Vianoce na Slovensku sú sviatkami pokoja, radosti, hojnosti a stretávania sa s najbližšími. Sú hlboko zakorenené v tradíciách a zvykoch, ktoré sa v mnohých rodinách dodržiavajú pomerne prísne. Vianoce nie sú len sviatkami lásky a pokoja, ale aj sviatkami hojnosti a dobrého jedla. Vianoce našich predkov neboli o darčekoch. Hlavnú rolu hrali tradície, zvyky a rituály.
Advent: Predzvesť Vianoc
Predzvesťou Vianoc je advent, ktorý začína štyri týždne pred Štedrým dňom. Advent je prípravou na Vianoce. Pre niekoho je to obdobím upratovania a nákupov, pre iných čakanie na príchod Ježiša Krista. V každom prípade je to magické obdobie očakávania tých najkrajších sviatkov roka. Pre advent je samozrejme typická výzdoba a dekorácie. K tradíciám Vianoc patrí aj adventný veniec. Ten má svoje korene už v pohanskom období a do kresťanských sviatkov sa integroval prevažne v 18. storočí.
Tradičné Vianoce v minulosti
Vianočné sviatky využívali naši predkovia predovšetkým na oddych v rodinnom kruhu. Na rozdiel od súčasných Vianoc bolo obdarovávanie sa skôr druhoradé. Významnú rolu hrali rôzne obrady a rituály, ktoré v sebe neraz spájali náboženské sviatky s oslavami zimného slnovratu. Tieto mali odhnať zlých duchov a bosorky, ktoré by chceli rodine uškodiť a naopak, privolávali zdravie, hojnosť a dobrú úrodu.
Podobne ako my doteraz, aj v minulosti si ľudia najprv vyupratovali svoje príbytky. Veľké upratovanie mali na starosti gazdiné s dcérami a začali s ním už niekoľko týždňov pred Vianocami, aby všetko postíhali. Vydrhnúť okná aj podlahy, vybieliť steny. Potom obydlie vyzdobili slamou, čečinou a imelom, ktoré malo odohnať zlé sily. Napiekli tiež oblátky, ktoré zdobili štedrovečerný stôl. Vianočná výzdoba sa kedysi zhotovovala svojpomocne. Symbolom Vianoc v minulosti bol Betlehem. Zvyčajne bol svojpomocne vyrobený a zdobil príbytky dávno pred vianočným stromčekom. Ten sa na našom území objavil až niekedy v 18. storočí. Prvé stromčeky si zaobstarávali tí majetnejší a zdobili ich ozdobami vyrobenými zo slamy a korenín. Záplava darčekov pod stromčekom sa však nekonala. Ľudia si podomácky vyrábali drobné darčeky, zvyčajne to boli len zdobené medovníčky alebo drevené, slamené či handrové hračky. Katolíci držali na Vianoce pôst a mäso mohli jesť až po polnočnej omši. V protestanských rodinách sa pred Vianocami rozbiehali zabíjačky. Kým gazdiná chystala štedrú večeru, gazda sa musel postarať o statok. Nachovať zvery, obaliť kmene stromčekov slamou. Po dedinách chodili na Štedrý deň vinšovníci, ktorí spievali koledy.
Vianočné jedlá v minulosti
V minulosti nebolo zvykom jesť na Vianoce mimoriadne odlišné pokrmy. Jedli sa tradičné jedlá, rozdiel oproti bežným dňom však bola hojnosť. Večeralo sa vo viacerých chodoch, čo v tom čase nebolo vôbec bežné. Jedli sa oblátky s medom a cesnakom, polievka, rôzne kaše. Nechýbali kysnuté koláče, sušené aj čerstvé ovocie. Každý región mal svoje špecifické tradičné jedlá, napríklad pupáky s makom, ktoré treba jesť spoločne z jednej misy, kapustnica, rybacia, mliečna hubová polievka alebo šošovica na kyslo. Ako aperitív sa niekde podávalo hriatô, ktorého základ je med so slaninou alebo maslom, zaliaty domácou pálenkou.
Prečítajte si tiež: Inšpirácie na slovenské tarhoňové jedlá
Ako hlavný chod sa pomerne často objavovala aj u našich predkov ryba, ktorá bola povolená cirkvou ako pôstne jedlo. Bola varená, pečená alebo nakladaná na kyslo. K nej sa podávali zemiaky alebo prívarky zo strukovín. Obaľovať v trojobale a vyprážať sa začali ryby až v 20. storočí. Nemenej často sa však najmä na východe Slovenska jedli plnené pirohy alebo lokše či šúľance. Neskôr sa objavovali aj rezne, ktoré sa pripravili večer, v katolíckych rodinách sa zjesť mohli až po návrate z polnočnej omše.
K Vianociam patrí neodmysliteľne aj vianočné pečivo. Dnes ho poznáme v podobe krehkých sušienok alebo plnených koláčikov. V minulosti sa na štedrovečernom stole objavovali skôr kysnuté koláče, ako štedrák, vianočka, slávnostný veniec alebo biskupský chlebík.
Moderné vianočné jedlá na Slovensku
Ako moderné vianočné jedlá sú na Slovensku medzi najobľúbenejšími kapustnica, vyprážaný kapor a zemiakový majonézový šalát. Oblátky takisto nesmú chýbať. Konkurenciou kaprovi sú iné druhy smažených rýb alebo pečený losos. V niektorých rodinách sa však objavujú aj rezne alebo iné druhy pečeného mäsa. Kapustnica sa najčastejšie nahrádza šošovicovou alebo rybacou polievkou.
Štedrá večera a vianočné stolovanie
Slávnostné vianočné stolovanie a Štedrá večera patria k vrcholom osláv vianočných sviatkov. Čo by na štedrovečernom stole nemalo chýbať? V prvom rade je to slávnostné vianočné stolovanie a pekné prestieranie. Vyťahujeme ten najkrajší riad a príbor, oprášime kryštálové poháre. Nezabúdajme ani na vianočnú symboliku. Pod každý tanier by sme mali vložiť šupinu z kapra alebo mincu, aby sme si zabezpečili prosperitu v ďalšom roku. K vianočnému stolovaniu sa veľmi dobre hodia farby sýtej červenej a tmavozelenej v kombinácii so zlatou. Iní zase preferujú mimoriadne slávnostnú zlatú či striebornú. Ako dekorácia nesmie chýbať vianočná ruža a sviečky alebo iné svetielka. Vianočné stolovanie je mimoriadne slávnostné a dekoratívne. Na štedrovečernom stole by okrem ozdôb však nemali chýbať ani oblátky, med, cesnak, orechy a jablká.
Veľmi peknou tradíciou počas vianočného stolovania je zvyk prestierať o jeden tanier navyše pre blížneho v núdzi. Pripomína všetkým počas Štedrej večere, že hosť do domu je Boh do domu a aké potrebné je pomáhať druhým. Čo ďalej? Na stole by nemali chýbať cesnak, med, oblátky a jablko. Spája sa s nimi niekoľko tradícií, tie vám priblížime o chvíľu. Na stôl počas Štedrej večere patria aj orechy, ovocie - sušené aj čerstvé, a vianočné pečivo. A taktiež chlieb! Či už v podobe vianočky alebo biskupského chlebíčka, ale v niektorých rodinách sa dáva na stôl ako symbol dostatku aj nenačatý peceň chleba.
Prečítajte si tiež: Recepty na slovenské jedlá
Štedrá večera sa otvára slávnostným prípitkom. Tradične sa podáva už spomínané hriatô alebo skrátka domáca pálenka. V moderných domácnostiach si ľudia štrngajú kvalitným šumivým vínom alebo nealkoholickou alternatívou. V niektorých rodinách sa zase pripíja poctivým, po domácky zhotoveným likérom - vaječným, orechovým alebo karamelovým. Niektorí si zase nevedia predstaviť štedrovečerný stôl bez medoviny, ktorá sa pije dobre vychladená alebo naopak zohriata.
Nasledujú oblátky, ktoré sa tradične jedia s medom a cesnakom. Pomedzi to pretkávajú priebeh Štedrej večere rôzne rituály - prekrajovanie jablka, lúskanie orechov. Nasleduje polievka, v niektorých rodinách je však chodov viac, napríklad studené predjelá, ako syrová roláda, pagáče a syrové pečivo. Potom ide hlavné jedlo a dezert - sladkosti a ovocie. Pomedzi to popíjame pivo a víno, rôzne džúsy.
Vianočné tradície a zvyky
Na Slovensku sa na Vianoce po Štedrej večeri rozbaľujú darčeky. Aj keď v niektorých rodinách sa na darčeky vrhajú už pred večerou, aby sa potom mohli neskôr v pokoji najesť. Potom sa už len pozerajú rozprávky, niektorí spievajú koledy, idú na polnočnú omšu alebo sa navštevujú so starými rodičmi a súrodencami.
Vianočný pôst
Počas Štedrého dňa dodržiava väšina veriacich pôst. V niektorých rodinách sa postia úplne, v iných jedia len ľahké, bezmäsité jedlá.
Šupiny kapra
Pod obrus alebo pod každý tanier sa vkladajú šupiny kapra, aby si rodina zabezpečila dostatok peňazí na nasledujúci rok. Niektorí si vykladajú šupinu z vianočného kapra aj do peňaženky.
Prečítajte si tiež: Tradícia a kvalita slovenských mäsiarov
Krížik na čelo
Na štedrovečernom stole by nemala chýbať nádoba s medom, v ktorom býva niekedy naložený cesnak. Gazdiná alebo stará mama si namočí prst do medu a urobí ním každému krížik na čelo predtým, ako spoločne usadnú k štedrovečernému stolu. Tento rituál má odohnať zlé sily.
Hádzanie a lúskanie orechov
Počas Štedrej večere sa hádžu orechy do kútov v byte alebo v dome. Táto vianočná tradícia má takisto zabezpečiť hojnosť a prosperitu po celý rok. V niektorých rodinách sa pri stole orechy lúskajú - každý člen rodiny dostane jeden orech a podľa toho, aký pekný je vlašský orech vo vnútri, toľko zdravia mu aj prinesie.
Krájanie jablka
Počas Štedrej večere zvyčajne hlava rodiny rozreže jablko na polovicu. Ak je jabĺčko pekné a v jeho strede sa zjaví pravidelná hviezdica, značí to pre celú rodinu zdravie a šťastie. Ak je narezané jabĺčko červivé alebo jeho tvar pripomína kríž, rodinu čaká choroba alebo smrť. Následne sa jablko rozkrojí na toľko kúskov, koľko je pri stole členov rodiny a každý si svoj kúsok zje.
Aperitív a oblátky
Prísne postiaci sa ukončujú svoj pôst prípitkom tvrdého alebo hriateho, ktorý zajedia oblátkou s cesnakom. Oblátky, v niektorých prípadoch trubičky, s medom a cesnakom symbolizujú pokoru, zdravie, srdečnosť a dobrotu.
Delenie oblátok a potieranie cesnakom a medom
Cesnak predstavuje zdravie, med má zabezpečiť ľudskú dobrotu. Práve preto nesmú na štedrovečernom stole chýbať. Narezaný cesnak spolu s medom sa dáva na oblátku hlava rodiny a potom ju naláme na toľko častí, koľko členov má rodina. Potom vloží každému kúsok do úst.
Vianočka so zapečenou mincou
Do vianočky sa zapiekla minca a ten, kto si ju vo svojom kúsku našiel, sa mal tešiť počas celého roka zdraviu a bohatstvu.
Vianočné povery
Od stola sa nevstáva
Počas Štedrej večere sa všetko jedlo pripraví na stôl a keď všetci usadnú, už sa od stola nevstáva. Zakázané to má aj mama, gazdiná. Ak by niekto od štedrovečerného stola vstal, privodil by si smrť.
Omotávanie nite
Ak omotáme okolo štedrovečerného stola niť, domu sa v nasledujúcom roku vyhnú zlodeji.
Knôt sviečky
Ku komu sa nakloní knôt sviečky pri štedrovečernom stole, ten do roka umrie.
Zlaté prasiatko
Kto vydrží dodržiavať celý deň post, večer zazrie zlaté prasiatko.
S hydinou odletí šťastie z domu
Na Vianoce sa nekonzumujú jedlá z hydiny, pretože by s ňou odletelo z domu šťastie.
Štedrá večera v minulosti
Štedrovečernú večeru v minulosti tvorili najmä jedlá, ktoré si vedeli ľudia navariť z ľahko dostupných plodín v ich regióne. Na štedrovečernom stole sa objavovali najmä múčne jedlá , zemiaky, strukoviny, kapusta či sladkovodné ryby. Hlavným znakom štedrej večera bola, rovnako ako dnes, hojnosť. Čo by sme teda na štedrovečernom stole v minulosti našli? Samozrejme rovnako ako dnes, rybu. Darmo by sme však hľadali vyprážaného kapra. Ryby sa podávali varené, pečené, alebo nakladané na kyslo. Tradičnou vianočnou rybou boli pstruh alebo zubáč. Kapor sa stal symbolom štedrej večere až v 50.rokov. K rybe sa po podával zväčša zemiakový šalát bez majonézy. Na štedrovečernom stole by sme taktiež našli rôzne prívarky, či už šošovicový, fazuľový, alebo hrachovú či kukuričnú kašu. Vianočné polievky sa veľmi nelíšili od tých dnešných. Medzi tradičné vianočné dezerty patrili opekance alebo bobaľky s maslom, medom a makom, šúľance, rezance s tvarohom a kysnuté koláče s bielej koláčovej múky. Hoci sa už dnes nemusíme pri príprave vianočnej večere držať iba potravín, ktoré sú dostupné v našom regióne, vianočné jedlá sú do veľkej miery ovplyvnené minulosťou.
Tradičné vianočné jedlá a ich symbolika
Vianočný oblátka, med a cesnak sú tradičným pokrmom ktorý nechýba azda na žiadnom štedrovečernom stole. S touto tradičnou pochúťkou sa najviac spája tradícia, že keď pred večerou zjeme oblátku potretú cesnakom a medom, budeme celý rok zdraví a dobrí ako med. Rovnako nesmie chýbať na štedrovečernom stole ani miska s čerstvým aj sušeným ovocím a orieškami. Niektorí ľudia dávajú na štedrovečerný stôl aj chlieb, pretože chleba sa človek nikdy nepreje. Z minulosti sa na našom štedrovečernom stole zachovali tradičné strukovinové polievky. Hrachová, fazuľová alebo vianočná šošovicová polievka. Mliečna hubová polievka je známa vo väčšine slovenských regiónov, len s jemnými obmenami. Niekto do nej pridáva kvôli výraznejšej chuti aj klobásku. Jednoznačne najznámejšou vianočnou polievkou je však kapustnica. Na západnom Slovenku sa do kapustnice pridáva mäso, smotana aj sušené slivky. Na strede Slovenska do kapustnice zvyknú pridávať aj klobásu. Na Orave sa zasa môže stať, že v kapustnici nájdete aj údené ryby, huby, či zemiaky. Na východe Slovenska sa dokonca do kapustnice pridáva aj rajčinový pretlak a ryža. Vysmážaný kapor sa stal už akýmsi symbolom štedrovečernej večere. Táto sladkovodná ryba sa zvykne krájať buď na podkovičky, alebo na plátky, ktoré sa následne obalia s vysmažia na oleji. Zástancovia zdravého stravovania však vysmážanie často menia za pečenie v rúre. Nie každému je však kapor pochuti. Najčastejšie ľuďom vadí veľký počet kostí, kvôli ktorým zvyknú vianočného kapra vymeniť za lososa, alebo rybie filé.
Vianočné stromčeky a osvetlenie
Vianočné stromčeky s LED osvetlením sú NOVINKOU posledných rokov. Vianočné osvetlenie je zabudované priamo v konároch stromčeka vďaka čomu už nikdy nebudete mať starosť s vešaním svetielok na stromček. Každý stromček je vybavený SMART adaptérom a tak môžete svoje osvetlenie na stromčeku ovládať jednoducho pomocou aplikácie, ktorú si stiahnete do mobilu.
Tradičné vianočné dezerty
Tento chutný, sladký, vianočný pokrm sa nazýva v každom regióne iným názvom. Jedná sa o jedno z najstarších slovenských, vianočných jedál, ktoré milujeme dodnes. Sú to malé buchtičky z kysnutého cesta, ktoré pečieme v rúre a po upečení ich podávame z maslom, makom, orechami, či tvarohom. Pre lenivé gazdinky máme jednu vychytávku. Miesto buchtičiek z kysnutého cesta, nakrájajte rožok na kolieska, nemočte ich v mlieku z cukrom a dajte zapiecť. Jeden z najtradičnejších vianočných dezertov je pravý vianočný Štedrák. Jedná sa o chutný zákusok tvorený z kysnutého cesta, slivkového lekváru, makovej, orechovej a tvarohovej plnky. Je to skutočne veľmi sýty koláč z ktorého nedokáže aj trénovaný jedák zjesť veľa. K Vianociam tento chutný zákusok jednoducho patrí. K ďalším sladkým bodkám štedrovečernej večere tiež patria medovníčky, linecké kolieska, či orechové sušienky. Po chutnej štedrej večeri, sa v nejednej slovenskej domácnosti nalieva sladký vaječný likér.
Vianočné prípravy a zvyky
S vianočnými sviatkami sa spája množstvo vianočných tradícii a zvykov, ktoré väčšina ľudí dodržiava dodnes. Nenájdeme azda ani jednu rodinu, ktorá by aspoň jeden z vianočných zvykov nedodržiavala. Už sme si zvykli, že väčšinu vianočných ozdôb povyťahujeme zo skrine, alebo zo skrytých políc v garáži, trochu ich pretriedime a opäť použijeme. Sú medzi nami takí, čo majú ozdoby rôznych farieb a počas vianočných príprav sa rozhodujú, do akej farby v daný rok odejú svoj stromček. Ozdobený vianočný stromček sa stal na prelome 18. a 19. storočia neodmysliteľným a bezpochyby tým najkrajším symbolom Vianoc. Vianočné tradície boli na našom území plné rituálov. Keďže naši predkovia boli roľníci, takmer všetky tieto rituály mali magický charakter, najmä aby sa zabezpečilo zdravie rodiny a dobrá úroda v nasledujúcom roku. Aj keď roľníctvo z nášho spôsobu života takmer vymizlo, mnoho z pôvodných tradícií sa zachovalo a pretrvávajú v podobe veľkonočných zvykov a rituálov.
Vianočné zvyky na Slovensku podľa regiónov
Západné Slovensko
Na západnom Slovensku sa obdobie adventu považuje za čas príprav. Typické je vypekanie vianočného pečiva a koláčov. Okrem lineckých koláčikov, medovníkov, medvedích labiek, vanilkových rožkov, šuhájd a pod. sú veľmi obľúbené sladké záviny (bejgle) plnené makom, mletými orechmi či kakaom, alebo tzv. štedrák, kysnutý koláč s viacerými náplňami, s tvarohom, lekvárom, makom a orechmi. Samotná štedrá večera je v znamení polievky a rýb. Na úvod nesmú chýbať oblátky, ktoré sa jedia s medom a cesnakom, čo je tradičný zvyk, aby bola rodina zdravá a silná po celý rok. Čo sa týka polievky, najčastejšie sa pripravuje kapustnica s údeným mäsom a hubami, hubová polievka, alebo rybacia polievka halászle. V okolí Modry a na Záhorí nesmie chýbať šošovicová polievka nakyslo. Okrem šošovicovej sa stretneme aj hrachovou polievkou. Ryba sa najčastejšie vypráža a podľa zvyklostí rodiny je to najčastejšie kapor alebo rybie filé alebo ryba pripravovaná na masle. Neodmysliteľnou prílohou je majonézový zemiakový šalát, alebo zemiakový šalát bez majonézy v sladko-kyslom náleve. V niektorých oblastiach (napr. Topoľčany, Hlohovec, Partizánske) sa stretnete aj s tzv. opekancami - sladké pečivo zaliate mliekom a posypané makom a cukrom. Opekance sú pod mnohými inými názvami typickým vianočným pokrmom takmer vo všetkých oblastiach Slovenska. Z ostatných zvykov sa v niektorých rodinách zachovala rybia šupinka odložená v peňaženke, ako symbol hojnosti, či rozkrojenie jabĺčka pri štedrej večeri. Ak bolo vo vnútri zdravé, zdravím bude po celý rok rodina požehnaná.
Stredné Slovensko
Stredné Slovensko a jeho rázovité oblasti sú tiež bohaté na Vianočné tradície. V mnohých rodinách sa napr. stále dodržiava zvyk jedného taniera navyše pre náhodného hosťa alebo tuláka, či peniaz pod obrusom na zabezpečenie bohatstva a cesnak na stole ako symbol zdravia pre všetkých členov rodiny. Prvou a dôležitou časťou štedrovečerných rituálov je príhovor a modlitba najstaršieho príbuzného za celú rodinu. Potom nasledujú oblátky s medom a cesnakom. Tradičnou vianočnou polievkou je na strednom slovensku určite kapustnica - opäť na mnoho spôsobov, napr. s hubami (Liptov), rybacia kapustnica (Žilina) alebo hríbová či slivková polievka (Rimavská Sobota). Na Orave je obľúbená kapustnica, ktorá je s hubami a údenou rybou, so smotanou a navrch sa pridáva opražená cibuľka. Zvykne sa podávať aj so zemiakovou kašou. Ako ďalšie prichádza na rad vyprážaná ryba (najčastejšie kapor alebo pstruh) a zemiakový majonézový šalát. V okolí Martina sa na štedrovečerný stôl dáva pečená hus alebo kačka, dokonca v niektorých oblastiach bryndza a chlieb. V okolí Rimavskej Soboty sa robieva tzv. “slávnostný trojboj” - z kapusty, klobásy a jaterničiek. A tak ako inde, nesmú chýbať sladké makové opekance, podávané ako dezert. Na Orave sa hlavne vo viac generačných rodinách dodnes zachovalo mnoho z pôvodných vianočných zvykov - nohy stola zviazané reťazou, aby bola rodina stále pohromade, zrno na vianočnom stole symbolizuje hojnosť. Hospodárskym zvieratám sa dáva chlieb s medom aby boli zdravé.
Východné Slovensko
Východniari pred Vianocami dodržiavajú pôstny advent, počas ktorého je vhodné vzdať sa akejkoľvek zábavy, vyhýbať sa ťažkým jedlám a venovať sa modlitbe a príprave na príchod malého Ježiška. Aj na štedrý deň je až do večere prísny pôst a dokonca vianočný stromček sa ozdobuje až v tento deň. Pred štedrou večerou sa spoločne modlia a ďakujú za celý rok, za zdravie rodiny, spomínajú na príbuzných ktorí už nie sú medzi nimi. Tanierik na stole je pre chýbajúceho člena rodiny alebo pre toho, kto v tomto roku v rodine zomrel. Potom nasleduje oblátka s medom a cesnakom, v niektorých častiach chlieb s medom a cesnakom. Vianočná polievka je opäť kapustová - s hubami a klobásou, hubová - nakyslo alebo s ryžou, v okolí Starej Ľubovne aj hrachová, fazuľová či šošovicová polievka. Na Zemplíne nesmie v niektorých rodinách k polievke chýbať tradičný “biely zemplínsky koláč”. Je sladký, ale podáva sa k slaným jedlám. Vianočné jedlá sú tiež veľmi rozmanité - od rodiny k rodine - jedávajú sa pirohy plnené zemiakmi a tvarohom či bryndzou, hrachová či fazuľová polievka, vyprážaná ryba a zemiakový šalát a v neposlednom rade makové opekance, alebo “bobaľky” - ako sa im na východe hovorí. Nesmú chýbať jablká a orechy, ktoré sú symbolom zdravia a hojnosti. Pred štedrou večerou sa všetci členovia umyjú vo vode, v ktorej je hodená minca, aby boli zdraví a bohatí. Dievčatám sa medom značia na čelo krížiky aby boli dobré a aby ich chlapci ľúbili. Po štedrej večeri chodia mladí a deti spievať koledy k susedom a rodine a za to dostanú malú odmenu. V pravoslávnych rodinách na východe Slovenska sa oslavujú Vianoce až 6. Januára. Rodiny oslavujúce pravoslávne Vianoce jedávajú cesnak s oplátkou a medom, pirohy s kapustou, kapustnicu s hubami a fazuľový prívarok so zemiakmi v šupke. Štedrý deň je tiež striktne pôstny.
Stridžie dni a zimný slnovrat
Vianočné sviatky sa u našich predkov spájali s oslavami zimného slnovratu aj náboženskými sviatkami narodenia Ježiša Krista. Toto obdobie je však poznačené strachom zo zlých, škodlivých démonov a bosoriek, ktoré mohli pohltiť slnečné lúče, a tak viac neuvidíme Slnko v plnej sile. Sviatok Lucie bol najvýznamnejším stridžím dňom.
Zima síce v rôznych oblastiach Slovenska začína odlišne, niektoré dni mali však naši predkovia rovnaké - a to tzv. stridžie dni. Považovali sa za nebezpečné, pretože boli plné stríg, démonov, bosoriek a zlých síl, ktoré chceli škodiť dobytku, jednotlivcom, celým rodinám a spoločenstvám, dedinám. Začínali sa na Katarínu 25. novembra (prvý zo stridžích dní - praskalo sa bičmi, mládenci trúbili na trúbach, aby sa vyhnali strigy z dedín) a trvali až do Vianoc. Strach umocňovali aj predlžujúce sa noci a krátenie dní - podľa povier démoni prinášajú tmu a chlad. Aby sa ľudia chránili, vykonávali rôzne rituály, stretávali sa, trávili čas spolu: dievčatá na priadkach, obliekanie sa do masiek, využívanie magických byliniek, predmetov, znakov, rešpektovanie zákazov a príkazov. A čakalo sa na zimný slnovrat, ktorý symbolizoval víťazstvo zla nad dobrom a svetla nad tmou.
Po svätej Kataríne sa napríklad nemohli konať svadby, oslavy, nehrala sa hudba, neozýval spev až do polnoci Štedrého dňa. Jedli sa prísne pôstne jedlá bez mäsa a tuku, pretože nastal advent (adventus - príchod Ježiša Krista): varilo sa zo strukovín, múky, zemiakov, kyslej i čerstvej kapusty, kvaky, sušených húb a ovocia, rýb. Najčastejšie husté polievky, kaše, prívarky, trhance, mrvenice, cestoviny ako rezance, fliačky či šmýkance.
Lucia a jej magická moc
Aj na Luciu 13. decembra sa vykonávali rôzne magické, ochranné rituály, veď to bol najvýznamnejší stridží deň! Voľakedy (pred zavedením gregoriánskeho kalendára) sa považoval tento deň za najkratší deň v roku. Luciu videli naši predkovia na Slovensku ako najväčšiu z bosoriek. Preto podľa nich ožívali magické, démonické bytosti, tancovali strigy. V predvečer Lucie tak mládenci obchádzali dediny a trúbilo sa na všetko, na čo sa dalo. Jedol sa cesnak vo veľkom. Po domoch kráčali dievčence s namúčenými bielymi tvárami, v bielom oblečení a s husacím krídlom v ruke vymietli kúty, pece, sporáky. Ženy nesmeli priasť. Ani chodiť po návštevách spoločne so starými a chorými ľuďmi. Ak by si bol niekto vypýtal mlieka z domu, mohol byť považovaný za strigu, veď sa mlieko nesmelo vynášať mimo domu.
#