Slnko, Seno, Slanina a Ich Vplyv na Histamínovú Intoleranciu a Tradičné Stravovanie

Rate this post

Hoci ešte pred časom len málokto poznal pojem histamínová intolerancia, v súčasnosti sa objavuje čoraz častejšie. Tento článok sa zameriava na histamínovú intoleranciu (HIT), jej súvislosť s tradičným stravovaním a potenciálny vplyv potravín ako slanina.

Čo je Histamínová Intolerancia?

Histamínová intolerancia (HIT) je porucha, pri ktorej dochádza k nedostatočnému rozkladaniu histamínu nahromadeného v tele. Histamín je chemická látka prirodzene sa vyskytujúca v ľudskom tele. Má veľmi dôležitú úlohu pri mnohých procesoch v organizme. Je napríklad zodpovedný za imunitnú odpoveď alebo prenos správ z tela do mozgu.

Rozdiel Medzi Intoleranciou a Alergiou

Ešte pred tým, ako sa dostaneme k histamínovej intolerancii ako takej, je dôležité, aby sme si vysvetlili rozdiel medzi intoleranciou a alergiou. Pri intolerancii hovoríme o neznášanlivosti určitých potravín. Táto neznášanlivosť sa prejavuje reakciou tráviaceho systému a čo je dôležité, nedochádza pri nej k tvorbe protilátok. Intolerancia vzniká vtedy, keď telo pociťuje nedostatok enzýmu alebo nedokáže spracovať chemické látky v niektorej potravine. Intolerancia má dlhší nástup a je pri nej rozhodujúce aj množstvo skonzumovanej potraviny. Reakcia na danú potravinu sa potom môže prejaviť aj o niekoľko dní.

Pri potravinových alergiách ide o problém imunitného systému. Nástup reakcie je rýchly, najneskôr sa objaví do 2 hodín od kontaktu s alergénom. Najčastejšie príznaky alergie sú zvracanie, hnačka, nevoľnosť, opuch hrdla, očí, jazyka, svrbenie a žihľavka. V horších prípadoch môže alergia spôsobiť aj pokles tlaku, stratu vedomia alebo anafylaktický šok. Pri alergiách je dôležité stanoviť alergén a vyhýbať sa mu úplne, prípadne v čo najvyššej možnej miere.

Príčiny a Diagnostika Histamínovej Intolerancie

Histamínová intolerancia (HIT) nastáva vtedy,keď je vo vašom organizme nepomer medzi množstvom histamínu a jeho odbúravaním v tele. Na základe tohto nepomeru potom dochádza k hromadeniu histamínu a následnému prepuknutiu príznakov intolerancie.

Prečítajte si tiež: Tienistá záhrada: Čo sadiť?

Áno, test na histamínovú intoleranciu je možné kúpiť i v lekárňach. Ide o domáce rýchlotesty, ktoré vám môžu pomôcť odhaliť, že máte nejaký problém. Áno, histamínová intolerancia sa môže prejaviť aj na koži. Najčastejšie začervenaním, svrbením, ale tiež môže dôjsť k zhoršeniu exému.

Manažment Histamínovej Intolerancie

Pokiaľ vám diagnostikovali histamínovú intoleranciu, vašim prvým krokom by mala byť nízkohistamínová diéta. Dôležité totiž je, aby ste znížili zaťaženie organizmu histamínom. Na jednej strane tak môžete urobiť konzumáciou vhodných potravín, no na tej druhej treba tiež dbať na to, ako je jedlo spracované, akú má potravina kvalitu a či je nutné ho ohrievať.

Na spracovanie histamínu v ľudskom organizme je potrebný enzým DAO. Ten sa nachádza v tenkom čreve a pomáha premieňať dráždivý histamín z prijatej potravy. Lieky ako také na histamínovú intoleranciu doposiaľ nie sú. Okrem nízkohistamínovej diéty vám však môžu pomôcť diabetické potraviny s obsahom práve enzýmu DAO. Medzi ďalšie doplnky, ktoré vám môžu pri intolerancii na histamín pomôcť, patrí napríklad moringa. Ide o rastlinu, ktorej listy obsahujú množstvo vysoko účinných látok pôsobiacich proti uvoľneniu histamínu a zápalom. Moringa navyše pôsobí regeneračne a hojivo na prebiehajúce ochorenia. Bioflavonoid quercetin je látka rastlinného pôvodu. Patrí k antihistaminikám a antioxidantom, ktoré sa nachádzajú v ovocí a zelenine - napríklad v cibuli, cesnaku, jablkách červenom hrozne a podobne. V prírodnej medicíne sa používa na ochranu ciev, je tiež zdrojom antioxidantov a má protizápalové účinky.

Histamínová Intolerancia a Probiotiká

Odpoveď znie: áno i nie. Histamínovú intoleranciu sprevádzajú často črevné problémy. Nie je však probiotikum ako probiotikum. Niektoré dokážu histamín produkovať, iné naň nemajú žiaden vplyv a dokonca sú také, ktoré ho dokážu degradovať.

Tradičné Stravovanie a Jeho Vplyv

S jed­lom sa prepá­jame so svo­jím prostredím a so Zemou samou, spoločným jed­lom sa prepá­jame navzájom ako ľud­ské spoločen­st­vo. Toto sú vážne veci - nehodí sa ich brať na ľahkú váhu. O jed­lo, jeho zaob­staranie, spra­co­vanie a prípravu sa vždy v min­u­losti starali hospodári: gazd­iná a gaz­da. Boli vážení, ctení a⁠ uzem­není - v spo­jení so Zemou ju vní­mali - cítili, čo potre­bu­jeme.

Prečítajte si tiež: Pestovanie slnkom zaliateho ovocia

Čím sa líši­lo vteda­jšie jede­nie od toho dnešného? Pred­ovšetkým si ľudia jed­lo vážili, stôl bol posvät­ným miestom, rov­nako ako pec a oheň, kde sa jed­lo pripra­vo­valo. S polia­mi, lúka­mi a les­mi mali ľudia osob­ný vzťah, ako aj so zvier­ata­mi a rastli­na­mi - cítili ich, vníma­li, cenili si ich a ctili. Zaobchádza­li s nimi úsporne - tak, aby z nich mali čo najširší osoh a straty živ­ot­nej sily boli čo naj­menšie. Jed­lo, ktoré jedli, odpoveda­lo ich nezried­ka telesne veľ­mi náro­čnému spô­sobu živ­ota. Jedli domá­ci kváskový chlieb, rôzne kaše, kys­lú kapus­tu, veľ­mi cenená bola slan­i­na, klobásy a syry nechá­vali vyzrieť za pôsobe­nia ušľachtilých plesní, mlieko píjali kys­lé, var­ili po­lievky. Jedli to, čo dané obdo­bie práve ponúka­lo, pesto­vali veľ­mi veľa dru­hov ovo­cia, ktoré rôzne uchová­vali a pripra­vovali.

Slanina v Tradičnej Strave a Histamínová Intolerancia

V kontexte histamínovej intolerancie je dôležité pozrieť sa na tradičné metódy prípravy a spracovania potravín, ktoré mohli ovplyvniť obsah histamínu. Napríklad, dlhé zrenie syrov a klobás môže zvýšiť obsah histamínu, čo môže byť problematické pre osoby s HIT. Na druhej strane, tradičné metódy fermentácie, ako napríklad pri príprave kyslej kapusty, môžu mať pozitívny vplyv na črevnú mikroflóru a imunitný systém.

V kontexte histamínovej intolerancie, slanina môže predstavovať problém. Slanina, obzvlášť tá, ktorá prešla dlhým procesom zrenia alebo údenia, môže obsahovať vyššie množstvo histamínu. Z tohto dôvodu sa osobám s histamínovou intoleranciou odporúča konzumovať čerstvé mäso a vyhýbať sa dlho zrejúcim alebo fermentovaným výrobkom. Avšak, kvalita a spôsob spracovania slaniny môžu mať vplyv na jej histamínový profil.

Fermentácia a Kvasenie v Tradičnej Strave

Naši sedli­ac­ki pred­kovia semená pred jede­ním zbavo­vali och­ran­ných prostriedkov - pro­tivýživových látok, ktoré se­mená prirodzene obsahu­jú. Semi­ačko si totiž v⁠ prvom rade pra­je vyk­líčiť a nebyť dovt­edy zje­dené. Orechy, stru­koviny a⁠ zr­ná pre­to obsahu­jú látky, ktoré v tele živo­čí­chov narušu­jú správnu čin­nosť tráve­nia a znemožňu­jú tak využiť niek­toré v semene obsi­ah­nuté živiny. Z⁠ tohto dôvo­du sa obil­niny a semená v min­u­losti vždy pred použitím ne­chá­vali napučať či na­klí­čiť, pražili sa ale­bo kvasili, prí­padne sa mleli na múku, z ktorej sa sprav­i­lo ces­to, kto­ré kys­lo a potom sa piek­lo. Dnes sa namiesto riad­ne­ho kvase­nia nepri­aznivé lát­ky zo zŕn odstraňu­jú spravid­la stro­jovým spra­co­v­aním.

Nie len semená sa kvasili - aj zelen­i­na čas­to pre­chádzala mliečnym druhom kvase­nia. Bunky rastlín majú totiž odol­nú bunkovú ste­nu a väč­šina živín je vnútri nich - práve kvase­nie ale­bo aj vare­nie bunkové ste­ny rozruší a⁠ živiny uvoľní. Do kys­lých polie­vok sa vtedy nepridá­val ocot - kys­losť bola dôsled­kom prirodzeného kvase­nia po tom, ako sa poliev­ka necha­la na teplej peci. Kvase­nie je tiež výborný spô­sob dlhodobého uchová­vania potravín - nie len kapu­stu je možné naložiť, mož­ností je neobmedzene! Zák­ladom kvase­nia je živá kultúra mliečne­ho kvase­nia - tá sa buď vytvorí z⁠ mikro­orga­nizmov prirodzene poletujú­cich v ovz­duší a⁠ ži­júcich na koreňoch rastlín či povrchu plodov - ale­bo tomu môžeme pomôcť. Výborným pros­triedkom pre rých­le pod­ni­ete­nie kvase­nia nalo­ženej zeleniny je naprí­klad kul­túra obsiah­nutá v kefí­rovej srvát­ke.

Prečítajte si tiež: Proces kvasenia a slnko

Mliečne výrobky a Tradičná Strava

Teším sa mlieku, ale pri­jí­mam ho len v podobe kefíru ale­bo dobre vyzretého syra. Surové mlieko totiž pre väčšinu dospelých ľudí nie je vhod­né, pre­tože už nema­jú enzým pre štiepe­nie mliečne­ho cukru - lak­tózy. Ťažkosti môže spô­sobo­vať ja mlieč­na bielkov­ina kazeín, ktorá je ťažko stráviteľná - hlavne ak bolo mlieko pas­ter­i­zo­vané: ohrev totiž zničí v mlieku prirodzene obsi­ahnuté enzýmy, ktoré by nám inak s jeho trávením pomohli. Mlieko nám potom väč­šom množstve vyslovene škodí. Keď už piť mlieko, tak kys­nuté! Kys­lé mlieko je vý­sledkom práce jednobun­kových mikroor­ga­niz­mov, ktoré tie pre nás nepriaz­nivé látky v⁠ mlie­ku trávia a premieňa­jú. Také­to kys­lé, bak­téria­mi riadne spra­co­v­ané mlie­ko, je pre nás už vhod­ne­jšie a mô­že nám prospievať - aj keď aj voči tomu sú výhrady a ne­platí to pre každého. Je samoz­rejme veľký rozdiel v tom, aká živá kultúra mlieko kvasí: jeden kmeň bak­térií jogur­tu toho spraví oveľa menej ako druho­vo veľ­mi rôznorodý mikro­bióm kefíru.

Čer­st­vo na­do­jené mlieko, ako ho poz­nali naši prar­o­dičia, býva­lo samovoľne osíd­ľované pestrou mikroflórou priro­dzene sa nachádza­jú­cou sa na ve­mene zdravej kravy. Kys­nu­tie tiež pod­porovali kul­túry, ktoré žili a samo sa zuš­ľachťovali na dlho­dobo opa­kovane použí­vaných nádo­bách. Pred rozšírením priemy­sel­ného potrav­inárst­va v 21. storočí sa mlieko nikdy pred výrobou syrov, kefí­ru či pred kys­nutí nepre­váralo. Ohrev či pas­ter­izá­cia síce ničí prí­padné chorobo­plod­né zárod­ky - zároveň však zničí aj živú mikroflóru mlieka, ktorá pred­stavu­je priro­dze­nú ochranu mlieka pred cud­zorodý­mi zárod­ka­mi. Keď dlhšie necháš na teple pas­ter­i­zo­vané mlieko, ono neskys­ne, ale začne smrdieť - pokazí sa. Ohrev tiež znižu­je do­stupnosť vita­mínov B6 a B12 a zhoršu­je už zmienenú stráviteľnosť mlieka, pre­tože ničí enzýmy. V praveku sa kvasi­lo v mechoch z⁠ bacho­rov pre­žú­vavcov, v ich črevách ale­bo v hli­nených nádobách na teple pri ohni, či jednodu­cho v jame v zemi vyst­lanej lis­tami. Kvase­nie a kys­nu­tie - cud­zím slovom fer­men­tá­cia - je vlastne vonka­jší druh tráve­nia, ktorý ľudia využí­vali odjakži­va. Kvasením a zrením nezried­ka nechá­vali pre­chádzať aj mäso rýb či diviny.

Význam Spracovania Potravín

„Je dôležité rozlišo­vať medzi tech­nika­mi spra­co­v­a­nia po­tra­vín, ktoré uchová­va­jú či zvyšu­jú množst­vo živín v potrave, a tými, ktoré nás o ne pripravu­jú. Mraze­nie všeobec­ne väčšinu živín uchová­va, nakladanie, fer­men­to­vanie a pridá­vanie bak­ter­iál­nych kultúr pod­ľa tradičných spô­sobov zvyšu­je dos­tup­nosť množst­va ži­vín tým, že zosilňu­je aktiv­i­tu enzý­mov. Suše­nie na slnku je pras­tarým spô­sobom konz­er­vo­va­nia potravín, ktorý živiny uchová­va a dokon­ca ich množ­stvo zvyšu­je. Mali by sme sa ale vyhýbať potrav­inám spra­co­vaným metó­da­mi, medzi ktoré patria vysoké teplo­ty vráta­ne paste­rizácie, suše­nia za vysokých teplôt, spra­co­v­a­nia obil­ia za vysokých teplôt a tlaku (extru­dovanie) a tiež ole­jom získa­vaným extrak­ciou za vysokých teplôt a pomo­cou rozpúšťadiel.“ - Sal­ly Fal­lonová, Mary G. Enigová, PhD. Vyži­vu­jící tradi­ce. Strana 50.

Za celým záz­rakom kvase­nia sto­ja mikró­by druho­vo príbuzné či totožné s tými, ktoré máme sami v⁠ našom trávi­a­com ústro­jen­stve. Kvasené potraviny nám prospie­vajú vlastne aj spät­ne: posilňu­jú náš črevný mikro­bióm - to spolo­čenstvo malých bytostí vnútri nás. Tých­to máme v se­be viac, ako je buniek nášho te­la - črevné mikró­by sú totiž oveľa men­šie ako ľud­ské bunky. Naša črevná sús­ta­va je vstup­nou brá­nou do nášho tela a jej povrch je väčší ako ten našej kože. Je teda pocho­piteľné, že trávi­a­ca sús­ta­va je veľ­mi úzko pre­viazaná s⁠ obran­ným imunitn­ým sys­té­mom. Platí, že čím je črevná mikroflóra zdrav­šia, tým sme aj my voči cho­robám odol­nejší a celko­vo zdravší.

Kváskový Chlieb a Jeho Výhody

Ešte sa vrá­tim ku kys­nuté­mu pečivu. Done­dávna sa pri kys­nutí ces­ta nepouží­val z drož­dia vyrobený kvá­sok ale divo vypesto­vaný kvások, o ktorý sa starali v⁠ každej domác­nos­ti či pekárni. Zák­ladom takého­to kvásku sú jed­nobunkové bytosti pri­rodzene sa vysky­tujúce v pro­stredí, na zrne a na koreňoch rastlín. Tieto rôznorodé mikroor­ga­nizmy pre nás dokážu spra­covať obil­nú mú­ku oveľa dokonale­jšie ako jeden kmeň kvas­níc nachá­dzajúci sa v droždí. Okrem iného, dokážu pod­statne znížiť obsah lep­ku. Droždie sa zača­lo použí­vať pre­to, že pod­ni­eti rých­le a ľahko pred­ví­dateľné kysnu­tie, ktoré nemusí pre­biehať na dva razy, ako je tomu u kvás­ku - výrob­covia potom ľahšie dodrži­ava­jú zabehnutú nor­mu. Avšak, prá­ca chvat­ná málo plat­ná: naše telo po­tom zís­ka z⁠ chle­ba oveľa menej živín. Droždie nezvlá­da roz­ložiť všetky ne­prospešné látky, ktoré sa v⁠ zrne prirodzene vysky­tu­jú - pri­na­j­menšom pri celozrn­nom pečive je dô­ležité použiť doma chovaný divý kvá­sok.

„Doporuču­jeme použí­vať rôzne druhy celozrn­ného obil­ia, ale s dôležitým varovaním. Fos­for v otrubách celých zŕn je viazaný v⁠ látke zvanej kyseli­na fytová. Kyseli­na fytová sa viaže so žele­zom, váp­nikom, horčíkom, meďou a zinkom v črevnom trak­te a bráni ich vstre­bá­va­niu. Celozrn­né obilie tiež obsahu­je inhibí­to­ry (rušiče) enzý­mov, ktoré môžu narušiť tráve­nie obil­ia. Tradičné spoločnos­ti obvyk­le svo­je obilie pred konzumá­ciou namáčali či fer­men­to­vali, čo sú pos­tupy, ktoré neu­tral­izu­jú fytá­ty a inhibí­to­ry enzý­mov a⁠ ma­jú ten úči­nok, že natrávia obilie tak, aby všetky jeho živiny boli dos­tup­né. Klíčením, namáčaním cez noc a staro­módnym kva­sením kváskom možno docieliť tohto pro­ce­su natrá­venia v⁠ našich vlast­ných kuchy­ni­ach.“ - Sal­ly Fal­lonová, Mary G. Enigová, PhD. Vyživu­jící tradi­ce. Strana 25.

Chlieb ako Symbol Kultúry

Chlieb je viac ako len základ­ná potra­vina za pár eur zo sa­mo­ob­sluhy: ctili sa ním hos­tia, je to boží dar! Peče­nie chle­ba býva­lo niekedy hrdou výsadou slo­bod­ných ľudí. V⁠ koreňoslovných slovníkoch sa dočí­taš, že anglické vý­ra­zy pre šľachti­cov, pre paniu a pána, úzko súvisia s⁠ chle­bom. Slová „lady“ a „lord“ obsa­hujú staroan­glický slovný koreň „hlaf“, ktorý má v sú­čas­nej anglič­tine tvar „loaf“, s⁠ výz­namom: peceň (chle­ba). Pôvod­ný tvar slo­va lady do­slova zna­me­nal „tá čo pečie chlieb“ a⁠ slo­vo lord sa v pôvod­nej podobe vyk­ladá ako „stráž­ca chle­ba“ - bolo to oslove­nie pre gaz­du - hospodára. Slo­bo­da súvisí so samo­správou a hmot­nou a duchov­nou sebestačnosťou - s⁠ nezávis­losťou na cud­zích pánoch. Pred nás­tupom feu­dal­iz­mu sme žili v rodovej demokracii - v spoločnos­ti dedín a občín, kde každý muž a žena spravu­jú­ci vlast­nú hospodársku jed­notku boli slobod­ný­mi ľuď­mi. Znak­mi šľachty sú práve slo­bo­da a samo­sprá­va - hrdých a slo­bod­ných ľudí dopre­vádza­li dlhé vlasy a⁠ po­bočná zbraň, v staršej dobe sek­era či pal­i­ca. Šľach­ta súvisí so šľacht­ením: s vlast­ným rodom, ras­tom, rozvo­jom a⁠ zu­šľach­ťo­va­ním. Slo­bo­da nie je právom - ona je výsadou, na ktorú tre­ba vyrásť, vyspieť, dozrieť. Pred­pokladom slo­body je pochope­nie samého seba - chá­panie sa, pri­jí­manie sa, vlast­ná celistvosť. Do celku nás prepá­ja duša, telo a duch. Ako celiství a spo­jení s vlast­ným telom, zemou, prí­tom­nosťou - vtedy sme vedomí - vtedy vieme!

Cesta k Slobode a Zdraviu

Keď vykročíš k slo­bode - keď sa vzchopíš a pre­vezmeš zodpoved­nosť za vlast­né zdravie a stravu - tvo­je telo ťa samo navedie k tomu, čo je pre teba zrov­na dobré jesť. Dobrý spô­sob pre prečis­te­nie je dočas­né úplné vylú­čenie biele­ho peči­va, bielej ryže a rafi­no­vaných potravín: ole­jov a cukru. Môže to byť výzvou! Oveľa ľahšie býva vylúčiť zo svo­jho jedál­nič­ka mäsové výrobky: na ne totiž nebý­va vytvorená sil­ná závislosť. Pod­sta­tou škodlivosti a návykovosti výrobkov z bielej múky a biele­ho cukru je prud­ký výkyv hla­di­ny cuk­rov v⁠ kr­vi a násled­ný stav opo­je­nia, ktorý vyvola­jú. Cukry sa dostanú do krvi príliš rých­lo, lebo ich neza­brz­dia iné lát­ky, ktoré v prirodzenej strave cukry dopre­vádzajú. Rafi­nované - prečis­tené - prie­myselné výrobky sú zbavené min­erálov, vita­mínov a en­zý­mov, kto­ré sú nevy­h­nut­né pre správne stráve­nie cukrov. Pri trávení musia byť po­tom tieto chýba­júce výživové zložky dodané z⁠ telesných zásob. Koho by napad­lo, že na tanie­ri môže byť chy­ba nie len u mä­sa, ale v prílo­he? Že nie vajce je ťažkosťou, ale biely chlie­b?

Dôvod, prečo sú obchody plné biele­ho pe­čiva, ces­tovín, cu­kroviniek a sladených nápo­jov je ten, že tieto dlho vy­držia na poli­ci­ach a v skladoch. Za choro­by, ale aj za niče­nie ži­votného prostre­dia, môže viac ako jede­nie pocti­vých živo­číšnych výrobkov práve mono­kultúrne pesto­vanie obil­nín a stru­kovín a do­pyt po výrob­koch z nich: po bielej múke, bielej ryža, sóji, cukre či rafi­no­vaných ole­joch. Sprá­vne vedené pasienky môžu Zemi pro­spievať!

Pôst a Spoločné Stravovanie

Do Európy sa už nikdy nevráti v⁠ 17. Výborným pomoc­níkom pri zmene stravo­vacích zvy­kov je spomenutý jednodňový pôst. Na za­čiatku si to pýta pevnú vôľu, neskôr to už pôjde samo: telo si zvykne a raz za čas si samo očis­tu vypý­ta. V deň pôs­tu ne­bývam hlad­ný a čo viac, do­sta­vujú sa prí­jem­né poc­i­ty šťas­tia. Pôs­tom sa čistí nie len telo ale aj duch. Skús raz obedovať ako vte­dy, keď hostiny boli lie­čivým­i slávnosťa­mi. Vtedy, keď nebol každý zvlášť pono­rený do svo­jho osob­ného taniera… Jedlo sa spoločne a zo spolo­čného - veď sme jed­na veľká rod­i­na! Obe­to­vali sme jed­lo spoločné­mu celku, zo spoločných mís sme si lyži­cou na­čie­rali, zdieľali sme pokr­my. Videli sme, ako sme si všet­ci podob­ní a zároveň sme odlišní, ako sú naše chute a⁠ potre­by spolu vzájomne pre­vi­azané, v⁠ ko­le dáva­nia a⁠ pri­jí­mania… Sku­točným bohat­stvom je zdravie a živé napĺňa­júce vzťa­hy - tak si dopra­jme!

Živočíšne Tuky a Ich Význam

ho poľnohospodárst­va si ľudia najvi­ac cenili živočíšne tuky - mali na to dobrý dôvod: svo­je veľa-tisícročné skúsenos­ti. V tých­to tukoch je obsi­ahnutých veľa živín nevy­hnutných pre zdravý vývoj člove­ka - živín, ktoré si ľud­ské telo z rastlin­nej potravy vytvoriť nedokáže ale­bo dokáže len veľ­mi obmedzene. Naši pred­kovia vtedy vedeli, že pre silu a zdravie celého kmeňa je potreb­né, aby predo­všetkým mlado­manželia, tehot­né ženy a deti dostá­vali túto hod­not­nú potravu. Dokon­ca to sia­ha­lo až tak ďaleko, že boli kvôli tomu ochot­ní pod­nikať ozbrojené výpravy či nasadiť vlast­ný živ­ot pri nebezpečnom love. Neskôr, v časoch poľno­hospodárst­va a chovu dobyt­ka boli najväčším majetkom stá­da dobyt­ka - a tí, čo ich pás­li a strážili ich, poží­vali veľkú úctu. Naprík­lad sviniar - lesný pasti­er svíň - bol v stre­doveku váženým a uzná­va­ným človekom, podob­ne aj bača.

Zmena Názoru na Tuky

Názor na tuky sa obrátil v dobách priemy­sel­ného hos­po­dárstva. Stro­je umožnili ľahko obro­biť veľké polia a⁠ do­pestovať aj veľké množst­vo zrna a ole­j­natých semi­en. Lac­ne­jšie ako pre­háňať zvier­atá po pasienkoch bolo držať ich v maš­tali a kŕmiť pokose­nou suchou trávou, zrnom a⁠ ole­j­natý­mi semena­mi. Prvým dôsled­kom je, že tuk a mlieko zvier­at, ktoré sa neživia von­ku ich prirodzenou potravou nie sú tak zdravé a hod­not­né ako živočíšne výrobky pochádza­júce od ich šťastnej­ších príbuzných. Druhým dôsled­kom bolo, že priemy­sel sa musel starať aj o odbyt nových rafi­no­vaných rastlin­ných ole­jov a tukov. V záu­jme tých­to spoločnos­tí bolo podpo­ro­vať a platiť vedecké štúdie, ktoré by očiernili živo­číšne tuky v⁠ pro­spech rastlin­ných ole­jov a mar­garínov. Ruka v⁠ ruke z tým šla široká masmediál­na kam­paň vy­chva­ľujúca hydro­geni­zované mar­garíny ako zdravé pre srd­ce. Dnes vieme, že vte­dajšie mar­garíny, teda stužené rastlin­né ole­je, boli vyslo­vene jedovaté. Skús raz obedovať ako vte­dy, keď hostiny boli lie­čivým­i slávnosťa­mi. Vtedy, keď nebol každý zvlášť pono­rený do svo­jho osob­ného taniera… Jedlo sa spoločne a zo spolo­čného - veď sme jed­na veľká rod­i­na! Obe­to­vali sme jed­lo spoločné­mu celku, zo spoločných mís sme si lyži­cou na­čie­rali, zdieľali sme pokr­my. Videli sme, ako sme si všet­ci podob­ní a zároveň sme odlišní, ako sú naše chute a⁠ potre­by spolu vzájomne pre­vi­azané, v⁠ ko­le dáva­nia a⁠ pri­jí­mania… Sku­točným bohat­stvom je zdravie a živé napĺňa­júce…