Úvod
Život sedliaka je plný radostí, ale aj ťažkostí. Je to život spätý s pôdou, rodinou a neustálou prácou. Tento článok sa ponorí do hĺbky sedliackeho života, od intímnych rodinných momentov až po ťažké skúšky a morálne dilemy.
Láska k rodine a pôde
Byť sedliakom je dar. Narodil som sa v chalupe a som hrdý na to, že som sedliak. Deti sú pre mňa všetkým. Mám rád, keď je detí ako hrozna na strapci. Nikdy som žene neodoprel dieťa. Tak aspoň viem, prečo žijem a pre koho robím. Otec sa skrivil od roboty ako otáznik, ale nikdy sa nesťažoval.
Nedokážem sa odpútať od hrudy. To je už tak v krvi. Zem je obor, ktorý sa nám deň po dni vzpiera. Musíme ju hnojiť, brániť, siať, žať, mlátiť, mlieť a piecť. Jej tvárou je nebo. Človeka zvábi a lezieme. Prirodzene, je vzdorovitá ako všetky ženy. A dobre je tak. Musíme ju milovať a maznať sa s ňou. Ale opraty ani neslobodno popustiť.
Manželstvo a každodenný život
Muž musí mať aj v posteli dobrú ženu, tá však nesmie len vylihovať. Musí robiť maslo, musí sa starať, aby sa človek a statok nasýtili v pravý čas. Musí pracovať, až si ruky zoderie po lakte. So ženou sa človek radšej klbčí ako s dievčaťom.
Sedeli sme oproti sebe a pojedali chlebíky, ktoré sme si vzali so sebou. Všade bolo samé blato. Až vtedy som si ju všimol. Rozprávali sme sa. Leskla sa ako suchá cibuľa. Bola to statná, silná žena. Od toho dňa mi už nevymizla z mysli. Bola ako jedľa, a bola pri mne i pri mojich odvážnych snoch.
Prečítajte si tiež: Jednoduché pestovanie zemiakov v meste
Raz som jej priniesol chlieb. V izbe sedeli jej piati bratia a jej otec, chlap ako hora. Nepovedal som veľa, len že som tejto priniesol chlieb. Ešte som nevedel jej meno. Na tretí deň som sa dozvedel jej meno.
Bola to pekná svadba.
Po svadbe som sa nemohol dočkať prvej noci. Pomyslel som si, mám času dosť. Radšej som sa išiel v mesačnom svite poprechádzať. Čo je krajšie ako spať vonku v obilnom poli? Človeka opanujú celkom iné city. Srdce sa ti upokojúva a myslíš na veci, na ktoré ináč niet času. Na Pána Boha, ktorý to všetko stvoril, a na ničotnosť svojho života.
Ťažkosti a utrpenie
Už tu začalo trápenie. Žena ma ráno budí na kávu a chlieb s maslom. Musím ísť domov. Natrápili sme sa s jej bolením hlavy! Myslia si, že je to len pretvárka, iba namýšľame. Zavše padnú tvrdé slová. Vybrali sme sa na púť do Peuthy. Bola vyzdravená a štrnásť dní necítila nijakú bolesť.
Farár je dobrý človek, spravodlivý chlap. Dal by poslednú košeľu. Často chodí k nám. Vie o našom trápení a o našej chudobe a dáva svoju útechu. V čase veľkonočnom mu vysypem na hlavu celý kôš hriechov. Sľubujem, že sa polepším, ale človek nie je z kameňa alebo z kosti. Musí nás zasa prijať takých, akí sme.
Prečítajte si tiež: Bohatá úroda uhoriek vďaka kôpru
Rok bol ťažký a druhý bol ešte ťažší. Nájomné bolo veľmi vysoké. Skapala nám krava. Bol by som liezol po stene. Mizerná sviňa! Zlomil si pritom najsilnejšie vidly. Na nebi sa zjavila kométa. Všetci sa hrozne báli. Uprostred zimy hrmelo a blýskalo sa. Ale nič netrvá naveky.
Potom nás postihol ten ťažký úder. Pretrhla sa hrádza na Nethe. Musel som všetky zvieratá doniesť do domu, bo ináč by sa boly potopily. Moja Fina sa musela trápiť. Mal som ju veľmi rád.
Narodil sa nám malý Pol. Bol som takým šťastným. Neskôr prišli ešte dva potraty, ale pre nás bolo útechou, že nám Boh zachoval nášho malého Pola. Lenže, bohužiaľ, nie nadlho. Ak ma Boh potrestal, potom mi sám musí povedať, prečo.
Bol to úžasný chlapec. Buclatý ako obláčik! Bol som na to malé stvorenie celý upriamený. Ale sotva štvrť hodinky po tom decko očervenelo ako rak. Žalostne nariekalo a krivilo tvár ako vretenica. Lekár mu ešte pohoršil. Bolo žeravé ako oheň. Pol ležal na lone mojej ženy mŕtvy.
Smútok a strata
Dom je prázdny. A kedysi tu bolo dieťa. Neodvážiš sa ani nahlas rozprávať. To ticho! To strašné ticho! Dieťa je preč, to krásne dieťa. Pes ho všade hľadá. Kde je náš malý Pol? Raz som zazrel, ako žena pri hračkách kľačala. Potom som na ne prestrel handru.
Prečítajte si tiež: Pestovanie rajčín - nemecká kopa
Vylial som pálenku na hnojisko. Rodinný život bol rozvrátený. Bol som celkom dojatý. Veď som chlap a človek. Boh žiada od nás deti. Neskôr sa nám narodili zdravé dvojčatá. Siať a žať. Boh nám požehnal hŕbu detí. Ale zdá sa, že má mŕtve deti radšej ako tie, čo sú nažive. Sú na ťarchu a robia starosti. Ostávame chudobní a nevystrábime sa zo zármutku.
Hospodárstvo a každodenná drina
Sedliak sa nikdy nezbaví svojho poľa. Je k nemu ako by prikovaný. Robil by aj prácu v prístave. Večer spíme potom ako zabití. Dychtia po tom, alebo si sťažujú na ono. Hnoj je pre neho ako bôžik. Tak to ide deň za dňom, rok po roku, po celý život. Pritom sa nezbohatne. To už nedovolí vysoké nájomné.
Žena nás drží pokope. Okolo nej sa krúti všetko. Aj pre mňa je oporou - okrem nedele. Vtedy som pánom, šťastným a aj dobrým ako sám svätý František. Žena sa preto nesťažuje. Hrajú sa na jej lone, ležia jej v náručí a spia na jej srdci. Vyžalujú svoje bôle a na jej kolenách umierajú. Chová ma ako kohúta.
Konflikty a morálne dilemy
Raz sa mi prihodilo s Volkom. Trocha som prchký. To sa mi neľúbilo. Nechcel som byť vrahom. Objal som ženu, lebo ma oslobodila od diabla.
V šope som zrazu zazrel, ako sa v tme zaleskla sekera. - Čo sa to s tebou stalo? - Chceš tým povedať, že som zlodej? Zadržiavaného jedu sa mi po tvári rozlial pot. Zavraždiť by som ho musel. To sa raz zasa dobre skončilo. Od toho dňa Volko neprekročil môj prah.
Ustavične sa nám pokúša so všetkých strán klásť nástrahy. Rád si napchám fajku a poklebetím si. Lorejas mal štyri kravy a nádherného býka. Predošlá slúžka sa vydala a včuľ prišla nová. Dievka bola zvodná ako žitné pole. Vymýšľal som všetky možné zámienky, aby som zašiel k Lorejasovi.
Jedného dňa som zaviedol kravu k Lorejasovmu býkovi. Bola sama doma. Býka sme zaviedli nazad do maštale. Lapil som ju okolo drieku. Ruky mi ovila okolo šije, a padla. A ja s ňou. Zrazu sa býk vyrútil. Býk sa odtrhol! Pri potoku sa hraly deti. Býk sa rútil priamo na ne. Nikdy to viac neurobím.
Volko hnal býka na moje deti, aby ma potrestal. Môj prísľub ich zachránil. Ďakujem Ti, môj Bože! Tvoje cesty sú podivuhodné. Všetko pochádza od Teba a cez Teba. Budem Ťa počúvať!
Spoveď a pokánie
Trápilo ma svedomie. To naozaj nemôžem. Vari zlú spoveď? Vtedy radšej… radšej vôbec nespovedať. Povedal som všetko svojej žene. Úprimne, tak od srdca. Žena vie veľa prepáčiť. Má dobré, láskavé srdce. Čo robí pre deti, robí i pre mňa. Aj keby mi odpustila, potešila a na všetko zabudla - nie, nie, nie. Nie.
Pri výčape stojí Pol Lammes a zať Jefa Brusa. Stal som sa otcom kdesi inde! Nie si hoden, aby si žil! - To necháme na rozhodnutie Bohu a mlynárovi, Jef, - odvetil Lammes. Celý som bol od radosti bez seba. Oh, bolo to uľahčenie!
Pokoj a harmónia
Ležím a bdiem, zrazu mi príde na um dobrá myšlienka. Tá prvá nedeľa po Veľkej noci, to bol krásny deň! Pyšne som kráčal na svojej obchôdzke po poli. Nedeľa značí pre nás sedliakov veľa. Je to začiatok. Sadneme si predo dvere a hľadíme na pole, na večné pole, do ktorého sme pevne vkorenení. Vtedy si vytiahnem trúbu. Vyhrávam. Tak čudne to zneje ponad tiché polia.