Pestovanie zeleniny v neutrálnej pôde je základom pre zdravý rast a bohatú úrodu. Tento článok poskytuje komplexný prehľad o typoch pôdy, ich vlastnostiach, o tom, ako zistiť pH pôdy a ako ju prípadne upraviť, aby ste dosiahli optimálne podmienky pre vaše rastliny.
Prečo je dôležité poznať pH pôdy?
Hodnota pH pôdy je jedným z najdôležitejších faktorov, ktoré ovplyvňujú zdravý vývoj rastlín. PH pôdy ovplyvňuje pestované rastliny viacerými spôsobmi. Kyslosť pôdy má v prvom rade vplyv na rozpustnosť potrebných minerálov v pôde a schopnosť rastlín tieto živiny čerpať z pôdy. Stupnica pH opisuje nakoľko je pôda kyslá alebo naopak zásaditá(alkalická). Táto stupnica má rozpätie 0 až 14, pričom hodnota pH 7 je neutrálna, pH menšie ako 7 indikuje kyslé prostredie a naopak pH väčšie ako 7 signalizuje zásaditú látku.
Väčšine rastlín pestovaných na záhradke najlepšie vyhovuje neutrálna až slabo-kyslá zem. Samotná pôdna reakcia závisí od množstva voľného vodíka v pôde, preto sa v chemických rozboroch označuje tzv. vodíkovým číslom a značkou pH. Rôzne druhy rastlín sú prispôsobené na rôzne typy pôdy a platí to aj o pH (kyslosti) pôdy. Jednotlivé druhy rastlín majú takisto rôzny rozsah pre pH pôdy v ktorej môžu prosperovať. Väčšine úžitkových aj okrasných rastlín vyhovuje neutrálna až mierne kyslá pôda s pH 6 - 7 a preto sa tieto hodnoty pH pôdy považujú za ideálne.
Aké druhy pôdy existujú?
Pôda v záhrade sa skladá z minerálnych častíc ako piesok, spraš a íl, a tiež humus, teda rozložené organické látky. Pri práci v záhrade a pre zdravý rast rastlín rozlišujeme tri druhy pôd - ľahké piesčité pôdy, stredne ťažké sprašové a hlinité pôdy a ťažké ílovité pôdy. Pôda vo vašej záhrade poskytuje podporu koreňom rastlín. Navyše uchováva vodu a živiny a postupne ich uvoľňuje tak, aby ich rastliny mohli prijímať.
Prehľad druhov pôdy
Pri práci v záhrade a pre zdravý rast rastlín rozlišujeme tri druhy pôd - ľahké piesčité pôdy, stredne ťažké sprašové a hlinité pôdy a ťažké ílovité pôdy.
Prečítajte si tiež: Bohatá úroda zemiakov bez námahy
| Druh pôdy | Vlastnosti |
|---|---|
| Piesčitá pôda | ľahká, prepúšťa vodu, rýchlo vysychá, rýchlo sa zohrieva, zlá schopnosť zhromažďovania vody a ukladania živín |
| Hlinitá pôda | ideálna záhradná pôda, skladá sa približne z rovnakého podielu piesku, spraše a ílu, dobrá schopnosť zhromažďovania vody a ukladania živín |
| Ílovitá pôda | ťažká, vysoký potenciál zhromažďovania vody a ukladania živín, ľahko sa utlačí, nebezpečenstvo trvalého zamokrenia |
Indikačné rastliny
Rastliny, ktoré sa sami od seba udomácnili vo vašej záhrade, a burina v záhonoch vám poskytujú informácie o tom, akú pôdu máte vo vašej záhrade. Nevšímajte si len rastliny, ktoré rastú vo vašej vlastnej záhrade, ale aj tie, ktoré sú v záhrade v susedstve.
- žihľava, lipkavec syridlový, loboda, hviezdica prostredná, iskierník prudký, púpava lekárska - pôda bohatá na dusík
- rozchodník prudký - pôda chudobná na dusík
- štiav kyslý - kyslá pôda
Ako zistiť pH pôdy?
Vzorka pôdy
Vzorka pôdy má zmysel predovšetkým vtedy, ak chcete pestovať zeleninu. Rozbor pôdy poskytne informácie o všetkých vlastnostiach pôdy v záhrade. Potrebujete na to odobrať na sklonku jesene alebo na začiatku jari asi na 10 až 20 miestach obrábanej pôdy malé vzorky na hĺbku rýľa. Na rozbor stačí zmes vzoriek s hmotnosťou asi 250 až 500 g. Zeminu zo záhrady môžete odovzdať v ústave pôdoznalectva. Rozbor záhradnej zeminy by sa mal opakovať každých tri až päť rokov.
Živiny v pôde
Na základe testu pôdy môžete vo vzorke pôdy zistiť prítomnosť nasledujúcich živín:
| Živina | Prečo sú potrebné? | Ako sa prejaví nedostatok v rastlinách | Ako sa prejaví nadbytok v rastlinách |
|---|---|---|---|
| Bór | vytvára sodík a vápnik | slabý rast, povrch rastlín praská a korkovatie | nedostatočná tvorba listového farbiva, odumierajúce listy |
| Železo | základný enzymatický prvok, sfarbuje pôdu do červena/červeno-hneda, zabezpečuje drobivú štruktúru pôdy | žily listov sú zelené alebo dokonca biele, odumierajúce listy | vedie k nedostatku horčíka |
| Draslík | posilňuje rastlinné tkanivo a odolnosť proti mrazu, reguluje hospodárenie s vodou | ochabnuté listy aj napriek polievaniu, vysychanie zvonku dovnútra | obmedzený rast, rastlina môže odumrieť |
| Meď | dôležitá pre tvorbu bielkovín a enzymatických procesov, má fungicídny účinok | spôsobuje prebytok dusíka, ktorý prispieva k vzniku chorôb; nižšia úroda | spôsobuje nedostatok železa, molybdénu a zinku, a tiež žlté listy a narušený rast koreňov |
| Horčík | najdôležitejšia zložka listového farbiva, dôležitý pre tvorbu bielkovín | malé plody, svetlé listy | vedie k nedostatku vápnika |
| Molybdén | dôležitý pre tvorbu enzýmov | slabý rast, sfarbené listy | - |
| Fosfor | dôležitý pre stavbu bunkového jadra, tvorbu semien, kvetov a plodov | slabý rast; sfarbené, odumierajúce listy; neúrodnosť | narušený rast, blokáda prísunu železa, následný nedostatok živín |
| Hodnota pH | kyslosť pôdy, pre väčšinu rastlín neutrálna až mierne kyslá | zelené až biele žily listov, odumieranie listov | spôsobuje nedostatok horčíka |
| Zinok | dôležitý stopový prvok | narušená tvorba bielkovín a metabolizmus fosfátov, hromadenie dusičnanov, zlý rast | poškodzuje rastliny a pôdne mikroorganizmy |
Čo hovorí o pôde hodnota pH?
Hodnota pH pôdy podáva informáciu o takzvanej reakcii pôdy: kyslá, neutrálna alebo zásaditá. Stupnica siaha od 0 (extréme kyslá) cez 7 (neutrálna) až po 14 (veľmi zásaditá). Vzorky záhradnej zeminy odoberajte na rôznych miestach záhonu. Ideálna hodnota pH je v rozmedzí 6 a 7. Pre kapustu by mala byť hodnota ešte o niečo vyššia, ako prevencia choroby „nádorovky kapustovej“.
Opatrenia na skvalitnenie pôdy
Pri výsadbe nových záhradných rastlín sa rozhodujte nielen podľa miesta na slnku, v polotieni alebo tieni, ale treba zohľadniť aj druh pôdy. Pokiaľ pôda v záhrade nie je ideálna na pestovanie zeleniny alebo iných rastlín, môžete vykonať opatrenia na skvalitnenie záhradnej zeminy - napríklad pomocou aktivátorov pôdy a pôdnych kondicionérov.
Prečítajte si tiež: Ako pestovať sladké zemiaky
Materiály na skvalitnenie pôdy
- Piesok - zvyšuje priepustnosť, ťažká pôda
- Štrk - zvyšuje priepustnosť, ťažká pôda
- Lávová drvina - zvyšuje priepustnosť, ťažká pôda
- Kamenná múčka, bentonit - zvyšuje kapacitu zhromažďovania vody
- Kompost - zvyšuje obsah humusu, ľahká pôda
- Kôrový humus - zvyšuje obsah humusu, ľahká pôda
- Hnoj (skompostovaný) - zvyšuje obsah humusu, ľahká pôda
- Záhradné vápno - reguluje hodnotu pH v pôde (proti kyslím pôdam)
Mykoríza ako biohnojivo pre pôdu
Aby ste dodali záhradnej zemine ďalšie živiny a podporili rast rastlín, môžete použiť hnojivo, napríklad biohnojivo. Výraz mykoríza sa používa na označenie určitej symbiózy húb a koreňov rastlín. Huba zväčšuje koreňovú plochu a umožňuje rastline lepšie vstrebať vodu a živiny.
Pestovanie vybraných druhov zeleniny
Čemerica (Heleborus)
Čemerica (Heleborus) patrí v poslednom období medzi vyhľadávané trvalky. Chceli by ste aj vy pestovať túto krásku na záhone? Najzaujímavejšie sú počas kvitnutia. Prekvapia často aj z pod snehu už v zimných mesiacoch. Počas roka sú však nezaujímavé a len olistené. Napriek tomu sú v obľube pre nádherné kvety, v čase, keď málo čo kvitne. Farebne prekvapia v bielej, ružovej, tmavoružovej, čiernej, tmavofialovej aj v zelenej farbe. Medzi najznámejšie druhy tejto rastliny možno zaradiť čemericu čiernu (Helleborus niger), ktorá napriek svojmu menu kvitne bielymi kvetmi. Zaujímavým variantom je ďalej čemerica východná (Helleborus orientalis), ktorá sa môže sfarbovať do rôznych odtieňov a kvitne spravidla od marca do mája. Kvety sú väčšinou ružové, rôznych odtieňov, dokonca aj plnokveté. Nemenej krásnym druhom je čemerica purpurová (Helleborus purpurascens), ktorej kvety zaujímavo vyrastajú pred tmavo zelenými listami. Zaujímavá je aj čemerica smradľavá (Heleborus foetidus). Nech vás neodradí tento nevľúdny názov. Výborná je do trvalkových záhonov a už v januári až februári vás poteší množstvom malých zelených kvietkov s ružovým lemom okolo. Veľmi často práve v období Vianoc kvitne práve H. niger. Jedna stonka nesie 2 až 4 atraktívne biele kvety so žltým stredom. Pozor, korene čemeríc sú jedovaté! Rastlinky sa v období Vianoc dajú zakúpiť už rozkvitnuté a vedia spríjemniť vonkajšie nádoby aj vchod do domu. Na pestovanie nie sú náročné, ale niekedy sa stane, že tvoria len listy a nekvitnú. V tom prípade skontrolujte ich pestovateľské podmienky. Čemeřice vyžadujú polotienisté stanovište, úrodné, mierne vlhké pôdy. Počas kvitnutia sa vám naskytne skutočne nádherný obraz. Výborne sa kombinujú s jarnými cibuľovinami, pľúcnikom, krpčiarkami, nízkymi papraďmi. Nevhodné prostredie je príliš tienisté, príliš vlhké, kde trpí hubovým ochorením a tiež im nevyhovuje kyslé prostredie. Teda nekombinujte ich v blízkosti azaliek a rododendronov. Aj keď kvitne v zime, severné a otvorené stanovištia a ostrý vietor im neprospievajú. Dôvodom môže byť to, že ste čemericu presadili na nové miesto. Táto rastlina totiž presádzanie nemá rada a pokiaľ k nemu dôjde, nemusí kvitnúť aj niekoľko rokov. Pokiaľ čemericu pestujete zo semien, spravidla si na prvé kvety počkáte niekoľko rokov. Kvitnutie samozrejme môže ovplyvniť aj nedostatok živín. Po odkvitnutí čemerice nie je potrebné robiť nič špeciálne. Odkvitnuté kvety však môžete odstrihnúť. Následne je vhodné rastlinu prihnojiť a dopriať jej dostatočnú zálievku. Počas kvitnutia dominujú najmä kvety a listy sú nepodstatné. Často sa odstraňujú, aby boli viac viditeľné kvetenstvá. Pokiaľ vás zaujíma, kedy kvitne čemerica, jedná sa možno trochu prekvapivo o zimu. Predpokladom zimného kvitnutia je však zanedbanie letnej zálievky. Takže aj keď si ju nebudete počas leta všímať, prekvapia v zime kvety. Znížte teda v lete zálievku a zabudnite, že sú na záhone. Nie je potrebné ich okopávať a pravidelne presádzať. Plytko korenia a po presadení kvitnú až za 3 roky. Strihanie čemerice sa vykonáva za účelom udržania pekného vzhľadu rastliny. Všeobecne stačí k tomuto kroku pristúpiť na odstránenie starých listov (na konci zimy). Ideálnym obdobím na výsadbu čemerice je jar alebo jeseň. Čemericu možno pestovať nielen vo vonkajších, ale aj domácich podmienkach. Nádoba, v ktorej budete čemericu pestovať, by mala mať na dne drenážnu vrstvu. Voľte dostatočne veľké kvetináče s hĺbkou aspoň 30 cm a šírkou minimálne 20 cm. Čemericu je možné bez problémov pestovať v nádobe na balkóne alebo na terase. Čemericu možno rozmnožovať delením trsov. V blízkosti často nájdete aj mladé rastlinky, tie však kvitnú neskôr. Rovnako sa dá rozmnožovať semenami. Je to zdĺhavejší spôsob, ale často úspešný, aj mladé rastlinky v poraste vyrástli zo semien, ktoré v zime prešli obdobím chladu a mrazu, a preto aj vyklíčili. Veríme, že si čemerice obľúbite pre ich nádherné kvety a nenáročné pestovanie.
Plamienky (Clematis)
Plamienky (Clematis) patria medzi typické popínavé rastliny. V záhrade sú veľmi obľúbené, nakoľko tu môžeme obdivovať ich divoký i ušľachtilý rast, drobné i veľké hybridné kvety rôznych farieb. Darí sa im na plotoch, treláži, pergole i v nádobe s oporou. Pokiaľ máte záujem vypestovať si dokonalý plamienok, vysádzajte ho na jar, po odoznení jarných mrazov alebo počas leta. Nikdy ho nevysádzajte v blízkosti múru, kde je príliš sucho a na južné steny, kde celodenne páli slnko. Korene musia byť v tieni. A to zabezpečíte po výsadbe doplňujúcou výsadbou nízkych trvaliek, mulčom alebo kameňmi. Na jej dno vysypte štrk ako drenáž, zasypte kvalitným substrátom, pridajte kompost, prípadne hnoj a vysádzajte kolmo na oporu. Najvhodnejší čas na výsadbu plamienka nastáva buď na jar po odznení prvých mrazov, alebo počas leta. Plamienky sú všeobecne náchylné na vymŕzanie. Preto je potrebné rastlinu na toto obdobie vhodne pripraviť. Pokiaľ pestujete clematis v nádobe, môžete ho preniesť na chránené stanovište. Clematis pestovaný v záhrade zateplite pomocou čečiny, sena alebo lístia. Dajú sa rovnako pestovať aj v nádobe, kde nezabudnite na oporu. Sú vhodným doplnkom terasy alebo balkóna. Ako pri takmer každej rastline aj plamienok vyžaduje po vysadení starostlivosť v podobe pravidelnej bohatej zálievky, ktorú je v horúcich letných dňoch potrebné primerane zvýšiť. Pestovanie plamienka nie je pri dodržasní základných zásad náročné. Pokiaľ túžite po plamienkovom plote, vysaďte niekoľko druhov a farieb pozdĺž celého plota rovnakým spôsobom, šikmo do jamy, tak aby výhonky smerovali k opore a jednotlivé výhonky upevnite ku plotu. Plamienok je rastlina, ktorá sa ovíja na konštrukciu vďaka ovíjavým listovým stonkám a úponkom. Otáčajú sa dookola a preto nie je problém ich nasmerovať v raste. Často si nájdu svoju cestu. A ak vás zaujíma, ako rýchlo rastie clematis, vedzte, že to závisí od zvoleného druhu. Niektoré z nich môžu dorastať do výšky až 9 metrov a ročný prírastok môže byť aj 2 metre. To záleží na konkrétnej odrode. Ak túžite po neopadavom plamienku, vyberajte zo vždyzelených odrôd. Clematis by mal správne kvitnúť od júna až do septembra. Často sa to ale nedeje. Problém môže spočívať v tom, že neodstránite horné kvety vrátane prvého páru listov. V takom prípade môže rastlina začať vytvárať semená, čo ju prirodzene vysiľuje.
Egreše
Egreše sa radia medzi obľúbené a predovšetkým chutné bobuľoviny. Ich pestovateľské nároky sú v mnohom podobné ako v prípade ríbezlí. Egreše sa právom radia medzi obľúbené plodiny a mnohokrát ich môžete nájsť v tradičných vidieckych záhradách. Medzi populárne žlté druhy egrešu sa radí odroda 'Hinnonmaki Gelb' s vysokou odolnosťou a veľmi chutnými plodmi.Pokiaľ vás lákajú skôr biele egreše, môžete sa pustiť do pestovania odrody 'Invicta', ktorá sa radí medzi najnovšie a zároveň najprogresívnejšie odrody na trhu.Zo zelených egrešov stojí za zmienku variant 'Mucurines' s atraktívnym vzhľadom a chutnými plodmi. Tešiť sa môžete na plody úctyhodnej veľkosti. Skvelou voľbou je aj egreš ´Prima´.Pokiaľ dávate prednosť červenému egrešu, môžete sa pustiť do pestovania odrody 'Hinnonmaki Rot', ktorá sa radí medzi stredne skoré odrody. Nemenej chutné plody vám ponúkne aj červený egreš 'Kamenar' so sladkou chuťou. Stále väčšej popularite sa ďalej teší variant 'Niesluchowski' s veľkými červenými plodmi veľmi dobrej chuti. Medzi veľkoplodé druhy egrešov sa radí napríklad egreš 'Invicta' so žltozelenou šupkou so stredným žilkovaním. Ak sa chcete pustiť do pestovania egrešov bez tŕňov, môžete staviť na odrodu 'Spinefree'. Ide o stredne neskorú odrodu bez tŕnia, ktorá zároveň ponúkne pomerne veľkú výnosnosť. Kríkový egreš sa vysádza do sponu 2×2 metre, a to ideálne na jeseň, najmä voľnokorenné kríky. Kontajnerované kríky je možné vysádzať na jar aj jeseň. Bezprostredne po výsadbe sa výhonky skracujú na 1 až 2 púčiky, vďaka čomu môžu nové výhony zosilnieť. Na budúci rok na jar potom ponechajte len zhruba 8 najsilnejších výhonov, ktoré skrátite o jednu tretinu. Egreše na kmienku - voľnokorenné, odporúčame vysadiť tiež na jeseň. Ak chcete vysadiť viac stromčekov, sadte ich do sponu 2×1 metra. Mladé stromčeky pripevnite ku kolíku, aby sa nezlomili alebo nevyvrátili v dôsledku vetra. Na jar je vhodné stromkový egreš zastrihnúť tak, že skrátite korunné výhonky na 3 púčiky. Aby ste docielili silnú a pravidelnú korunu, ponechajte iba 6 hlavných vetiev.V oboch prípadoch platí, že egreš vyžaduje teplé a slnečné stanovište. Vyhnite sa premokreniu aj veľkému suchu. Čo sa pôdy týka, voľte humózny variant. Egreš sa vyžíva v neutrálnej či slabo kyslej pôde. A ako hlboko vysádzať egreše? Ak vás táto plodina zaujala, určite budete riešiť, kedy zasadiť egreše. Väčšina záhradníkov sa rozhoduje sadiť egreše na jeseň, zhruba od polovice októbra do začiatku novembra. Všeobecne platí, že voľnokorenné dreviny bobuľového ovocia sa vysádzajú na jeseň a tiež na jar. Či už pestujete egreše v kríkovej alebo stromkovej podobe, pravidelný rez je kľúčový na udržanie zdravého rastu a dosiahnutie bohatej úrody. A kedy sa strihajú egreše? U stromkového egrešu sa rez robí ideálne od konca novembra do začiatku marca. Prípadne je možné vykonať aj rez egrešu po zbere.Pokiaľ pestujete ker, je potrebné po výsadbe skrátiť výhody na dva až tri púčiky. U kríkového egrešu nezabudnite po výsadbe odstrániť slabé výhony hneď pri zemi. V druhom roku po výsadbe ponechajte na rastline štyri až šesť najsilnejších výhonov, ktoré skrátite zhruba o tretinu. V treťom roku skráťte najdlhšie vetvy na desať až dvanásť očiek, bočné vetvy potom na tri až päť očiek.Čo sa týka stromkového egreša, v druhom roku po výsadbe vyberte päť až sedem základných vetiev a tie skráťe o jednu tretinu. Následne priebežne odstraňujte výhony, ktoré vyrastajú zo stredu korunky a tiež vetvy, ktoré strom zbytočne zahusťujú. Ako vidíte, pri egreši je teda potrebné priebežne vykonávať udržiavací a zmladzovací rez. Nezabudnite tiež odstraňovať slabé alebo napríklad zlomené vetvy. Strihanie egrešu nezanedbávajte.
Echinacea
Tieto rozkošné slniečka naozaj patria do trvalkového záhona zaliateho slnkom. Už v starých vidieckych záhradách mala svoje významné postavenie. Máme namysli teraz klasickú echinaceu purpurovú. Okrem toho, že patrí medzi liečivé rastliny, patrí medzi typické dlhokvitnúce trvalky. Po reze majú tendenciu vykvitnúť opakovanie. Echinacea sa vyznačuje tmavým vystúpeným terčom v podobe ježka. Názov trvalky pochádza z latinského slova ehinops (jež). Dominuje najmä okvetnými jemne prevísajúcimi lístkami, ktoré môžu byť rôzne široké, zvlnené, alebo strapaté a tiež rôznych farieb. Sú to vyššie trvalky a vyniknú v skupinových výsadbách. Echinacea väčšinou kvitne až druhým rokom. Kvety sa pritom objavujú od júna do októbra. V tomto období je možné tiež zberať jej semená. Sfarbenie kvetov závisí od konkrétneho druhu. Jednať sa môže o svetlo ružovú až fialovú, bielu alebo žltú. Podľahnite šarmu kultivaru ´Magnus´ alebo ´Alba´. Alebo chcete pestovať niečo nezvyčajné? Potom je pre vás stvorený kultivar ´Southern Belle (R)´ Kvety sú veľmi atraktívne. Terč je tmavoružový, vypuklý až strapato pôsobiaci a z neho vyrastajú prevísajúce dlhé ružové tenké lupene typické pre echinacei. ´Milkshake´ je naozaj úchvatný kultivar. Echinacea 'Prima Ginger' sa radí medzi vyššie trvalky s krásnymi oranžovými až červenými pevnými lupienkami.Kultivar 'Cheyenne Spirit' zahŕňa mix farieb. Vďaka tomu môžete na záhrade pestovať červenú, žltú, zlatú, oranžovú aj purpurovú echinaceu.Ružová echinacea 'Glowing Dream' skvele vynikne v rámci vášho trvalkového záhona. Vaše srdce si určite získa vďaka atraktívnym tmavo ružovým kvetom. Ďalšou ružovou echinaceou je tiež odroda 'Papallo Semi Double Pink', variant 'Magnus' alebo napríklad 'Hot Summer'.Pokiaľ túžite skôr po bielej echinacey, môžete sa rozhodnúť pre pestovanie kultivaru 'Kismet White' alebo 'Alba'. Smotanovo zelené kvety potom ponúkne variant 'Green Jewel'.Medzi krásne oranžové echinacey sa radí odroda 'Marmalade' dosahujúca výšku 60 až 90 cm. Nemenej úchvatným variantom je aj kultivar 'Tiki Torch'.Pokiaľ sa chcete pustiť do pestovania červenej echinacey, stojí za zmienku napríklad odroda 'Tomato Soup'. Jej názov jasne napovedá, na aký odtieň sa môžete tešiť. Nie sú náročné na pestovanie. Vysaďte ich na slnečný záhon, s priemernou závlahou a stredne výživnou pôdou. V našom e-shope nájdete echinaceu v množstve rôznych farieb. Dosahujú výšku 40-70 cm. Kvitne od júna do októbra, často až do mrazov. Listy sú drsné, podlhovasté a zelené. Atraktívna je aj v zime, pokiaľ neodstránite odkvitnuté súkvetia. Rozmnožuje sa dobre aj semenami. Novovzniknuté kultivary však semenami nerozmnožíte. Určite však stojí za to, začať pestovať tieto prekrásne trvalky, ktoré si určite zamilujete. Pri echinacey sa v októbri strihajú odkvitnuté kvety. Pokiaľ ich ale náhodou zabudnete ostrihať, neznamená to zásadný problém. Aj keď echinacea mráz nemá rada, v našich podmienkach väčšinou zimu prečká bez problémov. Rastline môžete pomôcť aspoň tým, že pred začiatkom zimy nahrniete ku koreňom väčšie množstvo pôdy. Echinaceu možno bez problémov pestovať nielen v trvalkovom záhone, ale aj v nádobách na balkóne alebo na terase. Pokiaľ sa rozhodnete pre výsev echinacey zo semien, môžete k tomuto kroku pristúpiť už v marci. Výsev je možné vykonávať buď na stanovište (ideálne do pareniska), alebo doma za okno za použitia výsevných misiek. Zhruba po dvoch mesiacoch od výsevu je možné rastliny presadiť na ich stanovište.Echinacea vyžaduje ľahkú a vzdušnú pôdu. Preto pamätajte na pravidelné kyprenie pôdy okolo rastliny.
Prečítajte si tiež: Zemiaky Marabel: Zber bohatú úrodu
Skorá jarná výsadba zeleniny
Túžite mať čo najskoršiu úrodu vlastnej zeleniny plnej vitamínov a chuti? Nemusíte čakať až do mája, aby ste začali so záhradníckou sezónou. Existuje niekoľko druhov zeleniny, ktoré sú prirodzene odolné voči chladu a darí sa im už v prvých jarných týždňoch, keď sú nočné teploty ešte nízke a pôda len pomaly získava teplo.Výsadba zeleniny už v marci prináša niekoľko zásadných výhod:Skoršia úroda - prvé plody môžete zberať už v apríli alebo máji, keď je väčšina záhradníkov ešte len v štádiu plánovania.Nižší výskyt škodcov - mnohí záhradní škodcovia ešte nie sú aktívni, čo znižuje riziko napadnutia vašich rastlín.Lepšie využitie vegetačnej sezóny - po zbere skorej zeleniny môžete na rovnaké miesto vysadiť ďalšiu plodinu.Odolnejšie rastliny - zelenina vysadená v chladnejšom období má tendenciu vytvárať silnejší koreňový systém, čo vedie k celkovo zdravším rastlinám.Menej problémov so zavlažovaním - jarná pôda býva prirodzene vlhkejšia, čo znižuje potrebu dodatočnej zálievky.
Hrášok (Pisum sativum)
Hrášok patrí medzi najobľúbenejšie jarné plodiny, a to z dobrého dôvodu. Tento člen rodiny bôbovitých rastlín je nielen mimoriadne chutný, ale aj prekvapivo odolný voči chladu, čo z neho robí ideálnu voľbu pre marcovú výsadbu.Prečo vysadiť hrášok skoro na jar?Vysoká mrazuvzdornosť - mladé rastliny hrášku znášajú krátkodobé mrazy až do -5°CIdeálne podmienky - hrášok preferuje chladnejšie obdobie, v lete pri vysokých teplotách prestáva plodiťKrátka vegetačná doba - od výsevu po zber plodov uplynie len 55-70 dníObohacuje pôdu - ako bôbovitá rastlina viaže vzdušný dusík a zlepšuje kvalitu pôdyNenáročnosť na priestor - môžete ho pestovať aj vertikálne na podpornej konštrukciiAko na výsadbu hrášku začiatkom marca?Príprava pôdy - hrášok preferuje stredne ťažkú, dobre priepustnú pôdu s pH 6-7,5. Odstráňte buriny a prekyprite do hĺbky približne 20 cm.Namočenie semien - deň pred výsevom namočte semená hrášku do vlažnej vody na 12-24 hodín, čo urýchli klíčenie.Výsev - semená vysievajte do riadkov s hĺbkou 3-5 cm a rozostupom 5-7 cm. Vzdialenosť medzi riadkami by mala byť približne 30-40 cm.Ochrana - pri očakávaných silnejších mrazoch pod -5°C prikryte záhon netkanou textíliou.Opora - pre vyššie odrody hrášku pripravte opornú konštrukciu hneď po výseve (mriežku, sieť alebo prútené palice).Najodolnejšie odrody: ‚Meteor‘, ‚Karina‘, ‚Alderman‘ (vysoký), ‚Horal‘ (vysoký), ‚Oskar‘ (nízky)Expertný tip: Pre postupnú úrodu vysievajte hrášok v dvojtýždňových intervaloch od začiatku marca do polovice apríla. Získate tak čerstvé struky počas dlhšieho obdobia.