Slovenskí farmári bijú na poplach. Sektor mlieka čelí vážnym výzvam, od šírenia slintačky a krívačky až po ekonomické problémy a dopady klimatickej krízy. Tieto faktory ohrozujú produkciu mlieka, sebestačnosť Slovenska a stabilitu celého agropotravinárskeho odvetvia.
Slintačka a krívačka: Hrozba pre chovy a produkciu mlieka
Slintačka a krívačka je vysoko nákazlivé vírusové ochorenie, ktoré postihuje prežúvavce, najmä hovädzí dobytok, ovce, kozy a ošípané. Choroba sa šíri veľmi ľahko a rýchlo, priamym kontaktom s infikovanými zvieratami cez sliny, moč, trus alebo mlieko. Prejavy sú už v názve choroby: nakazené zvieratá nadmerne slintajú a krívajú pre bolestivé lézie na paznechtoch. Okrem toho sa prejavuje vysokou horúčkou (od 40 do 41 °C) a pľuzgiermi v ústnej dutine, na jazyku, papuli či rypáku.
V Európskej únii sa choroba objavila po vyše dvoch desaťročiach. Najskôr sa v januári objavila informácia o jej výskyte v Nemecku a 7. marca v Maďarsku. Predtým bola v Európe naposledy zaznamenaná v roku 2011 v Bulharsku. Vypuknutie slintačky a krívačky v roku 2001 v Spojenom kráľovstve viedlo k utrateniu viac ako šiestich miliónov zvierat, pričom priame a nepriame náklady sa priblížili k šiestim miliardám eur.
Na Slovensku sa slintačka a krívačka neprestáva šíriť. Aktuálne je potvrdených päť ohnísk, pričom posledné zasiahlo jednu z najväčších fariem na produkciu mlieka v obci Plavecký Štvrtok. Táto situácia spôsobila významné straty v produkcii mlieka, ktoré predstavujú približne 7 % celkového objemu slovenského mlieka. Nákaza zasiahla predovšetkým mliekareň Euromilk vo Veľkom Mederi a Agro Tami v Nitre.
Keď sa nákaza zanesie do chovu, je už na riešenie neskoro. Preto sú kľúčové preventívne opatrenia: prísna kontrola vstupu na farmy a neustály monitoring zvierat. Slovenskí chovatelia už dostali od veterinárov zoznam odporúčaných opatrení. „Medzi zvieratá môžu ísť len tí zamestnanci, ktorí pri nich priamo pracujú. Sfunkčnené sú dezinfekčné brody, dezinfekcia osôb a áut,“ hovorí Martin Nevoľný, riaditeľ Slovenskej asociácie chovateľov ošípaných. Zdôrazňuje, aby podobné hygienické opatrenia zaviedli aj drobnochovatelia.
Prečítajte si tiež: Recepty pre zemiakový šalát
Štátna veterina okamžite po zistení vírusu v Maďarsku vyhlásila stav mimoriadnej núdze. Kontroluje sa doprava na hraničných priechodoch, ako aj hospodárske chovy v desaťkilometrovom okruhu od maďarského ohniska. Spadajú do neho okresy Dunajská streda a Komárno. V týchto oblastiach je teraz zakázaná preprava zvierat aj surového mlieka či mäsa a organizácia trhov a výstav so zvieratami.
Podľa predsedu Slovenského zväzu prvovýrobcov mlieka Alexandra Pastoreka prišla kríza v najhoršom možnom období pre sektor. Vlani sa po dlhých rokoch podarilo spomaliť tempo úbytku fariem s dojnicami. Kým v minulých rokoch ich brány definitívne zavrelo v priemere dvadsať podnikov, v roku 2024 „len“ štyri. Za ostatných 17 rokov nevznikla žiadna nová farma s mliekovým dobytkom. Počty kráv sa vlani znížili o 2 700 kusov na celkový počet 179 tisíc. „Investičná obnova chovov v porovnaní napríklad s obnovou chovov po vtáčej chrípke by bola nemožná.
Dopady na produkciu a sebestačnosť Slovenska
Likvidácia fariem znamená výpadok produkcie mlieka na úrovni 54 miliónov kilogramov ročne. Slovensko je v produkcii mlieka sebestačné na 80 %, no aktuálna situácia môže znížiť túto sebestačnosť pod hranicu 70 %. Farmári zaviedli prísne opatrenia na prevenciu šírenia nákazy. Na farmách sú zavedené dezinfekčné brody, brány a obmedzený pohyb osôb. „Nikto okrem zamestnancov živočíšnej výroby už do priestorov, kde chováme zvieratá, nevstupuje. Pripravujú sa aj ubytovacie kapacity pre pracovníkov, aby mohli zostať na farmách dlhodobo v prípade zhoršenia situácie.
Odborníci však varujú pred impulzívnym nakupovaním do zásoby, ktoré by mohlo spôsobiť krátkodobé výpadky niektorých produktov v obchodoch. Premiér Robert Fico odhadol škody spôsobené nákazou na desiatky miliónov eur. Farmy musia likvidovať nielen zvieratá, ale aj krmivo či podstielku. Obnova chovu bude trvať minimálne dva roky. „Je to komplexný problém - od strát zvierat po znehodnotenie krmiva a náklady na dezinfekciu.
Bezpečnosť mlieka a mliečnych výrobkov
Hygienici varujú pred konzumáciou nepasterizovaného mlieka či tepelne neupraveného mäsa, ako napríklad tatarák. Riaditeľka Potravinárskej komory Slovenska Jana Venhartová zdôraznila: „Výrobky, ktoré prešli tepelným spracovaním, sú bezpečné pre spotrebiteľa. Podľa odborných štúdií je pravdepodobnosť prenosu vírusu slintačky a krívačky na človeka veľmi nízka.
Prečítajte si tiež: Skopové mäso v slovenskej kuchyni
Slintačka a krívačka sa prenáša na človeka len veľmi vzácne. Existuje len niekoľko zdokumentovaných prípadov ľudskej infekcie. Človek sa môže nakaziť kontaktom s infikovaným zvieraťom alebo nedostatočnou tepelnou úpravou kontaminovaného mäsa či mlieka. Prejavuje sa horúčkou, malátnosťou a podobne ako u zvierat pľuzgiermi: na nohách či rukách a v ústach. Infekcia u ľudí má zvyčajne mierny priebeh a spontánne sa uzdraví.
Reakcia EÚ a opatrenia
Pre tieto situácie v Únii funguje systém rýchleho varovania na oznamovanie nákazy v členských krajinách. Európska komisia 11. marca prijala dočasné núdzové opatrenia v súvislosti s výskytom ochorenia v Maďarsku. Spoločná poľnohospodárska politika EÚ má na riešenie výnimočných narušení trhu krízovú finančnú rezervu. O finančnú pomoc nežiada farmár, ale štát. Musí pri tom dokázať, že prijal všetky potrebné veterinárne opatrenia vrátane kontroly, monitorovania a preventívnych opatrení.
Slovenskí farmári ale od EÚ budú žiadať ešte jednu pomoc. Gajdoš hovorí, že Česko a Poľsko zákazom dovozu rizikových potravín zo Slovenska porušuje pravidlá európskeho trhu. Poľsko a Česká republika už zakázali dovoz slovenských mliečnych výrobkov vrátane pasterizovaných produktov. To môže mať negatívny dopad na slovenských výrobcov.
Ďalšie riziká a výzvy v mliečnom sektore
Okrem slintačky a krívačky čelí mliečny sektor aj ďalším výzvam. Jednou z nich je klimatická kríza, ktorá ohrozuje produkciu mlieka. Kravy doja v horúčavách menej, stačí jediný tropický deň. Kvôli globálnemu otepľovaniu sa znižuje presnosť predpovedi počasia, ktorá je tak dôležitá pre zostavenie a dodržanie plánov rastlinnej produkcie. Mimoriadne významnými sú obdobia vlhka, ktoré sa vďaka klimatickým zmenám stále skracujú a sú čoraz drastickejšie. Farmári sa preto presúvajú do vyšších polôh. Keďže ide vo väčšine prípadov o menšie rodinné farmy, nie veľké koncerny s početnými zdrojmi a sponzormi, takýto presun je mimoriadne náročný, vyžaduje veľa snahy aj peňazí.
Ďalším problémom je nadmerné množstvo sušeného mlieka v skladoch EÚ. Podľa najnovšej správy EÚ z minulého týždňa zásoby sušeného mlieka dosiahli 380 tisíc ton. Táto téma bude aj jedným z bodov diskusie na schôdzi ministrov poľnohospodárstva EÚ, ktorá sa koná v pondelok 29. V sklade v Herstale je pritom len zlomok z celkových zásob sušeného mlieka EÚ, ktoré sú rozmiestnené po celom bloku, hlavne vo Francúzsku, kde je uskladnených 72 tisíc ton. Zatiaľ čo cena čerstvého mlieka vzrástla, v prípade sušeného mlieka sa prepadla o tretinu v priebehu jedného roka. EÚ „kúpila mlieko za 18-20 centov a predáva za 11-12 centov“, teda so stratou.
Prečítajte si tiež: Cestoviny pre každého
Odvodové úľavy pre potravinárov a ich osud
Na odvodové úľavy pre potravinárov si posvieti Európska komisia (EK). Sociálna poisťovňa ju požiadala, aby preverila, či je takáto štátna pomoc v súlade s pravidlami Európskej únie (EÚ). Ak by nebola, potravinári by museli peniaze doplatiť a zaplatili by aj úroky a penále. Odpustenie odvodov z časti mzdy má zamestnávateľov v potravinárstve a živočíšnej výrobe aspoň na pol roka odbremeniť. Peniaze by mohli použiť napríklad na investície.
„Podľa EK je potrebné, aby Sociálna poisťovňa pripravila schému štátnej pomoci. Túto schému pomoci v súčasnosti pripravujeme, následne ju bude schvaľovať Protimonopolný úrad a následne pôjde na schválenie EK,“ vysvetlil hovorca Sociálnej poisťovne Martin Kontúr. Zákon už pritom platí a potravinári so sľubovanou pomocou počítajú. Komisia má 20 pracovných dní na to, aby rozhodla, či odvodová úľava je alebo nie je zlučiteľná s pravidlami EÚ. Preto nie je vylúčené, že potravinári pomoc stihnú čerpať tak ako ju poslanci schválili.