Cukrová trstina (Saccharum officinarum) je tropická rastlina, ktorá zohráva kľúčovú úlohu vo výrobe trstinového cukru a rumu. S cukrovou trstinou ste sa už určite stretli vo forme trstinového cukru hnedej farby. Rastlina bambusovej rastliny dosahuje výšku až 7 metrov a hrúbka stebla sa pohybuje okolo 5 cm. Okrem cukru, ktorý pochádza zo šťavy valcovitých stoniek je získavaná melasa, ktorá sa následne využíva na výrobu rumu alebo ako sladidlo. Viete, odkiaľ pochádza trstinový cukor? Aký je rozdiel medzi bežným repným cukrom a trstinovým cukrom? Ešte začiatkom dvadsiateho storočia platilo, že čím belší cukor, tým kvalitnejší. Trend prečisťovania potravín zbavovania ich všetkých prebytočných látok pokračoval s prestávkami počas vojny, až do sedemdesiatych rokov. Sedemdesiate roky znamenali - najprv v USA a neskôr v Európe - začiatok návratu k prírodnej strave. Tento článok sa zameriava na pestovanie cukrovej trstiny, jej históriu, spracovanie a využitie, ako aj na jej environmentálny dopad.
Pôvod a história cukrovej trstiny
Pôvod cukrovej trstiny nie je úplne jasný. Najpravdepodobnejšie vznikla z planého, 10 m vysokého druhu Saccharum robustum, ktorý rastie na Novej Guinei, okolitých ostrovoch a na brehoch riek. Poznáme však ešte jeden planý druh, a to Saccharum spontaneum, rastúci od severovýchodnej Afriky po Áziu až k Pacifiku. Táto vytrvalá tráva dorastá do výšky 8 m a dnes sa používa pri šľachtení na zlepšenie vlastností cukrovej trstiny, najmä jej odolnosti voči chorobám.
Historické záznamy dokazujú, že už v roku 327 pred n. l. v starovekej Indii jej obyvatelia „žuli úžasnú trstinu, ktorá bez pomoci včiel produkuje istý druh medu“. Šírenie trstiny západným smerom prebiehalo v predislamských dobách, v stredovekom arabskom svete a Európanmi v 15. storočí.
Asi v 14. storočí sa Benátčania naučili rafinovať cukor a obchodovali s ním aj v krajinách strednej Európy. V Čechách sa začal trstinový cukor užívať až v stredoveku po križiackych vojnách. Dovtedy sa u nás aj inde v Európe zladilo medom. Prvý dovážaný cukor bol veľmi drahý a bol skôr považovaný za liek. Po objavení Ameriky priviezol Kolumbus cukrovú trstinu na Haiti, odkiaľ bola šírená ďalej na Kubu, do Mexika a Brazílie. Priaznivé podmienky, ktorými boli predovšetkým podnebie a lacná pracovná sila, umožnili pestovať trstinu na veľkých plochách a to viedlo k rýchlemu zvýšeniu produkcie lacného cukru.
Cukor dovážaný z Ameriky zaplavil európsky trh a vytlačil pestovanie trstiny zo Stredomoria. Trstinový cukor dovážaný z Nového sveta bol hnedý a pripálený, a preto sa v Európe začali stavať špeciálne čistiarne zvané rafinérie. Prvá takáto rafinéria bola postavená v Holandsku v meste Leyden. Dovoz trstinového cukru zo zámoria trval až do konca napoleonských vojen, kedy Napoleon Bonaparte vydal zákaz dovážať anglický tovar. V tom čase sa začalo so šľachtením cukrovej repy a trstinový cukor bol postupne nahradzovaný cukrom repným.
Prečítajte si tiež: Prínosy ľanových semienok a tvarohu pre zdravie
Charakteristika cukrovej trstiny
Cukrová trstina (Saccharum Officinarum) patrí do čeľade lipnicovité (Poaceae). Jedná sa o mohutné trávy, kde z mohutného podzemku vyrastajú hladké 2-9 m vysoké a 2-5 cm široké steblá obsahujúce bielu, sladkú dreň. Steblo môže mať rôznu farbu od zelenej, cez žltú až po fialovú ba dokonca čiernu s nerovnomernou vosku. Vo všeobecnosti sú odrody s farebnou stonkou odolnejšie voči chladu.
Steblá sú kolienkaté, z každého kolienka vyrastá list (čepeľ dlhá až 2 metre), a je tu jeden koreňový a jeden stopkový púčik. Spodné listy zasychajú a ostáva len výrazné kolienko. Listy sú len vo vyššej časti rastliny. Na vrchole vyrastá latovité kvetenstvo, ktoré sa však vytvára len vzácne a potom rastlina hynie. Plodom je oválne k obidvom koncom zašpicatené zrno. Na svetovej produkcii trstinového cukru sa najviac podieľa druh S. officinarum, aj keď komerčne sú využívané hlavne medzidruhové krížence. Medzi najväčších producentov cukrovej trstiny patria Brazília, India a Kuba. Na získanie cukru sa pestujú aj iné druhy napr. Saccharum barberi - niekedy pestovaná v Indii a Pakistane. Má krátke šedavo zelené, prípadne biele krátke steblá. Saccharum spontaneum - divo rastúci druh vyskytujúci sa hlavne v Bengálsku a Pandžábe. Je využívaný na kríženie pre získanie nových druhov. Saccharum robustum - rovnako divo rastúci druh vyskytujúci sa na brehoch riek na Novej Guinei. Spolu s predchádzajúcim druhom sa využíva na získavanie nových krížencov.
Podmienky pestovania cukrovej trstiny
Pestovanie cukrovej trstiny je rozšírené vo všetkých tropických a teplých subtropických oblastiach. Teda pestovanie cukrovej trstiny na Slovensku nie je možné, teda aspoň voľne vonku. Pre pestovanie sú najvhodnejšie priepustné, výživné a na vlhkosť bohaté pôdy s vysokým obsahom dusíka. Pre rast a obsah cukru sú ideálne teploty 25 - 29°C. Pri 20 °C sa jej rast silne spomaľuje a pod 15 °C úplne zastavuje. Rastlina vyžaduje priepustnú pôdu bohatú na humus a živiny. Pokiaľ sa nachádzate v tropickej oblasti, pestovanie trstiny je pomerne jednoduché - miluje totiž teplo, vlhko a najlepšie sa jej darí pri ročnom úhrne zrážok okolo 1500 mm. Rozmnožuje sa výhradne vegetatívne a to sadením stonkových odrezkov. Cukrovú trstinu nemožno skladovať, preto sa musí okamžite spracovávať. V posledných rokoch boli vyšľachtené vysoko výkonné odrody poskytujúce až 22 ton cukru z 1 hektára. Po zbere sa v pôde zanechávajú korene a časti stebiel, z ktorých potom vyrastajú nové rastliny.
Ostrov Maurícius má ideálne podmienky pre pestovanie cukrovej trstiny. Sopečný pôvod ostrova mu zabezpečuje úrodnú pôdu bohatú na minerálne látky. Klimatické podmienky sú ako stvorené pre cukrovú trstinu. Obdobie od januára do marca je veľmi teplé a vlhké. V tomto čase mladé rastlinky rýchle rastú a koncom marca dorastajú do výšky 5 metrov. Šťastný nápad pestovať cukrovú trstinu na Mauríciu dostal holandský guvernér Adrian Van der Stelv roku 1639. Od tej doby sa trstina pestuje na ostrove nepretržite už takmer 350 rokov. V súčasnosti sa tento malý ostrov v Indickom oceáne radí medzi desať najväčších vývozcov cukru na svete.
Zber a spracovanie cukrovej trstiny
Zber nastáva zhruba po 7-15 mesiacoch v závislosti od odrody a klimatických podmienkach. Už 11 až 16 mesiacov po zasadení dosiahne tzv. technickú zrelosť- netvorí síce ešte semená, ale práve v tomto období má najvyšší podiel cukru. Vytvára 2,5 až 7,5 cm hrubé palice, ktoré sa zbierajú buď strojovo alebo ručne s pomocou mačiet. Aby bolo trstinovisko dostupnejšie a prehľadnejšie, ešte aj dnes sa pred zberom plantáž zapáli, aby zhoreli suché listy. Je neuveriteľné, že na 1 hektári sa vytvorí asi 100 ton palíc. Steblá sa odrezávajú tesne nad zemou, kde je obsah cukru najvyšší. Po tom sa odsekne zelený vrchol a steblo sa zbaví suchých listov. Aj v dnešnej dobe sa veľká časť cukrovej trstiny zberá a spracováva ručne, aj keď na veľkých (bohatých) farmách sú už používané veľké moderné stroje.
Prečítajte si tiež: Prevencia chorôb pomocou chia semienok a kajenského korenia
Spracovanie cukrovej trstiny začína tým, že sa opália spodné uschnuté listy. Následne sa použijú zberové stroje, v ťažko dosiahnuteľných polohách roľníci s mačetami. Od okamihu odseknutia stebla začína boj s časom, cukrová trstina sa totiž začína do 24 hodín kaziť. Preto je potreba konať rýchlo. Rastliny sa teda rozrežú a lisujú. Získaná šťava sa následne niekoľkokrát povarí a nakoniec rýchlo schladí. Na povrchu šťavy vykryštalizuje jantárovo zafarbený trstinový cukor. Po oddelení cukrovej krusty zostane v nádobe melasa, teda hustá, tmavá a trochu horkastá látka, z ktorej sa potom môže vyrábať napríklad rum.
Zber trstiny a výroba cukru na Mauríciu prebieha spôsobom, ktorý je ohľaduplný k životnému prostrediu. Tam sa pomelie a získa sa sladká trstinová šťava. Potom, čo sa z trstinovej šťavy odstránia mechanické nečistoty usadením a filtrovaním, šťava sa zahustí šetrným odparením. Zo vzniknutého hustého sirupu sa trojnásobnou kryštalizáciou získava cukor. Prírodné cukry sa vyrábajú pre priamu spotrebu a preto im musí byť pri výrobe venovaná veľká pozornosť. Akúkoľvek odchýlku od kvality by zákazník ihneď spoznal. Celý výrobný postup je detailne rozpracovaný v podnikových príručkách, ktoré obsahujú presné požiadavky na dodržovanie a kontrolu hygieny výroby a kvality výrobku.
Výroba rumu z cukrovej trstiny
Druhá možnosť, ako cukrovú trstinu využiť je práve výroba rumu. Melasa, resp. šťava, ktorá je získaná z čerstvo nasekanej trstiny ďalej fermentuje, prechádza destiláciou a dozrieva v dubových sudoch, až kým nezískate požadovanú kvalitu rumu. Táto melasa je následne zriedená vodou a prechádza filtračnými procesmi, kým nie je zmes dostatočne čistá a kým nie je dosiahnutá požadovaná hustota a kyslosť. Potom sa pridá kultúra z kvasníc a začína fermentácia. Tempo fermentácie, ktoré má veľký vplyv na vlastnosti výsledného produktu, je ovplyvňované teplotou.
Využitie a environmentálny dopad cukrovej trstiny
Chemické zloženie stebiel sa líši podľa odorody a samozrejme od pestovateľských podmienok. Priemerne steblá obsahujú 68-75% vody, 7-20% sacharózy, 0,4-1,4 fruktózy a glukózy, ale aj tuk, organické kyseliny, pektín, škrob a minerálne látky. Cukrová trstina je využívaná na výrobu trstinového cukru, niekedy označovaného ako hnedý cukor. Pozberané steblá cukrovej trstiny sa v továrňach rozrežú na menšie časti, tie sa drvia a následne lisujú. Získaná šťava sa filtruje, odparuje až začne kryštalizovať a vznikne surový trstinový cukor. Ten sa následne rafinuje (teda čistí) a vzniká klasický biely kryštalický cukor. Trstinový cukor (takmer čistá sacharóza) sa využíva v potravinárstve. Melasa, ktorá vzniká ako vedľajší produkt pri výrobe cukru je základom pre výrobu destilátu - rumu. Svoje využitie si nájdu aj zbytky po lisovaní (tzv. bagaso) a to na kŕmenie dobytka. Zbytky rastlín je možné použiť aj v papiernickom priemysle na výrobu papiera, prípadne ako palivo. Hnedý trstinový cukor obsahuje zbytky melasy a preto sa dá povedať, že je zdravší v porovnaní s bielym cukrom vďaka obsahu určitého množstva minerálnych látok v melase. Avšak z nutričného pohľadu je z cukrom bielym úplne rovnocenný.
Pri spracovaní tejto viacročnej rastliny na cukor, pri drvení vzniká množstvo odpadu. Tento odpad sa v posledných rokoch spracováva do formy ekologických gastro obalov. Pri spotrebe takého veľkého množstva vzniká veľa odpadu, ktorý je pre nás užitočný. Samotná Brazília ročne vyprodukuje na 100 miliónov ton bagasy.
Prečítajte si tiež: Čierne horčičné semienka: Recepty a tipy
Bagasa ako ekologický materiál
Zo vzniknutej suchej drti, tzv. bagasse, sa vyrába ekologické palivo, ktoré sa používa ako zdroj energie pri výrobe cukru. Melasa je zvyšok po vycukornení cukrovej repy či cukrovej trstiny. Používa sa napr. likérnictve, na výrobu liehu, kyseliny citrónovej, droždia, na ďalšie vycukornenie. Pre niekoho odpad, pre niekoho poklad. Tento odpad bol kedysi spaľovaný. V modernej histórií sa však ďalej využíva ako biopalivo na výrobu tepla, energie a elektriny, pri výrobe celulózy a stavebných materiálov alebo pre vytvorenie nového materiálu s názvom BAGASA. Bagasa je suchý dužinatý vláknitý materiál, ktorý zostáva po rozdrvení stoniek. Z biomasy je po úprave možné vytvoriť produkty. Ide o viditeľne čistejším zdrojom v porovnaní s fosílnymi palivami. Materiál je CO2 neutrálny a prebiehajúce výskumy sa zaoberajú využitím bagasy ako zdroj ethanolu. Toto využitie by malo viesť k zníženiu emisii skleníkových plynov oproti benzinu až o 85%. Dôležitou zmenou k prístupu k životnému prostrediu a udržateľnosti je používanie bagasy ako alternatíva k drevu pri výrobe papiera. Vznikajú tak výrobky v zachovanej kvalite. Vďaka dostatočnej odolnosti je možné nahradiť materiály ako polystyrén či plast, ktoré sa bežne používajú pri výrobe jednorázových obalov, kelímkov alebo príborov. Na rozdiel od klasického papiera bagasa nepotrebuje plastovú či inú ochrannú vrstvu proti presiaknutiu. Vďaka tomu je možné použité obaly skompostovať. Výrobky z bagasy vydržia teplotu okolo 220°C. Keďže je bagasa vytvorená z biomasy bez použitia plastovej ochrannej vrstvy je možné ju kompostovať. A to dokonca i v domácom komposte za niekoľko mesiacov. Priemyslený kompost túto dobu skracuje.
Cukrová trstina a Vanilkové ostrovy
K ostrovom Maurícius a Réunion, ktoré sú navštevované v rámci zájazdu Vanilkové ostrovy, neodmysliteľne patrí okrem kvalitnej vanilky aj poctivý lokálny rum. Zájazd teda môžete pojať aj ako takú tropickú rumovú cestu. K Vanilkovým ostrovom patrí aj Seychelly - tam sú však možnosti pestovania cukrovej trstiny obmedzené. Pôda je tu totiž legálne vyhradená na produkciu potravín a neexistuje tu miestny priemysel na spracovanie cukru. Zvyšné 2 ostrovy- Maurícius a Réunion - sú s pestovaním trstiny naopak späté už od čias holandských a francúzskych kolonistov. Počas presunov po ostrovoch míňame plantáže cukrovej trstiny a vysvetľujeme si, že nepochádza odtiaľto z Afriky, ale z Ázie. Vznikla kombináciou dvoch odrôd: Sacharum spontaneum, ktorá rastie najmä na Filipínach, v Malajzii a Indonézii; a Sacharum robustom, ktorú nájdete na Novej Guinei. Ani jedna z týchto „babičiek cukrovej trstiny" však neobsahuje také veľké množstvo cukru.
Prírodný trstinový cukor a jeho výhody
Tajomstvo prírodného trstinového cukru spočíva vo vyššom obsahu zvyškovej melasy. Tá obsahuje cenné minerály, ktoré sa inak pri výrobe cukru strácajú. Na Slovensku sa pestuje cukrová repa a prakticky všetok bežne predávaný cukor je repného pôvodu. V obchodoch je možné kúpiť aj prírodný repný cukor.
Bio·Grow a cukrová trstina
Bio·Grow je tekuté rastové hnojivo, ktoré môžete aplikovať na väčšinu typov pôd a substrátových zmesí. Základom je 100% organický extrakt z holandskej cukrovej repy - bežne známy ako vinase. Tento vedľajší produkt premeny cukrovej repy alebo cukrovej trstiny na cukor vzniká prirodzeným procesom fermentácie. Škroby v cukre sú potom ošetrené enzýmami, aby sa vytvorila glukóza, ktorá spolu s ďalšími živinami pre rastliny pomáha vytvárať bohatý zdroj potravy pre pôdne mikróby, čím sa zvyšuje ich populácia pre produktívnejšiu pôdu. Prírodné cukry a draslík v Bio·Grow aktivujú bakteriálnu flóru v substráte, aby vám zaručili bohatú úrodu lahodne sladkého ovocia. Bio·Grow je kompletné hnojivo, ktoré možno použiť počas celého obdobia rastu a kvitnutia. Začnite s ním až keď je rastlina vysoká 10 - 15 cm. Dávkovanie: 2 - 4 ml na 1L vody. Skladujte na tmavom a chladnom mieste.