Diviak, ako zdroj diviny, ponúka široké spektrum kulinárskych možností. Od tradičnej tlačenky, cez ražniči až po sofistikované teriny, diviak je všestranná surovina, ktorá uspokojí aj náročných gurmánov. Správne spracovanie mäsa z diviaka, ako aj z vysokej zveriny, od momentu ulovenia až po finálnu úpravu, je kľúčové pre dosiahnutie jeho znamenitej chuti, jemnosti a zachovania výživových hodnôt.
Charakteristika diviny
Divina sa vyznačuje tmavočervenou až červenohnedou farbou, tuhšou konzistenciou a nízkym obsahom tuku. Každý druh zveri má vlastnú, špecifickú chuť a vôňu. Mäso diviny je výživnejšie ako mäso hospodárskych zvierat, s vyšším obsahom bielkovín, minerálnych látok (sodík, draslík, železo, fosfor) a vitamínov skupiny B. Vďaka nízkemu obsahu tuku je ľahko stráviteľné. Medzi najčastejšie druhy diviny patrí mäso z jeleňa, daniela, diviaka, muflóna a srnca.
Diviačie mäso má tmavočervenú farbu, jemne vláknité s charakteristickou arómou. Ak ho prirovnáme ako ekvivalent k bravčovine, je neporovnateľne kvalitnejšie, chutnejšie ale predovšetkým zdravšie. Prevyšuje ju viacnásobne vyšším podielom množstva nenasýtených mastných kyselín, vitamínov a minerálov pri nižšom obsahom tuku.
Zo všetkých druhov mäsa zo zveriny je medzi poľovníkmi najobľúbenejší práve diviak. Mäso z diviaka svojimi vlastnosťami ponúka v kuchyni rôznorodú použiteľnosť. Je vhodné na dusenie aj na pečenie. Na rozdiel od ostatnej diviny je možné jeho tuk použiť pri príprave samotných jedál.
Prvotné ošetrenie po ulovení
Zverina musí byť ihneď po ulovení vyvrhnutá. Po zhasnutí má mäso neutrálnu až mierne zásaditú reakciu. Po niekoľkých hodinách mäso tuhne (nastáva rigor mortis) a nemá vlastnosti vhodné pre kuchynskú úpravu. Aby sa predišlo masívnemu osídleniu mäsa mikroorganizmami, je potrebné ihneď po dohľadaní odstrániť orgány, ktoré obsahujú extrémne vysoký počet mikroorganizmov, ako je tráviaci a dýchací systém. Viditeľné znečistenie povrchu telových dutín je potrebné dôkladne očistiť tečúcou vodou a silne znečistené tkanivo odrezať nožom. Koža sa ihneď nesťahuje.
Prečítajte si tiež: Inovácie v spracovaní potravín
V dôsledku vniknutia strely sú do tela zanesené mikroorganizmy. Predovšetkým pri zásahu "na mäkko" dochádza k uvoľneniu obsahu čreva do brušnej dutiny. Pri prvotnom ošetrovaní zveriny je len výnimočne možné zabezpečiť umývanie rúk a nástrojov. Vyvrhovanie sa väčšinou vykonáva v prírode. Najbližšia možnosť uloženia do chladiarne je často, predovšetkým v horských podmienkach, značne vzdialená. Preto je premyslené, odborné a zodpovedné prvotné ošetrenie nevyhnutné pre získanie hygienicky neškodnej, kvalitnej zveriny vrátane zachovania jej vysokej výživnej hodnoty.
Vysoko cenná a chutná zverina môže byť získaná, ak:
- Je ulovený kus zveri zdravý.
- Sa ulovený kus nezaparí.
- Zasiahnutý kus zostane "v ohni" alebo zhasne po krátkom úniku.
- Je prvotné ošetrenie zveriny vykonané čo najskôr odborne a hygienicky bezchybne.
Ak sú tieto podmienky splnené:
- Zostane k dispozícii dostatočná zásoba glykogénu a energeticky bohatých fosfátov.
- Môže dôjsť k dostatočnej produkcii kyseliny mliečnej.
- Vznikajúca kyselina mliečna a produkty metabolizmu fosfátov výrazne zlepšujú chuť zveriny.
- Nasleduje zníženie hodnoty pH a zverina je chránená pred rýchlou bakteriálnou kontamináciou.
- Pri nízkom (kyslom) pH sa zvyšuje šťavnatosť mäsa.
- Činnosťou svalových enzýmov dochádza k metabolizmu bielkovín väzivového tkaniva a zvyšuje sa jemnosť zveriny.
- Niektoré produkty metabolizmu bielkovín predstavujú doplnkové aromatické látky.
- Je znížené zaťaženie mäsa mikroorganizmami, resp. je spomalené ich následné rozmnožovanie a tvorba nimi produkovaných toxínov.
Skladovanie a zrenie zveriny
Dôležitosť správnej teploty: „Červené mäso“, vrátane zveriny, má byť zavesené 3 - 7 dní pri chladiarenskej teplote, aby dosiahlo požadovanú jemnosť a plnú chuť. Ak je takto skladované mäso následne zodpovedajúcim spôsobom zmrazené, uchováva si svoju kvalitu niekoľko mesiacov. Po zmrazení nedochádza k ďalšiemu zreniu mäsa, len tuk začína pozvoľna oxidovať. Mäso čiernej zveri s vyšším obsahom tuku možno práve z týchto dôvodov skladovať zmrazené dlhšie ako 6 mesiacov.
Vysoké vonkajšie teploty a nedostatočná možnosť chladenia môžu u zveriny viesť k nadmernej činnosti enzýmov a v dôsledku toho dochádza k následným zmenám v kvalite zveriny. Toto tzv. zaparenie sa prejavuje medenou červenou farbou mäsa, zverina má nepríjemný sladký zápach, je mäkká a ochabnutá. Príliš rýchle chladenie zveriny môže mať taktiež negatívne dôsledky. Táto skutočnosť, označovaná ako chladový šok, je v praxi však menej známa. Chemické reakcie sú závislé na teplote - to znamená, že pri nízkych teplotách prebiehajú pomalšie než pri vysokých.
Prečítajte si tiež: Premena zvyškov morčacieho mäsa na kulinárske majstrovstvá
V teplom období je potrebné ulovenú zver čo najskôr dopraviť do chladiarenského zariadenia a chladiaci proces nemožno už prerušiť. Nebezpečenstvo, že dôjde u zveriny v dôsledku rýchleho schladenia ku chladovému šoku, je v praktických podmienkach zanedbateľné. Chladiarenská kapacita bežných malých chladiarní nie je taká veľká, aby dokázala prekonať zostatkovú teplotu zveriny tak rýchlo, aby došlo ku chladovému šoku. Napríklad k poklesu teploty pod 7 ºC v strede stehna u silnejších kusov dochádza v chladiarenských podmienkach za viac ako 24 hodín. Celkom iná je však situácia v zime. Ak je zverina vyvrhnutá vo voľnej prírode pri nízkych teplotách, dochádza k poklesu vnútornej teploty veľmi rýchlo. Postihnuté sú predovšetkým tenké časti tela, ako je oblasť rebier a brušná stena. Aj obnažené povrchy svaloviny môžu byť mrazom veľmi rýchlo poškodené. Pokiaľ uvoľnená zver zostáva za týchto podmienok cez noc vonku, môže v dôsledku namrznutia výrazne stratiť na kvalite. Zverina by mala byť aj v zime najlepšie umiestnená do chladnej miestnosti, aby v optimálnych podmienkach najprv chladla niekoľko hodín pri teplote 12 - 14 ºC. V žiadnom prípade nemožno na uskladnenie zveriny použiť miestnosť, v ktorej sú teploty hlboko pod 0 ºC.
Zrenie mäsa a boj s mikroorganizmami
Čerstvé mäso má takmer nevýraznú chuť. V dôsledku neutrálneho pH má čerstvé mäso vysokú schopnosť viazať vodu, takže je najprv vyložené suché. S klesajúcou hodnotou pH strácajú bielkoviny schopnosť viazať vodu, na povrch vystupuje voľná voda - zvyšuje sa vlhkosť mäsa. Špecifická chuť a jemnosť zveriny vzniká až v procese zrenia mäsa. Svalovina zdravých zvierat je normálne bez mikroorganizmov. Prípadné prenikajúce mikroorganizmy sú imunitným systémom tela odhalené a zlikvidované. S príchodom smrti je funkcia týchto mechanizmov ukončená a už počas nasledujúcej hodiny dochádza k presunu mikroorganizmov z čriev do okolitých tkanív. Pritom sa dostávajú pozdĺž krvných ciev, nervových dráh či väzivových tkanív až hlboko do svaloviny, kde tvoria enzýmy, štiepiace bielkoviny a vytvárajú tak zásadité produkty štiepenia, ktoré zvyšujú hodnotu pH a pôsobia proti požadovanému okysleniu mäsa. Zvyšujúca sa činnosť mikroorganizmov vedie nakoniec k rozkladu a znehodnoteniu mäsa.
Cieľom zrenia zveriny je dosiahnuť, aby bola krehká, dobre upraviteľná s žiaduce vôňou a chuťou. Mäso čerstvo ulovenej zveri je tuhé, navyše by zostalo bez charakteristickej chuti. Pretože je tuhšej konzistencie a viac prekrvené ako mäso jatočných zvierat, musí sa nechať náležite odležať. Až pri odležaní je mäso chutnejšie a má typickú aromatickú vôňu. Zverina si udržuje dlhšiu dobu kyslú reakciu, preto zrenie prebieha pozvoľnejšie ako u mäsa jatočných zvierat. Doba zrenia zveriny závisí od druhu zveri, veku zveri, ročného obdobia, ošetrenia zveri po ulovení a neskoršieho uskladnenia a tiež na stupni poškodenia diviny lovom. Z hľadiska zdravotného sa dnes neodporúča nechať zverinu prezrieť. Za zdraviu neškodné je možné považovať len slabé nazelenanie svalových tkanív, kým má zverina normálnu vôňu i vzhľad. Najmä musíme dať pozor na povrchovú hnilobu, ktorá sa prejavuje nepríjemným pachom a slizkým povlakom na zverine - predovšetkým v brušnej dutine, v oblasti hrudníka aj pozdĺž veľkých ciev. Na pernatej zverine sa prejavuje začínajúci hnilobný proces zlepením operenia v okolí kloaky a krku. Málo operené časti tela pod krídlami bývajú vlhké, brušná dutina zelenkavá. Zvlášť chúlostivá je divoká kačica. Pri povrchovej hnilobe malého rozsahu zasiahnutú časť aj s okolitým tkanivom odstránime a zverinu rýchlo spracujeme.
Rozdelenie zrenia diviny z rôznych hľadísk
Podľa druhu zveri:
Poľovné vtáky: Ak sú na to podmienky, zver sa necháva visieť v koži. Po stiahnutí sa potom podľa veku nechá dozrieť. Pernatá, až na kačice, sa podľa charakteru ročnej doby necháva visieť v chlade, najlepšie vyháčkovaním. Pernatú zver vodné, a to divoké kačice a divé husi nechávame odležať iba 1 deň, vyháčkované najviac 3 dni, pretože sa ich mäso ľahko kazí. Pernatú zver šklbeme, nikdy neobárame. Ošklbanú a vypitvanú pernatú zver nevymývame, pokiaľ ju nebudeme hneď kuchynsky upravovať, alebo mraziť v mrazničke. Pernatá zver sa spravidla do laku nenakladá.
Bažant: Vyžaduje niekoľko dní k odležaniu. Má visieť aj s perím na chladnom a vzdušnom mieste. Staršie bažanty, podľa počasia l až 2 týždne, mladým stačí dva dni až týždeň. Vek bažantej zveri sa určuje veľmi ťažko. Orientačným znakom u bažantov je ostroha. Staré kohúty majú ostrohy tvrdé, ostro špicaté, vyhladené, trochu nahor zahnuté a dlhé zvyčajne cez 10 mm. Mladé kohúty, tj. do jedného roka, mávajú ostrohy kužeľovité, tupé, nie tak vyhladené a často dlhé až 10 mm. Tieto znaky môžu sklamať, najmä u vyspelých mladých kohútov ulovených v decembri. Veľmi spoľahlivo sa však dá rozpoznať tohtoročný bažant od staršieho podľa tzv. Fabriciovho vačku. U bažantích sliepok je to vlastne jediný spoľahlivý spôsob, ako spoznať vyspelého mladého vtáka od starého. Fabriciov vačok je žľaznatý útvar hruškovitého tvaru, umiestnený na chrbtovej strane vnútri kloaky. U starších vtákov zaniká. Vo Fabriciovom vačku je slepá chodbička s malým otvorom do kloaky. Ak sa nám podarí do tohto otvoru nenásilne zasunúť napr. zápalku na dĺžku najmenej 10 mm, ide určite o vtáka mladšieho ako jeden rok. Pri starých bažantoch vačok buď vôbec nenájdeme, alebo jeho dutina je kratšia ako 10 mm.
Prečítajte si tiež: Vplyv jedla na metabolizmus
Zrenie zveriny v koži a už opracovaná zverina: Okrem zajaca a divého králika, sa má ostatná zver okamžite po ulovení vyvrhnúť alebo aspoň riadne „vyvetrať“ (tj. bez porušenia vnútorností otvoriť rezom brušnej dutinou, aby z nej mohli vyprchať plyny) a nechať vychladnúť, aby nepodľahla skaze. Háčkovaná zver jeleňovité a muflónia zver by mala visieť v chladnom, dobre vetranom priestore aspoň 3 dni, maximálne však 14 dní. Odležanie čiže zrenie diviny má prebiehať pri teplote 1 až 4 °. Ak zverina leží príliš dlho, často už zaváňa, tj. tuchne, hovoríme tomu, že zver je v tuchu. Divoké prasa môžeme stiahnuť a rozobrať hneď. Mäso by sa ale malo nechať vychladiť aspoň 1 deň. Ak nieje čas a podmienky k odležaniu diviny v koži, zverina sa musí odležať v mrazničke. V každom prípade sa mäso pred uložením do mrazničky nechá vychladnúť a musí byť stuhnuté. Po 3 mesiacoch v mrazáku môžeme hovoriť o odležanej zverine.
Príprava zajaca ku kuchynskej úprave: Ak máme mladého zajaca, tak je možné ho kuchynsky spracovať bez ďalšej prípravy. Mladý kus spoznáme tak, že u mladého zajaca sa dajú ľahko natrhnúť ušnice. Mladý zajac býva tiež menšie a štíhlejšie. Pokiaľ ide o starší kus, tak sa odporúča týždeň ho nechať v chlade visieť dolu hlavou v prievane. Musí byť ale zima. Ak plánujete dlhšie uskladnenie v koži, je istejšie zajaca čo najskôr vyvrhnúť, brušnú dutinu vytrieť a až potom ho nechať visieť (chvostom uzatvoriť brušnú dutinu). Pri sťahovaní a vyvrhovaní treba postupovať opatrne, aby sa nepoškodila črevá prípadne pečeň, ktorá by mohla uvoľniť žlč. Zvlášť starostlivo odstránime všetok tuk, ktorý nie je vhodný pre použitie a znehodnocuje pokrm. Potom treba zajaca riadne vymyť, zvýšenú pozornosť venujeme postreleným miestam, aby sa čo najviac vymáčala krv, inak by mohol mať pokrm horkastú pachuť. K vymytiu brušnej dutiny je vhodná acidofilná voda s octom (1/2 Voda + 1/2 ocot). Praktickejšie je ale zajaca stiahnuť, vypitvať, dobre vymyť brušnú dutinu, osušiť, odstrániť tuk a v každom prípade odstrániť znehodnotené časti diviny prípadne broky. Zajaca rozdelíme na diely, (predné nohy, zadné nohy, chrbát, predok), dáme do mikroténového sáčku a uložíme do mrazničky. Na zmrazenie sa neodporúča dávať zakrvavené časti diviny. Zverina zo zajaca v mrazáku sa postupne uleží (2 mesiace a dlhšie).
Podľa veku ulovenej zveri:
1-2 ročné, 2-4, staršie: Divina zo zveri vo veku do 2 rokov sa nemusia nakladať vôbec. Pre vylepšenie chute ju môžeme naložiť do rôznych marinád. Zverinu v starobe 2-4 roky môžeme šetrne naložiť. Staršia zverina potom už vyžaduje naloženie do rôznych moridiel.
Podľa charakteru spracovania mäsa:
Minútková úprava, pečenie, varenie, mletie mäsa: Pre zverinu na minútkovú úpravu vyberáme predovšetkým zverinu z mladých kusov alebo naloženú zo stredne starých kusov zveri. Obdobne je to s mäsom na pečenie. Staršie kusy, najmä tie ktoré sú cítiť nežiadúcim pachom vyžadujú špeciálnu úpravu zrenia. Zverina na varenie a mletá mäsa vyžaduje iba prípadnú úpravu na odstránenie nežiadúcich pachov.
Podľa charakteru nakladania zveriny:
Suché a mokré.
Skladovanie zveriny
Zverinu je možné skladovať dlhšie ako iné druhy mäsa, pretože má dlhšiu trvanlivosť. Uchovávajte v dobre vetrateľných miestnostiach pri teplote od 1 do 6 °C.
- Zaparenie mäsa: Je mikrobiálny proces, dochádza k nemu vtedy, keď zabité zviera nebolo včas zbavené vnútorností, alebo nebolo dostatočne vychladené. K zapareniu dochádza aj vtedy, ak je uložené tak, že k nemu nemá prístup vzduch. Mäso je nepožívateľné.
- Plesnivosti mäsa: Vzniká pri skladovaní vo vlhkom prostredí alebo pri kolísaní teplôt. Tvoria sa na ňom biele, zelenkavé alebo popolavé povlaky plesne. Prejavuje sa najčastejšie u mäsa zmrazeného. Je nepožívateľné.
- Hniloba mäsa: Je rozklad bielkovín mäsa spôsobený činnosťou rôznych hnilobných baktérií. Na povrchu sa v prvej fáze prejaví osliznutím (tenká mazľavá vrstva). Pri ďalšom rozmnožení baktérií sa hniloba šíri do svaloviny a mäso sa stáva nepožívateľné.
- Farebné škvrny: Sú výsledkom niektorých mikroorganizmov.
- Znehodnotenie mäsa vajíčkami múch: Sa prejavuje najmä v letných mesiacoch. Muchy kladú do mäsa vajíčka, z ktorých sa vyvinú biele larvy. Pri napadnutí vo väčšom rozsahu je mäso nepožívateľné.
Použitie rôznych častí diviaka v kuchyni
- Stehno: Zo stehna sa najčastejšie pripravuje pečienka. Na guláš z diviaka je najvhodnejšie použiť orez zo stehna.
- Pliecko: Na guláš z diviaka je najvhodnejšie použiť orez z pliecka alebo samotné pliecko.
- Krk/Krkovička: Výborný na pečenie je krk alebo krkovička, keďže je mramorovaná tukom, po úprave zostáva lahodne šťavnatá.
- Chrbát: Chrbát z diviaka sa môže piecť vcelku, no vhodný je aj na kotlety. Dajú sa pripraviť veľmi jednoducho a rýchlo.
Recepty z diviačieho mäsa
Pečený diviak
Mnohí poľovníci považujú pečené mäso z diviaka za jedno z najchutnejších, aj preto sme sa rozhodli predstaviť vám veľmi jednoduchý a chutný recept na pečeného diviaka. Mäso na pečenie je vhodné z každej časti, či už z karé, stehna, krku alebo rebier.
Budeme potrebovať:
- 1 kg diviačie mäso (napr. stehno)
- Korenie bravčové pečené
- Soľ
- 4 strúčiky cesnaku
- 2 cibule
- Tymián, resp. rozmarín podľa chuti (nemusíte použiť!)
- Olej
- 0,5 l hovädzí vývar alebo bujón
Postup:
- Mäso si odblaníme a zbavíme šliach. Pokiaľ sa nachádza na mäse vrstva tuku, ponecháme ju, nakoľko tá je na pečenom diviakovi najchutnejšia.
- Kúsky mäsa nahrubo nakoreníme bravčovým pečeným, polejeme olejom, pridáme pretlačený cesnak a vmasírujeme do mäsa spolu so soľou a bylinkami podľa chuti.
- Takto pripravené mäso vložíme do pekáča s olejom, prekrojíme cibule na polovicu, pekáč zakryjeme napr. alobalom a pečieme v predvyhriatej rúre na 180°C približne 2 hodiny. Dĺžka pečenia záleží od veku diviaka, mladší bude hotový skôr, starší neskôr.
- Počas pečenia, diviaka podlievame pripraveným hovädzím vývarom. Pokiaľ máte obmedzené možnosti, môžete mäso podlievať hovädzím alebo mäsovým bujónom rozpusteným v horúcej vode približne každých 20 minút.
- Diviaka podávajte s pečenými zemiakmi, ktoré môžete piecť spoločne v jednom pekáči, či remoske alebo opekanými zemiakmi, či ryžou.
Diviak na červenom víne
Ingrediencie:
- 500 g chudého mäsa bez kostí zo stehna
- 100 g údenej slaniny
- Zelenina a nálev z marinády
- 1 cibuľa
- 1 dl červeného vína
- 2 lyžice šípkového lekváru
- Citrón
- Trochu cukru
- 1 lyžička tuku a múky na zápražku
- Soľ
Na marinádu:
- 1/4 l octu
- 1/4 l vody
- 2-3 lyžice pokrájanej koreňovej zeleniny
- 1 cibuľa
- 1 bobkový list
- 3-4 zrnká čierneho a nového korenia
- 2-3 zrnká borievok, alebo materinu dúšku
Miesto vody alebo octu môžeme použiť červené víno.
Postup:
- Marinádu uvaríme z príslušných surovín.
- Mäso očistíme od tuku, umyjeme a vložíme do uvarenej a vychladnutej marinády na 4-5 dní. Marinády má byť toľko, aby mäso bolo ponorené v tesnej porcelánovej miske. Mäso v marináde obraciame 4-5 dní.
- V rajnici opražíme na malé kocky pokrájanú údenú slaninu, pridáme z marinády precedenú koreňovú zeleninu, pokrájanú cibuľu a mäso, ktoré opečieme zo všetkých strán. Opekáme pomaly, na miernom plameni, aby zelenina s cibuľou sa nepripiekli.
- Potom mäso podlejeme nálevom z marinády a červeným vínom. Prikryté dusíme 50-60 minút.
- Mäkké mäso vyberieme a šťavu zahustíme tukovou zápražkou, ochutíme šípkovým lekvárom, postrúhanou citrónovou kôrou a šťavou, miešame a varíme 5-10 minút. Nakoniec šťavu precedíme.
- Mäso pokrájame na plátky, vložíme do precedenej šťavy a prevaríme.
- Vhodnou prílohou je žemľová knedľa alebo ryža.
Ragú z diviny v kukuričnom kruhu
Ingrediencie:
- 750 g diviny (pliecko alebo stehno)
- Soľ, čerstvo pomleté čierne korenie
- 2 lyžice múky
- 100 g prerastenej slaniny
- 2 lyžice oleja
- 1 veľkú cibuľu
- 2,5 dl divinového vývaru
- 3 borievky
- 2 bobkové listy
- 2 lyžičky tymiánu
- 1 lyžičku celého čierneho korenia
- 1 lyžicu šípkového lekváru
- 1/2 l červeného vína
- 250 g gaštanov
- 250 g šalotky
- 2 lyžice masla
- 1 lyžicu cukru
Na kukuričný kruh:
- 1,5 l bujónu
- 300 g kukuričnej krupice
- 1 lyžicu oleja
- Vetvičku tymiánu
Postup:
- Mäso pokrájame na kocky, osolíme, okoreníme a posypeme múkou.
- Zohrejeme olej a opečieme v ňom slaninku pokrájanú na kocky.
- Cibuľu opražíme na oleji do sklovita, postupne opečieme mäso, prilejeme vývar a pridáme borievky, bobkové listy, tymián, celé čierne korenie a šípkový lekvár.
- Pomaly varíme asi 10 minút, prilejeme červené víno a dusíme asi hodinu.
- Rozpustíme maslo, pridáme cukor, premiešame, pridáme nakrájanú šalotku a gaštany a krátko opečieme.
- Preložíme do ragú, pridáme pokrájanú slaninu a dusíme 30 minút.
- Do hrnca dáme bujón a do vriaceho pridáme kukuričnú krupicu. Pomaly varíme 40 minút a občas premiešame.
- Túto kašu dáme do formy v tvare kolesa a potrieme olejom. Vyklopíme na veľkú misu a do stredu dáme ragú.
- Ozdobíme vetvičkami tymiánu. Môžeme podávať aj so zemiakovou kašou a brusnicami.
Kotlety z diviaka s cesnakom
Ingrediencie:
- 4 kotlety z diviaka
- Cesnak
- Soľ
- 50 g masti
- Rascu
Postup:
- Z odblaneného a tuku zbaveného chrbta odsekneme 4 kotlety.
- Z jednej strany ich naklepeme, potrieme prelisovaným cesnakom rozmiešaným so soľou.
- Druhú stranu iba nasolíme a necháme asi hodinu postáť.
- Potom ich opražíme z oboch strán na horúcej masti, podlejeme vodou, posypeme rascou a udusíme do mäkka.
- Podávame so zemiakmi, dusenou ryžou, dusenou krupicou so zeleninovým šalátom a dusenou červenou kapustou.
Pečené diviačie stehno na zelenej petržlenovej vňati
Ingrediencie:
- 600 g diviačieho mäsa zo stehna
- Soľ, mleté čierne korenie
- 40 g masti
- 4 lyžice zelenej petržlenovej vňate posekanej nadrobno
- 2 cibule
- Mäsový vývar
- 4 paradajky
Postup:
- Mäso odblaníme, umyjeme a osušíme.
- Potom ho osolíme, okoreníme mletým čiernym korením, prudko opečieme v rozohriatej masti zo všetkých strán a posypeme posekanou zelenou petržlenovou vňaťou.
- Pridáme cibuľu pokrájanú na tenké kolieska, podlejeme mäsovým vývarom a pečieme vo vyhriatej rúre.
- Neskôr pridáme olúpané paradajky pokrájané na osminky a dopečieme.
ICE’N’GO!
Ingrediencie:
- 50-75 dkg diviny zo stehna, alebo z chrbta mladého diviaka prípadne srnca
- Ustricová omáčka
- Mleté čierne korenie
- Škrobová múčka
- Masť (popr. olej)
- Múka (½ hladkej + ½ polohrubej múky)
- Soľ