Úvod
Sušienky Vesna sú neodmysliteľnou súčasťou sladkého dedičstva Slovenska, ktoré si pamätá nejeden z nás. Ich história je úzko spojená s vývojom potravinárskeho priemyslu na našom území, obzvlášť v období socializmu. Tento článok sa zameriava na históriu výroby trvanlivého pečiva na Slovensku, s dôrazom na sušienky Vesna, a ponúka pohľad na receptúry, ktoré sa v priebehu rokov menili. Pozrieme sa na podniky, ktoré sa zaslúžili o ich vznik a popularitu, a priblížime si, ako sa táto tradičná pochúťka udržala na trhu dodnes.
Začiatky Cukrovinkárskej Výroby v Trnave
História výroby cukroviniek v Trnave siaha až do začiatku 20. storočia. Podnikateľ Adolf Fischer požiadal už 18. januára 1905 o uvoľnenie pozemku na výstavbu továrne na čokoládu a cukrovinky. Jeho žiadosť bola schválená všetkými 70 členmi zastupiteľského zboru mesta. Výstavba továrne trvala necelý rok a stála 200-tisíc rakúsko-uhorských korún. Výroba v továrni bola odštartovaná ihneď po kolaudácii v roku 1906. Po roku 1910 dosahovala ročná výroba cukroviniek v továrni Fischer 160 ton ročne. Počas prvej svetovej vojny dosahovala ročná produkcia cukroviniek v Trnave už 400 ton ročne a do roku 1923 sa vyšplhala na 600 ton ročne.
Fischer a Figaro: Transformácia a Rast
V roku 1920 sa spoločnosť Fischer rozhodla svoj závod na výrobu cukroviniek rozšíriť. Táto investícia však vyústila do neschopnosti podniku splácať úver, a tak sa továreň dostala pod vedenie bývalej Slovenskej banky. Výroba však naďalej rástla a v roku 1927 opustilo jeho brány už tisíc ton cukroviniek. Dňa 13. apríla 1934 sa na riadnom valnom zhromaždení rozhodlo o novom názve podniku: Figaro, akciová továreň na čokoládu a cukrovinky v Trnave. Pri tejto príležitosti boli dohodnuté aj oficiálne názvy v nemeckom, maďarskom, francúzskom a anglickom jazyku.
V roku 1936 spoločnosť Figaro dostala povolenie na výrobu a predaj prípravku Šumivé prášky zn. Figaro Limond s prísadou umelého sladidla. Tieto šumivé prášky - šumienky - podnik vyrábal s citrónovou a malinovou príchuťou. Ich cena bola 20 halierov. Situácia v podniku, ktorý trpel platobnou neschopnosťou, sa zlepšila v roku 1939, zisky firmy začali prudko rásť a jej akcionári začali zvažovať výstavbu nového závodu. Novú továreň Figaro v Trnave postavili v rokoch 1941 - 1942 a o rok neskôr k nej firma pričlenila aj administratívnu a sociálnu budovu.
Povojnové Obdobie a Socializácia
V roku 1944 nastal opäť pokles v odbyte cukroviniek. Obmedzenie dodávok kakaových bôbov, ako aj dodávok cukru spôsobili pokles výroby spojený s podstatným znižovaním stavu pracovníkov. Výroba sa po dlhých vojnových rokoch znova naplno spustila až v apríli 1945. O štyri roky neskôr bolo Figaro rozhodnutím Povereníctva výživy začlenené do nového podniku Slovenské závody na čokoládu, cukrovinky a ovocné výrobky v Trnave. Už o rok neskôr bol však aj tento názov minulosťou a Slovenské závody na čokoládu a cukrovinky boli vyhláškou ministerky výživy premenované na Figaro, národný podnik, Trnava. K podniku boli postupne pričlenené aj závody Paserin a Arta v Piešťanoch, v ktorých sa vyrábali najmä roksové lízanky.
Prečítajte si tiež: Mastné sušienky: socialistická klasika
V päťdesiatych rokoch prebiehala v podniku rekonštrukcia a generálne opravy v hodnote 10,5 milióna korún. V roku 1958 bol podnik pričlenený do novozriadeného podniku Figaro Bratislava - bývalý Stollwerck a stal sa jeho závodom. K premenovaniu firmy Stollwerck v Bratislave došlo kvôli tomu, že majitelia značky Stollwerck sa ohradili voči používaniu ich mena. K novému organizačnému usporiadaniu Figara dochádza aj v rokoch 1963 a v roku 1968 všetky slovenské závody na výrobu cukroviniek prechádzajú pod riadenie odborového podniku Cukrovinky a kávoviny so sídlom v Bratislave.
Pečivárne Sereď a Vznik Sušienok Vesna
Národný podnik Slovenské pečivárne v Seredi vznikol v roku 1953, ku ktorému boli pridružené závody Studeník v Holíči, pernikáreň Danielis v Leviciach a práškareň v Leviciach, ktoré boli vyčlenené z podniku Stollwerck. Súčasťou pečivární sa stala aj prevádzka Maškrta v Piešťanoch, závod Hana v Ružomberku a závod Tatranka v Liptovskom Hrádku, ktoré boli dovtedy súčasťou považských mlynov. Ďalšie závody a prevádzky boli k Slovenským pečivárňam pričlenené zo Stredoslovenských a Nitrianskych mlynov.
Trvanlivé pečivo si ako doplnkový sortiment potravinárskych výrobkov postupne získavalo čoraz väčšiu priazeň kupujúcich a v roku 1962 sa v Seredi začalo s výstavbou nového pečivárenského závodu. Cieľom nového závodu bolo uspokojiť rastúce potreby spotrebiteľov, ako aj zvýšiť koncentráciu a špecializáciu výroby. V dôsledku toho došlo k zrušeniu niektorých neefektívnych prevádzok pečivární v Brodzanoch, Teranoch, Ružomberku, Piešťanoch, Kremnici, Zlatých Moravciach a Leviciach. V roku 1969 boli Slovenské pečivárne premenované na Pečivárne Sereď. Práve v Pečivárňach Sereď vznikli sušienky Vesna, ktoré sa stali obľúbenou pochúťkou.
Receptúry Socialistických Sušienok
Hoci presné receptúry sušienok Vesna z obdobia socializmu sú prísne strážené, je možné rekonštruovať základné zloženie a postupy na základe dobových receptov a spomienok pamätníkov. Typické socialistické sušienky sa vyznačovali jednoduchosťou a dostupnosťou surovín.
Základná Receptúra:
- Múka: Základom bola hladká múka, ktorá zabezpečovala krehkosť a jemnosť sušienok.
- Tuk: Používal sa rastlinný tuk alebo masť, ktoré dodávali sušienkam bohatú chuť a textúru.
- Cukor: Kryštálový cukor bol nevyhnutnou súčasťou pre sladkú chuť.
- Voda alebo Mlieko: Tekutina slúžila na spojenie ingrediencií a vytvorenie cesta.
- Kypriaci Prášok: Pridal sa pre ľahšiu a vzdušnejšiu konzistenciu.
- Arómy: Vanilková aróma alebo citrónová kôra sa používali na zvýraznenie chuti.
Postup:
- Suché ingrediencie (múka, cukor, kypriaci prášok) sa zmiešali v miske.
- Pridal sa tuk a tekutina, a všetko sa spolu vymiesilo na hladké cesto.
- Cesto sa vyvaľkalo a vykrajovali sa z neho rôzne tvary.
- Sušienky sa ukladali na plech vystlaný papierom na pečenie a piekli sa v predhriatej rúre dozlatista.
Pečivárne Sereď v Období Socializmu
V štyroch výrobných prevádzkach Pečivární Sereď sa spolu vyrobilo asi 24-tisíc ton pečivárenských výrobkov ročne. V období socializmu prevládal dopyt nad ponukou a celá kapacita sa bez problémov umiestnila na trhoch bývalých socialistických krajín, hlavne však v bývalom Československu. Táto skutočnosť spôsobila, že výrobky oboch výrobných závodov, Pečivární aj trnavského Figara, majú v bývalom Československu silnú tradíciu. Významná časť najslávnejších výrobkov oboch podnikov prežila z éry socializmu do súčasnosti. Spomeňme najvýznamnejšie z nich, z pečivárenských sú to - oblátky Horalky, Tatranky, Mila, Vesna, Lina, sušienky Romanca a Princezky. Z cukrovinkárskych výrobkov sú to napríklad Snehuľky či Banán v čokoláde.
Prečítajte si tiež: Spomienky na sladkosti
Vďaka nárastu výroby sa postupne počet zamestnancov v oboch výrobných závodoch zvyšoval až v období 80. rokov minulého storočia, dosiahol tisíc zamestnancov v štyroch prevádzkach Pečivární Sereď a okolo 400 pracovníkov v trnavskom Figare. Treba poznamenať, že výroba bola len sčasti automatizovaná a väčšina robotníčok a robotníkov vykonávala ťažkú monotónnu manuálnu prácu.
Privatizácia a Súčasnosť
V apríli 1990 sa trnavské Figaro stáva samostatným podnikom a o rok neskôr je na Ministerstvo poľnohospodárstva a výživy Slovenskej republiky adresovaná žiadosť o zmenu obchodného názvu štátneho podniku Figaro Bratislava. Táto žiadosť o zachovanie značky Figaro len pre trnavský štátny podnik nebola akceptovaná.
Po privatizácii závodov spoločnosťou I.D.C. Holding, a. s., sa začalo so systematickým investovaním do technológií, ktorých cieľom je zvyšovanie produktivity práce a znižovanie prácnosti. V súčasnosti akciová spoločnosť I.D.C. Holding ročne vyrobí a predá viac než 30-tisíc ton trvanlivého pečiva a cukroviniek. I.D.C. Holding zostal v rukách slovenských podnikateľov. Figaro Trnava ani Pečivárne Sereď nepodliehali vo svojej novodobej histórii častým zmenám majiteľov. Oba socialistické podniky sa začiatkom deväťdesiatych rokov minulého storočia stali súčasťou procesu privatizácie výrobných podnikov. Do tohto procesu sa zapojila aj spoločnosť I.D.C., s. r. o., ktorej spoločníkmi boli slovenskí podnikatelia Štefan Kassay a Pavol Jakubec. Obaja ovládajú po 50-percent akcií spoločnosti I.D.C. Holding až dodnes. Vďaka tomu si sušienky Vesna zachovali svoju kvalitu a dostupnosť aj v modernom svete.
Prečítajte si tiež: Overený recept