Pestovanie ryže na Slovensku má prekvapivo bohatú, hoci nie vždy úspešnú, históriu. Od prvých zmienok v stredoveku, cez nadšenie v povojnových rokoch, až po súčasné zaujímavosti, ryža zanechala stopu v slovenskom poľnohospodárstve. Hoci slovenské podmienky nie sú ideálne, snaha o pestovanie tejto plodiny sa opakovane objavovala.
Historické korene pestovania ryže na Slovensku
Historické pramene naznačujú, že ryža sa na území Slovenska pestovala už v 16. storočí, v okolí Ipľa a Poltáru. V 17. storočí, počas tureckej nadvlády, sa ryža dostala na naše územie spolu s Turkami. Ryžové polia sa nachádzali na dunajských ostrovoch pod prítokom rieky Hron. Po ukončení tureckej nadvlády však pestovanie ryže zaniklo.
Povojnový pokus o sebestačnosť
S pestovaním ryže sa opäť začalo po druhej svetovej vojne, v roku 1948. Išlo o súčasť snahy o zabezpečenie potravinovej sebestačnosti krajiny. Nevídaný projekt sa začínal po Februári 1948 s veľkou slávou. V rámci zabezpečenia potravinovej sebestačnosti, ktorá bola prioritou vtedajšej komunistickej vlády, boli toho plné noviny. "Slovensko je najsevernejším európskym štátom, v ktorom sa v tomto roku prvý raz skúša vypestovať ryža," písali. Nebolo to celkom tak, pretože prvý pokus tu bol ešte za Márie Terézie. Oba dopadli rovnako. Propaganda však robila svoje. "Ryžu, ktorú sme vždy dovážali z ďalekého zámoria, ktorú sme za vojny takmer nevideli a ktorá najmä po týchto ,chudobnejších' rokoch je pre nás naozaj vzácnosťou, budeme odteraz pestovať sami! Tohto roku jej bude len niekoľko vagónov - na ochutnanie, o niekoľko rokov jej budú desiatky a možno i stovky vagónov.
Prvé ryžoviská vznikli v Kolárove, kde mali prvú žatvu v roku 1948. Ďalšie lokality zahŕňali Ivanku pri Nitre, Želiezovce, Dedinu Mládeže, Zlatnú na Ostrove, Stredu nad Bodrogom a Kráľovský Chlmec. Na Povereníctve pôdohospodárstva natrafili na ochotných ľudí, ktorí im na rozbeh vybavili finančnú injekciu - najprv tridsaťtisíc, neskoršie ďalších stotisíc československých korún. Dvanásteho mája 1948 Kolárovčania zasiali ryžu na dvanástich hektároch a s obavami sledovali, čo sa bude s ňou diať. V roku 1956 sme ju pestovali na 15 ha. Čs. poľnohospodárstvo z roka na rok viac používa vedecké poznatky mičurinsko-lysenkovskej agrobiológie. Žatevné práce na ryžových poliach zahajoval povereník pôdohospodárstva Michal Falťan a povereník pôšt Alexander Horák.
Úspechy a výzvy
V Dedine Mládeže dosiahli v roku 1950 úrodu 56 metrických centov z hektára. "Opojení týmito úspechmi spojili sme sa s JRD Kolárovo a založili sme ryžovisko o výmere 80 hektárov, teda v tej dobe najväčšie ryžovisko na Slovensku. Vtedy sme však urobili najväčšiu chybu v histórii nášho ryžiarstva, lebo sa nám ryžovisko zaburinilo, takže v roku 1951 sme mali priemerný výnos 37 metrických centov z hektára, a v roku 1952 sme dosiahli výnos už len 18 metrických centov z hektára. V 50. rokoch rozšírili družstvá pestovanie na asi 6 000 ha ryžových polí s priemernými výnosmi 40-45 q/ha, pričom miestami dokonca dosiahli rekordnú úrodu až 79,5 q/ha (napr. Ak Číňania v tých rokoch dosiahli 30 metrákov, skákali od radosti. Mali sme mali dokonca parcelu, asi 60-árovu, kde sme v prepočte na hektár vypestovali 126 metrákov.“ V prvom roku vymlátili vyše dvadsať ton ryže, ktorá ako nedostatkový tovar poputovala do nemocníc a sociálnych ústavov. Po vzore Kolárovčanov - presídlencov - túto náročnú plodinu začali neskoršie pestovať aj v susednej Dedine Mládeže na Štátnom majetku Lándor pri Komárne a na malej výmere povedľa Tisy na východnom Slovensku. Rok 1948 bol nebývalo chladný, takže žatvu mohli začať až v októbri. Žatva - tvrdá to bola robota. Rastliny skosili ručne malými kosákmi, potom ich zviazali do snopov postavených zrnom nahor.
Prečítajte si tiež: Celozrnná ryža v zdravej výžive
Napriek počiatočnému nadšeniu sa však objavili aj problémy. Nastali ťažkosti s výdatnosťou riečky, s počasím, so škodcami, ale na príkaz ,zhora' sa to muselo realizovať. Ryžu sadili skoro na jar, bolo ešte chladno. Rastlinky síce vzišli, no hneď ich objavili prví nepriatelia. Boli to divé husi a kačice, ktoré nad ryžoviskami krúžili v obrovských kŕdľoch a útle rastlinky vytrhávali aj s koreňmi. Pri Váhu bolo vody na zavlažovanie nadostač, veď na hektár ryže treba za rok dodať neuveriteľných desaťtisíc kubických metrov životodarnej tekutiny. Horšie však bolo s teplom, lebo ryža na svoj vývoj aj to potrebuje. Trhanie buriny z ryžoviska nebolo veľmi príjemné. Hoci vypustili vodu zo zavlažovacieho kanála, predsa jej tam zostalo vyše kolien. Natekala im do zablatených gumákov. Aj s pijavicami. Sotva desaťročná Alžbetka chodila pomáhať. „Na tie pijavice po nohách veru nezabudnem. Staršie ženy nám hovorili, nebojte sa, aspoň nebudete mať zlú krv,“ spomína na pestovanie ryže dnes 74-ročná Alžbeta Zlatovská z Ipeľského Predmostia.
Ukončenie projektu
Ryžový projekt zastavili a viac sa o ňom nehovorilo. Posplietať jeho príbeh možno len od žijúcich svedkov, a najmä v odtajnených archívoch. „Od začiatku to bolo odsúdené na neúspech. U nás pre pestovanie ryže neboli primerané podmienky ani zodpovedajúce podnebie. Ekonómovia prišli na to, že dorábanie tejto potraviny je v našich podmienkach energeticky veľmi náročné, navyše vyžaduje mnoho ručnej práce. Ide teda o nerentabilnú činnosť, na ktorú musí štát značne doplácať. Pestovaniu tejto plodiny na Slovensku potichu odtrúbili na konci päťdesiatych rokov minulého storočia. Trvalo asi päť rokov, kým prišli na to, že vo všetkom nemusíme kopírovať súdruhov zo Sovietskeho zväzu. Pestovanie ryže bolo u nás nerentabilné a veľmi stratové, dovozová ryža bola podstatne lacnejšia,“ dodáva vedúci múzea. Štátne majetky, kde pestovali ryžu, v roku 1955 oznámili Trustu štátnych majetkov v Nitre, že „následkom studeného počasia v máji ryža nevyklíčila a plochy boli zaorané. Problémom boli klimatické podmienky - chladnejšie jarné mesiace a krátke leto. Navyše, pestovanie ryže si vyžaduje intenzívnu prácu, ktorá bola vo vtedy už mechanizovanom poľnohospodárstve náročná. Do začiatku 60. rokov 20. storočia sa od pestovania ryže upustilo. Aj keď tento pokus skončil ináč, ako si to jeho odhodlaní aktéri predstavovali, pred slovenskými ryžiarmi hodno sňať klobúk. Veď napriek početným ťažkostiam úspešne zvládli náročnú technológiu pestovania tejto rastliny a dokázali, že naši ľudia sú v záujme dobrej veci ochotní a schopní zmobilizovať srdce, rozum aj ruky.
Súčasnosť a zaujímavosti
Zaujímavosťou však je, že ryža sa na územie Slovenska dostala omnoho skôr. Už v 16. a 17. storočí, počas tureckých vpádov, sa ryža objavila ako nová plodina v uhorských krajinách. Turci priniesli so sebou nové poľnohospodárske techniky, vrátane zavlažovania. V niektorých oblastiach južného Slovenska, ktoré sa ocitli pod tureckou nadvládou, sa ryža v malom množstve pestovala. Nebola však nikdy významnou súčasťou miestneho hospodárstva. Išlo skôr o ojedinelé pokusy. Po ústupe Turkov ryža z týchto oblastí takmer úplne zmizla. Slovenské podmienky neumožňovali jej rozšírenie. V roku 2012 sa podnikateľ z Číny snažil o pestovanie ryže na severovýchodnom Slovensku.
Ryža je jednou z najstarších pestovaných plodín na svete a tvorí základ stravy pre viac ako 50 % svetovej populácie. Pestovanie ryže má veľmi dlhú tradíciu najmä na ázijskom kontinente, možno vás však prekvapí, že dopestovať sa dá aj na našom území. V svete sa pestujú tisíce rôznych druhov ryže, ktoré sa od seba odlišujú nielen sfarbením a tvarovaním zŕn, ale aj nárokmi na pestovanie či následnou prípravou v kuchyni. U nás je najznámejšia biela ryža, ktorá ale svojmu sfarbeniu a vlastnostiam vďačí predovšetkým dodatočnému spracovaniu. Ak je reč o pestovaní ryže, mnohým ako prvé napadnú rozľahlé ryžové polia zaliate vodou. Ryžu je však možné pestovať aj v úplne iných podmienkach a v súčasnosti sa pestuje prakticky na všetkých kontinentoch s výnimkou Antarktídy. Zaujímavosťou je, že pestovaniu ryže sa darí aj v horských oblastiach, typickým príkladom sú východné Himaláje, kde má pestovanie ryže relatívne dlhú tradíciu.
Nie je náhodou, že najlepšie sa pestovaniu ryže darí práve na vodou zaplavených poliach. Bez dostatku vody to však nejde. Úspešné a najmä dlhodobo výnosné pestovanie ryže si vyžaduje veľa vody. Podľa oficiálnych údajov FAOSTAT z roku 2019 sa najviac ryže dopestuje v Číne, a to až 211 miliónov ton. Napriek tomu, Čína nie je v pestovaní ryže sebestačná a potrebuje ju dovážať z iných krajín, predovšetkým z Indie, ktorej v rebríčku svetových producentov patrí druhé miesto a tiež z Indonézie umiestnenej na tretej pozícii. V minulosti bolo na našom území zaznamenaných niekoľko pokusov o pestovanie ryže, a to predovšetkým v okolí rieky Ipeľ a v južných oblastiach, najmä na Žitnom ostrove. Podľa historických záznamov bola ryža na Slovensku pestovaná v 17. storočí v období tureckých nájazdov, neskôr mali snahy v pestovaní tejto plodiny pokračovať, no bez väčších úspechov. Pozoruhodný je pokus z roku 1948, kedy sa v okolí Želiezoviec, južných oblastiach okolo Zlatnej na Ostrove a Dediny Mládeže začalo s pestovaním ryže s cieľom dosiahnuť potravinovú sebestačnosť Slovenska.
Prečítajte si tiež: Sprievodca varením ryže
Na Slovensku vnímame ryžu predovšetkým ako prílohu k jedlám, vo svete má však táto plodina omnoho širšie využitie. V Ázii sa bežne používa aj ako priemyselná surovina a rovnako tak si svoje uplatnenie nachádza aj pri výrobe alkoholických nápojov a kozmetiky. Fakt, že ryža je treťou najviac pestovanou plodinou na celom svete asi neprekvapí, čo však určite prekvapí je fakt, že ročná spotreba ryže celosvetovo stále stúpa a za minulý rok dosiahla hodnotu 509 miliónov ton. Medziročný nárast spotreby ryže tak dosiahol až 2,2 % a za uplynulých 10 rokov vzrástla celosvetová ročná spotreba ryže až o 16,4 %.
Moderné pestovanie ryže: Príklad Aromatic Tarom
Vedeli ste, že na svete existuje viac ako 40 000 druhov ryže? Vo všeobecnosti však existujú iba dva druhy: guľatozrnná a dlhozrnná. Ryža, ktorú ponúkame v našom eshope je dlhozrnná a konkrétne perzský druh Aromatic Tarom (podobná našej Basmati). Pochádza z rodinnej farmy z oblasti Kaspického mora. Má výraznú, čistú ryžovú arómu a veľmi dobre chutí aj samotná bez mäsa, či zeleniny. Je úplne čistá, bez pridaných chemikálií a preto má aj svoje nároky na uskladnenie. Je potrebné ju skladovať na suchom a chladnom mieste, pretože teplo jej nesvedčí.
Dve kultivácie pre výnimočnú chuť
Prečo je táto ryža taká výnimočná a voňavá? Hlavným dôvodom je to, že pochádza z druhej kultivácie. Poďme sa teda pozrieť na to, ako sa pestuje ryža. Prvá kultivácia začína vo februári, kedy sa semienka ryže sadia do vody, prikryjú sa fóliou a nechajú sa vyrásť. V marci už ryža dosahuje výšku približne 20 cm a presádza sa na ryžové polia v trsoch, ktoré sú od seba vzdialené asi 20 cm. Ryža narastie do výšky 140 - 150 cm, využíva sa však iba vrchných 20-25 cm, podobne ako napríklad pšenica. Vzhľadom k tomu, že ryža vyžaduje veľa vody, pôda je premočená a nie je možný prístup autom na pole, ryža sa z polí odnáša ručne na veľkých fóliách, ktorú ťahajú muži a následne ju nakladajú na autá. Celý proces pestovania trvá asi 6 mesiacov. Druhá kultivácia začína hneď v júli, kedy sa zasadia semienka do vody. Tento druhý proces je rýchlejší, ako pri prvej kultivácii (cca 4 mesiace), pretože intenzívne svieti slnko, voda je teplá, dni sú dlhé, čo prispieva nielen k rýchlejšiemu rastu a dozrievaniu ryže, ale uvedené faktory ovplyvňujú aj chuť a vôňu ryže. Recept na prípravu výbornej šafranovej ryže nájdete čoskoro v našich receptoch na blogu. Treba však podotknúť, že táto ryža pri príprave vyžaduje viac vody, ako sme zvyknutí používať (približne 2 poháre vody na 1 pohár ryže). Výborne chutí pripravená spolu s dráčom obyčajným alebo zmesou sušených byliniek, namixovaných priamo pre ryžu.
Prečítajte si tiež: Ryža v strave