Úvod do Pozorovania Hviezdnej Oblohy
Pri pohľade na nočnú oblohu sa môže zdať, že počet hviezd je nekonečný. Avšak, všetky viditeľné hviezdy boli už dávno spočítané a zaznamenané na hviezdnych mapách. Za jasnej, bezmesačnej noci môžeme vidieť približne tritisíc hviezd. Ich počet závisí od svetelného znečistenia a citlivosti nášho zraku. Ak vezmeme do úvahy hviezdy viditeľné v rôznych ročných obdobiach a na južnej polguli, celkový počet hviezd viditeľných voľným okom sa vyšplhá až na deväťtisíc. Cieľom je poznávanie hviezd a súhvezdí a schopnosť uskutočňovať jednoduché pozorovania oblohy.
Nebeská Sféra
Nebeské telesá sú tak ďaleko, že nemôžeme rozlíšiť, ktoré sú bližšie a ktoré vzdialenejšie. Zdá sa nám, že všetky telesá (Slnko, Mesiac, hviezdy) sú rovnako vzdialené, a tak vzniká dojem nebeskej sféry. V astronómii pod týmto pojmom rozumieme pomocnú guľovú plochu, na ktorú sa z pozorovacieho miesta premietajú všetky nebeské telesá. Pozorovacie miesto sa považuje za stred nebeskej sféry.
Pohyb Oblohy
Pozorujeme denný a ročný pohyb oblohy. Denný pohyb oblohy je zdanlivý pohyb, kedy sa hviezdy pohybujú tak, ako keby boli priklincované na povrch nebeskej sféry, otáčajúcej sa na severnej polguli od východu na západ okolo severného nebeského pólu, ktorý sa nachádza v blízkosti hviezdy Polárka. Tento pohyb je spôsobený rotáciou Zeme okolo vlastnej osi. Ročný pohyb oblohy je spôsobený obehom Zeme okolo Slnka. Prejavuje sa v zmene výšky Slnka na poludnie a v zmene vzhľadu hviezdnej oblohy počas roka. Myslená čiara, po ktorej sa pohybuje Slnko počas roka, sa nazýva ekliptika.
Precesia a Nutácia
Okrem denného pohybu, má na polohu bodov na nebeskej sfére vplyv nutácia a precesia. Nutácia je pohyb skutočného pólu rovníka okolo stredného pólu rovníka po kružnici v zápornom smere v perióde 18,61 roka. Jej príčinou sú periodické zmeny gravitačných účinkov Mesiaca na rotujúci zemský elipsoid. Precesia predstavuje pohyb osi zemského zotrvačníka okolo pevnej osi v priestore pod vplyvom vonkajších gravitačných síl. Spôsobujú ju gravitačné účinky Slnka a Mesiaca na zemský elipsoid.
Súradnice a Súradnicové Sústavy
Na vyjadrenie polohy objektu na oblohe potrebujeme sférickú súradnicovú sústavu. V astronómii sa používa viacero typov súradnicových systémov, ktoré sa odlišujú základnými kružnicami.
Prečítajte si tiež: Všetko o súhvezdí Ryby
Obzorníkové Súradnice
Základnou rovinou tohto systému je rovina obzora. Pozdĺž nej sa meria azimut (A), ktorý sa počíta od severného boda obzora kladne smerom na východ a vyjadruje sa v stupňoch od 0° do 360°. Druhá súradnica je výška objektu nad obzorom (h) a nadobúda hodnoty od 0 do + 90 stupňov smerom na sever. Niekedy sa namiesto nej používa zenitová vzdialenosť (z), čiže vzdialenosť objektu od zenitu, čo je vlastne doplnok výšky do 90 stupňov: z = 90 − h.
Rovníkové Súradnice I. Druhu
Základnou rovinou je svetový rovník, teda jednou zo súradníc je deklinácia (δ). Druhou súradnicou je hodinový uhol (t). Táto súradnicová sústava sa v praxi používa pri ďalekohľadoch na paralaktickej montáži, kde pri rotácii okolo polárnej osi mieri ďalekohľad stále do miest s rovnakou deklináciou. V smere rovníka sa ďalekohľad natáča podľa hodinového uhla objektu, ktorý sa dá ľahko zistiť z rektascenzie objektu a hviezdneho času.
Súhvezdie Južná Ryba (Piscis Austrinus)
Súhvezdie Južná ryba (Piscis Austrinus) je menej nápadné súhvezdie južnej oblohy. Najjasnejšou hviezdou je Fomalhaut, čo v arabčine znamená "ústie ryby". Súhvezdie je najlepšie pozorovateľné na jeseň.
Poloha a Viditeľnosť
Súhvezdie Južná ryba sa nachádza južne od súhvezdia Vodnár (Aquarius) a Kozorožec (Capricornus). Najlepšie je pozorovateľné v mesiacoch september až november. Kvôli svojej južnej polohe je lepšie viditeľné z južnej pologule.
Najvýznamnejšie Hviezdy
- Fomalhaut (α Piscis Austrini): Najjasnejšia hviezda súhvezdia, biela hviezda hlavnej postupnosti, vzdialená približne 25 svetelných rokov od Zeme. Okolo hviezdy sa nachádza prachový disk, v ktorom bola objavená exoplanéta Fomalhaut b.
- Beta Piscis Austrini: Žltý obor, ktorý je oveľa menej nápadný ako Fomalhaut.
Mytológia
Súhvezdie Južná ryba bolo známe už v staroveku. V babylonskej astronómii bolo známe ako Kūa, čo znamenalo "ryba". Gréci ho spájali s rybou, ktorá zachránila bohyňu Afroditu a jej syna Erosa pred Tyfónom. Podľa legendy sa premenili na ryby a skryli sa v rieke.
Prečítajte si tiež: Všetko o súhvezdí Ryby
Arktída: Príklad Vplyvu Globálneho Otepľovania
Arktída je oblasť okolo severného pólu Zeme. Arktická oblasť sa nachádza severne od Severného polárneho kruhu (66° 33’S). Arktická klíma je charakteristická studenými zimami a chladnými letami. Zrážky sa väčšinou prejavujú vo forme snehu. V Arktíde sa nachádzajú rozsiahle prírodné zdroje (ropa, plyn, minerály a ryby), ktoré vďaka moderným technológiám a ekonomickému otvoreniu Ruska ponúkajú nové možnosti využitia. Na Arktídu vo veľkom meradle vplýva globálne otepľovanie, čo vyplýva zo zväčšujúceho sa roztápania ľadovcov v tejto oblasti v posledných rokoch. Klimatické modely ukazujú oveľa väčšie otepľovanie v Arktíde ako je globálny priemer, čo vyplýva z veľkého medzinárodného záujmu o túto oblasť.
Prečítajte si tiež: Najlepšia pizza na Južnej triede v Košiciach