materského mlieka, môže imunitný systém dieťaťa vyhodnotiť ako cudzorodú látku. Ak má dieťa zjavnú reakciu/plač, nepokoj, kolika/ zakaždým, keď matka zje určité jedlo, môže sa rozhodnúť vylúčiť toto jedlo zo svojho jedálnička.
Vplyv stravy na chuť materského mlieka
Potraviny môžu zmeniť chuť materského mlieka. Taký cesnak, chilli alebo sójová omáčka, môžu zmeniť chuť materského mlieka. Neznamená to však, že ich treba vylúčiť, to v žiadnom prípade. Je možné, že takáto chuť mu nebude vadiť a pomôže to dieťaťu zvyknúť si na typickú stravu rodiny už pred začatím príjmu tuhej potravy. Okrem toho bábätká si už počas tehotenstva, zvykajú na tieto príchute, keď prehĺtajú plodovú vodu a osvojujú si tak stravovacie návyky a preferencie svojej rodiny, za predpokladu, že budúca matka má dostatočne rôznorodú stravu a nevylúči širokú skupinu potravín. Skúsenosti s jedlom začínajú prenatálne, pretože chemosenzorické systémy majú adaptívnu a evolučnú úlohu a sú funkčné už pred narodením bábätka. Expozícia prostrediu in utero /v maternici/ môže mať trvalé účinky na vyvíjajúce sa tkanivo. V prostredí sa tieto zložky bežne nachádzajú, kovy sa prenášajú krvou matky do plodu prostredníctvom placenty a expozícia pokračuje počas celého života človeka. Pre všeobecnú populáciu expozícia pochádza hlavne z vody a spotreby potravín, vrátane materského mlieka/ polychlórované bifenyly PCB kumulujúce sa v materskom mlieku/. Koncentrácia PCB je najvyššia na východnom Slovensku v okolí Zemplínskej Šíravy. Vysoká koncentrácia ťažkých kovov sa nachádza v olejninách dopestovaných v znečistených oblastiach /mak, slnečnica/ preto pozor na domáce makové a ryžové ,,mlieka“ /arzén/.
Ryby a omega-3 mastné kyseliny
Ryby a morské plody môžu byť výborným zdrojom bielkovín a omega-3 mastných kyselín. Väčšina morských živočíchov však obsahuje kontaminanty. O zdravotnom prínose omega 3 mastných kyselín zo stravy niet pochýb, taktiež v mnohých článkoch mám vysvetlený dôvod sledovania pomeru omega 6:3 mastných kyselín/PUFA/ ako prediktora zápalových ochorení/fyziologický pomer omega 6:3 by mal byť 4:1 až 1:1/. Tak ako omega 3 mastné kyseliny /EPA a DHA a ich prekurzor ALA/ aj omega 6mastné kyseliny majú vplyv na neurovývoj dieťaťa. Pokiaľ z nejakého dôvodu nemá matka v potrave dostatok rýb, vajíčok, mäsa a tiež rastlinných olejov, orechov, semien s obsahom prekurzoru ALA, v materskom mlieku sa nebude nachádzať dostatočná hladina EPA a DHA. Súčasné diétne odporúčania pre dojčiace matky sú 250 až 375 mg denne DHA plus EPA. Hladina DHA v materskom mlieku je v západných krajinách zvyčajne medzi 0,2 % a 0,3 %. To zvyčajne postačuje na splnenie požiadaviek na DHA u dojčiat dojčených v termíne, ale nie vyšších požiadaviek na predčasne narodené deti, kde je dodatočná suplementácia matkou potrebná. Suplementácia omega 3mk u matky zvyšuje hladiny DHA a EPA v materskom mlieku, aj keď sa zdá, že koncentrácie mlieka závisia viac od dlhodobého príjmu ako od krátkodobého príjmu. Doplnková dávka na dosiahnutie 1g EPA a DHA v zrelom materskom mlieku t.j.
Omega-6 mastné kyseliny a ich vplyv
Podobne ako omega 3mk aj omega 6 mastná kyselina linolová /LA/ sa hromadí v materskom mlieku. V súlade s nárastom LA v posledných desaťročiach v potrave sa taktiež obsah LA v materskom mlieku medzi rokmi 1970 a 2000 zvýšil zo 7 % na 12 % z celkových mastných kyselín. Štúdie celkovo preukázali nežiaduci účinok LA zo stravy alebo materského mlieka na neurovývoj. Jedna štúdia uvádza, že vysoké percento LA v materskom mlieku /> 9,7 % mastných kyselín/ bolo spojené so zníženým motorickým a kognitívnym skóre u 2- až 3-ročných dojčiat. V tej istej kohorte bolo vyššie percentuálne zloženie LA v materskom mlieku spojené so zníženým verbálnym IQ vo veku 5 až 6 rokov. V skutočnosti deti dojčené s najvyššími hladinami LA mali kognitívne skóre porovnateľné s deťmi, ktoré nikdy neboli dojčené. Tieto účinky boli nezávislé od zloženia materského mlieka /AA alebo DHA/ čo naznačuje priamy vplyv nadbytku LA v materskom mlieku /a teda príjmu matky zo stravy/ na vývoj mozgu. Novšia štúdia zistila, že prenatálny príjem stravy s vysokým pomerom LA k ALA bol spojený s 2-násobným zvýšením rizika oneskoreného psychomotorického a mentálneho vývoja u 6-mesačných dojčiat. Preto je namieste aj z tohto dôvodu zhodnotiť u dojčiacej matky, celkový príjem tukov zo stravy teda aj z hľadiska zloženia polynenasýtených mastných kyselín. Mnohí z nás sa mylne domnievajú, že keď zvýšia v strave príjem orieškov a semienok, nemusia jesť iné zdroje omega 3 mastných kyselín. Nie je to tak, práve v orechoch a semienkach sa nachádza častokrát viac omega 6 mastných kyselín/LA / ako prekurzora omega 3mk /ALA/.
Prečítajte si tiež: Ako si vyrobiť tvaroh doma
Galaktogogá: Podpora laktácie bylinkami a potravinami
Nie je to spomínaná vinea/hroznová šťava, ktorá patrí k obligátnej výbave do tašky do pôrodnice ale ,,sofistikovanejšie“ kombinácie viacerých potravín a byliniek, či už je kombo senovka grécka + benedikt lekársky alebo fenikel a aníz s ovsenými vločkami, jastrabina lekárska, nádchovník/coleus amboinicus/, atď. Potravina, ktorá obsahuje látku podporujúcu dojčenie sa nazýva galaktogoga, názov je odvodený od gréckeho slova ,,galacta“ čo znamená mlieko. Jedny z najznámejších a neoficiálne účinných galaktogogov sú bylinné galaktogogy. Predpokladá sa, že desiatky byliniek a rastlín môžu prispievať k produkcii materského mlieka. Mnohé z týchto bylín hormonálne stimulujú rast mliečnych žliaz, medzi najznámejšie patrí senovka grécka, obľúbené, chuťovo jedinečné korenie používané v orientálnej kuchyni. Avšak vysoké dávky senovky gréckej odporúčané pri dojčení, môžu mať vedľajšie účinky a taktiež môžu ovplyvniť chuť materského mlieka. Takisto jastrabina lekárska, zázvor a žihľava sú ďalšie bylinky, o ktorých sa predpokladá, že zlepšujú produkciu mlieka, nie sú dostatočne preskúmané. Majte prosím na pamäti, že užívanie byliniek vo forme doplnkov výživy alebo pitie bylinných záparov, odvarov v zvýšenej frekvencii /niekoľko krát denne/ počas dojčenia, môže mať nepriaznivé účinky pre dieťa, pokiaľ nie je známa toxicita. Predtým, ako ich pridáte do svojho jedálnička v nádeji, že zvýšite produkciu mlieka, poraďte sa so svojím lekárom alebo s certifikovanou laktačnou poradkyňou. Ak sa aj zo začiatku nedarí, skúsená laktačná poradkyňa bude vedieť poradiť.
Dôležitosť podpory a správneho prisatia
Pre budúce prvorodičky by to malo byť na letáku v pôrodnici rovno do ruky… nepovažujem sa za hlúpu, ani labilnú, ale po nie úplne ideálnom pôrode, ktorý vyústil k cisárskemu rezu, počas pandémie bez možnosti návštev som už v pôrodnici upadla do popôrodnej depresie - čo som vtedy samozrejme nevedela. Podpora od sestier, keď som plakala, že asi nemám mlieko v štýle „čo chcete, keď ste po cisárskom, mlieko nebudete mať“ ma úplne odrovnala. No snažila som sa, po príchode domov s laktačnou poradkyňou a teda skúsila som všetko na svete, v čo matka v takomto stave zúfalstva „uverí“ a vy to vyššie popisujete. Len som neverila sama sebe a svojmu telu, keďže som „zlyhala“ úplne na začiatku… A teda na odporúčanie laktačnej som jedla neskutočné dávky senovky a …
Podľa kanadského pediatra a odborníka na dojčenie Dr. Jacka Newmana je kľúčom k úspešnému dojčeniu správne prisatie bábätka k prsníku. Dieťa, ktoré sa dobre prisaje, získava dostatok mlieka, zatiaľ čo dieťa, ktoré sa prisaje nesprávne, pije málo a navyše matke často spôsobuje bolesť bradaviek, pretože v snahe získať viac mlieka zostáva na prsníku príliš dlho. Známkou správneho prisatia k prsníku sú naširoko otvorené ústa bábätka a tiež to, že sa brada a nos dieťatka dotýkajú prsníka, väčšina dvorca je v ústach dieťaťa a bábätku sa pri cucaní pohybujú ušká a spánky.
Prvé priloženie a samoprisatie
Všeobecne odporúčanou zásadou úspešného počiatku dojčenia je čo najskoršie priloženie bábätka k prsníku matky. Zvyčajnou praxou je, že pri prvom dojčení matke a dieťatku asistuje zdravotnícky personál. Ľudskí novorodenci však majú, rovnako ako bábätká našich príbuzných primátov, inštinktívnu schopnosť doplaziť sa samy bez pomoci k matkinmu prsníku a prisať sa. Výskumy poukazujú na to, že deti, u ktorých prebehlo takzvané samoprisatie (v angličtine sa môžeme stretnúť s termínom breast crawl, teda plazenie sa k prsníku), majú oproti tým priloženým menšie problémy s dojčením, lepšie sa adaptujú, sú aj spokojnejšie a menej plačú.
Bábätko sa po pôrode neumyje, iba sa osuší (s výnimkou ručičiek, na ktorých zostávajú zvyšky plodovej vody, ktoré voňajú a chutia ako matkina bradavka) a je ponechané nahé na nahom bruchu svojej matky (na zabezpečenie tepelného komfortu je dobré dvojicu matka a dieťa prikryť dekou alebo prikrývkou). Tam sa niekoľko minút adaptuje a učí sa rozpoznávať vôňu a podobu svojej matky. Postupne začne robiť pohyby, keď sa inštinktívne odstrkuje nožičkami od brucha matky. Zároveň pohybuje ústami, sliní a cucá si pästičku. Pomocou nôh a lakťov sa posúva až k prsníku, olizuje si pästičku a vďaka vôni plodovej vody hľadá bradavku. Naťahuje sa za prsníkom, čím masíruje bradavku. Tá sa predlžuje a vztyčuje a bábätko ju uchopí do úst a začína samo cucať - zaujímavé je, že takmer všetky bábätká, ktoré sa samy doplazia k prsníku, sa už na prvýkrát prisajú úplne správne (a tak odpadá aj učenie o technike dojčenia, ktorú tieto bábätká zvládajú úplne prirodzene). Celý proces trvá v priemere 30-60 minút (dlhší čas potrebujú napríklad bábätká ovplyvnené medikáciou alebo deti so sťaženou adaptáciou po ťažkom pôrode). Rovnako ako bábätko, aj matka, ak má možnosť nerušeného kontaktu s dieťatkom, sa počas samoprisatia správa úplne inštinktívne a opatrnými dotykmi a hladením ho stimuluje, aby sa plazilo.
Tesný kontakt a podpora dojčenia
Aj v nasledujúcich dňoch a hodinách je veľmi dôležité, aby boli matka s bábätkom čo najviac spolu. Kontakt pokožky na pokožku pomáha vyplavovať hormóny oxytocín a prolaktín, ktoré sú pre zdarný priebeh dojčenia nevyhnutné. Čo najčastejšie láskanie, túlenie alebo spoločné spanie tiež umožňujú matke ladiť sa na potreby svojho dieťaťa a pomáhajú jej orientovať sa v signáloch, ktoré k nej novorodenec vysiela - je pre ňu teda ľahšie rozpoznať, kedy má bábätko hlad, a zároveň je pre ňu jednoduchšie prispôsobiť sa jeho spánkovému rytmu aj rytmu jeho dojčenia. Kvalitná podpora ranej väzby medzi matkou a jej dieťaťom znižuje aj pocity stresu spojené s únavou či bolesťou po pôrode. To opäť priaznivo ovplyvňuje laktáciu (keďže práve stres výrazne komplikuje ako tvorbu mlieka, tak aj jeho uvoľňovanie z prsníkov).
Hlavné zásady dojčenia a riziká dokrmovania
Fľaštička na mlieko je uspôsobená tak, aby z nej tekutina tiekla bez výraznejšej námahy. Pre bábätko je určite ľahšie napiť sa z fľaše, ako piť z prsníka, a to predovšetkým v prvých dňoch po pôrode, keď dieťatko ešte stále nemá ustálenú techniku dojčenia. Ponúknutie fľaše (hlavne v prvých dňoch, keď sa laktácia ešte úplne nerozbehla a matka produkuje iba kolostrum) nezriedka vedie k tomu, že bábätko začne uprednostňovať rýchly tok tekutiny z fľaštičky pred prácnejším cucaním z prsníka. Ak však treba dieťa dokrmovať, je vhodné voliť alternatívne spôsoby kŕmenia - napríklad sondou, lyžičkou, striekačkou či suplementorom.
Každé bábätko je iné a každé má tiež inú potrebu dojčenia. Niektoré deti chcú v prvých dňoch cucať často a dlho, iné sa dosýta napijú a potom sa na niekoľko hodín oddajú posilňujúcemu spánku. Deti po ťažkom pôrode alebo bábätká s novorodeneckou žltačkou môžu o dojčenie javiť malý záujem a byť ospalé a unavené (tu je vhodné bábätká povzbudzovať a stimulovať ich, aby sa na bradavku prisali čo najčastejšie). Dojčenie je otázkou ponuky a dopytu, teda čím bude žena častejšie dojčiť, tým viac mlieka sa v prsníku utvorí.