Slovensko-francúzske hospodárske vzťahy prešli od obdobia socializmu výraznou transformáciou a v súčasnosti sa dynamicky rozvíjajú. Táto analýza sa zameriava na vývoj týchto vzťahov, ich štruktúru a perspektívy, s prihliadnutím na historické kontexty a súčasné trendy.
Historický kontext hospodárskych vzťahov Československa
Počas obdobia socializmu v Československu boli zahranično-obchodné aktivity silne ovplyvnené politickou ideológiou a príslušnosťou k RVHP (Rada vzájomnej hospodárskej pomoci). Pozitívne vnímanie socialistického hospodárstva sa u ľudí dodnes spája aj s priaznivým hodnotením jeho konkurenčnej schopnosti na trhoch v zahraničí. U nemalej časti obyvateľov v súčasnosti panuje presvedčenie, že medzinárodný obchod v rámci RVHP bol efektívny a pre nás prospešný. Zároveň majú predstavu, že vývoz socialistického Československa bol vo svete úspešný a naše výrobky boli v zahraničí veľmi vyhľadávané. Komunisti počas vyše štyridsiatich rokov vládnutia opakovali, že takáto ekonomická „spolupráca“ socialistických krajín je efektívnejšia a úspešnejšia ako kapitalistický medzinárodný obchod a pre ich občanov je prospešnejšia. Zdôrazňovali tiež, že socialistický tábor bude vďaka tomu ekonomicky sebestačný, teda že si vystačí bez obchodu so západnými kapitalistickými krajinami.
Zahraničný obchod v ére socializmu
Hlavný rozdiel medzi poňatím zahraničného obchodu a jeho cieľmi medzi vyspelými kapitalistickými krajinami a štátmi východného bloku spočíval v tom, že štáty riadiace sa marxisticko-leninskou ideológiou sa usilovali o maximálnu hospodársku a finančnú sebestačnosť (autarkiu), kedy by sa zahraničný obchod stal len pomocným zdrojom centrálne plánovanej ekonomiky. Cieľ úplnej ekonomickej sebestačnosti však bol z ekonomického pohľadu zvrátený a v praxi nerealizovateľný. V Československu bol zároveň zo zákona vývoz a dovoz všetkého tovaru monopolizovaný a vykonávať ho mohli len štátne podniky na tento účel zriadené ministerstvom obchodu. Zahraničný obchod v Československu a iných socialistických štátoch RVHP tak v značnej miere podliehal rozhodnutiam komunistických funkcionárov ZSSR.
Československo sa ako ekonomicky rozvinutá a priemyselná krajina dostalo do tohto spolku ekonomicky významne zaostalejších, ktoré pod taktovkou Sovietskeho zväzu očakávali od československej strany skôr pomoc ako vzájomne prospešný obchod. Československo v bartrovej (nepeňažnej) výmene nezriedka zamieňalo hotové výrobky za suroviny a energie, predovšetkým ropy a zemného plynu zo Sovietskeho zväzu. Československé výrobky síce mali vďaka rigidné nastaveným pravidlám zabezpečené odbytiská na trhoch štátov RVHP, avšak bez ohľadu na ich kvalitu a vynaložené náklady.
Ekonomický tlak na československé podniky z uvedených dôvodov preto zvonka nijako priamo nepôsobil a podniky nemali ani prístup k informáciám o realizačných cenách svojich výrobkov na zahraničných trhoch. Tieto údaje by napokon aj tak nemohli hrať nijakú rolu v ich ekonomickom rozhodovaní, keďže zahraničný obchod bol plne monopolizovaný a výroba riadená centrálne. Osobitným dôsledkom bola silná energetická závislosť našej ekonomiky od Sovietskeho zväzu, ktorá pretrváva dodnes v podobe závislosti Slovenska na dodávkach ropy, zemného plynu a jadrového paliva z Ruska.
Prečítajte si tiež: Objavte typické koláče východného Slovenska
Teritoriálna orientácia a štruktúra obchodu
Výrazná väčšina zahraničného obchodu bola realizovaná s inými socialistickými štátmi, predovšetkým členmi RVHP a do vyspelých kapitalistických štátov smerovala len menšia časť československého vývozu. To limitovalo devízové zdroje štátu a tým pádom i objem dovozu surovín, strojov a modernejších zariadení z týchto štátov. Podiel zahraničného obchodu socialistického Československa s vyspelými kapitalistickými štátmi na celkovom objeme zahraničného obchodu klesol z 46 % v roku 1948 na 15 % v nasledujúcom desaťročí a približne na takej úrovni bol aj začiatkom osemdesiatych rokov 20. storočia. Podobne aj podiel vývozu socialistického Československa do kapitalistických štátov klesol z 44 % v roku 1948 na 16 % v roku 1983.
Najväčšími odbytiskami československých výrobkov boli socialistické štáty, z nich najmä Sovietsky zväz. Československí producenti vyvážajúci na menej rozvinuté a menej náročné trhy postupne strácali so svojou západnou konkurenciou dych. Československé výrobky, ktoré v minulosti mali podľa týchto autorov „povesť vysokého vkusu a kvality“, tvorili v šesťdesiatych rokoch 20. storočia, najmä na západných trhoch, často len doplňujúci sortiment k akostne a cenovo menej náročným kategóriám produktov.
Okrem toho, že objem československého vývozu do socialistických štátov výrazne prevyšoval objem exportu na trhy vyspelých kapitalistických krajín, líšil sa aj svojou štruktúrou. Najväčšiu časť československého exportu do socialistických štátov tvorili stroje, zariadenia a nástroje, menším dielom sa na exporte podieľali priemyselné spotrebné tovary a palivá, minerálne suroviny a kovy. Z vývozu na trhy vyspelých kapitalistických krajín tvorili stroje a zariadenia relatívne menšiu časť. Pri vývoze do kapitalistických štátov pritom Československo muselo akceptovať trhové princípy. V obchode s inými socialistickými štátmi však naopak obchodná výmena v mnohých prípadoch vychádzala skôr z politických a ideologických požiadaviek než ekonomickej kalkulácie.
Zmeny po roku 1989
Po roku 1989 prešiel slovenský vývoz po tovarovej i teritoriálnej stránke zásadnou zmenou štruktúry. Do krajín bývalého socialistického bloku smeruje len menšia časť slovenského exportu - predovšetkým do susednej Českej republiky, Poľska a Maďarska. Až 88,5 % exportu zo Slovenska v roku 2018 smerovalo do krajín OECD, z toho výrazná väčšina (celkovo 84,9 %) do členských štátov EÚ. Najväčším dovozcom slovenských produktov je Nemecko, do ktorého v roku 2018 smerovalo 22,2 % exportu SR. Nasledujú Česko, Poľsko, Francúzsko, Maďarsko, Taliansko a Rakúsko. Z hľadiska tovarovej štruktúry v slovenskom exporte v roku 2018 dominovali stroje, prístroje, elektrické zariadenia a prístroje na záznam a reprodukciu obrazu a zvuku (31,3 % celkového vývozu), vozidlá a iné dopravné zariadenia (30,7 %).
Z uvedeného vyplýva, že kým počas socializmu smerovala veľká väčšina nášho exportu na menej rozvinuté socialistické trhy, slovenské výrobky sa v súčasnosti dokážu neporovnateľne lepšie uplatniť na rozvinutých západných trhoch.
Prečítajte si tiež: Prehľad druhov rýb Slovenska
Súčasné slovensko-francúzske hospodárske vzťahy
Slovensko francúzske hospodárske vzťahy sa v ostatných rokoch rozvíjajú veľmi dynamicky zvlášť v oblasti prílevu francúzskych investícií do SR ako aj rastu zahranično obchodnej výmeny. Ich prínos je citeľný aj pre makroekonomickú stabilitu SR predovšetkým v oblasti hospodárskeho rastu a exportnej výkonnosti slovenského hospodárstva. V mikroekonomickej oblasti predstavuje tiež rozsiahle príležitosti pre slovenské a francúzske podnikateľské subjekty predovšetkým v oblasti exportu a výrobných kooperácií. Vzájomná hospodárska spolupráca sa realizuje predovšetkým výmenou tovarov a služieb a v oblasti prílevu francúzskych investícií do slovenského hospodárstva. Cestovný ruch začína zohrávať taktiež významnú úlohu v kontexte vzájomných hospodárskych vzťahov. Jeho výkon z hľadiska celkovej spolupráce nie je zatiaľ veľmi významný, ale skrýva v sebe značný potenciál.
Obchodná výmena
Francúzsko naďalej aj v roku 2006 zostalo pri dovoze aj vývoze siedmym najväčším obchodným partnerom SR v rámci EÚ. V teritoriálnej skladbe zahraničného obchodu Slovenskej republiky predstavoval podiel slovenského dovozu z Francúzskej republiky 3,24 % a podiel slovenského vývozu do teritória reprezentoval 4,31 %. V hodnotovom vyjadrení predstavoval v r. 2006 slovenský objem vývozu do Francúzska Sk 53,41 mld (1 433,9 mil. €), v dovoze z Francúzska bol tento vo výške Sk 43,11 mld (1 157,5 mil. €). Z hľadiska vývoja vzájomného obchodu možno konštatovať, že medziročný obrat sa zvýšil o 31,2 % a dosiahol 96,5 mld. Sk, pričom pozitívne saldo bilancie dosiahlo 10,30 mld. Sk. V roku 2006 stúpol objem slovenského exportu do FR v porovnaní s celorokom 2005 o 37,6 % a objem dovozu z FR o 24 %. Hlavnými vývoznými položkami SR v r. 2006 boli stroje a prepravné zariadenia (52,5 %, najmä osobné automobily), trhové výrobky (23,1 %, najmä valcovaný materiál USS Košice) a priemyselné výrobky (13,7 %). Nosnými dovoznými komoditami SR z FR boli v r. 2006 stroje a prepravné zariadenia (51 %), chemikálie (19,8 %) a trhové výrobky (14,3 %).
Francúzsko v období január až jún 2007 je pri dovoze šiestym a pri vývoze piatym najväčším obchodným partnerom SR v rámci EÚ. V teritoriálnej skladbe zahraničného obchodu Slovenskej republiky predstavoval podiel slovenského dovozu z Francúzskej republiky 4,19 % a podiel slovenského vývozu do teritória reprezentoval 6,04%. V hodnotovom vyjadrení predstavoval slovenský objem vývozu do Francúzska 41,60 mld. Sk (1 221 mil. €), v dovoze z Francúzska bol tento vo výške Sk 29,45 mld.Sk (864,5 mil. €). Z hľadiska vývoja vzájomného obchodu možno konštatovať, že medziročný obrat sa zvýšil o 61,8 % a dosiahol 71,05 mld. Sk (2 086 mil. €), pričom pozitívne saldo bilancie dosiahlo 12,15 mld. Sk (356,7 mil. €).
Možno konštatovať, že v porovnaní rokov 2006 a 2005 v rovnakom období došlo k pozitívnemu posunu pri hodnotení obchodnej bilancie - SR zaznamenala jej aktívne saldo pri náraste exportu zo SR.
Investície
Prvé francúzske investície začali na Slovensko prichádzať od roku 1990. Jednalo sa predovšetkým o menších investorov v oblasti strojárenstva a potravinárskeho priemyslu. Významnejšiu prítomnosť však nadobúdajú až po príchode väčších investorov po roku 1991. Najskôr to bola Rhodia /predtým Rhone Pullenc/ svojou akvizíciou Chemlonu Humenné, ďalej Dalkia ako prevádzkovateľ ústredného vykurovania v Bratislave - Petržalke, France Telecom ako investor do mobilného operátora Globtel /dnes Orange/ ako aj banka Dexia, ktorá prevzala v roku 2000 kontrolu nad Prvou Komunálnou Bankou. Najvýznamnejšou francúzskou investíciou v roku 2001 bol vstup obchodného reťazca Carrefour na slovenský trh. K ďalším významným investíciám možno priradiť závod spoločnosti Plastic Omnium v priemyselnom parku Záhorie ako dodávateľa spoločnosti VW, ďalej Bacou-Dalloz v Partizánskom ako i kapitálový vstup Natexis Banques Populaires do Ľudovej banky. Ďalší významný francúzsky kapitálový transfer sa uskutočnil v roku 2002 24,5 percentným vstupom GDF /Gaz de France/ do SPP za 1,35 mld. V predmetnom roku sa tak Francúzsko zaradilo na tretie miesto v poradí zahraničných investorov v SR po Nemecku a Rakúsku.
Prečítajte si tiež: Slovenské polievky ideálne na zimu
Skutočný prielom v oblasti vstupu francúzskych investícií do SR však nastal v roku 2003, keď sa podarilo získať investičný projekt výstavby automobilového závodu PSA Peugeot Citroen do SR. Investícia v hodnote 700 mil. EUR sa realizuje v Trnave a plánuje sa vyrábať 300 000 automobilov ročne. Od roku 2009 to bude 450 000 automobilov ročne. Fabrika vytvorila zhruba 3 300 pracovných miest priamo a ďalších 6000 nepriamo v sektore služieb a výrobných dodávok. Očakávaný prínos z hľadiska exportu je zhruba 15-20 percent. Táto investícia sa stala sa aj významnou pozitívnou referenciou v procese akvizície ďalších investorov do SR. Výrobou modelu Peugeot 207 sa zaradila k ďalším dvom európskym závodom PSA, ktoré sa špecializujú na túto značku. Sériová výroba vozidiel sa v trnavskom závode začala v júni 2006. V tomto roku by sa v ňom malo vyrobiť približne 180-tis. áut, čo je približne trojnásobok minuloročnej produkcie. Automobilka investuje v tomto a budúcom roku približne 100 mil. eur do závodu s cieľom pripraviť fabriku na výrobu nového modelu. Ten by mal z výrobných liniek továrne vzísť do roku 2010, pričom jeho výroba je naplánovaná len na Slovensku.
PSA v kontexte s touto investíciou buduje v spolupráci so slovenskými a americkými partnermi /J T Global, GE Real Estate/ Priemyselný park v blízkosti závodu. V súčasnosti na Slovensku pôsobia viacerí francúzski investori ako napríklad VALEO a FAURECIA ako priami dodávatelia PSA, ďalej hutnícky koncern Arcelor, Air Liquide, Total, Hutchinson, VINCI s projektmi v oblasti infraštruktúry a ďalší. Rozhodnutím francúzskej automobilky PSA Peugeot Citroen vybudovať výrobný závod v …
Faktory ovplyvňujúce obchod
Jeden z výrazných proexportných stimulov SR však predstavuje spoločná obchodná politika EÚ, ktorá nám, ako členom únie, podstatne zjednodušuje vzájomnú komunikáciu a zároveň vytvára predpoklady na efektívnejší a koordinovaný prístup pri etablovaní sa na trhoch tretích krajín. Z pohľadu vnútorných faktorov bude ďalšie zvyšovanie slovenského exportu vo veľkej miere závisieť najmä od aktivity slovenských podnikateľských subjektov a od tovarovej štruktúry exportu SR. Popri už tradičných komoditách, akými sú stroje a prepravné zariadenia, oceliarske výrobky a ďalšie priemyselné výrobky, bude nevyhnutné prispôsobiť štruktúru vyvážaného sortimentu operatívnym požiadavkám partnera.
Francúzsky trh má široký záber a veľkú absorpčnú schopnosť a umiestniť sa na ňom dajú takmer všetky druhy tovaru. Táto skutočnosť je výzvou pre slovenské podnikateľské subjekty, ktoré majú na francúzsky trh bezbariérový prístup a vytvorené priaznivé podmienky v súlade s obchodno-politickými nástrojmi Spoločného trhu Európskej únie. V tovarovej skladbe slovenského vývozu je potrebné okrem trvalého odbytu najmä strojárskych výrobkov, trhových výrobkov a priemyselných výrobkov presadzovať aj nárast odbytu ďalších komodít, najmä chemického, farmaceutického, drevárskeho, drevospracujúceho a spotrebného priemyslu.
Perspektívne odvetvia
Perspektívnymi odbormi pre slovenských exportérov sú výroba spotrebných predmetov, automobilový a všeobecne kovospracujúci priemysel, kde Francúzsko stráca určité výrobné kapacity. Pokiaľ ide o vzrastajúce odbory, ide jednoznačne o automobilový, letecký a potravinársky priemysel, v menšej miere elektroniku. Tradične silné postavenie má módny a kozmetický priemysel. V útlme sa nachádza strojárenský, textilný a chemický priemysel. Hlavne tieto odbory presúvajú svoju výrobu do zahraničia, kde nachádzajú lepšie podmienky pre rozvoj. Veľmi sa rozširuje prax tzv. outsourcingu, keď francúzske firmy zadávajú vykonanie niektorých výrobných operácií zahraničnému partnerovi. Ide predovšetkým o strojárenstvo, v prvom rade o kovospracujúci priemysel. Príležitosti sú všeobecne v celom sektore strojárenstva.
Francúzsko: Ekonomický profil
Francúzsko je jednou zo zakladajúcich krajín EÚ a vo svojom dovoznom a vývoznom režime sa riadi zásadami Spoločného trhu EÚ a Spoločnej poľnohospodárskej politiky EÚ. Spoločná obchodná politika EÚ je záväzná pre všetky členské krajiny EÚ. FR teda aplikuje na dovozy z nečlenských krajín EÚ jednotný colný sadzobník EÚ. Územie EÚ je colnou úniou, tzn. že všetok pohyb tovaru medzi členskými krajinami je bezcolný. S vybranými štátmi má EÚ uzavreté (preferenčné) dohody o voľnom obchode, na základe ktorých je už pohyb tovaru, s výnimkou poľnohospodárskych položiek bezcolný (EZVO, kandidátske krajiny a niektoré ďalšie krajiny). V prípade poľnohospodárskych výrobkov stále ešte obchod niektorých citlivých položiek podlieha clu. Na vybrané poľnohospodárske výrobky sú vyhlasované množstevné kvóty, kedy dovážený výrobok v rámci kvóty podlieha nižšiemu, prípadne nulovému clu. Pre colné konanie sa vo FR používa Harmonizovaný systém EÚ. Clo sa platí z hodnoty tovaru CIF francúzska hranica (tzv. transakčná dohoda podľa Colného kódexu). Na preclenie sa odporúča uvádzať na faktúre cenu netto a neuvádzať osobitne rabaty, zľavy a pod., pretože v takomto prípade slúži za základ pre výpočet cla najvyššia uvedená cena. Francúzsky dovoz a vývoz je inak plne liberalizovaný. Dovoznému a vývoznému režimu podliehajú len dodávky vojenského materiálu. Každý vývoz musí byť osobitne povolený, licencia na vývoz sa vydáva na základe žiadosti, ktorú podáva výrobca alebo vývozca konkrétneho tovaru. Žiadosť o vývoz prerokováva komisia zložená zo zástupcov ministerstiev obrany, zahraničných vecí, hospodárstva a financií FR. Dovoz zbraní a vojenského materiálu podlieha taktiež dovoznej licencii.
Priemysel a poľnohospodárstvo
V priemyselnej vyspelosti je Francúzsko v svetovom rebríčku na štvrtom mieste (za USA, Japonskom a Nemeckom). Dôležitými priemyselnými centrami sú Paríž, Lyon, Bordeaux, Marseille a iné. Priemysel tvorí až 80 % francúzskeho vývozu len s tretinou ekonomicky činného obyvateľstva. Význam má tradičná výroba luxusných tovarov (parfumy, módne odevy a alkohol). Štát podporuje špičkovú výrobu (lietadlá (spolupráca na type Concorde), zbrane, automobily (Peugeot, Citroën, Renault), technologické zariadenia atómových elektrární, elektrotechnické a farmaceutické výrobky). Pre štruktúru priemyslu sú typické malé a stredné podniky, veľké podniky majú rozhodujúci podiel len v určitých odvetviach (napr. automobilový priemysel, výroba lodí a lietadiel a pod). Veľká časť financií je určená na výskum. Vďaka týmto financiám sa krajina stala priekopníkom vo výrobe vysokorýchlostných vlakov (vo Francúzsku majú názov TGV - Train de grande vitesse) na špeciálne budovaných tratiach. Takisto zaznamenali veľké úspechy v jadrovej energetike, telekomunikačnej.
Až do 2. svetovej vojny malo Francúzsko s výnimkou priemyselných centier vidiecky charakter a vynikalo tradičnou výrobou prvotriednych poľnohospodárskych produktov, najmä syrov a vín. Dnes je krajina najväčším producentom poľnohospodárskych produktov v Európe. Asi 54% z celkovej rozlohy štátu je využívaných na poľnohospodárske účely. Z toho 34 % je orná pôda. Rastlinná výroba za živočíšnou mierne zaostáva. K najvýznamnejším produktom rastlinnej výroby patrí najmä pšenica, kukurica, cukrová repa, ovocie a zelenina. Krajina je po celom svete známa výrobou vína z vínnej révy, ktorá je samozrejme vypestovaná v oblasti jej spracovania.
Vstup SR do EÚ
Vstupom SR do EÚ sa od 1. 5. 2004 pre slovenské firmy podstatne zmenil vývozný a dovozný režim do FR ako členskej krajiny EÚ. V rámci obchodu vo vnútri EÚ a teda aj do FR odpadlo pre slovenské firmy komplikované colné konanie, preukazovanie pôvodu tovaru, zriaďovanie colných skladov, platenie licenčných a certifikačných poplatkov, zrušil sa režim zušľachťovacieho styku a pod. Platí spoločný colný sadzobník EÚ, ktorý uplatňuje aj SR. Tovar pochádzajúci z EÚ nepodlieha obmedzeniam ani clám.