Oravská Polhora, malebná obec ležiaca na úpätí Babej hory v Polhorskej kotlinke, je známa nielen svojou bohatou históriou a folklórnymi tradíciami, ale aj unikátnym prírodným bohatstvom - slaným prameňom. Tento jódobrómový prameň, známy ako Slaná voda, bol skúmaný a využívaný už v 16. storočí a v priebehu storočí zohral významnú úlohu v živote miestnych obyvateľov.
História Slanej vody
Prvé zmienky o slanom prameni v Oravskej Polhore pochádzajú už z roku 1550, kedy bol zakreslený do rukopisných máp minerálnych prameňov. Miestni obyvatelia využívali túto vodu s vysokým obsahom soli (až 50 g/1 kg vody) namiesto kuchynskej soli pri pečení chleba a príprave pokrmov. Voda bola tiež známa pre svoje liečivé účinky.
V roku 1550 Uhorská kráľovská komora vyslala do Polhory odborníkov z Hallstadtu, A. Kraisera a J. Milawera, aby preskúmali tamojšie slané pramene. V roku 1630 sa o pramene zaujímal kráľovský komisár G.
V 17. storočí sa objavil Wilhelm Thori, pôvodom z Gdaňska, ktorý získal od Leopolda I. Habsburského výsadnú listinu, ktorá mu umožňovala zabrániť ľuďom v užívaní prameňa bez zaplatenia dane. Thori sa vystatoval skúsenosťami pri objavovaní ložísk soli, ale ťažbu soli sa mu nepodarilo realizovať.
V rokoch 1752 až 1755 banskí odborníci zo Solivaru pri Prešove, J. Gemerka a M. Piller, skúmali tunajšie pramene. Začali hĺbiť šachtu vo vzdialenosti takmer 114 metrov od prameňov, ale ťažba soli by bola veľmi nákladná.
Prečítajte si tiež: Sladký a slaný Veľkonočný pletenec
Kúpeľníctvo na Slanej vode
V 19. storočí sa Slaná voda stala známou pre svoje liečivé účinky a začala sa využívať v kúpeľníctve. V roku 1843 vykonal L. Tognio prvú chemickú analýzu Slanej vody. V roku 1846 realizoval podrobný chemický rozbor vody z kúpeľného prameňa lekár a chemik K. Than.
Na základe rozborov 4. februára 1866 lekárske konzílium rozhodlo o chorobách, ktoré sú liečiteľné z prameňa Slanej vody v polhorských kúpeľoch. Išlo hlavne o strumu, skrofulózu, opuchliny, tuberkulózu, vodnatieľku, syfilis, kožné choroby a neurózy. Liečba prebiehala pitnými kúrami pri prameňoch, kúpeľnými procedúrami vo vaniach a prikladaním obkladov.
V rokoch 1863 - 1865 J. Pienčák a F. Skyčák uzatvárajú zmluvu za účelom oficiálneho zriadenie kúpeľov pri Polhore. Kúpele pôvodne tvorilo päť budov, hostinec a ubytovacie zariadenia. Prvým kúpeľným lekárom bol námestovský lekár F. Skyčák. V roku 1898 sa novými vlastníkmi kúpeľov stávajú J.I. Vigassy a Ľ. Fijalkovszky. Došlo k prebudovaniu kúpeľov a rozšíreniu na 10 budov. V roku 1905 okresný lekár v Námestove S. Steinhardt a obvodný lekár v Tvrdošíne Ž. Tandlich otvorili novovybudované detské sanatórium.
V tomto období informácie o Slanej vode publikovali viacerí autori napr. 1866: F. Skyčák, 1872: J. Hammerschmidt, 1876: F. Stein a 1906: Z. Tandlich. V roku 1909 bola udelená ochranná známka Hugovi Lasslauerovi na výrobu soľných pastiliek.
Kúpeľná sezóna bola prerušená v roku 1914 vypuknutím Prvej svetovej vojny. Po jej skončení boli kúpele zničené a začali chátrať. V rokoch 1941 - 1943 Robotnícka sociálna poisťovňa prejavila záujem o vybudovanie nových kúpeľov, ale udalosti Druhej svetovej vojny ukončili tieto plány.
Prečítajte si tiež: Tipy na slaný tvaroh
Súčasnosť Slanej vody
V súčasnosti sa Slaná voda využíva na vonkajšiu i vnútornú balneoterapiu. Voda sa pridáva do liečivých kúpeľov, obkladov či na kloktanie, pitie v malých dávkach a inhaláciu.
V Oravskej Polhore bol v rámci medzinárodného projektu sprevádzkované malé inhalatórium na jodo-brómovú slanú vodu spod Babej hory. V spolupráci s partnerskou obcou v Českej republike bol podaný ďalší medzinárodný projekt, ktorý je zameraný na výstavbu odparovne a sušiarne na slanú vodu.
V centre obce vyrástla Filagória - Soľanka so slanou vodou. Drevená filagória je rozdelená na dve polia vyplnené vetvami trnky, po ktorých steká slaná voda. Okolo centrálnej steny sa môžu pohybovať návštevníci a inhalovať slaný vzduch.
Pri hlavnej ceste sa nachádza verejné bezplatné parkovisko. 67 metrov od parkoviska je upravená studnička so slanou vodou. Na murovanom základe je drevená konštrukcia podobná altánku. Vo vnútri altánku sa nachádza kôš na odpadky. Voda sa nabera pumpovaním páky na studni. Voda je číra, bez zápachu, silno slanej, železitej chuti.
Turistika a aktivity v okolí Slanej vody
Oravská Polhora a okolie ponúkajú široké možnosti pre turistiku a aktívne trávenie voľného času. V rámci Programu Interreg Poľsko - Slovensko boli vybudované nové cyklotrasy typu singletrack z Oravskej Polhory, integrované cyklistické centrum, pumptrack a rozhľadňa popri cyklotrase.
Prečítajte si tiež: Slaný koláč v tvare slnečnice
Medzi obľúbené cyklotrasy patria: Červená Beskydská cyklomagistrála, Modrá Sihelné - Oravská Polhora, Žltá Hviezdoslavova hájovňa (Vonžovec - Pod Palkošom), Slaná voda - Vonžovec, Martoša - Jasenícka hoľa - Vonžovec, Polhorská Píla - Modralová, Modralová - Grunik, Modralová - Slaná voda - Oravská Polhora.
V obci Zawoja na poľskej strane hranice sa nachádza 8 nových cyklotrás rôznej obtiažnosti.
Kultúrne a spoločenské podujatia
Oravská Polhora je známa aj svojimi kultúrnymi a spoločenskými podujatiami. Medzi najznámejšie patria: Podbabiohorské slávnosti goralských dedín z okolia Babej Hory, Gajdovačka (medzinárodný festival gajdošov), medzinárodná súťaž O Zboroňovu nôtu, stretnutie 3 Polhôr, výstup k pamätníku pápeža J. Pavla II. na Babej Hore, skialpinistické a telemarkové stretnutie na Babej Hore.
Pamätihodnosti
Medzi pamätihodnosti Oravskej Polhory patria: Hviezdoslavova hájovňa na Podvrší, kamenný kríž z r. 1874, 2 tajchy na splavovanie dreva, rím. kat. kostoly B. S. Ježišovho z r. 1928 a 1971, zákopy a guľometné hniezda z 2. svet. vojny.
Záver
Slaný prameň v Oravskej Polhore je unikátnym prírodným bohatstvom, ktoré má bohatú históriu a ponúka široké možnosti využitia v kúpeľníctve a turistike. Obec Oravská Polhora sa snaží o obnovu tradície využívania slanej vody a rozvoj turizmu v regióne.
#