Úvod
Hrnčiarske remeslo na Slovensku prechádza zložitým obdobím. Mnohé tradičné techniky a postupy pomaly upadajú do zabudnutia, a preto je dôležité hľadať spôsoby, ako ich zachovať pre budúce generácie. Tento článok sa zameriava na špecifickú oblasť hrnčiarstva - výrobu zadymovanej keramiky - a hľadá možnosti, ako zabezpečiť, aby toto vzácne remeslo nezaniklo.
Zadymovaná keramika: Tajomstvo čierneho povrchu
Zadymovaná keramika predstavuje jedinečný druh keramiky, ktorý sa odlišuje od klasickej glazovanej keramiky svojím charakteristickým čiernym povrchom. Tento povrch sa dosahuje špeciálnym procesom vypaľovania v poľnej peci, kde sa výrobky po dosiahnutí žeravej teploty vzduchotesne uzavrú a zasypú veľkým množstvom dreva, najlepšie ihličnatého, pre jeho vysoký obsah živice. Tlejúce drevo spotrebúva kyslík a produkuje dym, ktorý preniká do pórov hliny a zafarbí ju na čierno.
História a rozšírenie zadymovanej keramiky
Výroba čiernej keramiky má hlboké korene a v minulosti bola rozšírená najmä v oblastiach, kde neboli dostupné glazúry. Majster Frankovič spomínal, že čiernu keramiku vyrábali najviac na juhu, okolo maďarských hraníc, a tiež v Maďarsku a Rumunsku. Dokonca aj v súčasnosti sa s ňou môžeme stretnúť u hrnčiarov z Poľska a Ukrajiny.
Funkčnosť a využitie
V minulosti sa zadymovaná keramika používala predovšetkým na výrobu úžitkových predmetov, ako sú nádoby na skladovanie potravín (masť, mlieko, zelenina, ovocie) a vody. Špecifické vlastnosti zadymovanej keramiky, ako napríklad nasiakavosť, sa využívali na udržanie chladu vody počas horúcich letných dní.
Tomáš Mihok: Strážca tradície
Jedným z posledných keramikárov, ktorí ovládajú tajomstvo zadymovanej keramiky na východnom Slovensku, je Tomáš Mihok z Kurimy. Jeho cesta k tomuto remeslu bola spojená s inšpiráciou od učiteľa Štefana Tomečka a neskôr od majstra Frankoviča.
Prečítajte si tiež: Recepty na chlieb z domácej pekárne
Začiatky a učenie
Tomáš Mihok začal s keramikou v 70. rokoch minulého storočia v dielni Štefana Tomečka v osade Dubie. Tam sa naučil základom točenia na kruhu a modelovania. Po presťahovaní do Kurimy si postavil vlastnú pec a začal vypaľovať keramiku. Neskôr sa dostal k majstrovi Frankovičovi, od ktorého prebral niektoré dekóry a typického vtáčika pre tradičnú Bardejovskú keramiku.
Spolupráca s ÚĽUV-om a prechod k zadymovanej keramike
Koncom 70. rokov sa Tomáš Mihok zamestnal v Ústredí ľudovej umeleckej výroby (ÚĽUV) a živil sa výhradne keramikou. Neskôr, počas pôsobenia v Bratislave, sa dostal k zadymovanej keramike a začal sa jej intenzívne venovať. Po návrate domov kombinoval učiteľské povolanie s výrobou čiernej keramiky.
Technológia a skúsenosti
Tomáš Mihok používal na vypaľovanie zadymovanej keramiky poľnú pec, v ktorej kúril ihličnatým drevom. Proces vypaľovania si vyžadoval veľa skúseností a odhadu. Dôležité bolo správne naukladať výrobky do pece, zvoliť vhodné drevo a odhadnúť množstvo potrebného materiálu.
Výzvy a budúcnosť zadymovanej keramiky
V súčasnosti je výroba zadymovanej keramiky na Slovensku na ústupe. Tomáš Mihok je jedným z mála, ktorí túto techniku ešte ovládajú. Dopyt po zadymovanej keramike je malý a zameriava sa skôr na zberateľov.
Hľadanie nástupcov
Tomáš Mihok vyjadril nádej, že sa ešte objaví nejaký nadšenec, ktorého by mohol naučiť tajomstvo zadymovanej keramiky. Avšak zatiaľ sa mu nepodarilo nájsť žiadneho učeníka.
Prečítajte si tiež: Tipy pre úspešné pečenie bezlepkového chleba
Možnosti zachovania remesla
Pre zachovanie zadymovanej keramiky je dôležité:
- Podpora remeselníkov: Zabezpečiť finančnú a materiálnu podporu pre keramikárov, ktorí sa venujú výrobe zadymovanej keramiky.
- Propagácia remesla: Zvýšiť povedomie o zadymovanej keramike prostredníctvom výstav, jarmokov a online prezentácií.
- Vzdelávanie a kurzy: Organizovať kurzy a workshopy, na ktorých by sa záujemcovia mohli naučiť základom výroby zadymovanej keramiky.
- Spolupráca s múzeami a galériami: Zabezpečiť, aby sa zadymovaná keramika stala súčasťou zbierok múzeí a galérií.
Hlinné pekárne a ponuka práce
Hoci sa článok primárne zameriava na zachovanie tradície zadymovanej keramiky, je dôležité spomenúť aj možnosti uplatnenia v oblasti hlinných pekární. Hlinné pekárne, ktoré vyrábajú keramické produkty, môžu ponúkať pracovné miesta pre hrnčiarov, modelárov a ďalších remeselníkov. Dôležité je aktívne hľadať takéto ponuky a podporovať rozvoj hlinných pekární na Slovensku.
Prečítajte si tiež: Všetko o domácej pekárni