Obnova kultúrnych pamiatok a rozvoj miest na Slovensku

Rate this post

Článok sa zameriava na revitalizáciu kultúrnych pamiatok a rozvoj miest na Slovensku, pričom poukazuje na konkrétne príklady rekonštrukcií a iniciatív, ktoré prispievajú k zachovaniu historického dedičstva a zlepšeniu života obyvateľov.

Rekonštrukcia Mestského Úradu v Brezne

Mestský úrad v Brezne, národná kultúrna pamiatka, prechádza rozsiahlym procesom rekonštrukcie. Cieľom je zníženie energetickej náročnosti budovy, výmena okien, obnova strechy a fasády, pričom sa kladie dôraz na zachovanie pamiatkových hodnôt. Budova na Námestí gen. M. R. Štefánika 1 bola za národnú kultúrnu pamiatku vyhlásená v roku 1963. Súčasnú podobu získala v roku 1911, ale pôvodne to bol meštiansky dom postavený okolo druhej polovice 17. storočia. V roku 1910 bol objekt prefasádovaný a architektonicky bolo zvýraznené juhovýchodné nárožie.

Primátor Tomáš Abel uviedol, že ide o najrozsiahlejšiu obnovu za posledných 30 rokov so zameraním na energetické úspory. Projekt za viac ako milión eur má za cieľ zvýšiť energetickú efektívnosť budovy, predĺžiť jej životnosť a funkčnosť, zveľadiť majetok mesta a zachrániť historickú budovu. Rekonštrukcia sa realizuje so súhlasom Krajského pamiatkového úradu.

V rámci rekonštrukcie sa zrealizuje:

  • Zisťovanie stavu fasády a balkónu
  • Odoberanie foriem pre prácu v ateliéri
  • Meranie okien pre ich výrobu
  • Obnova strešnej krytiny a jej náteru
  • Výmena zastaraných okien za historické dobové s lepšími tepelnoizolačnými vlastnosťami
  • Prinavrátenie pôvodného secesného vzhľadu oknám
  • Sanácia vlhkosti obvodových múrov
  • Výmena osvetlenia za efektívnejšie
  • Obnova vykurovacieho systému a kotolne
  • Zateplenie podlahy podkrovia

Celková farebnosť budovy bude zodpovedať obdobiu poslednej veľkej prestavby, teda secesnej stavbe. Renovácia objektu mestského úradu výrazne zníži jeho energetickú náročnosť a výdavky na prevádzku. Práce by mali trvať do konca júla 2026.

Prečítajte si tiež: Recepty pre zemiakový šalát

Zlatá Prievidzská Cesta

Zlatá prievidzská cesta je prehliadkový okruh mestom Prievidza, ktorý zavedie návštevníkov do minulosti a priblíži najvýznamnejšie momenty v dejinách tohto historického mesta. Skúsený sprievodca prevedie trasou plnou architektonických pamiatok, pamätných miest aj zabudnutých objektov, ktoré kedysi formovali podobu mesta.

Železničná Doprava v Prievidzi

V Rakúskej monarchii našla myšlienka budovania železníc svojich priaznivcov. Jedným z návrhov bolo viesť železnicu starou obchodnou cestou - Ponitrím. Rakúska spoločnosť StEG získala súhlas na budovanie trate do Veľkých Bielic v roku 1884. Predĺženie trate do Prievidze zrealizovala 18. apríla 1896 štátna organizácia MÁV.

Ďalšie železničné trate v okolí Prievidze:

  • Trať do Nitrianskeho Pravna, otvorená 31. októbra 1909
  • Trať do Handlovej, otvorená 15. februára 1913, s pokračovaním do Hornej Štubne, vybudovaným v roku 1931

Zavedením železničnej dopravy sa zvýšila aj návštevnosť Bojníc. Gróf Pálfi preto v roku 1907 vydal príkaz na zavedenie omnibusového spojenia z kúpeľov na Železničnú stanicu v Prievidzi, ktoré bolo zrealizované v roku 1909. Jednoposchodová budova železničnej stanice a jej pravé krídlo sú pôvodné z roku 1896. V roku 1913 sa uskutočnila prestavba celej stanice z 3 na 5 koľajovú.

Osobnosti a Inštitúcie v Prievidzi

Jozef Sivák bol národovec, pedagóg, publicista, politik a štátnik, ktorý sa radil medzi popredné slovenské politické osobnosti prvej ČSR a prvej Slovenskej republiky. V roku 1919 bol vymenovaný za školského inšpektora do Prievidze, kde pôsobil do roku 1925. Založil regionálny časopis Hornej Nitry Náš kraj a bol autorom prvých slovenských šlabikárov, čítaniek a učebníc pre ľudové školy.

Prečítajte si tiež: Skopové mäso v slovenskej kuchyni

Výstavbu Okresného zdravotno-sociálneho ústavu v Prievidzi pripravovali predstavitelia mesta už v roku 1926. Do prevádzky bol odovzdaný 28. septembra 1929. Pred budovou stojí pamätník padlým v I. a II. svetovej vojne, pôvodne pamätník ,,Nedáme sa!“ (1937).

Piaristický Kláštor v Prievidzi

V roku 1666 grófka Františka Kuenová - Pálfiová povolala do Prievidze piaristov z Poľska a ponúkla im vytvorenie rehoľného domu. Piaristi boli výslovne školskou rehoľou a do výučby prinášali najnovšie spôsoby výučby. Ich škola v Prievidzi bola na úrovni strednej školy, akú nemali ani oveľa väčšie mestá. Prvý kostol bol dokončený v roku 1676. Výstavba dnešného kolégia bola ukončená roku 1674. V rokoch 1734 -1739 pribudla jej južná časť s učebňami. Dnes tu sídli Základná škola a Gymnázium Františka Hanáka. Kostol bol vysvätený 19. augusta 1753.

Pod celým areálom budovy kláštora piaristov sa nachádza sústava chodieb s klenbami. Traduje sa, že v týchto priestoroch bola zamurovaná monštrancia. V roku 1963 bola pred piaristickým kostolom postavená socha Nepoškvrneného Počatia - Immaculata.

Mestské Výsady a Vzbura Žien v Prievidzi

Prievidza si oddávna budovala svoju mestskú organizáciu a získala mnohé výsady od panovníkov. V polovici 18. storočia sa bojnickí zemepáni snažili oslabovať postavenie mesta a získať jeho príjmy pre seba. Spor trval od roku 1765 do roku 1770. Mesto napokon o svoje výsady prišlo. Dňa 18. marca 1771 samotný akt prevzatia budov pivovaru a oboch mlynov prekazili ženy prievidzských mužov. Vzbúrené ženy sa zorganizovali pod vedením Anny Kardošovej.

Ďalšie Pamiatky a Udalosti v Prievidzi

  • Pamätná tabuľa prof. Dr. Jozefa M. Kirschbauma
  • Stromy republiky pred Úradom práce sociálnych vecí a rodiny
  • Synagóga židovskej náboženskej obce (1868-1980)
  • Dom Dr. Jána Čvikotu

Obec Častá

Obec Častá leží na juhovýchodnom úpätí Malých Karpát. Písomne je doložená v listine z roku 1296. V listinách z 13. a ďalších storočí je uvádzaná pod viacerými názvami - Shastus, Sathmansdorf, Sathmania, Schatmansdorf, Czasta, Czeste. V polovici 16. storočia sa tu usadilo niekoľko zemianskych rodín a chorvátski kolonisti. Medzi významné pamiatky v obci patrí kostol sv. Imricha, ktorý vznikol v 15. storočí. V Častej sa v roku 1750 narodil významný slovenský osvietenský spisovateľ, národný buditeľ Juraj Fándly.

Prečítajte si tiež: Cestoviny pre každého

Vernárska Tiesňava

Vernárska tiesňava je brána do Horehronia zo severovýchodu od Spiša. Je to pamätné miesto bojov počas Slovenského národného povstania (SNP) v jeseni roku 1944.