Samovražda je komplexný a tragický jav, ktorý sa dotýka mnohých ľudí. Aj v mojom okolí ľudia siahli po samovražde v nádeji, že je riešením. Táto téma je často tabuizovaná, no je nevyhnutné o nej hovoriť otvorene, aby sme mohli pomôcť tým, ktorí sú v ohrození. Na Slovensku odídu týmto spôsobom podľa štatistík približne 3 ľudia za 2 dni. Tento článok sa pokúsi zbúrať mýty o samovražde, vniesť do problematiky viac svetla a ukázať, ako pomôcť ľuďom, ktorí sú v ohrození, prípadne sa v ňom môžu ocitnúť.
Mýty o samovražde
Derek de Beuers vo svojej knihe Mýty o samovražde sa snaží búrať jednotlivé mýty spojené so samovraždou. Je dôležité začať vnímať samovraždu ako niečo, čo môže vtrhnúť do nášho života. Problém je v tom, že potrebujeme byť na to pripravení, aby sme vedeli, ako zareagovať.
Mýtus 1: Hovorenie o samovražde zvyšuje riziko.
Žiadna štúdia nepreukázala, že by rozhovor o samovražde zvýšil riziko jej uskutočnenia. Práve naopak, rozhovor môže človeku uľaviť a motivovať ho k vyhľadaniu odbornej pomoci. Treba ho vypočuť. Môže sa mu uľaviť… a treba vyhľadať odbornú pomoc.
Mýtus 2: Samovraždy sa dejú častejšie počas sviatkov.
Je paradoxom, že počet samovrážd stúpa po Vianociach, nie počas nich. Akoby tí ľudia čakali, či sviatky neprinesú zmenu k lepšiemu. Last Christmas. Počet samovrážd nestúpa pred návratom do práce (počas víkendu), ale po ňom. Najhorším dňom je pondelok. Okrem toho sa viac samovrážd spája s jarou. Krátke dni, dlhé noci a málo svetla. Po zime sa ľudia začínajú viac stretávať a to môže viesť k porovnávaniu (s druhými) a k pocitu, že som na tom horšie.
Mýtus 3: Kto premýšľa o samovražde, chce zomrieť.
Podľa štatistík sa 1 z 10 ľudí - ktorí sa pokúsia neúspešne o samovraždu, sa pokúsi o to znova. Človek ktorý premýšľa nad samovraždou, prípadne sa o ňu pokúsi (bez ohľadu na výsledok) netúži zomrieť. On sa ocitol v pasci. Chýba mu vnútorná sila & zmysel žiť a myšlienka na samovraždu ako únik ho doslova uštvala. Je to zúfalá voľba. A nie je dobrovoľná, či slobodná. Vyššie riziko samovraždy je aj u ľudí, ktorí si ubližujú. Akoby znižovali prah citlivosti na bolesť a tým paradoxne zvyšovali riziko pokusu o samovraždu. Oni nechcú zomrieť. Len nechcú trpieť. A žiaľ nevidia iné východisko a časom začnú samovraždu vnímať ako riešenie.
Prečítajte si tiež: Blesková Večera
Mýtus 4: Médiá nemajú vplyv na počet samovrážd.
Žiaľ, médiá to robia dosť zlým spôsobom, ktorý zvyšuje riziko, že niekto sa rozhodne ísť tou cestou. Tento problém sa spája všeobecné so spôsobom, ako to robia. A zvlášť problém je, ako rezonujú samovraždy známych ľudí - koľko priestoru dostávajú a ako do detailov popis zachádza (za zmienku stojí Wertherov efekt). Pre niektorých ľudí je samovražda známej osobnosti impulzom - ak mohli oni, môžem aj ja. Médiá by mali vždy informovať, že samovražda nie je riešením a východiskom. Mali by poskytnúť rady kde hľadať pomoc (hovorí sa tomu Papagenov efekt). Od roku 2017 existujú usmernenia pre média, ktoré napísali odborníci z rôznych oblastí a dávajú návod, ako o samovražde informovať.
Mýtus 5: Antidepresíva zvyšujú riziko samovraždy.
Chvíľu trvá, kým antidepresíva zaberú. A kým sa tak stane, človek je stále zraniteľný. Prehnané očakávania tiež môžu spôsobiť škodu. Ďalší problém je, že antidepresíva môžu priniesť človeku silu - vďaka nim sa začína zviechať, stavať na nohy. A ak mal v pláne spáchať samovraždu, no chýbala mu sila, teraz paradoxne tú silu získa a keďže ešte nie je za vodou, môže sa pokúsiť o samovraždu.
Mýtus 6: Umelci sú náchylnejší k samovražde.
Je pravda že umelci zomierajú skôr. Ale príčinou je životný štýl. Od stresu, cez slabé finančné zázemie, až po zvýšenú konzumáciu alkoholu a iných návykových látok. Istú rolu hrá aj kreativita spojená s citlivosťou - daňou za kreativitu je krehkosť. Okrem toho, často je tu požiadavka na to, aby umelec bol impulzívny a impulzivita môže viesť za istých okolností k skratovému konaniu.
Mýtus 7: Samovražda je dedičná.
Výskumy však neodhalili gén, ktorý by sa spájal / či bol zodpovedný za samovraždu. Skôr sa hovorí o určitých predispozíciách, ako je znížená odolnosť voči stresu, či väčšie riziko pre výskyt niektorej psychologickej choroby, ktorá môže život robiť náročnejším. Aj keby gén existoval, je tvarovateľný vďaka obalu, v ktorom sa nachádza, to je vplyv prostredia, ale aj rozhodnutie jednotlivca. Kvôli všetkým týmto okolnostiam, je riziko u tých čo prežili väčšie. Ale nie dominantné. Sloboda stále existuje.
Mýtus 8: Ženy sa o samovraždu viac pokúšajú, muži ju častejšie dokonajú.
Štatistiky sú také, že ženy sa o ňu častejšie pokúsia. Ale často ide o volanie o pomoc, či snahu zaujať. Muži sa o ňu pokúšajú menej často, ale oveľa častejšie ju aj úspešne zrealizujú do konca. Ženy sa pokúsia zhruba 2 x častejšie a muži ju dokonajú 2 x častejšie.
Prečítajte si tiež: Hrachová polievka: Recepty pre každodenné varenie
Mýtus 9: Ekonomická kríza zvyšuje riziko samovraždy.
Akýkoľvek negatívny zásah do života a strata nejakej istoty, môže zvýšiť riziko samovraždy. A tu je takým rizikom strata práce, problém so splácaním hypotéky, či pokles kúpy schopnosti obyvateľstva. Svoje zohráva, aj keď je človek dlhodobo PN a má problém vrátiť sa do života.
Možnosti samovraždy: Realita a riziká
Diskusie o metódach samovraždy sú veľmi citlivé a potenciálne nebezpečné. Tento článok sa nebude zaoberať detailným popisom konkrétnych metód, ale skôr poukáže na realitu a riziká s nimi spojené. Je dôležité si uvedomiť, že:
- Žiadna samovražda nie je bezbolestná. Každá metóda prináša so sebou fyzické a psychické utrpenie, a to nielen pre osobu, ktorá sa o ňu pokúša, ale aj pre jej blízkych.
- Pokus o samovraždu nemusí byť úspešný. Človek sa môže vážne zraniť, ostať invalidný alebo trpieť dlhodobými zdravotnými problémami. Pri štipke smoly by si sa mohol len dokaličiť a bol by si na tom horšie ako pred skokom.
- Samovražda má trvalé následky na pozostalých. Trauma zo samovraždy je spojená so smrťou. Ale to čo najviac človeka ochromí je, že samovražda prichádza nečakane a často bez varovania. Je pre nás ťažké vyrovnať sa so smrťou.
- Mnohé metódy samovraždy sú spojené s utrpením nevinných. Napríklad skok pod vlak spôsobí traumu rušňovodičovi a meškanie cestujúcim. Kurva ludia vsak sa uz uvedomte! V poslednej dobe je samovrazda nejako IN :/. Ale vsak dojebte sa, Darwin by bol rad.
Ľudia často vnímajú samovraždu ako racionálne rozhodnutie, ako „bilančnú samovraždu“, kde si zrátajú plusy a mínusy. Problém je v tom, že tieto fakty nie sú skutočné. Tá bilancia nie je pravdivá. A tak ani bilančná samovražda nie je racionálna.
Prečo ľudia premýšľajú o samovražde?
Impulzy ktoré môžu priniesť myšlienku na samovraždu, sú rôzne. Napríklad zdravotný stav, ekonomické problémy, ale aj psychické problémy (a depresia je len jedným z nich). Človek ktorý premýšľa nad samovraždou, prípadne sa o ňu pokúsi (bez ohľadu na výsledok) netúži zomrieť. On sa ocitol v pasci. Chýba mu vnútorná sila & zmysel žiť a myšlienka na samovraždu ako únik ho doslova uštvala. Je to zúfalá voľba. A nie je dobrovoľná, či slobodná.
Pri 90 % tých ktorí odišli, sa spätne ukázala existencia psychického ochorenia, ktoré zohralo svoju rolu. Čo sa týka psychiatrických diagnóz, často je riziko samovraždy spojené s depresiou, alebo s bipolárnou afektívnou poruchou (počas depresívnej fázy). Hovorí sa tiež o schizofrénii. Pri 20 % samovrážd bol „pokus“ už v minulosti.
Prečítajte si tiež: Salkova Torta bez pečenia
Varovné signály samovraždy
Ľudia, ktorí zomrú v dôsledku samovraždy, často hovoria vopred napr. o tom, že ich život nemá význam, že nevidia budúcnosť, alebo že chcú dokonca zomrieť. Je možné, že niekedy hovoria o samovražde v snahe a potrebe získať niekoho pozornosť. Práve naopak, väčšine samovrážd prechádzajú isté varovné príznaky, či už slovné alebo verbálne.
Ako pomôcť?
Vždy je potrebné brať človeka, ktorý hovorí o samovražde vážne a poskytnúť mu pomoc a podporu. Častokrát sú myšlienky na samovraždu u človeka dočasné, dokonca aj v dôsledku dlhodobého trápenia a náročnej situácie. Práve preto je potrebné poskytnutie správnej intervencie v správnom čase.
- Rozhovor: Práve rozhovor dokáže jednotlivcovi poskytnúť možnosti efektívneho riešenia situácie alebo čas na zhodnotenie svojho rozhodnutia. Ľudia, ktorí uvažujú o samovražde, často kvôli stigme nechcú nikoho so svojím prežívaním obťažovať, a tak o tom nemusia hovoriť. Práve otázka o tom, či niekto uvažuje o samovražde, dokáže daného človeka ochrániť.
- Počúvanie: Cíti sa vypočutý, znižujú sa pocity uväznenia. Ich prežívanie nadobudne význam, pociťujú záujem a starostlivosť.
- Podpora: Mnohé veci ktoré sme si dnes povedali bolo zistených na základe rozhovorov s tými, ktorí sa o samovraždu pokúsili a prehovorili. Najlepšou prevenciou je rozhovor. A teda vzťah založený na dôvere.
- Odborná pomoc: Dôležité pre zníženie rizika je zníženie dostupnosti (aby to nemal ako urobiť), čo je problém.
Kde hľadať pomoc?
- Chcemsazabit.sk: Portál Chcemsazabiť.sk sa chce priblížiť všetkým mladým ľuďom, ktorí sa ocitajú na životnej križovatke a nechcú alebo nevládzu ísť ďalej.
- Krízová linka pomoci: Spustili sme Krízovú linku pomoci pre všetkých ľudí, ktorí sa ocitli v kríze v súvislosti s pandémiou COVID-19.
- Psychiater/Psychológ: Vyhľadajte odbornú pomoc u psychiatra alebo psychológa.
Svetový deň prevencie samovrážd
Svetový deň prevencie samovrážd je dňom a príležitosťou na celom svete hovoriť o samovraždách, prevencii a možnostiach pomoci. 10.