Špenát, obľúbená listová zelenina, je cenený pre svoje výživné listy plné vitamínov a minerálov. Či už ste skúsený záhradkár alebo začiatočník, tento článok vám poskytne komplexný pohľad na pestovanie a zber špenátu, vrátane tipov pre úspešnú úrodu a zachovanie kvality listov.
Špenátové zeleniny a ich využitie
Špenátové zeleniny sú skupinou listovej zeleniny, ktorej spoločným znakom je to, že sa konzumujú predovšetkým mladé listy. Najznámejší zástupca tejto skupiny je špenát siaty (Spinacia oleracea), ale patrí sem aj novozélandský špenát (Tetragonia tetragonioides) či šťavel (Rumex acetosa), ktoré majú podobné využitie v kuchyni. Špenátové zeleniny sú výživovo hodnotné, bohaté na vitamíny, minerály a vlákninu.
Druhy špenátu
Existuje niekoľko druhov špenátu, ktoré sa líšia veľkosťou a tvarom listov:
- Hladkolistý špenát: Má hladké, jemné listy, ktoré sa často používajú v šalátoch alebo rýchlo varia.
- Kučeravý špenát: Má vráskavé, kučeravé listy a je odolnejší voči chladu.
- Baby špenát: Je to mladá verzia špenátu, ktorá má malé, jemné listy a používa sa najmä do šalátov.
Špenát siaty (Spinacia oleracea)
Špenát siaty pestujeme pre prízemnú ružicu svetlo- až tmavozelených, rovných až bublinatých listov. Má krátke vegetačné obdobie, iba 45 - 70 dní. Listy konzumujeme čerstvé alebo tepelne upravené. Je bohatý na vlákninu, vitamíny A, B1, B2, B6, B9, B12, C, minerálne látky Ca, Fe, Mg, K. Listová čepeľ býva tvarovo veľmi rozdielna - oválna, elipsovitá, trojuholníkovitá. Kvetná stonka dorastá do výšky 50 cm. Kvety sú nenápadné, žltozelené, usporiadané v klbôčkoch. Plod je jednosemenná nažka. Osivo je svetlohnedé, guľovité, s priemerom asi 3 mm. Špenát rýchlo klíči, preto sa používa aj ako značkovacia rastlina. Koreň špenátu je rozkonárený a plytký.
Novozélandský špenát (Tetragonia tetragonioides)
Novozélandský špenát patrí medzi nenáročnú, veľmi produktívnu listovú zeleninu. Rastliny sa bohato vetvia a na dlhých stonkách môžete celé leto až do prvých mrazov postupne oberať čerstvé, šťavnaté a lahodné lístky tmavozelenej farby, ktoré stále dorastajú. Výhodou je, že listy nehorknú a nestrácajú na kvalite ani počas kvitnutia rastliny tj. v letnom období s vyššími teplotami. Klíčenie a počiatočný rast sú pomalšie. Novozélandský špenát je teplomilná rastlina pochádzajúca z južnej pologule. Na rozdiel od klasického špenátu nevybieha rýchlo do kvetu, takže poskytuje úrodu dlhšie, najmä v lete. Pestuje sa zo semien, ktoré sa vysievajú až po posledných mrazoch, keď sa pôda prehreje. Rastlina má plazivý alebo rozvetvený vzrast, potrebuje slnečné miesto a dostatok vlahy. Zberajú sa mladé výhonky alebo listy, ktoré sa postupne odlamujú.
Prečítajte si tiež: Recepty s baby špenátom
Pestovanie špenátu
Špenát je rýchlo rastúca plodina a môžete ho pestovať aj počas chladnejších mesiacov. Pestovanie špenátu je jednoduché a rýchle.
Stanovisko a pôda
Špenát preferuje slnečné až polotienisté stanovisko s dobre priepustnou a humóznou pôdou. Najlepšie sa mu darí v mierne kyslej až neutrálnej pôde. Optimálne pH je 7. Je náročnejší na vlahu.
Výsev
Špenát sa môže siať na jar aj na jeseň. Na jarný zber sa vysieva čo najskôr, zvyčajne od konca februára do apríla. Na jesenný zber sa vysieva od polovice augusta do polovice septembra. Ak je teplé počasie, špenát rýchlo vybieha do kvetu - preto je jeseň na pestovanie ideálnejšia. Semienka treba vysiať do vlhkej pôdy do hĺbky 1,5 až 2 cm do riadkov od seba vzdialených 15 až 30 cm. V riadku sa snažíme vysiať semienka redšie, na vzdialenosť 5 - 10 cm, aby mali rastliny dosť priestoru na tvorbu ružice. Jarné výsevy môžete zakryť netkanou textíliou na lepšie udržanie vlhkosti. Ručné jednotenie nie je potrebné, lebo priestor na rast sa uvoľní postupným zberom rastlín.
- Čas výsevu: Špenát môžeš vysievať na jar alebo na jeseň, keď sú teploty pôdy ešte chladné. Špenát je plodina, ktorá preferuje nižšie teploty, preto je ideálne ho vysievať, keď teploty dosahujú medzi 5-15 °C.
- Hĺbka a vzdialenosť výsevu: Semená vysievaj priamo do pôdy do hĺbky 1-2 cm, pričom medzi nimi nechávaj rozostup 5 cm, aby mali rastliny dostatok miesta na rast.
Starostlivosť
Pôdu je dobré udržiavať mierne vlhkú, ale nie premočenú. Pravidelné pletie a kyprenie pôdy podporuje rast.
- Rovnomerné zavlažovanie: Špenát vyžaduje rovnomernú vlhkosť, najmä počas obdobia sucha. Nerovnomerné polievanie môže spôsobiť stres rastliny a urýchliť jej kvitnutie, čo vedie k horkým listom.
- Organické hnojivá: Špenát nie je náročný na hnojenie, ale mierne prihnojovanie organickými hnojivami, ako je kompost alebo hnoj, pomáha podporiť zdravý rast listov.
Pestovanie v kvetináči
Aj na balkóne si môžete dopriať čerstvý špenát - stačí väčší kvetináč, kvalitný substrát a pravidelná zálievka. Dôležité je vybrať miesto, kde nie je celý deň priame slnko, aby sa rastlina neprehrievala. Vysieva sa plytko, zhruba 1 cm pod povrch. Ak je v nádobe dostatok miesta, špenát dorastá do slušnej veľkosti aj v mestských podmienkach. Zber je rovnaký ako pri pestovaní v záhrade - priebežné odtrhávanie listov podporuje ďalší rast.
Prečítajte si tiež: Inšpirácie pre použitie zeleného špenátu
Ochrana pred škodcami a chorobami
Špenát môže byť napadnutý slimákmi, voškami alebo rôznymi druhmi hmyzu. Špenát je náchylný na plesňové ochorenia, ako je pleseň sivá alebo múčnatka, najmä v podmienkach vysokej vlhkosti. Chorobe sa môžete vyhnúť výberom kvalitného osiva, dodržiavaním osevného postupu a pestovaním odolných odrôd. Patrí k nim napríklad ‘Emilia F1’ alebo ‘Misano F1’.
Zber špenátu
Prvé listy sa dajú zbierať už 4 - 6 týždňov po výseve. Špenát sa môže zberať postupne, odtrhávaním vonkajších listov, alebo celou rastlinou. Jarný zber začína v apríli, jesenný v septembri. V domácich podmienkach zberáme prebierkou, keď majú rastliny 5 - 6 pravých listov. Vytrhávame celú rastlinu aj s koreňom alebo odrežeme ružicu listov ešte pred kvitnutím, lebo neskôr listy horknú a nie sú chutné.
- Čas zberu: Špenát môžeš zberať už po 4-6 týždňoch od výsevu, keď listy dosiahnu veľkosť približne 10-15 cm. Listy sú najchutnejšie, keď sú mladé a jemné.
- Spôsob zberu: Zberaj vonkajšie listy, aby si nechal vnútorné pokračovať v raste.
Spracovanie a skladovanie špenátu
Listy veľmi rýchlo vädnú, ak sú mokré a je horúco, môžu sa zapariť, preto ich urýchlene spracujeme. Listy špenátu konzervujeme mrazením. Vyberáme na to zdravé, zelené, najlepšie len mladé listy špenátu. Dlhé a hrubšie listové stopky odrežeme, lebo sú dosť vláknité. Listy mrazíme celé, nakrájané, natrhané na menšie kúsky, prípadne veľmi jemne, nie na úplnú kašu, rozmixované. Pred mrazením listy na krátky čas, asi na 1 minútu, zalejeme horúcou vodou alebo ich do nej nakrátko namočíme, aby sa sparili, zmäkli. Vodu zlejeme, ochladíme ich studenou vodou a necháme odkvapkať na sitku. Vychladnuté listy vložíme do mikroténového vrecka, vytlačíme vzduch, zaviažeme a dáme zmraziť. Do vrecka vložíme toľko hmoty, aby sme mali dávku približne na jedno použitie. Pred kuchynským spracovaním listy špenátu preberieme. Žlté a zvädnuté vyhodíme. Listy špenátu obsahujú veľa vody. Preto ich dusíme, varíme, paríme len veľmi krátko, lebo strácajú objem. Tvrdšie, hrubšie stopky listov sa dajú pripraviť aj samostatne. Nemajú síce takú výraznú chuť ako samotné čepele listov, netreba ich však vyhodiť. Rozmixovaný špenát môžeme zmraziť aj v plastových téglikoch alebo v silikónových formičkách. V čerstvom stave zabalený v papieri v chladničke vydrží 3 až 5 dní.
Využitie špenátu v kuchyni
Listy sa konzumujú čerstvé alebo tepelne upravené. Zo špenátu sa dajú pripraviť prívarky, polievky, vhodný je do zapekaných jedál z cestovín, pridáva sa do halušiek, k mäsu, do šalátov, omeliet, plniek, nátierok, smoothie, slaných rolád, nákypov.
Obsahuje špenát železo?
Špenát je známy svojím obsahom železa, aj keď nie tak vysokým, ako sa dlho tradovalo. Navyše, železo zo špenátu je v tzv. nehemovej forme, ktorú telo vstrebáva menej efektívne. Prijímanie železa zo špenátu sa dá podporiť, ak ho kombinujete s potravinami bohatými na vitamín C - napríklad citrónovou šťavou alebo paprikou.
Prečítajte si tiež: Recept na špecle so špenátom
Jesenná šalátová záhrada
Listová zelenina a ďalšie šalátové plodiny sú prvou jarnou úrodou a zároveň im patrí aj záver pestovateľskej sezóny na jeseň. Predlžujúce sa jarné dni a rastúce teploty spôsobia, že rukola, špenát a reďkovky idú rýchlo do kvetu. Keď tieto rastliny pestujeme na jeseň sú čoraz väčšie a chutnejšie, až kým neskončia na stole. Aj pestovanie jesenného či zimného špenátu má svoje čaro. Ak chcete vyskúšať odrody s červenými stonkami, ako napríklad „Red Kitten“ alebo „Reddy“, jeseň je na to ideálnym obdobím. Ako zimný špenát sa viac hodia veľkolisté odrody ako „Giant Winter“ a „ Oriental Giant“. Zdá sa, že široké listy vedia dokonale využiť obmedzené zimné svetlo. Mnohé jesenné a zimné odrody prekvapujú pevnosťou a chuťou. Zimný špenát počas najchladnejších mesiacov prekryte.