Zemiaky, často označované ako „druhý chlieb“, majú v Českej republike dlhú tradíciu. Avšak, dlhodobý pokles pestovateľských plôch vyvoláva otázky o budúcnosti tohto dôležitého odvetvia. Tento článok sa zameriava na pestovanie zemiakov v Českej republike, pričom zohľadňuje historický kontext, súčasný stav, trendy v šľachtení a dopady európskej poľnohospodárskej politiky.
História pestovania zemiakov na Slovensku
Kým v roku 1986 sa na Slovensku zemiaky zbierali z plochy 60 tisíc hektárov, v roku 1995 to bolo už len 39,9 tisíc hektárov a v roku 2004 len 24,2 tisíc hektárov. V roku 2012 dosiahla výmera zemiakov historické minimum, iba 8,9 tisíc hektárov.
Spotreba zemiakov na jedného obyvateľa za rok klesla od roku 1993 do roku 2014 o 47,2 % na 47 kg, čo predstavuje len 58,3 % odporúčanej ročnej dávky. Znížila sa aj spotreba chleba, hoci pomalším tempom (o 27,8 %), zatiaľ čo spotreba trvanlivého pečiva a cestovín vzrástla. Spotrebitelia uprednostňujú plodiny zo zahraničia a spracované potraviny z dovozu.
Súčasný stav pestovania zemiakov
Pre úrodu v roku 2014 boli zemiaky vysadené na ploche 9,3 tisíc hektárov, čo je o 2 % viac ako v predchádzajúcom roku. Z toho výmera skorých zemiakov klesla o 11,9 % na 910 hektárov. Podiel zemiakov na ornej pôde dosiahol 0,7 %. V roku 2014 sa zemiaky zbierali z výmery 9105,1 ha, čo znamenalo medziročný nárast o 1,4 %. Zber zemiakov prebiehal na mnohých miestach v zložitých podmienkach s obmedzením mechanizovaného zberu. Úrodu zemiakov poškodil výskyt mokrej hniloby a kováčika-drôtovca.
Na výške produkcie sa podieľalo jednak zvýšenie zberových plôch, ale aj úrodnosti zemiakov, ktorá sa medziročne zvýšila o 7,2 % na 19,64 t/ha pri zemiakoch spolu a o 1,5 % na 19,53 t/ha pri skorých zemiakoch. Produkcia zemiakov spolu sa zvýšila o 8,7 % na 178,8 tis. ton, pričom produkcia skorých zemiakov poklesla o 33,4% na 18 088,6 ton v dôsledku poklesu zberových plôch o 34,3%. Úrodnosť zemiakov spolu z 1 hektára bola v jednotlivých krajoch rozdielna. Pohybovala sa v intervale od 32,19 t/ha v Bratislavskom kraji po 10,77 t/ha v Banskobystrickom kraji. Najviac zemiakov z celkovej produkcie sa pozberalo v Bratislavskom kraji (23,7 %), potom nasleduje Trnavský kraj (20,4 %), Prešovský kraj (20 %), Žilinský kraj (10,6 %), Nitriansky kraj (10,4 %), Košický kraj (6,6 %), Banskobystrický (4,8 %) Trenčiansky (3,5 %). Úrodnosť skorých zemiakov bola najvyššia v Trnavskom kraji (28,46 t/ha) a najnižšia v Žilinskom kraji (7,93 t/ha).
Prečítajte si tiež: Kompletný sprievodca hranolkami
Ponuka a spotreba zemiakov
V hospodárskom roku 2014-15 sa celková ponuka zemiakov pre domáci agropotravinársky trh a vývoz medziročne zvýšila o 3,6 % na 328,4 tis. ton. Podiel dovezených zemiakov na celkovej ponuke poklesol zo 48,1 % na 45,6 %. Sadivo zemiakov sa na celkovom objeme dovezených zemiakov podieľalo 2,2 % a na celkovej ponuke 1 %.
Podľa údajov ŠÚ SR v hospodárskom roku 2014 - 15 potravinárska spotreba zemiakov medziročne poklesla o 0,7 %, spotreba sadiva sa zvýšila o 0,4 % a vývoz sa zvýšil o 20,4 %. Produkcia pokryla domácu potravinársku spotrebu zemiakov na 70,2 %. V hospodárskom roku 2015 - 16 sa odhaduje pokles produkcie zemiakov na výmere evidovanej k 20. 5. 2015 (8 109 ha), medziročne o 8,9 % na 162,8 tis. ton. Pri odhadovanom dovoze zemiakov aspoň v objeme roka 2014 - 15, by celková ponuka pre domáci agropotravinársky trh a vývoz mohla poklesnúť na 312,8 tis. ton. Domáca produkcia zemiakov by pokryla domácu spotrebu na 58,6 %.
Zahraničný obchod so zemiakmi
So zemiakmi dosahujeme záporné saldo zahraničného obchodu. V hospodárskom roku 2014 - 15 v porovnaní s rokom 2013 - 14 pokleslo záporné saldo so surovými zemiakmi o cca 12 % na 14 061,5 tis. €. Podľa ŠÚ SR sa v hodnotenom roku doviezlo 65 995,5 ton surových zemiakov spolu v hodnote 15 839,1 tis. €, čo bolo v porovnaní s predchádzajúcim rokom menej o 5 %. Z celkového objemu sa najviac surových zemiakov doviezlo z Českej republiky, z Francúzska a z Nemecka. Ďalšie väčšie objemy sa doviezli z Rakúska, Holandska a zo Španielska. V hodnotenom hospodárskom roku sa vo výrobkoch a polotovaroch doviezlo po konverznom prepočte 83,6 tis. ton zemiakov (okrem zemiakov na výrobu škrobu), čo znamená medziročné zvýšenie o 0,7 %. Zároveň poklesol vývoz prepočítaných surových zemiakov vo výrobkoch a polotovaroch o 10,2 % na 16,9 tis. ton. Z výrobkov sa na Slovensko najviac dovážajú krájané smažené a pečené zemiaky, ktorých sme len za posledný hospodársky rok doviezli 4 818,1 tis. ton v hodnote 12,7 mil.
Ceny zemiakov
Vývoj cien zemiakov na Slovensku na úrovni producentov a spotrebiteľov charakterizuje dlhodobo veľká kolísavosť. Priemerná cena producentov skorých konzumných zemiakov v roku 2014 v porovnaní s rokom 2013 poklesla o 19,4 % na 71,47 €/t. Priemerná cena za neskoré zemiaky sa zvýšila o 2,7 %, ale v roku 2015 poklesla o 7,7 % napriek nižšiemu odhadu produkcie. Spotrebiteľské ceny sa v roku 2014 do apríla držali nad úrovňou cien roka 2013. Od mája 2014 poklesli pod ceny predchádzajúceho roka. V roku 2015 kupovali spotrebitelia zemiaky za ceny nižšie ako v roku 2014 až do júna, kedy začali stúpať. Priemerná spotrebiteľská cena za rok 2014 bola nižšia oproti predchádzajúcemu roku o 21,7 %, a v roku 2015 poklesla medziročne o 5,6 %. Pre porovnanie za najvyššie ceny v rámci EÚ predávali v roku 2014 svoju úrodu producenti v Grécku, v Taliansku a vo Francúzsku. V susednom Česku dostali producenti za 1 tonu zemiakov 177,0 € a v Poľsku 124,5 €.
Situácia v EÚ
Podľa údajov FAO sa svetová produkcia zemiakov zvyšuje, no podieľa sa na nej najmä Ázia (Čína, India). Štatistika uvádzaná na Eurostat-e deklaruje údaje, podľa ktorých pestovateľské plochy zemiakov v priemere za celú EÚ klesajú. V roku 2014 poklesla produkčná plocha zemiakov v EÚ o 5,7 % na 1 641,7 tis. ha (v roku 2013 medziročne poklesla o 2,6 %). Napriek tomu sa v tomto roku zvýšila produkcia zemiakov v EÚ o 9,5 %. Najviac zemiakov sa urodilo v Nemecku, vo Francúzsku a v Poľsku. Na Slovensku sa pozberal približne rovnaký objem zemiakov ako v Chorvátsku, Bulharsku a v Litve. V roku 2015 vo väčšine krajín, ktoré uvádzali výmeru zemiakov došlo k poklesu výmery.
Prečítajte si tiež: Inšpirácie s cuketou a zemiakmi
Perspektíva odvetvia na Slovensku
Zmeny v agropotravinárskom sektore sa na Slovensku prejavili i v pestovaní zemiakov. Po zmene trhových podmienok sa zemiaky stali málo atraktívnou plodinou nielen pre poľnohospodárske subjekty, ale i pre samozásobiteľov. Nízke ceny a ponuka z dovozu spôsobili nezáujem o pestovanie zemiakov. Pokles pestovateľských plôch a domácej produkcie sa odzrkadľuje na rastúcom dovoze zemiakov a hotových výrobkov.
Rozhodovanie spotrebiteľa pre zemiaky ovplyvňuje okrem ceny i kvalita, zmena stravovacích návykov, spôsob balenia, tipy na prípravu konkrétneho pokrmu, sortiment ponúkaných potravín, atď. Na druhej strane však záujem producentov o pestovanie zemiakov ovplyvňujú v posledných rokoch čoraz viac výkyvy počasia, výskyt chorôb, dopyt po zemiakoch domácej proveniencie, možnosti vývozu.
Strategický plán SPP pre roky 2023 - 2027
V súvislosti s prípravou Strategického plánu SPP pre roky 2023 - 2027 odoslalo Ministerstvo pôdohospodárstva a rozvoja vidieka SR Európskej komisii na neformálnu konzultáciu aktuálnu verziu dokumentu spolu s prílohami. Hlavnou výzvou slovenského pôdohospodárstva v nadchádzajúcom období bude zabezpečenie zdravých a kvalitných potravín za primerané ceny. Predpokladom pre udržateľné hospodárenie a zabezpečenie rozmanitej stravy pre spotrebiteľov bude potrebné zvrátiť pokles produkcie ovocia a zeleniny a produktov živočíšnej výroby.
Strategický plán SPP podporí rast ekologického poľnohospodárstva, precízne hnojenie, znižovanie rizika pochádzajúceho z používania pesticídov, rozvoj šetrného pestovania zeleniny, zemiakov, jahôd, ovocia a viniča. Vyššie nároky na ochranu životného prostredia a na kvalitu a na množstvo potravín si budú vyžadovať aplikovať najnovšie technológie a inovatívne prístupy na všetkých úrovniach potravinového reťazca.
Pôdohospodárstvo čelí v súčasnosti aj výzve znížiť emisie skleníkových plynov a zlepšiť biodiverzitu. SR plánuje investovať do závlah a vodozádržných zariadení, ale aj vysádzať dreviny. Pozitívny vplyv na klímu bude mať celofarmová ekoschéma, ktorá zlepší štruktúru ornej pôdy, zníži eróziu a zvýši sekvestráciu uhlíka zatrávňovaním medziradí sadov a viníc a vytváraním ekologických prvkov v krajine. Strategický plán má za cieľ ozdravovať lesy a podporovať v nich prírode blízke hospodárenie. Taktiež sa podporia investície do projektov pozemkových úprav a financovanie spoločných zariadení a opatrení.
Prečítajte si tiež: Tipy pre dokonalé lekvárové pirohy
Cieľom SP SPP je zabezpečiť vhodné podmienky na podnikanie aj pre malé a stredné farmy a pre farmy podnikajúce v oblastiach s prírodnými a inými obmedzeniami. Nová SPP podporí mladých poľnohospodárov prostredníctvom vyšších priamych platieb a jednorazových podpôr, tzv. start-up grantov. Dôležitým aspektom strategického plánu SPP je zlepšenie spolupráce pôdohospodárov, potravinárov a lesníkov s odborníkmi z výskumných inštitúcii a univerzít, vzdelávanie a poradenstvo.
Dopad pandémie COVID-19 na trh so zemiakmi
Pandémia COVID-19 mala devastujúci účinok na trh so zemiakmi, čo ovplyvnilo ďalšie segmenty trhu so zemiakmi vrátane európskych organizácií výrobcov. Strata spôsobená krízou COVID-19 sa odhaduje na viac ako 400 miliónov EUR v rámci EÚ. Podľa prognóz OSN sa v nasledujúcich 30 rokoch svetová populácia zvýši o 2 miliardy na 9,7 miliárd v roku 2050. Tento nárast sám osebe znamená, že musíme zmeniť spôsob, akým potraviny pestujeme, produkujeme a konzumujeme. Produkcia potravín sa bude musieť zvýšiť, pričom je zároveň potrebné zohľadniť aj zmenu klímy.
Šľachtenie zemiakov: Minulosť, súčasnosť a budúcnosť
Šľachtenie rastlín je jednou z najdlhšie prebiehajúcich aktivít odhadovanou až na 10 000 rokov. Vývoj civilizácií sprevádzal úspech šľachtenia rastlín, aj keď to verejnosť neuznávala. Dôvodom môže byť nepochopenie toho, čo zahŕňa šľachtenie rastlín. Koncept šľachtenia rastlín sa vyvíjal v závislosti od času, v ktorom bol formulovaný, ale bez toho, aby sa stratila podstata umenia a vedy o manipulácii s rastlinami pre človeka.
Šľachtenie v masívnej miere umožnilo napredovaniu poľnohospodárstva a produkcii potravín, a tým aj masívnemu zníženiu potreby pracovnej sily v poľnohospodárstve a sústredeniu energie ľudstva v iných oblastiach. Aj keď existujú rozdiely medzi autormi, pokiaľ ide o ciele šľachtenia rastlín, jednou spoločnou témou je, že šľachtenie rastlín zahŕňa umenie a vedu s cieľom vyvinúť vynikajúce odrody. Potreba šľachtenia rastlín sa zvyšovala so zvyšujúcim sa počtom obyvateľstva na planéte. Ciele a výsledky šľachtenia sa stávali postupne kľúčovými a od ich dosiahnutia záviseli existenčné potreby ľudstva, t. j. výroba potravín, krmív, ale aj dôležitých surovín pre priemysel.
V súčasnosti existuje množstvo šľachtiteľských metód, ktoré umožnili a umožňujú zvyšovať potreby ľudstva. Napriek tomu stále dominujú v pestovaní vo svete, ale aj v SR biologické materiály a odrody získané klasickými technikami šľachtenia ako sú: šľachtenie líniových odrôd, šľachtenie samoopelivých odrôd, šľachtenie klonových odrôd a šľachtenie hybridov. Hoci vo svete sú niektoré spomínané novšie šľachtiteľské techniky značne rozšírené, v EÚ a rovnako v SR sú zakázané. Ide o všetky špeciálne šľachtiteľské metódy pomocou úpravy génov, ktoré umožňujú generovanie geneticky modifikovaných organizmov. Za súčasného stavu, po rozhodnutí Európskeho súdneho dvora z roku 2018, podľa ktorého úpravy genómov podliehajú smernici EÚ z roku 2001, ktorá zakazuje geneticky modifikované organizmy, nemôže byť táto technológia v EÚ použitá.
V súčasnosti vedci zo 120 ústavov z celej Európy požiadali európsku komisiu, aby zrušila rozhodnutie súdu. Tvrdia, že špecifické šľachtenie a úprava genómu sú zrýchleným ekvivalentom tradičných šľachtiteľských techník a mohli by zvýšiť genetickú rozmanitosť plodín, obmedziť používanie pesticídov a zlepšiť vývoj zdravých potravín. Holandsko a Estónsko vedú koalíciu 14 členských štátov EÚ, ktorá vyzýva budúcu Európsku komisiu, aby aktualizovala zákony EÚ o GMO, pokiaľ ide o takzvané nové techniky šľachtenia rastlín (NPBT).
K vylepšovaniu plodín šľachtením rastlín dochádza v súkromnom, ale aj verejnom sektore a trh s osivom je rozdelený na trh komerčný a nekomerčný. Spolu s vývojom moderných biotechnológií a genetického inžinierstva prešiel medzinárodný komerčný trh s osivom procesom koncentrácie, keď stále väčšie trhové podiely pripadajú malému počtu veľkých medzinárodných korporácií. S príchodom genetickej modifikácie plodín sa šľachtiteľské spoločnosti stále viac snažia chrániť svoje vynálezy prihlasovaním patentov na rastlinný materiál a produkčné techniky, čo vedie k nezhodám medzi poľnohospodármi, spoločnosťami a verejnosťou. Jedným z hlavných tém diskutovaných v tejto súvislosti je fakt, že patentované odrody nemôžu byť používané inými šľachtiteľmi k produkcii nových odrôd, čo by znižovalo konkurencieschopnosť najmä menších šľachtiteľských a osivárskych firiem na trhu s osivami v EÚ.
Dňa 19. septembra 2019 poslanci Európskeho parlamentu prijali uznesenie, kde sa uvádza, že nové odrody rastlín získavané tradičnými postupmi šľachtenia, ako je kríženie a selekcia, by sa nemali dať patentovať. Obávajú sa totiž scenára, že by sa patentované odrody plodín ocitli v rukách niekoľkých nadnárodných agrokorporácií. Tie by si potom mohli zvyšovať ceny, ako by sa im zachcelo. Pokiaľ v tejto súvislosti hovoríme o patentoch v rámci EÚ, tieto sú formou duševného vlastníctva, vďaka ktorým môžu ich držitelia zabrániť ostatným, aby vyrábali, používali alebo predávali ich vynálezy. Týmto spôsobom povzbudzujú investície do inovácií. Patentovateľné vynálezy musia byť nové, inovatívne a využiteľné v priemysle. Odrody rastlín, plemená živočíchov a biologické procesy vytvárania rastlín a živočíchov sa patentovať nedajú. Patentovať sa však môžu mikrobiologické procesy a ich výsledky. Problém tu však je v tom, čo sa pod tým presne rozumie. V súčasnosti šľachtitelia v rámci EÚ ako aj SR môžu svoje nové odrody chrániť prostredníctvom práv k odrodám rastlín.
Prvé pokusy so zlepšovaním odrôd na Slovensku sa objavili v roku 1870 s pšenicou ozimnou v Sládkovičove. Ako východiskové sa použili krajové odrody pšenice ozimnej, ktoré sa vylepšili hromadným výberom. V roku 1912 pred prvou svetovou vojnou vzniklo práve tu prvé šľachtiteľské pracovisko na území dnešnej SR, ktoré sa sústreďovalo hlavne na šľachtenie obilnín. V šľachtení sa vtedy uplatňoval vplyv Vysokej školy poľnohospodárskej vo Viedni s osobnosťami ako prof. Tschermak a Fruhwirth a Poľnohospodárskej akadémie v Magyarorváre (prof. Grábner). V tomto období najčastejšou metódou bol hromadný a individuálny výber. Kríženie sa využívalo len v malej miere. V medzivojnovom období vzniklo až 27 šľachtiteľsko-osivárskych pracovísk na území dnešnej SR, ktoré sa venovali širokej škále plodín. Po druhej svetovej vojne sa popri odrodách získaných výberom, začali objavovať aj odrody získané kombinačným krížením. V povojnovom období fungovalo až 18 pracovísk zaoberajúcich sa šľachtením rastlín, pričom väčšina z nich fungovala v iných organizačných štruktúrach až do roku 1990.
V súčasnosti je najväčším slovenským organizačným subjektom podľa počtu slovenských registrovaných odrôd Národné poľnohospodárske a potravinárske centrum (NPPC) s Výskumným ústavom rastlinnej výroby (VÚRV) a so svojimi tromi pracoviskami v Borovciach, Vígľaši-Pstruši a v Malom Šariši. Ďalšie subjekty venujúce sa tejto problematike v SR by sme zrátali na prstoch jednej ruky. Pre SR je teda nesmierne dôležité rozvíjať a udržiavať pracoviská, ktoré poskytujú v rámci vedecko-výskumného pokroku jednu z najvyšších pridaných hodnôt pre poľnohospodárstvo.
Európsky semenársky sektor, vývojári technológií a verejní výskumníci sú svetovými lídrami vo vývoji vylepšených metód šľachtenia rastlín. Toto odvetvie je vysoko inovatívne a investuje až 20 % svojho obratu do výskumu a vývoja, aby neustále poskytovalo poľnohospodárom tie najlepšie odrody, ktoré vyhovujú potrebám vysokoproduktívneho a udržateľného poľnohospodárstva, ako aj požiadavkám spotrebiteľov. V neposlednom rade sú alfou a omegou pri riešení nasýtenia obyvateľstva a hospodárskych zvierat. Toto všetko by malo mať MPRV SR na zreteli pri modernizácii tohto sektora v rámci SR (modernizácia technologická , prístrojová, strojová, personálna…). Najlepšie predpoklady pre tvorbu nových slovenských perspektívnych odrôd s aktívnym prístupom poľnohospodárskeho výskumu má v SR NPPC, ktoré spája výskumníkov, vedcov aj samotných šľachtiteľov. Táto organizácia sa môže oprieť o širokú vedeckú spoluprácu s domácimi, ale aj zahraničnými univerzitami a výskumnými pracoviskami v tejto oblasti. Má teda najlepšie predpoklady pre implementáciu európskych i svetových poznatkov v tejto oblasti do slovenskej poľnohospodárskej praxe.
V tejto súvislosti treba vyzvať slovenských pestovateľov, aby sa viac opierali o domáce šľachtenie a domáce odrody. Všeobecne platí, že najlepšie výsledky dávajú odrody šľachtené a dlhodobo skúšané tam, kde sa budú pestovať. Toto tvrdenie je umocnené v súčasnosti aj klimatickou zmenou, ktorá prebieha na Slovensku aj extrémnymi výkyvmi počasia v jednotlivých pestovateľských ročníkoch. Domáce odrody vytvorené v tejto geografickej oblasti môžu svojou plasticitou vo výkonnosti tlmiť tieto nepriaznivé faktory.
Odrody zemiakov a ich charakteristika
Na trhu existuje široká škála odrôd zemiakov, ktoré sa líšia svojimi vlastnosťami, ako sú napríklad:
- Skorosť: Veľmi skoré, skoré, stredne skoré a neskoré odrody.
- Varný typ: A (šalátové), B (prílohové), C (múčnaté), D (vhodné na spracovanie).
- Farba šupky a dužiny: Žltá, biela, červená, fialová.
- Tvar hľúz: Oválny, okrúhly, podlhovastý.
- Odolnosť voči chorobám: Pleseň zemiaková, vírusové choroby, hniloba.
Príklady odrôd:
- Adora: Veľmi skorá odroda, rýchly nárast hľúz.
- Anuschka: Veľmi skorá šalátová odroda, výborná chuť.
- Colette: Veľmi skorá konzumná odroda, pekný tvar hľúz.
- Impala: Veľmi skorá konzumná odroda, vhodná na letný a jesenný konzum.
- Viviana: Veľmi skorá prílohová odroda, kompaktná konzistencia.
- Leoni: Veľmi skorá odroda.
- Elfe: Skorá konzumná odroda, výborná chuť, vhodná na lúpanie a balenie.
- Julinka: Skorá konzumná odroda, veľmi dobrá chuť.
- Marabel: Skorá konzumná odroda, veľmi dobrá chuť.
- Malvína: Skorá slovenská konzumná odroda, pevná konzistencia.
- Magenta Love: Farebná odroda s unikátnou chuťou, vhodná na priamy konzum a uskladnenie.
- Monalisa: Dlho oválne hľuzy, výborná konzumná kvalita, vysoká úrodnosť, dobrá skladovateľnosť.
- Sunita: Skorá konzumná odroda, pekné vyrovnané oválne hľuzy.
- Violet Queen: Fialová odroda s unikátnou chuťou, vhodná na priamy konzum a uskladnenie.
- Campina: Rajonizácia pre všetky oblasti Slovenska, hladká šupka, nerozváraná, vynikajúcej chuti, veľmi vysoký výnos.
- Princess: Skorá šalátová odroda, žltá šupka, sýtožltá dužina.
- Agria: Najžiadanejšia odroda, oválny tvar, veľmi veľké hľuzy, tmavo žltá dužina, vysoko úrodná.
- Antonia: Šalátová odroda, lahodná chuť, vysoká výnosnosť, dlhá doba skladovateľnosti.
- Megan: Vhodné najmä ako prílohové zemiaky, ale aj na prípravu pečených a opekaných zemiakov.
- Merida: Konzumná odroda s vysokým výnosom stredných až väčších tržných hľúz.
- Talentine: Odroda zemiakov vhodná do šalátov - hľuzy sa nerozvárajú, je to vysokoúrodná odroda.
- Victoria: Výkonná odroda zemiakov typu Agria, ale s vyrovnanejšími hľuzami.
- Val Blue: Nová odroda zemiakov s tmavomodrou šupkou aj dužinou.
Pri výbere vhodnej odrody je potrebné zohľadniť klimatické podmienky, typ pôdy, účel pestovania (konzum, spracovanie) a preferencie spotrebiteľa.
Pestovanie zemiakov v záhrade
Pestovanie vlastnej zeleniny môže byť obohacujúce a pri správnom plánovaní si môžete vychutnať lahodnú domácu zeleninu priamo z vašej záhrady. Bez ohľadu na to, či ste začiatočník alebo skúsený záhradník, dôležitým krokom je nájsť si čas na plánovanie toho, čo a kedy budete tento rok pestovať.
Väčšina zeleniny sa vysieva v jarných mesiacoch medzi marcom a májom. Niektoré druhy zeleniny je možné vysádzať skôr alebo neskôr v priebehu roka, najmä ak vysievate zeleninu v interiéri alebo pareniskách predtým, ako ju vysadíte von. Výsev zeleniny môžete začať napríklad na parapete alebo v nevykurovanom skleníku.
Zemiaky na sene a slame
Zemiaky sú zelenina vhodná do chladnejšieho počasia a nie sú náročné, čo sa typu pôdy týka. Najideálnejší čas na výsadbu je však apríl. Sadbové zemiaky pred sadením musíme nechať naklíčiť. Vždy je najlepšie pripraviť pôdu hnojivom vopred, aby sme zaručili dobrú úrodu. Vyberte si slnečné miesto vo vašej záhrade s dobre odvodnenou pôdou a pripravte pôdu prekopaním a odstránením buriny alebo veľkých zhlukov nečistôt.
Tipy na pestovanie zemiakov
- Dodržiavajte optimálnu vzdialenosť medzi jednotlivými hľuzami cca 30 - 60 cm od seba, vysádzajte klíčkami nahor.
- Zemiaky dobre zalejte a pôdu udržujte vlhkú, ale nie podmáčanú.
- Ako rastliny rastú, môžete okolo nich nakopiť pôdu, aby ste podporili vyvíjajúce sa zemiaky.
- Keď listy rastliny odkvitnú a začnú odumierať, znamená to, že zemiaky sú pripravené na zber.