Šampiňóny, známe aj ako pečiarky, sú mimoriadne obľúbené huby v našich kuchyniach. Ich dostupnosť po celý rok, výborná chuť a nenáročná príprava z nich robia vyhľadávanú ingredienciu. Hoci sa v kulinárstve najčastejšie stretávame s dvoma komerčne pestovanými druhmi, príroda ponúka oveľa väčšiu rozmanitosť. Niektoré z nich však môžu byť jedovaté, preto je dôležité vedieť ich rozpoznať.
Rozmanitosť druhov šampiňónov
Medzi jedovaté druhy patrí šampiňón zápašný, ktorý sa dá identifikovať jednoduchým testom - po poškriabaní klobúka sa miesto sfarbí do sýtožltej farby a pri varení uvoľňuje nepríjemný zápach. Naopak, bez obáv si môžeme vychutnať šampiňón poľný, najrozšírenejší druh, ktorý rastie na lúkach a poliach. Ďalším jedlým druhom je šampiňón ovčí, ktorý sa však môže ľahko zameniť so šampiňónom zápašným. V lesoch sa často vyskytuje šampiňón lesný, ktorý je bezpečný na zber, pretože sa nepodobá žiadnemu jedovatému druhu. Odporúča sa ho konzumovať v zmesi s inými šampiňónmi. Napokon, existuje aj šampiňón hnedý, známy aj ako krémový alebo portobello.
Domáce pestovanie šampiňónov
Ak preferujete domáce pestovanie, nemusíte chodiť do lesa ani do obchodu. Vďaka špeciálnemu substrátu si môžete vypestovať vlastné šampiňóny doma, na záhrade alebo na balkóne. V obchodoch sú dostupné sety na pestovanie šampiňónov, ktorých kľúčovou súčasťou je šampiňónový substrát. Tieto sety sú prispôsobené balkónovým podmienkam, takže nepotrebujete záhon ani špeciálnu pôdu. Veľkou výhodou je možnosť opakovaného zberu v 5-6 vlnách.
Nutričné hodnoty šampiňónov
Hoci sa šampiňóny tvária nenápadne, skrývajú v sebe mnoho prospešných látok. Obsahujú vysoké množstvo vitamínov B a kyselinu listovú, ktorá je odporúčaná najmä tehotným ženám na podporu správneho vývoja plodu. Majú porovnateľné množstvo proteínu ako zemiaky, ale oveľa menej sacharidov. Treba však pamätať na prítomnosť chitínu, nerozpustnej vlákniny, ktorá spôsobuje, že sú tieto huby ťažšie stráviteľné.
Kulinárske využitie šampiňónov
Varenie so šampiňónmi je radosť. Stačí ich pridať malé množstvo k pripravovanému jedlu, ktoré razom získa inú chuť. Tá nie je nijako výrazná, aby prebila pôvodnú chuť, ale dodá mu jemnosť a hladšiu štruktúru. Šampiňóny sa výborne dopĺňajú napríklad s naklíčeným hrachom a pórom. Veľmi lahodná je šampiňónová nátierka, šampiňónové placky alebo šampiňónový dip, ktorý je ideálnou desiatou. Ak radi pečiete domáce pečivo, skúste pridať orestované šampiňóny do cesta na chlieb.
Prečítajte si tiež: Kuracie mäso a zelenina
Mnoho ľudí nemá šampiňóny rado, ale často sa stane, že po ochutnaní zmenia názor. U húb, viac než u čohokoľvek iného, záleží na príprave. Neznamená to však, že varenie so šampiňónmi je zložité.
Plnené šampiňóny: jednoduchý a efektívny recept
Plnené šampiňóny sú jednoduché na prípravu, efektívne na pohľad a výborné na chuť. Recepty na plnené šampiňóny nájdeme v mnohých svetových reštauráciách.
Postup:
- Šampiňóny očistíme a nožičky opatrne vylomíme z klobúčika tak, aby sa nepoškodil.
- Plech vymastíme olejom a posypeme bazalkou a soľou.
- Klobúčiky šampiňónov pri pokladaní na plech zľahka obalíme v oleji a korení.
- Na oleji orestujeme cibuľu, pridáme zvyšok surovín (soľ, bazalku, oregano), necháme zatiahnuť, prilejeme vodu a dusíme do zmäknutia a vyparenia vody.
- Zmesou naplníme šampiňóny a ozdobíme bazalkou alebo cherry paradajkami.
Šampiňónová omáčka: krémová a jemná chuť
Šampiňóny majú schopnosť vytvoriť hladkú a jemnú štruktúru, ktorá sa pridaním rastlinnej smotany ešte viac násobí. Táto omáčka je obľúbená aj u detí a hodí sa na slávnostnejší obed. Vhodnou prílohou sú zemiakové knedle.
Šampiňónová polievka (krém): zahreje a zasýti
Šampiňónová polievka býva krémová, hustá a jemná. V Maďarsku má ustálenú receptúru s paprikou a kôprom, ale pochutnávajú si na nej ľudia z celého sveta. Je ideálna na zimné obdobie, príjemne zasýti a nezanecháva pocit ťažkosti.
Zapečené šampiňóny: rýchly a výživný obed
Ak nemáte čas na varenie, zapečené šampiňóny sú ideálnym riešením. Sú živinovo hodnotné, príprava zaberie chvíľu a rúra urobí všetko za vás. Môžete ich pripraviť na prírodno (štvrtky šampiňónov poklásť na plech, osoliť, pridať bylinky, pokvapkať olejom a zapiecť) alebo marinované.
Prečítajte si tiež: Rozmanité recepty: Cuketa, cottage, šampiňóny
Recept na marinované zapečené šampiňóny:
- 4 väčšie šampiňóny
- 1 lyžička citrónovej šťavy
- 1 lyžica sójovej omáčky
- 1 lyžička sladkej mletej papriky
- 1 prelisovaný strúčik cesnaku
- olej, soľ, sušené paradajky
Šampiňóny očistíme a nakrájame na štvrtky. Zvyšné suroviny zmiešame a pripravíme marinádu, do ktorej šampiňóny naložíme minimálne na dve hodiny, najlepšie cez noc.
Vyprážané šampiňóny: spomienka z detstva v rastlinnej verzii
Vyprážané šampiňóny v trojobale s varenými zemiakmi a tatarkou sú spomienkou z detstva pre mnohých. Aj pre vegánov je táto pochúťka dostupná v rastlinnej verzii. Trojobal nahradí hraška (hrachová zmes), ktorá po zmiešaní s vodou vytvorí cestíčko vhodné na obaľovanie. K týmto vyprážaným šampiňónom podávame sojanézu alebo inú rastlinnú alternatívu tatarky.
Príprava:
Šampiňóny očistíme a nakrájame na menšie kúsky alebo plátky. Hrašku zmiešame s vodou na konzistenciu horčice a v nej obaľujeme šampiňóny.
Šampiňóny v rizote: lahodná a plná chuť
Šampiňóny sú pre rizoto ako stvorené. Ich veľkou výhodou je, že nie je potrebné veľké množstvo ďalších surovín a rizoto má lahodnú a plnú chuť. Existuje mnoho verzií, napríklad krémové rizoto, hubový kuba (s krúpami namiesto ryže) alebo pohánkové rizoto so šampiňónmi a tempehom.
Surové šampiňóny: pochúťka pre vitariánov
Konzumácia surových šampiňónov môže prekvapiť, ale jedná sa o pochúťku, ktorá sa šíri predovšetkým medzi priaznivcami vitariánstva. Pri konzumácii surových šampiňónov je telu dodávané najvyššie možné množstvo živín, ktoré neboli stratené tepelnou úpravou.
Prečítajte si tiež: Zdravé recepty: Cuketa a šampiňóny
Marinované surové šampiňóny:
Šampiňóny očistíme a nakrájame na plátky. Prísady na marinádu zmiešame zvlášť a potom do nej vložíme šampiňóny. Dobre premiešame, zavrieme do uzatvárateľnej nádoby a necháme odpočívať minimálne 4 hodiny, najlepšie cez noc.
Šampiňóny portobello: alternatíva mäsového burgeru
Šampiňóny portobello sú pre gastronómiu významným prínosom. Svetu predviedli, že nie je potrebné použiť mäso na to, aby ste stvorili výborný burger.
Portobello steak s chimichurri:
Chimichurri je tradičná argentínska salsa s obľubou servírovaná k steakom a pri grilovaní. Zmiešaním octu balsamico, oleja, korenia, rasce, údenej papriky a cesnaku vytvoríme marinádu, do ktorej vložíme očistené portobello šampiňóny a marinádou ich potrieme. Marinujeme cca 10 minút z každej strany. Počas marinovania šampiňónov pripravíme chimichurri (všetky ingrediencie nakrájame veľmi na jemno). Portobello šampiňóny opekáme na grile alebo na panvici z každej strany zhruba tri minúty a počas toho ich potrieme zvyšnou marinádou. Hotové portobello steaky majú tmavo zlatohnedú farbu. Servírujeme s chimichurri a posypeme sezamovým semienkom alebo zmesou drvených orieškov.
Kvalitná zelenina od slovenských farmárov
Sezónna zelenina zo slovenských, ale aj zahraničných fariem prémiovej kvality je ideálnou voľbou pre každého, kto si chce dopriať zdravé a chutné jedlá. Ak máte chuť na zeleninové pokrmy či ľahké šaláty, určite si vyberiete zo širokej ponuky zeleniny určenej na tepelnú úpravu, ako aj na studenú kuchyňu.
Zdravá zelenina hrá kľúčovú úlohu v každodennej výžive a jej kvalita výrazne ovplyvňuje nielen chuť jedla, ale aj celkové zdravie. Čerstvá zelenina pochádza priamo od slovenských farmárov, ktorí pestujú plodiny s dôrazom na prírodné metódy, čo zaručuje maximálny obsah živín a autentickú chuť každej plodiny.
Okrem výnimočnej kvality ponúkame aj rozmanitosť - od koreňovej zeleniny cez listovú až po sezónne druhy. Každý zákazník si tak môže vybrať to, čo jeho organizmus práve potrebuje. Pravidelná konzumácia čerstvej zeleniny podporuje imunitu, trávenie a dodáva telu energiu. Výber zeleniny od lokálnych slovenských fariem, ktoré pestujú plodiny s ohľadom na zdravie človeka aj prírody, je zárukou čerstvosti a kvality. Vďaka tomu sa ku vám dostane len tá najčerstvejšia zelenina, ktorá neputovala stovky kilometrov skladmi a distribučnými centrami. Kratší reťazec = vyššia čerstvosť. Záleží nám aj na transparentnosti - viete, odkiaľ zelenina pochádza, kedy bola zozbieraná a čo obsahuje.
Výhody konzumácie čerstvej zeleniny
- Bohatý zdroj vitamínov a minerálov: Čerstvá zelenina je jedným z najdôležitejších prirodzených zdrojov vitamínov a minerálov. Obsahuje napríklad vitamín C, ktorý podporuje imunitu, draslík pre správnu činnosť svalov a vitamín A potrebný pre zrak. Pri pravidelnej konzumácii zeleniny si telo udržiava rovnováhu a zlepšuje sa celková vitalita.
- Podpora imunitného systému a trávenia: Mnohé druhy zeleniny majú protizápalové účinky a prirodzene stimulujú obranyschopnosť tela. Napríklad brokolica, kel či cesnak sú známe svojimi pozitívnymi účinkami na imunitný systém. Navyše, vďaka obsahu prírodnej vlákniny zelenina zlepšuje trávenie a prispieva k správnemu fungovaniu čriev.
- Nízky obsah kalórií a vysoký obsah vlákniny: Zelenina je ideálnym základom pre ľahké a výživné jedlá, pretože má prirodzene nízky obsah kalórií, no zároveň zasýti.
Spolupráca s overenými slovenskými farmármi
Ponúkame zeleninu od overených slovenských pestovateľov, ktorí dbajú na kvalitu pôdy, šetrné zaobchádzanie s plodinami a poctivú ručnú prácu. Táto spolupráca vytvára férový a udržateľný vzťah medzi farmárom a zákazníkom, vďaka čomu vieme garantovať čerstvosť a pôvod každej zeleniny.
Dôraz na kvalitu a čerstvosť
Pestovanie prebieha bez nadmerného používania chemikálií a s dôrazom na sezónnosť plodín. Tým sa zachováva nielen výživová hodnota, ale aj prirodzená chuť. Zelenina sa zbiera až vtedy, keď je skutočne zrelá - nie predčasne kvôli transportu, ako to býva pri veľkovýrobe.
Minimalizácia ekologickej stopy
Uprednostňujeme krátke distribučné reťazce, čím znižujeme emisie z dopravy a zbytočný obalový odpad. Takýmto spôsobom sa zelenina dostane k zákazníkovi rýchlejšie, čerstvejšia a s nižšou ekologickou stopou.
Ako rozlíšiť kvalitnú zeleninu
Rozlíšiť kvalitnú zeleninu od priemernej môže byť jednoduché, ak viete, na čo si dať pozor. Pri výbere je dôležité všímať si nielen vzhľad, ale aj vôňu a konzistenciu. Zdravá zelenina je čerstvá, pevná a voňavá, bez známok poškodenia alebo hniloby. Kvalitná, čerstvá zelenina má sýtu, prirodzenú farbu, ktorá signalizuje zrelosť a obsah živín. Mrkva by mala byť žiarivo oranžová, brokolica tmavozelená a paradajky jasne červené. Pri výbere sa oplatí spoľahnúť aj na čuch. Zdravá zelenina má sviežu a prirodzenú vôňu, ktorá nepripomína zatuchlinu ani fermentáciu.
Správne skladovanie zeleniny
Správne skladovanie je tiež rozhodujúce pre zachovanie čerstvosti a výživových hodnôt. Aj najlepšia zelenina môže stratiť kvalitu, ak nie je uchovávaná správne. Napríklad koreňová zelenina ako mrkva či petržlen dobre znáša chlad, a preto ju odporúčame skladovať v chladničke. Naopak, paradajky alebo paprika lepšie chutia, keď sa uchovávajú pri izbovej teplote mimo priameho slnka. Aj keď je zelenina čerstvá, jej výživové látky sa časom znižujú. Preto odporúčame spotrebovať ju do 3-5 dní od doručenia, aby ste si mohli vychutnať jej plnú chuť a výživovú hodnotu.
Široký výber čerstvej zeleniny
U nás nájdete široký výber čerstvej zeleniny, ktorá je starostlivo vyberaná s dôrazom na kvalitu, pôvod a čerstvosť. Sortiment pokrýva všetky základné skupiny - od koreňovej cez listovú až po plodovú a sezónnu zeleninu. Vďaka tomu si môžete vyskladať pestrý a zdravý jedálniček počas celého roka.
Druhy zeleniny a ich benefity
Každý druh zeleniny má svoje špecifiká, spôsob prípravy a zdravotné benefity.
- Koreňová zelenina: Patrí medzi najuniverzálnejšie a najobľúbenejšie druhy. Vďaka svojmu vysokému obsahu vlákniny a minerálov je ideálnou súčasťou výživného jedálnička, najmä počas chladnejších mesiacov.
- Mrkva: Sladká a chrumkavá, je ideálna do polievok, dusených jedál aj ako surová desiata.
- Cvikla: Má výraznú chuť a sýtu farbu.
- Petržlen: Svojou vôňou zvýrazní chuť vývarov, omáčok či nátierok.
- Listová zelenina: Je bohatá na vitamíny, antioxidanty a chlorofyl, vďaka čomu podporuje detoxikáciu organizmu, zdravie ciev a správne trávenie.
- Špenát: Obsahuje vysoký podiel železa, vápnika a vitamínu K.
- Kel: Výživná listová zelenina vhodná na dusenie, do polievok alebo ako základ zeleninového prívarku.
- Hlávkový šalát: Osviežujúci, ľahko stráviteľný a ideálny ako základ do rôznych šalátov.
- Plodová zelenina: Je chutná, šťavnatá a bohatá na vitamíny, vodu a antioxidanty. V kuchyni má nespočetné využitie - od surovej konzumácie až po pečenie, dusenie či grilovanie.
- Paradajky: Sladké, šťavnaté a plné lykopénu, ktorý pôsobí ako antioxidant.
- Paprika: Farebná, chrumkavá a bohatá na vitamín C.
- Cuketa: Univerzálna a ľahko stráviteľná zelenina.
- Sezónna zelenina: Má mnoho výhod - pestuje sa v správnom ročnom období, dozrieva prirodzene a má plnú chuť i výživové hodnoty. Vďaka tomu je čerstvejšia, ekologickejšia a často aj cenovo výhodnejšia.
- Tekvica: Bohatá na betakarotén a vlákninu, je ideálna na prípravu krémových polievok, rizota či koláčov.
- Brokolica: Zelenina plná vitamínu C, kyseliny listovej a vlákniny.
- Karfiol: Jemná a ľahko stráviteľná zelenina, ktorú možno variť, piecť aj zapekať.
Príprava a kombinovanie zeleniny
Aby si čerstvá zelenina zachovala svoje nutričné hodnoty a zároveň ponúkla maximálnu chuť, je dôležité venovať pozornosť jej správnej príprave. Niektoré druhy sú vhodné na konzumáciu v surovom stave, iné chutia najlepšie po krátkom varení, dusení alebo pečení. Dobré je kombinovať rôzne druhy zeleniny a vytvárať tak pestré a výživné jedlá. Každý druh zeleniny si vyžaduje iný spôsob prípravy a možno v niektorých prípadoch spracovať aj so šupkou.
Zdravá zelenina vytvára výborný základ pre rôzne jedlá, no jej chuť ešte viac vynikne v kombinácii s obilninami, strukovinami či bielkovinami ako sú vajcia, tofu alebo mäso. Na zvýraznenie prirodzenej chuti zeleniny netreba žiadne zložité prísady. Bylinky ako tymian, rozmarín, bazalka alebo koriander dodajú každému jedlu svieži charakter. Koreniny ako čierne korenie, mletá paprika či rímska rasca sa hodia najmä pri pečení alebo grilovaní zeleniny. Olivový olej je ideálny na marinovanie aj dochucovanie hotovej zeleniny. Stačí pár kvapiek a zelenina získa jemnú textúru aj príjemnú chuť. Citrónová šťava alebo balzamikový ocot zas zvýraznia chuť a dodajú svieži kontrast, najmä pri listovej alebo plodovej zelenine.
Hlúbová zelenina: význam a pestovanie
Hlúboviny patria do čeľade Brassicaceae (kapustovitých) rodu Brassica (kapusta). Kultúrne hlúboviny pochádzajú z pôvodného planého druhu kapusty obyčajnej (Brassica oleracea), ktorá pochádza zo Stredomoria. Väčšina hlúbovín sú dvojročné rastliny. V prvom roku vytvárajú konzumnú časť a v druhom roku kvitnú a prinášajú semená. Výnimkou je karfiol a brokolica, ktoré sú jednoročné. Zelenina patriaca do druhu Brassica oleracea je väčšinou cudzoopelivá a hmyzomilná. Semená hlúbovín sú od seba veľmi ťažko rozoznateľné, guľovité až vajcovito guľovité. V 1 kg býva ich asi 300 000.
Hlúbová zelenina je veľmi náročná na predplodinu, prípravu pôdy, závlahové pomery a výživu. Zaraďujeme ju do prvej trate. Je najpestovanejšou skupinou zeleniny a u nás ju spotrebitelia konzumujú počas celého roku. Pestuje sa vo všetkých zeleninárskych oblastiach nášho štátu, ale najlepšie sa jej darí v okolí vodných tokov, kde na jej rast a vývin priaznivo pôsobia aj ranné opary a hmly.
Kapusta hlávková biela a červená (Brassica oleracea capitata alba, rubra)
Kapusta hlávková je dvojročná, cudzoopelivá, hmyzomilná rastlina. V prvom roku vytvára mohutnú koreňovú sústavu, nerozkonárenú dužinatú stonku so skráteným vrcholom - hlúb a hlávku z husto nahromadených listov. Pre koreňovú sústavu je charakteristický kolovitý koreň, ktorý hrubne a rozkonáruje sa do bokov na hustú koreňovú sústavu. Hlúb má čo najmenej zasahovať do hlávky. Pri kapuste hodnotíme hustotu hlávky. Čím viac sú listy nakopené, tým kompaktnejšia a kvalitnejšia je hlávka. Tvar hlávky môže byť plochý, guľovitý, oválny až kónický so všetkými prechodmi. Obalové listy majú voskový povlak. Kvetné stonky sa vyvíjajú v druhom roku. Dorastajú do výšky 1 m i viac. Zoskupenie listov na stonke je špirálovité. Jedna rastlina má až 2000 žltých kvetov, zostavených v strapcoch. Plodom je šešuľa, dlhá až 100 mm. Po dozretí sa odspodu rozpolťuje a v každej polovici je rad hladkých hnedých semien.
V SR je kapusta najpestovanejšou zeleninou. Z hľadiska celoročnej spotreby v domácnostiach a spracovateľskom priemysle (kyslá a marinovaná kapusta, rozličné šaláty a pod.) je dôležitým zdrojom vitamínov a ďalších látok potrebných pre zdravie obyvateľov. Kultivary kapusty rozdeľujeme na skoré, poloskoré a neskoré, ktoré ďalej delíme na kultivary na technologické spracovanie a na skladovanie.
Kapusta hlávková sa zaraďuje do prvej trate. Predplodinou je obyčajne obilnina, ďatelinovina, prípadne niektoré rastliny tretej trate. Nevhodnými predplodinami sú všetky kapustovité rastliny. Na pozemku sa nesmie vyskytovať hlienka kapustová (Plasmodiophora brassicae).
Pred sejbou sa osivo morí chemickým prípravkom proti hubovým chorobám. Zemina sa dezinfikuje parou alebo chemicky. Seje sa do debničiek alebo na výsevný záhon v skleníku alebo parenisku. Niektoré balíčkovače umožňujú aj priamo sejbu do balíčkov, čím odpadne prácne rozsádzanie. Vo veľkovýrobe je vhodné predpestovanie sadiva len pri skorých alebo rýchlených kultivaroch kapusty. Na letný a jesenný zber sejeme priamo na pozemok sejačkami na presnú sejbu.
Vysádzame, keď majú rastliny 4-6 pravých listov, hlbšie, ale srdiečko nesmie byť zakryté zeminou. Rastliny tak lepšie odolávajú vyvráteniu. Po vysadení musíme zavlažovať Podľa počasia, najmä pri rozsádzanom sadive. Na miesto uhynutých rastlín môžeme do týždňa vysádzať nové. Vzdialenosť vysádzania závisí od kultivaru, účelu pestovania a predovšetkým ju určuje dostupná mechanizácia.
Prvý raz sa zavlažuje v teplejšom dni. Až od polovice mája len večer alebo skoro ráno (podľa možností). Najviac vlahy potrebuje kapusta hlávková v období maximálneho rastu hlávok, pred zberom. Lepšie s pôdnou vlahou hospodári kapusta z priamej sejby, pretože vytvára hlbšiu koreňovú sústavu.
Skorú kapustu zberáme vtedy, keď asi 50 % rastlín dosiahlo veľkosť prvej akostnej triedy podľa STN a výkupných požiadaviek. Kapustu letnú, na technologické spracovanie i na skladovanie, zberáme jednorazovo. Termín zberu určíme podľa vývinu a dozrievania hlávok do trhovej veľkosti tak, aby hlávky pri plnom vývine nadmerne nepraskali. Pri zbere nesmie byť vysoký počet nevyvinutých rastlín.
Kel hlávkový (Brassica oleracea var. sabauda)
Kel hlávkový je dvojročná, cudzoopelivá a hmyzomilná rastlina. Má však podľa kultivaru rozlične intenzívne skučeravené až bublinaté listy v celej škále zelených farieb. Obalové listy sú sfarbené od žltozelenej cez rozličné odtiene zelenej až po modrozelenú farbu, čo býva aj charakteristickým znakom kultivaru. Skučeravené a pevnejšie obalové listy s jemným voskovým povlakom zvyšujú odolnosť kelu hlávkového, najmä proti nízkym teplotám. Rast a vývin rastlín je podobný ako pri kapuste hlávkovej.
Kel hlávkový je hodnotná zelenina, vhodná predovšetkým na priamy konzum, je však menej rozšírená než kapusta. Je dôležitou trhovou hlúbovou zeleninou. Pre ľudský organizmus je cenný obsahom vitamínov a minerálnych látok. Kultivary kelu hlávkového rozdeľujeme na skoré, neskoré a ozimné.
Kel hlávkový má podobné nároky na prostredie a prípravu pôdy ako kapusta. Pri ozimnom keli na jarný zber rátame v roku sejby s predplodinou. Predplodina sa musí skoro zberať, aby sme mohli dobre pripraviť pozemok (vrátane zapracovania priemyselných hnojív) jeden až dva týždne pred priamou sejbou ozimného kelu.
Predpestovanie priesad kelu hlávkového, vrátane prípravy a ošetrovania je rovnaké ako pri kapuste hlávkovej. Pri pestovaní ozimného kelu sejeme koncom augusta do riadkov vzdialených od seba 0,3 m asi 2 kg semena na 1 ha. Pred začatím zimy mierne prihrnieme, môžeme prejednotiť. Definitívne jednotenie však ponecháme na jar. Na začiatku vegetácie po dokončení sponu 0,3 X 0,4 m prihnojíme liadkom v dávke 30 kg čistej živiny na 1 ha.
Zbery kelu hlávkového sa organizujú a termínujú podobne ako pri kapuste hlávkovej.
Kel ružičkový (Brassica oleracea var. gemmifera)
Kel ružičkový je dvojročnou, cudzoopelivou a hmyzomilnou rastlinou. Od ostatnej hlúbovej zeleniny sa odlišuje charakteristickou stavbou. Hlúb je vysoký 0,3-1,0 m, listy väčšinou pretiahnuté, obrátene vajcovité, celistvookrajové sú na hlúbe špirálovité rozmiestnené. V pazuchách listových stopiek sa vyvíjajú púčiky - ružičky, veľké 20-70 mm, ktoré sú konzumnou časťou. Pre úrody je rozhodujúci počet ružičiek na stonke, ich veľkosť a pevnosť zavinutia. Kladne sa hodnotí aj bublinatosť obalových listov ružičiek, ktorá je dôležitá aj pre mrazuvzdornosť.
Kel ružičkový sa svojím významom zaraďuje k najobľúbenejším zeleninám. Pre vysokú nutričnú hodnotu sa pestuje na priamy konzum i pre spracovateľský priemysel.
Kel ružičkový sa zaraďuje do prvej trate. Na kvalitných, humusom i živinami dobre zásobených pôdach ho výnimočne zaraďujeme do druhej trate po plodovej zelenine, zemiakoch alebo cukrovej repe. Ako predplodiny sa odporúčajú ďatelinoviny, obilniny a strukovinoobilné miešanky. Nevhodné sú ako pri ostatných hlúbovinách, všetky kapustovité.
Vzhľadom na to, že osivo kelu ružičkového sejeme priamo na stanovište, musíme kvalitne pripraviť pôdu. V priebehu vegetácie sa obyčajne prihnojuje. Nároky na prostredie a prípravu pôdy sú podobné ako pri neskorej kapuste.
Osivo kelu ružičkového pred sejbou moríme proti hubovým chorobám, prípadne aj škodcom, chemickými prípravkami. Sejeme v prvej polovici apríla do riadkov vzdialených od seba 0,6 m sejačkou na presnú sejbu asi 1 kg osiva (podľa jeho kvality) na 1 ha. Sejeme do primerane vlhkej pôdy do hĺbky 10-20 mm. Pri použití preemergentných herbicídov sejeme hlbšie (20-25 mm). Po sejbe sa pozemok privalcuje. Keď kel ružičkový dosiahne štádium dvoch pravých lístkov, jednotíme na vzdialenosť 0,5 m v riadku. Vzhľadom na vysokú cenu F1 osiva odporúča sa predpestovať priesadu a vysádzať. Touto technológiou sa zníži spotreba osiva na 0,3-0,4 kg.ha1. Ostatné ošetrovanie počas vegetácie vrátane zavlažovania je podobné ako pri neskorej kapuste.
Termín zberu sa určuje podľa množstva ružičiek zodpovedajúcich L akostnej triede STN. Pre začiatok zberu by ich malo byť najmenej dve tretiny. V tom období začínajú žltnúť krycie listy ružičiek. Zberať musíme skôr než sa väčší počet spodných ružičiek začína rozvíjať. Zberá sa jednorazovo v októbri až novembri. Rastliny odrežeme pod najspodnejšou ružičkou, odstránime bočné listy a vrcholové ružice. Ružičky sa z hlúbika lúpu (ručne alebo strojové), očistia podľa požiadaviek STN, dodávajú výkupnej organizácii, alebo mraziarňam. Slovenská technická norma pripúšťa aj dodávky ružičiek na hlúbe.