Sója fazuľová (Glycine max), známa aj ako sójové bôby, je jednou z najvýznamnejších komerčne pestovaných plodín na svete. Dopyt po sóji neustále rastie, pretože sa využíva na výrobu širokého spektra produktov. Ak uvažujete o pestovaní sóje, je dôležité venovať pozornosť výberu správnej odrody a zabezpečiť jej kvalitnú starostlivosť.
História a význam sóje
Vedeli ste, že sója bola obľúbenou strukovinou už pred 2 000 rokmi? Až do dnes je to jedna z najvýznamnejších komerčne pestovaných plodín. Dopyt po nej rastie, pretože zo sóje sa vytvára množstvo produktov.
Výber odrody a osivového materiálu
Dobrá úroda závisí aj od výberu tej správnej odrody a kvalitného osivového materiálu. Sója je plodinou, ktorá je citlivá na poškodenie semien pri zbere, deformovanie klíčkov a variabilitu klíčivosti. Keďže má každý pestovateľ k dispozícií iný typ pôdy a podnebné podmienky, výbere odrody by ste mali zvážiť aj tieto faktory. V južnejších oblastiach je lepšie siahnuť po stredne skorých odrodách, severnejšie oblasti, kde sú drsnejšie podmienky, vyžadujú odolnejšie a výnosnejšie odrody dozrievajúce veľmi skoro. V prípade upršanej jesene je problematické dozrievanie sóje. Ak nie je dozretá a pripravená na zber do polovice októbra, tak už nedozreje vôbec. Preto sú lepšie veľmi skoré odrody, aby ste sa vyhli slabej úrode. Ak sa rozhodnete vysiať sóju, vyskúšajte overenú odrodu, ktorá má potravinárske aj kŕmne využitie. Ide o skorú odrodu VIOLA s vysokým obsahom bielkovín (41,5%) a obsahom oleja (21,5%).
Skorosť odrody
Pre skoršie odrody postačuje medziriadková vzdialenosť 0,125 - 0,375 mm. Sejba do užších medziriadkov vyhovuje odrodám vyznačujúcim sa menej intenzívnym vetvením, ktorým sa pri výseve medziriadkov 0,125 - 0,18 m zvyšuje aj konkurenčná schopnosť voči burinám. Zároveň sa však zvyšuje aj riziko výskytu chorôb, najmä pri výseve na 12,5 cm.
Termín a spôsob sejby
Vysievanie sóje by ste si mali vopred naplánovať a zbytočne sa neunáhliť. Ideálny termín sejby stanovuje teplota pôdy. Dosahovať by mala aspoň 10 stupňov Celzia, pričom závisí aj od počasia v nasledovných dňoch, keď už sú semiačka sóje v zemi. Počas skorej jari sa často stáva, že sa počasie mení a teploty klesajú k nule. Preto ak má nastať výrazné ochladenie, so sejbou by ste mali radšej počkať. Čím neskôr sóju vysievate, tým hlbšie do zeme by mala ísť. Na začiatku je to 2,5 centimetra, pri pokročilejšom termíne už treba semiačka zasiať do hĺbky 6 centimetrov. Vzdialenosť riadkov je štandardne od 12,5 do 25 centimetrov, závisí od veľkosti poľa a dostupnej techniky. Podľa sponu sa volí aj výsevok, priemerne predstavuje 100 až 140 kilogramov sóje na 1 hektár. Agrotechnický termín na sejbu sóje určuje teplota pôdy, ktorá by mala dosahovať aspoň 10 °C. Dôležitý je aj následný vývoj počasia po sejbe. Ak má nastať výrazné ochladenie, so sejbou sa oplatí počkať. V praxi sa potvrdilo, že neskôr siate porasty sa skôr siatym a podchladeným bez problémov vyrovnajú. Hĺbku sejby prispôsobujeme podmienkam. Skoršie výsevy vo vlhkom a teplom počasí, kedy sa pôda rýchlo prehrieva, sejeme plytšie do min. 2,5 cm. Medziriadková vzdialenosť sa volí podľa dostupnej techniky. Podľa sponu sa volí aj výsevok, ktorý v priemere predstavuje 100 - 140 kg/ha.
Prečítajte si tiež: Využitie sóje v ázijskej kuchyni
Hĺbka sejby
Štandardná hĺbka výsevu sóje je 30 - 50 mm. sója klíči epigeicky (tiež fazuľa a lupina), tzn. že hypokotyl prerastá pôdou a vynáša klíčny list nad povrch pôdy, čo je dôvod, aby sa semeno nesialo príliš hlboko. Pri skorej sejbe sóje do vlhšej pôdy sa odporúča menšia hĺbka uloženia semien, v závislosti od druhu pôdy to je 25 - 40 mm. Plytká povrchová vrstva sa postupným vzostupom teploty vzduchu rýchlejšie prehrieva, takže sója pri dostatočnej vlhkosti rýchle napučí, vyklíči a rovnomerne vzchádza. Pri neskorších termínoch sejby, keď je povrch pôdy už spravidla suchší, sa sója vysieva hlbšie. Nikdy sa sója neseje hlbšie ako 60 - 70 mm, pri svojom epigeickom klíčení sa príliš vysiľuje.
Termín výsevu
Pre dosiahnutie rýchleho a vyrovnaného vzchádzania sa neodporúča výsev sóje urýchliť. Pokiaľ sa pri skoršom výseve dostaví ešte dlhšie trvajúce ochladenie, obdobie medzi sejbou a vzchádzaním sa významne predĺži. Ukazuje sa, že pri trvale vzostupnom trende teploty vzduchu a pôdy je možné sóju vysievať už pri teplote pôdy 8 - 10 °C, resp. už pri 7 - 8,5 °C. Na ľahších štruktúrnych pôdach a v celkovo teplejších polohách sa sója môže vysievať už pri spodnej hranici uvedeného teplotného rozpätia. Naopak, na ťažších a menej štruktúrnych pôdach vyznačujúcich sa väčšou vodivosťou tepla a v chladnejších polohách je vhodné sóju vysievať až pri vyššej teplote. V závislosti od pôdno-klimatických podmienok sa súčasné odrody sóje môžu vysievať od 15. apríla do 10. mája (optimum 25. apríla). Skúsenosti s vysokými teplotami a suchom za posledné roky poukazujú na vhodnosť sejby v skorších termínoch, rizikom ale ostáva vpád dlhšie trvajúceho ochladenia. Tradičný termín sejby sóje sa teda posúva vzhľadom na posun vegetačnej doby a poznatky o odolnosti vzídených rastlín voči nízkym teplotám, a to už do druhej polovice apríla. Podľa nadmorskej výšky sa termín výsevu sóje posúva na neskôr, pri 200 m n. m. o 4 - 7 dní neskôr, pri 300 m n. m. o ďalších 3 - 6 dní (gradient sa skracuje charakterom nástupu jari) atď. Pri posune smerom na sever platí ďalšia zásada, podľa ktorej teplotný rozdiel navodený 100 metrami nadmorskej výšky zodpovedá rozdielu 100 km posunu na sever. Skoršia sejba skorších odrôd je jednou z možností, ako sa vyhnúť najsuchším častiam vegetačného obdobia.
Vzdialenosť riadkov a výsevok
Voľba medziriadkovej vzdialenosti je podriadená skorosti odrody, pre skoršie odrody postačuje 0,125 - 0,375 mm. Sejba do užších medziriadkov vyhovuje odrodám vyznačujúcim sa menej intenzívnym vetvením, ktorým sa pri výseve medziriadkov 0,125 - 0,18 m zvyšuje aj konkurenčná schopnosť voči burinám. Zároveň sa však zvyšuje aj riziko výskytu chorôb, najmä pri výseve na 12,5 cm. Výsevok sa určí v súlade s hmotnosťou osiva, jeho klíčivosťou a podmienkami pre vzchádzanie. Bežne sa vysieva 100 - 150 kg/ha osiva, pričom kvalitne založený porast by mal mať hustotu približne 60 rastlín na m2. Dobrú úrodu zabezpečí už kompletný porast s priemernou hustotou 50 - 55 rastlín na m2. Pre dosiahnutie tejto hustoty je potrebné vysievať až 65 - 75 rastlín na m2, resp. 650- až 750-tisíc klíčivých semien na ha. Väčšia hustota porastu predstavuje zvýšené riziko poľahnutia porastu a znamená aj väčšie riziko napadnutia chorobami. Pokiaľ sa porast plánuje plečkovať, je potrebné počet vysiatych jedincov zvýšiť. Počas plečkovania sa každým zásahom môže poškodiť 3 - 6 % jedincov. Zvyčajne sa porast plečkuje tri razy, čo znamená potrebu navýšenia výsevku o 9 - 18 %. Naopak, pokiaľ sa uvažuje so závlahami, nie je vhodné porast prehustiť. Jednak sa závlahou zabezpečí takmer kompletná vzchádzavosť, a čo je tiež podstatné, prehustený porast by bol náchylnejší na poľahnutie.
Vlaha, teplota a pôda
Sója nepatrí medzi tie najjednoduchšie plodiny na pestovanie. Je veľmi náročná na vlahu, čo je často obmedzujúcim faktorom pri rozširovaní polí. Vo vybranej oblasti by mali byť ideálne rozložené zrážky, vhodná teplota a správny druh pôdy. Už v období klíčenia je pre sóju voda nevyhnutná, no pri kvitnutí a vytváraní strukov je to najviac kľúčové. Ak je v tomto období dostatok zrážok, potom môžete počítať s dobrou úrodou. Sója pozitívne reaguje aj na zvýšenú vlhkosť vzduchu, preto sa neodporúča pestovanie v oblastiach, ktoré sú slnečné a suché. Sója vyžaduje aj správnu pôdu a pravidelné hnojenie. Ideálne pH je 6,2 - 6,8. V prípade veľmi kyslej pôdy je aktivita hrčkotvorných baktérií nízka a sója potrebuje priemyselné hnojivá. Vápnením sa zas vytvárajú vhodné podmienky pre tieto baktérie a zlepšuje sa prístupnosť fosforu. Počas roka nie je hodnota pH konštantná. Do pôdy sú vhodné hnojivá s dusíkom, fosforom, draslíkom, horčíkom, vápnikom a sírou. Sója priaznivo reaguje aj na dostatok organických látok v pôde. Z hľadiska svetla je sója rastlinou krátkeho dňa. Najviac ho vyžaduje počas fázy kvitnutia a vytvárania strukov. V čase letného slnovratu (21. júna) je deň najdlhší, čo znamená, že u sóje je v tomto čase potláčaná rastová fáza kvitnutia. Preto sú v našich podmienkach vhodné kanadské, americké a európske odrody sóje.
Teplotné podmienky
Pre klíčenie vyžaduje sója teplotu pôdy minimálne 8 - 10 °C, pričom je rozhodujúca teplota vo vrchnej 0,10 m vrstve pôdy. Avšak plnú energiu klíčivosti sója dosahuje až pri podstatne vyššej teplote 15 - 16 °C, keď môžeme očakávať rýchle a rovnomerné vzchádzanie. Sója pri teplote 3,9 °C neklíči (odsledovaných 23 dní), pri teplote 6,1 °C trvá klíčenie 23 dní (z toho 5. a 8. deň po 0 %; 15. deň 20,5 %; 21. deň 83 % a 23. deň 95,5 %), pri 8,6 °C trvá klíčenie 21 dní (z toho 5. a 8. deň po 0 %; 13. deň 61 %; 19. deň 94,5 % a 23. deň 96,5 %). Pri teplotách 13,7 - 33,7 °C trvá pri plnohodnotnom osive klíčenie do 8 dní, k čomu sa energia klíčivosti (t. j. klíčivosť na 5.
Prečítajte si tiež: Inšpirácie na sójové prílohy
Pre pestovanie sóji sú optimálne kukuričné a teplé repárske oblasti. Suma vegetačných teplôt činí 2 - 3 tis.°C. Pri 14 °C sa rast zastavuje. Náročnejšia na teplo je rastlina od obdobia kvitnutia až vytvorenia semien.
Vlhkosť
Na prebytok vlahy, rovnako ako jej nedostatok reagujú strukoviny veľmi citlivo. V období klíčenia a vzchádzania vyžadujú všetky strukoviny primeraný dostatok vlahy, premokrené pôdy neznášajú. Laboratórne testy klíčivosti sa vykonávajú za predpokladu primeraného dostatku vlahy. Osivo sóje, ktoré nie je plne vitálne, uvedené parametre klíčivosti nedosahuje ani za ideálnych vlahových podmienok, počas testu spravidla podlieha znehodnoteniu nákazou. Pri napučiavaní sója naberá značné množstvo vody, pre klíčenie potrebuje až 120 - 140 % svojej hmotnosti, čo je v porovnaní s obilninami dvojnásobné množstvo v prepočte na hmotnosť semien. V porovnaní so zrnom pšenice má semeno sóje s ohľadom na svoju anatomickú stavbu a biochemické zloženie zhruba päťnásobne slabšiu schopnosť nasávať vodu, iba 0,65 MPa. V prvý deň po sejbe sója vodu absorbuje, šupka praská a semeno silno napučí. Dostatočná zásoba vlahy v pôde dobu napučiavania semena výrazne skracuje na 3 - 5 dní, spolu s dostatočnou teplotou pôdy urýchľuje klíčenie a vzchádzanie. Klíčenie je proces sprevádzaný vysokou intenzitou respirácie, v dôsledku nedostatku vody sa redukuje. Pokiaľ počas klíčenia nastane sucho alebo chladno, výrazne sa zníži vzchádzanie sóje, obzvlášť ak osivo nebolo morené. Za nepriaznivých podmienok vzchádza osivo sóje nepravidelne v dvoch-troch aj viacerých vlnách, v závislosti od pôdy, kvality predsejbovej prípravy a samotnej sejby. Zvyčajne to potom má za následok nerovnomerné zapojenie porastu a komplikuje to aplikáciu herbicídov, čo spravidla navodzuje silný tlak burín. Dlhotrvajúce sucho i prebytok pôdnej vlahy počas klíčenia spôsobuje oneskorené vzchádzanie a nekompletný porast, riziko zaburinenosti sa zvyšuje. Pre zabezpečenie priaznivých podmienok počas klíčenia by vlhkosť pôdy nemala klesnúť pod 50 % využiteľnej vodnej kapacity. Pri nadmernej vlhkosti je obmedzený prístup kyslíka, ktorý je pri klíčení nevyhnutný. Nadbytok vody je v kombinácii s chladom pre klíčenie deštrukčným, teplota pôdy by pri klíčení nemala klesnúť pod 8 - 10 °C a obsah vody by nemal presahovať 95 % využiteľnej vodnej kapacity (VVK).
Sója vyžaduje za vegetáciu 600 - 700 mm zrážok, z toho 300 mm v dobe od kvitnutia do tvorby semien. Optimálna vlhkosť pôdy je 60 - 70%.
Pôda
Pre pestovanie sóji sú veľmi vhodné pôdy s neutrálnou pôdnou reakciou, stredné, humózne, výhrevné s dostatkom živín. Sója neznáša pôdy ťažké, kyslé a zamokrené.
Ochrana pred burinami
Sója nie je odolnou rastlinou proti burinám a zle znáša aj používanie herbicídov. Ako ju teda ochrániť od zadusenia alebo zatienenia parazitických rastlín? Jediným riešením je kvalitne vyčistená pôda od všetkej buriny. Pri studenšej jari neskorší termín sejby umožňuje vlnu skorých jarných druhov burín. Tie sa dajú zničiť plytkým obrobením povrchu. Pri väčšom množstve sóje sa často využíva dlhšie vzchádzanie sóje a likvidácia burín herbicídmi. Sója je citlivá na vedľajšie účinky herbicídov, preto by ste ich mali aplikovať vo vhodnej rastovej fáze a za vhodných klimatických podmienok. Ako už bolo spomenuté, základom úspešného boja proti burinám je kvalitne odburinený pozemok. Neskorší termín sejby umožňuje po jarnom urovnaní povrchu počkať na vlnu skorých jarných burín, ktoré zlikvidujeme plytkým obrobením povrchu pred alebo počas sejby. Herbicídna ochrana počas vegetácie je založená na dvoch ošetreniach, kde sa kombinuje preemergentné ošetrenie pôdnym prípravkom s následným postemergentným riešením neskoršieho zaburinenia. V prípade priaznivých vlahových podmienok a doznievania účinnosti herbicídov býva v sóji problém najmä s neskorším letným zaburinením, napr. mrlíkmi. Sója je veľmi citlivá na vedľajšie účinky použitých herbicídov. Je preto nevyhnutné aplikovať ich vo vhodnej rastovej fáze sóje a burín, a hlavne za vhodných klimatických podmienok. Porasty stresuje predovšetkým aplikácia herbicídov pri vysokej teplote a intenzívnom slenčnom žiarení, alebo vtedy, ak po aplikácii za tepla nasleduje ochladenie. Sóju je možné úspešne pestovať aj v ekologickom režime. Ak je docielené dobré fungovanie vzťahu pôda - rastlina, je symbiotický vzťah fixácie dusíka veľkou devízou, keďže túto živinu je v ekológii problém dodať. Alfou a omegou je tak úspešné regulovanie burín. Pestovatelia využívajú najmä prútové a rotačné brány, doplnené prípadne o plečky s prstovými sekciami pracujúcimi v medziriadku. Aj na Slovensku je možné vidieť porasty ekologicky pestovanej sóje, ktorá je v lete zaburinená menej ako tá konvenčná.
Prečítajte si tiež: Recept na fazuľovú polievku
Zber a skladovanie
Sója sa zberá pri vlhkosti do 18 %. Keď je prostredie vlhkejšie a pestovatelia sa rozhodnú porast nedesikovať, dochádza k problematickému dozrievaniu strukov a začínajú pukať skôr, nech ich stihnete dozrievať. Zároveň sa pri vyššej vlhkosti zvyšuje aj riziko mechanického poškodenia plodov a straty kvality. Aby ste predišli strate úrody zapríčinenej pukaním strukov, použite prípravky na báze lepidiel. O tom, koľko úrody nakoniec na poli vyzbierame, rozhoduje aj aktuálne počasie a agronomická disciplína. Nazbieranú sóju by ste mali umiestniť na suché a chladné miesto. Ideálna je špajza, pivnica alebo chladná izba na prízemí. Sója ukončuje vegetáciu koncom augusta a v prvej polovici septembra. Zber prebieha za plnej zrelosti, kedy listy žltnú, usychajú a opadávajú. Semená sú odrodovo sfarbené a tvrdé. Pri oneskorenom zbere sa otvárajú struky a nastávajú zberové straty. Veľmi nutné je správne nastavenie žacej mlátičky (zníženie otáčok bubna, zväčšenie medzery medzi bubnom a košom).
Choroby a škodcovia
Vyskytuje sa viac ako 100 druhov patogénov, z čoho asi 20 je hospodársky významných. V suchých rokoch sa choroby vyskytujú menej, takže pozornosť treba zvýšiť počas sychravej jesene.
- Vírusová mozaika - keď sa objaví v rastovej fáze, začne sa zosvetľovať žilnatina. V prípade starších rastlín sa striedajú svetlejšie a tmavšie plochy spolu s kučeravením listov. Vírus sa prenáša infikovaným osivom alebo prostredníctvom vošiek. Napadnuté rastliny bývajú menšie a klesá aj kvalita semien.
- Bakteriálna škvrnitosť - malé rastlinky môžu byť napadnuté už keď klíčia. Vtedy sa na nich objavia hnedé škvrny a postupne začne odumierať. Staršia sója má na sebe žlté škvrny nepravidelného tvaru. Po čase sa tvoria na listoch trhliny a niekedy môže dôjsť k opadaniu. Sóju ochránite dodržiavaním osevného postupu a agrotechnickými opatreniami.
- Pleseň sójová - u nás je to jedna z najčastejších chorôb. Prvými príznakmi sú menšie žlté škvrny, ktoré sú ostro ohraničené žilkami. Silno napadnuté listy sa skrúcajú a niekedy predčasne odpadávajú. Choroba dokáže prezimovať v odumretom pletive listov.
- Fuzariózy - objavujú sa v ťažších a mokrých pôdach. Nevýhodou je obrovská strata rastlín po napadnutí, úroda sa môže zmenšiť až o 50 %. Najčastejšími druhmi fuzariózy je Fusarium oxysporum, Fusarium solani a Fusarium culmorum. Sú pôvodcom hniloby koreňov, nadzemná časť vädne a listy pomaly hnednú. Pri výskyte tejto choroby treba pestovať odolnejšie odrody.
- Biela hniloba - čoraz častejšie sa u nás vyskytuje aj táto choroba, zvlášť v oblastiach s repkou. Pri infekcií sa objavujú svetlé škvrny, pletivo mäkne a odlupuje sa z neho pokožka. Napadnuté rastliny sú plnené bielou tekutinou, ktorá sa šíri až do listov. Aby ste sa hnilobe vyhli, nemali by ste pestovať sóju na pozemkoch kontaminovaných bielou hnilobou.
- Koreňová spála - po vytiahnutí koreňov môžete vidieť tmavé škvrny. To indikuje koreňovú spálu. Veľká časť napadnutých rastlín odumiera ešte pred vzídením. Patogén sa rozkonári v pravých uhloch a má hnedú farbu. Spála prežíva vo forme sklerócií alebo mycélia. Optimálna teplota pre vývoj tohto patogénu je 24 - 30 stupňov Celzia pri vyššej vlhkosti.
Výživová hodnota a význam pre zdravie
Glycine max alebo aj sója fazuľová patrí medzi strukoviny s vysokým obsahom kvalitných bielkovín. Nachádza sa v nej až 40 % bielkovín podobného zloženia, akými sú bielkoviny v mäse. Z tukov sú v sóji hlavne polonenasýtené mastné kyseliny. Patria tam napríklad kyselina linolová, esenciálne mastné kyseliny a obe zastávajú dôležité funkcie v organizme. Z vitamínov sa v sóji nachádzajú vitamín E, A, C, K a vitamíny skupiny B. Z hľadiska výživových hodnôt má sója 446 kalórií na 100 gramov. Najväčší podiel majú proteíny (36,49 g), potom sacharidy (30,16 g), lipidy (19,94 g) a vláknina (8,54 g). Fazuľky sóje majú v sebe aj lecitín. Je dôležitý pre správnu činnosť nervového systému a znižuje zlý cholesterol v krvi. Vďaka množstvu vitamínov a minerálov má sója komplexné účinky pre naše zdravie. Upravuje činnosť trávenia, reguluje a optimalizuje činnosť ciev. Slúži ako prevencia osteoporózy, chráni aj pred chorobami srdca. Sója tiež reguluje hladinu krvného tlaku a optimalizuje činnosť ciev. Pri cukrovke ju odborníci odporúčajú na zníženie potrebnej dávky inzulínu.
Edamame - špeciálny druh sóje
Na rozdiel od bežnej sóje, ktorá sa necháva dozrieť do úplne botanickej zrelosti, sa edamame zbierajú ešte za zelena. Táto výživná zelenina si získava čoraz viac priaznivcov a osivo je u nás tiež dostupnejšie. Ak máte chuť vyskúšať niečo nové alebo ste si edamame už stihli obľúbiť, pestovanie vlastných fazuliek vám prinesie úžitok aj radosť. Zelené fazuľky edamame vynikajú vysokým obsahom vlákniny, esenciálnych kyselín a bielkovín. Sú vhodnou alternatívou k živočíšnym produktom. Okrem toho obsahujú množstvo cenných minerálov, napríklad vápnik, ktorý reguluje hladinu cukru v krvi a zmierňuje prejavy predmenštruačného syndrómu. Významný je aj obsah vitamínu K a kyseliny listovej, vhodnej pri vývine detí a pre tehotné mamičky. Podporujú tiež tvorbu červených krviniek a správny vývoj mozgu. Edamame však nie sú len zdravé. Majú príjemnú chuť a štruktúru, čím si získavajú čoraz väčšiu popularitu po celom svete. Rozšírili sa k nám z Ázie, pravdepodobne zo severnej oblasti Číny, kde sa pestujú už vyše 6 000 rokov. Patria k obľúbeným surovinám ázijskej kuchyne a odtiaľ pochádza aj ich názov. Zelené fazuľky sú veľmi výživné a majú príjemnú až sviežu chuť. Edamame sú v skutočnosti mladé sójové bôby. Po dozretí získavajú podobu, ako ich poznáme. Semená edamame sú síce krehké a poddajné, no platí zásada, že sa nekonzumujú surové. Zbierajú sa celé struky, v nich sa obvykle varia, prípadne blanšírujú. Varením sa odstraňujú nestráviteľné zložky a zjemňuje ich štruktúra. Príprava tejto zeleniny je teda jednoduchá. Celé struky povaríme v slanej vode, prudko schladíme a vylúpeme zo strukov. Vkladáme ich už do vriacej vody a varíme 3 až 5 minút. Pridávame ich do šalátov, polievok, cestovinových jedál alebo „poké bowls“ - misiek s ryžou a prísadami. Sú skvelým obohatením mäsových jedál alebo zapekaných nákypov so syrom a inou zeleninou. Uvarené fazuľky vhodne doplnia šaláty, cestoviny alebo populárne poké bowl. Edamame pestujeme podobne ako iné strukoviny, avšak skôr na spôsob fazule ako hrachu. Sója, podobne ako fazuľa, neznáša mráz, a preto ju vysievame o niečo neskôr - koncom apríla. Sadenice vysievame v apríli po jednom semene do Jiffy-pot kvetináčikov alebo klasických sadbovačov. Po Troch zamrznutých (po 15. máji) ich môžeme vysádzať na záhony v spone približe 30 × 40 cm. Edamame sa pomerne bohato vetvia, preto nám nemusí byť ľúto ich vysievať nariedko. Pri zdravom vývoji priestor vyplnia plodnými „konárikmi“. Rastliny dorastajú do výšky až 50 - 80 cm, podobne ako príbuzný bôb. Ak chceme mať úrodu viackrát, je vhodné ich vysievať vo viacerých vlnách s odstupom približne 2 týždne. Obvykle totiž dozrievajú v rovnakom čase. Edamame pestujeme rovnako ako iné strukoviny. Edamame nie je náročná na pôdu. Ako typická rastlina z čeľade bôbovitých vytvára na koreňoch „uzlíky“, v ktorých prebývajú symbiotické baktérie. Najlepšie sa jej darí na teplých stanovištiach s ľahšou pôdou. Ak je pôda chudobnejšia, podporíme ju organickým hnojením. Od výsevu po zber uplynie približne 100 dní. Zbierame ich vo fáze, keď sú semená v strukoch už takmer plne vyvinuté, ale nie sú ešte stvrdnuté a majú svoju zelenú farbu.