Žiarivočervené, šťavnaté plody paradajky patria medzi najobľúbenejšie a najrozšírenejšie plodiny na svete. Hoci sú neodmysliteľnou súčasťou mnohých jedál, stále sa s nimi spája množstvo otázok, najmä ohľadom konzumácie zelených, nezrelých paradajok. Tento článok sa zameriava na účinky konzumácie zelených paradajok, potenciálne riziká spojené s toxínmi, ako je solanín a tomatín, a na zdravotné prínosy, ktoré paradajky všeobecne ponúkajú.
Pôvod a história paradajok
Paradajky pochádzajú zo Strednej a Južnej Ameriky, kde ich pestovali už Majovia a Aztékovia pred približne 2000 rokmi. Prvé divoké paradajky boli malé, kyslé a žltooranžové, výrazne odlišné od moderných odrôd. Do Európy sa dostali po objavení Ameriky Krištofom Kolumbusom v roku 1492. Spočiatku neboli obľúbené a považovali sa za exotické a jedovaté rastliny. Až v 16. a 17. storočí sa začali pestovať v južných krajinách, ako Taliansko a Španielsko, a postupne sa stali obľúbenou súčasťou stredomorskej kuchyne. Talianske slovo "pomodoro" znamená "zlaté jablko", čo odkazuje na prvé žlté odrody paradajok. Vo Francúzsku sa paradajky nazývajú "jablko lásky" a v Nemecku "jablko raja".
Zelené paradajky: Toxické alebo delikátne?
V mnohých domácnostiach panuje presvedčenie, že zelené paradajky by sa nemali konzumovať kvôli obsahu toxického alkaloidu solanínu. Solanín je prirodzený pesticíd, ktorý rastlina produkuje na ochranu pred škodcami. Nachádza sa v nezrelých plodoch paradajok v koncentráciách od 9 do 32 mg na 100 g plodu. Hoci solanín môže pri konzumácii veľkého množstva zelených paradajok spôsobiť zdravotné problémy, reálne riziko otravy je nízke. Aby sa prejavili vážne symptómy, ako sú ospalosť, žalúdočné problémy alebo kŕče, museli by ste zjesť približne 29 kg nezrelých paradajok naraz.
Tomatín
Nezrelé plody majú zvyčajne horkú chuť, čo by mnohých mohlo odradiť. Avšak, či už sú paradajky zrelé alebo nie, obsahujú jeden alkaloid. Zrejme ste už neraz počuli, že látka zvaná tomatín, nachádzajúca sa v šťavnatých zrelých paradajkách, by mohla spôsobiť tráviace problémy. Jej hladiny sú však extrémne nízke, takže sa nie je sa čoho báť! Podľa dietológa Bhakti Samant z Kokilaben Dhirubhai Ambani Hospital v Bombaji je to však iné v nezrelých plodoch a listoch, kde sú hladiny tomatínu vyššie, informuje indianexpress.com. Navyše, zatiaľ neexistuje žiadna štúdia, ktorá by potvrdila, že konzumácia zelenej odrody a listov by mohla spôsobiť ochorenie. Napríklad jedna v roku 2000 prišla na to, že laboratórne zvieratá, ktoré požívali tomatín, ho vylúčili zo svojho systému nevstrebané. Alkaloid sa viaže na LDL cholesterol v tráviacom systéme a odstraňuje sa cez exkrementy. Prekvapivé však je, že tomatín, resp. V dôsledky choroby alebo starnutia dochádza postupne k atrofii kostrového svalstva alebo úbytku svalov. Pri dosiahnutí 80 rokov je 50-percentná pravdepodobnosť, že sa u človeka vyvinie tento stav. Atrofia kostrového svalstva, spôsobená stavmi od podvýživy až po poranenie miechy alebo rakovinu, predstavuje obrovskú záťaž pre pacientov aj rodiny. Strata sily môže viesť k zlomeninám kostí, únave a strate vytrvalosti. Mnohí pacienti kvôli tomu skončia v domove dôchodcov. Tím výskumníkov z University of Iowa a Iowa City VA Medical Center zistil, že tomatidín, zlúčenina vytvorená v tele, po tom, čo ľudia zjedia zelené paradajky, buduje svalovú hmotu, chráni pred atrofiou a pomáha znižovať tuk. Vedecký tím sa zameral na tomatidín, ktorý vzniká pri trávení alfa-tomatínu. U myší, kŕmených tomatidínom, sa vyvinuli väčšie svaly ako tým, ktoré látku neužívali. Je zaujímavé, že tie isté myši si udržali svoju váhu, čo naznačuje, že tomatidín by mohol mať význam aj v znižovaní hmotnosti.
Ako zistiť, či sú zelené paradajky zrelé
Moderné šľachtiteľské techniky priniesli odrody, ktoré ostávajú zelené aj po úplnom dozretí, pričom obsah solanínu je zanedbateľný. Zrelosť zelenej odrody spoznáte podľa týchto znakov:
Prečítajte si tiež: Všetko o čiernom korení
- Mäkkosť plodu: Zrelá zelená paradajka by mala byť na dotyk mäkká, ale nie príliš.
- Farba: Farba by mala byť jednotná a bez tmavých škvŕn.
- Vôňa: Zrelá paradajka by mala mať charakteristickú paradajkovú vôňu.
Zdravotné prínosy paradajok
Paradajky sú výnimočne zdravé a ponúkajú množstvo prínosov pre ľudské zdravie:
- Vitamíny a minerály: Paradajky sú bohaté na vitamíny A, B, C, D, E a minerály ako draslík, železo, fosfor, sodík, selén, horčík a zinok.
- Antioxidanty: Obsahujú lykopén, silný antioxidant, ktorý chráni pred rakovinou a kardiovaskulárnymi ochoreniami. V kombinácii s vitamínmi C a E chránia organizmus pred škodlivými účinkami voľných radikálov.
- Nízky glykemický index: Majú veľmi nízky glykemický index, čo je výhodné pre ľudí s cukrovkou.
- Znižujú cholesterol: Pravidelná konzumácia paradajok alebo paradajkovej šťavy znižuje hladiny LDL cholesterolu a triglyceridov v krvi.
- Podporujú trávenie: Paradajky udržujú tráviaci systém zdravý tým, že zabraňujú zápche aj hnačke. Obsahujú veľké množstvo vlákniny, ktoré pomáhajú stimulovať peristaltický pohyb v hladkých tráviacich svaloch a uvoľňujú žalúdočné a zažívacie šťavy.
- Priaznivo pôsobia na srdce: Vďaka obsahu draslíku pomáhajú znížiť vysoký krvný tlak.
- Prispievajú k zdraviu pokožky a vlasov: Topická aplikácia paradajkovej šťavy je známa ako liečba ťažkých spálenín. Denná spotreba chráni pokožku pred UV spálením a hodia sa v príprave produktov proti starnutiu.
- Pomáhajú zdraviu očí a kostí: Obsahujú lykopén, luteín a beta-karotén, ktoré sú dobré pre oči, a vápnik a vitamín K, ktoré pomáhajú udržiavať silné kosti.
- Podporujú dobrú náladu: Obsahujú kyselinu listovú, ktorá nám dodáva životný optimizmus, a vitamín B3, ktorý podporuje dobrú náladu a zdravý spánok.
Ako bezpečne konzumovať a skladovať paradajky
- Výber paradajok: Vyberajte si paradajky, ktoré sú pevné, hladké a bez zeleného sfarbenia (ak nejde o zelenú odrodu).
- Skladovanie: Dokonale zrelé paradajky by mali byť uchovávané pri izbovej teplote ďaleko od slnečného svetla. Prezreté paradajky, ktoré sú jemné na dotyk s veľmi červenou dužinou, sa najlepšie udržujú v chladničke. Pred jedením ich vyberte z chladničky a nechajte ich vychladnúť na izbovú teplotu.
- Príprava: Pred konzumáciou paradajky dôkladne umyte. Odstráňte stopku a prípadné zelené časti.
Toxíny v potravinách: Na čo si dávať pozor
Okrem solanínu v zelených paradajkách existujú aj ďalšie toxíny, ktoré sa môžu nachádzať v potravinách. Medzi najbežnejšie patria:
- Aflatoxíny: Toxické zlúčeniny produkované plesňami, ktoré rastú na plodinách, ako sú arašidy, kukurica a orechy.
- Botulotoxín: Produkovaný baktériou Clostridium botulinum, spôsobuje botulizmus, závažné a potenciálne smrteľné ochorenie.
- Solanín v zelených zemiakoch: Zemiaky skladujte na tmavom, chladnom a suchom mieste, aby ste minimalizovali tvorbu solanínu. Pred varením odstráňte všetky zelené časti, klíčky a šupku zemiakov.
Ďalšie potraviny, na ktoré si treba dávať pozor
- Plesnivý chlieb a pečivo: Nestačí iba odstrániť pleseň z ich povrchu! Baktérie a toxické látky nie sú iba tam. Vylučujú aflatoxíny, ktoré sa dostanú do celej potraviny.
- Plesnivé ovocie a zelenina: Ani v tomto prípade nestačí iba odstrániť pleseň z potravín a platí to aj o džeme.
- Vajcia: Ak je vajce poškodené, zbystrite pozornosť. Ak je stále v poriadku, treba ho použiť čo najskôr a musí prejsť tepelnou úpravou.
- Jedlá z konzervy: Ak už prešiel dátum ich odporúčanej spotreby, nemali by ste ich jesť. Zvlášť ak je konzerva ohnutá alebo nafúknutá a ak obsahuje potraviny bohaté na bielkoviny, ako mäso, ryby či strukoviny.
- Uhorky: Dávajte si však pozor na tie, ktoré majú na sebe ako keby slzy. Ide už o vylučovanie látok pri rozklade a je to nebezpečné pre naše črevá.
- Cesnak: Je známe, že cesnak ukrýva spóry spôsobujúce botulizmus, ktoré sa aktivujú pri zlom skladovaní potraviny.
- Cibuľa: Pokiaľ cibuľu skladujete pri nízkych teplotách, môžu sa na nej množiť plesne. Nakrojená môže navyše absorbovať všetky baktérie z okolia, ktoré skonzumujete spolu s ňou.
- Zázvor: Podobne ako cesnak, aj zázvor v chladničke chytá plesne.
- Ryža: Ak tam však ostane dlhšie, podľa odborníka môže tiež chytiť pleseň. Navyše sa v nej zvyšuje obsah škrobu, čo môže pri nadmernej spotrebe zvýšiť hladinu cholesterolu a cukru v krvi.
- Surové klíčky: Ak už nechcete klíčky tepelne upravovať, aspoň ich zásadne konzumujte absolútne čerstvé a v obmedzenom množstve.
- Para orechy: Ak ich zjete za hrsť, môžete sa teoreticky predávkovať selénom, teda priotráviť.
- Muškátový oriešok: Ak to s ním preženiete, môžete si privodiť až halucinácie.
- Karambola: Ak máte problém s obličkami, v supermarkete sa tomuto ovociu vyhnite. Karambola totiž obsahuje toxín karamboxín a ľudí s nedostatočne fungujúcimi obličkami dokáže aj zabiť.
- Ustrice: Ustrice konzumujte určite len úplne čerstvé.
Správne skladovanie potravín
Skladovanie potravín je kľúčové pre ich výdrž a čerstvosť. Niektoré druhy ovocia a zeleniny nepatria do chladničky, zatiaľ čo iné by mali byť uskladnené na konkrétnych miestach v chladničke. Rovnako dôležité je vedieť, ako skladovať potraviny po ich otvorení.
- Jablká: Skladovanie jabĺk v chladničke spomaľuje proces dozrievania, čím sa predlžuje ich trvanlivosť.
- Papriky, paradajky a uhorky: Tieto druhy zeleniny preferujú suché prostredie a mali by sa skladovať pri izbovej teplote.
- Cesnak a cibuľa: Nemali by sa skladovať spolu, pretože začnú klíčiť a stanú sa nepoužiteľnými.
- Avokádo: Dozrieva až po zbere, preto by sa nemalo dávať do chladničky, ak ho chcete v krátkom čase konzumovať.
- Zemiaky: Agentúra pre potravinové normy ich považuje za "najdôležitejšiu potravinu", ktorú treba držať mimo chladničky.
Prečítajte si tiež: Cukor a novorodenci: Čo potrebujete vedieť
Prečítajte si tiež: Pozor na staré cestoviny a ryžu!