Súhvezdie Ryby (Pisces) je rozsiahle, no nenápadné zvieratníkové súhvezdie, ktoré sa nachádza na oblohe medzi súhvezdiami Vodnár (Aquarius) na západe a Baran (Aries) na východe. Cez Ryby prechádza významná časť ekliptiky, čo z neho robí zaujímavý objekt pre pozorovateľov hviezdnej oblohy. Hoci je toto súhvezdie rozsiahle, neobsahuje veľa jasných hviezd, čo sťažuje jeho identifikáciu na oblohe.
Základné charakteristiky súhvezdia Ryby
- Latinský názov: Pisces
- Skratka: Psc
- Genitív: Piscium
- Symbolické vyjadrenie: dve ryby
- Rektascenzia: 1h
- Deklinácia: 15°
- Plocha: 889 štvorcových stupňov (14. najväčšie súhvezdie)
- Počet hviezd s magnitúdou < 3: 0
- Najjasnejšia hviezda: η Psc (Eta Piscium)
- Najlepšie viditeľné: o 21:00 počas mesiaca November
- Horná kulminácia: o 24:00 27.
- Dolná kulminácia: o 24:00 26.
Poloha a viditeľnosť
Súhvezdie Ryby sa nachádza hneď vedľa pomerne ľahko nájditeľného súhvezdia Pegas. Zjednodušene možno povedať, že Ryby sa ovíjajú z juhu a východu okolo Pegasa. Spojnica hviezd Scheat a Algenib v Pegasovi ukazuje takmer presne na hviezdu gama Piscium. Ryby patria medzi päť "vodných súhvezdí", ktoré zdieľajú spoločné hranice a majú vzťah k vode. Medzi tieto súhvezdia patria Ryby, Veľryba (Cetus), Vodnár, Eridanus a Južná ryba (Piscis Austrinus).
Ekliptika a jarný bod
Ryby sú zvieratníkové súhvezdie, čo znamená, že ním prechádza časť ekliptiky. Za vhodných podmienok je možné v Rybách pozorovať planéty a Mesiac. Slnko prechádza cez toto súhvezdie od 12. marca do 18. apríla.
Svetový rovník križuje ekliptiku v západnej časti súhvezdia Ryby. Ich priesečník leží kolmo pod hviezdou omega a približne naň ukazuje spojnica hviezd gama a lambda, ktoré tvoria časť tela západnej ryby. Tento priesečník sa nazýva jarný bod a patrí medzi najdôležitejšie body na oblohe. Slnko ním prechádza v okamihu jarnej rovnodennosti. Jarným bodom sa začína aj sústava zvieratníkových súhvezdí, preto sa Ryby považujú za prvé súhvezdie zvieratníka.
Jarný bod a jeho pohyb
V dôsledku precesie sa jarný bod pohybuje oproti zdanlivému pohybu Slnka rýchlosťou 50,26" za rok. Čas, ktorý prejde medzi dvoma po sebe nasledujúcimi prechodmi Slnka jarným bodom, sa nazýva tropický rok a je kratší ako siderický rok. Jarný bod teda veľmi pomaly prechádza zvieratníkovými súhvezdiami. V súčasnosti sa nachádza v Rybách, ale pred tisíckami rokov bol v súhvezdí Barana. Vzhľadom na to, že znamenia sa na rozdiel od súhvezdí pohybujú po oblohe spolu s jarným bodom, nachádza sa jarný bod stále v znamení Barana, ktorému dnes prislúcha súhvezdie Ryby. Preto sa jarný bod označuje astrologickým symbolom Barana a znamenia zvieratníka dodnes začínajú Baranom, hoci súhvezdia zvieratníka majú svoj začiatok v Rybách.
Prečítajte si tiež: Pizza Púchov – ponuka
Mytológia súhvezdia Ryby
Podľa gréckej mytológie sa bohyňa Afrodita (Venuša) prechádzala so svojím synom Erotom (Amorom) po brehu rieky Eufrat, keď sa pred nimi zjavil obor Tyfón. Tyfón mal sto hláv a dokázal sa meniť do rôznych podôb. Vydesená Afrodita skočila aj s Erotom do rieky Eufrat, kde sa obaja premenili na ryby. Na pamiatku ich úniku pred Tyfónom boli prenesení na oblohu.
Pôvodne sa súhvezdiu hovorilo Venuša a Cupido (Afrodita a Eros), ale pretože aj starí Babylončania, Asýrčania a Peržania videli na oblohe podobu dvoch rýb, ujal sa názov Ryby, ktorý prijala aj Medzinárodná astronomická únia.
Hviezdy v súhvezdí Ryby
Súhvezdie Ryby je chudobné na jasné hviezdy.
- Alfa Piscium (α Psc): Táto hviezda má jasnosť len 3,8 magnitúd a má viacero názvov, pričom najpoužívanejší z nich, Alrischa (alebo Alrescha), pochádza z arabského al-riša, čo znamená povraz. Al Rischa je fyzická dvojhviezda. V roku 2015 bol ich uhlový odstup zložiek 1,3″.
- Beta Piscium (β Psc): Nazýva sa Fum al Samakah, čo v arabčine znamená "ústa ryby" a zodpovedá to polohe hviezdy v obrazci súhvezdia.
- Gama Piscium (γ Psc): Nemá meno a je to žltooranžový obor.
- Delta Piscium (δ Psc): Je červený obor podobný známemu Aldebaranu, ale takmer päťkrát vzdialenejší.
- Omega Piscium (ω Psc): Je obyčajná žltobiela hviezda, podobor alebo hviezda hlavnej postupnosti.
Objekty hlbokého vesmíru v súhvezdí Ryby
Z objektov hlbokého vesmíru je v súhvezdí Ryby zaujímavá najmä:
- M74: Veľká špirálová galaxia, na ktorú sa dívame zhora. Má pomerne slabé jadro a veľmi rozvinuté symetrické ramená.
- NGC 524: Pravdepodobne eliptická galaxia.
- NGC 7714: Zvláštne tvarovaná galaxia.
- Kopa Pisces: Najhustejšia známa kopa galaxií.
- Veľká stena: Do tohto súhvezdia zasahuje aj časť obrovského plošného zhustenia galaxií nazvaného Veľká stena.
Súhvezdia od Andromedy po Žirafu
Slovenská ústredná hvezdáreň Hurbanovo vydala v roku 2023 knihu "Súhvezdia od Andromedy po Žirafu", ktorá predstavuje komplexného encyklopedického sprievodcu nočnou oblohou. Kniha obsahuje detailné informácie o všetkých 88 súhvezdiach, vrátane mytologického a historického pôvodu, objektov v nich a podmienok ich pozorovania. Je určená mierne pokročilým záujemcom o astronómiu, ale aj astronómom a skúseným pozorovateľom oblohy. Kniha sa zaoberá aj súvislosťami a vzťahmi medzi objektmi na nebeskej sfére a ponúka širokú škálu informácií, ktoré čitateľ nenájde v iných encyklopédiách.
Prečítajte si tiež: Všetko o lietajúcich rybách balón
Súhvezdia v širšom kontexte
Súhvezdie v širšom zmysle je skupina hviezd alebo asterizmus, ktoré spolu navzájom zdanlivo súvisia a vytvárajú určitý obrazec na oblohe. V trojrozmernom priestore väčšina hviezd v jednotlivých súhvezdiach spolu väčšinou nesúvisí, ale pre pozorovateľa na Zemi sa zdá, že sú blízko seba. V užšom a presnejšom zmysle je súhvezdie oblasť hviezdnej oblohy s presne vymedzenou polohou a hranicami, pričom moderná astronómia dnes rozlišuje 88 súhvezdí. Každá časť oblohy patrí do nejakého súhvezdia. Hviezdy súhvezdí spravidla spolu vôbec fyzicky nesúvisia a sú od seba veľmi vzdialené. Vzhľad súhvezdí sa veľmi pomaly mení v dôsledku vlastného pohybu hviezd.
História súhvezdí
Väčšina dnešných súhvezdí severnej oblohy má názvy pochádzajúce z gréckej mytológie. Každé súhvezdie má svoj latinský názov, trojpísmenovú skratku a privlastňovací genitív. Pomenovanie nápadných hviezdnych obrazcov na oblohe podľa zvierat alebo postáv zaviedol už Ptolemaios. V roku 1928 zaviedla Medzinárodná astronomická únia oficiálny a už ďalej nemenný počet 88 súhvezdí s presne určenými hranicami.
Pozorovateľnosť súhvezdí
Pokiaľ sa pozorovateľ nachádza na zemskom póle, všetky súhvezdia sú pre neho cirkumpolárne. Pokiaľ sa pozorovateľ nachádza na rovníku, všetky súhvezdia sú pre neho vychádzajúce a zapadajúce. V zemepisných šírkach Slovenska je cirkumpolárne súhvezdie napríklad Kasiopeja, vychádzajúce Orión a nevychádzajúce Južný kríž.
Prečítajte si tiež: Janka Kráľa Púchov: Vaša obľúbená pizza