Novácke jazero, známe aj ako Laskárska mokraď alebo Ťakovsko-metrboská mokraď, predstavuje unikátny ekosystém, ktorý vznikol v dôsledku hlbinného dobývania hnedého uhlia v nováckom ložisku. Tento vodný útvar sa stal domovom pre rozmanité druhy rýb a láka rybárov z celého Slovenska. Jazero však okrem rybolovu skrýva aj prekvapenia, ako napríklad nález cvičného granátu z obdobia druhej svetovej vojny.
Vznik a vývoj jazera
Jazero vzniklo v oblasti, kde sa kedysi nachádzali mŕtve ramená rieky Nitry a korytá vodných tokov Ťakov a Metrbos. V dôsledku poddolovania došlo k poklesom terénu, ktoré sa následne naplnili spodnou vodou. Tento proces prebiehal bez akéhokoľvek antropogénneho zásahu.
Intenzita ťažby uhlia v rokoch 2009 až 2023 priamo ovplyvňovala rast rozlohy jazera. Po ukončení ťažby v roku 2023 by sa rozsah vodnej plochy nemal dramaticky meniť, no menšie zmeny môžu nastať vplyvom ročných zrážok a hydrologických podmienok. Podľa geodetického merania zo septembra minulého roka pokrýva Laskárska mokraď plochu 37,82 hektára.
V minulosti boli niektoré podobné vodné plochy v oblasti Novák zasypané, no pri Laskárskej mokradi je situácia odlišná. V roku 2022 jej bola udelená osobitná ochrana ako významnému biotopu, podobne ako Košskej mokradi. Bansko-rekultivačné práce tu preto musia prebiehať s ohľadom na ochranu prírody.
Raj pre rybárov
Hoci väčšina pozemkov, na ktorých sa mokraď nachádza, patrí banskej spoločnosti, Slovenský rybársky zväz Prievidza uzatvoril s baňami dohodu o užívaní jazera na rybolov. Od roku 2015 je jazero dočasne zverené do správy prievidzskej organizácie, aby sa zabezpečila ochrana rybej osádky a zabránilo sa nelegálnemu rybolovu.
Prečítajte si tiež: Učte deti o prírode prostredníctvom kníh o rybách
Od roku 2018 platí na jazere režim "chyť a pusť", čo znamená, že všetky chytené ryby musia lovci vracať naspäť. Táto zmena však návštevnosť jazera neovplyvnila, skôr naopak. Vďaka teplému prítoku, členitému terénu s množstvom prírodných prekážok a možnosti chytať v ňom ryby celoročne, láka rybárov z celého Slovenska.
Atraktívne nie je pre rybárov len prostredie, ale predovšetkým kapitálne ryby, ktoré sa tu nachádzajú. Výzvou sú veľké kapry s hmotnosťou nad dvadsaťpäť kilogramov, ale aj stotridsaťcentimetrové šťuky a metrové zubáče.
Tým, že sa z tejto vody už sedem rokov ryby neodnášajú a prievidzskí rybári aj tento revír pravidelne zarybňujú, je prítomnosť kapitálnych rýb úplne prirodzená. Ich rast navyše pozitívne ovplyvňuje stála teplota vody, dostatok vhodnej potravy a množstvo prírodných úkrytov v nej.
Kapitálny úlovok sa podaril aj 36-ročnému Zdenkovi Čavojčinovi, ktorý z nováckeho jazera dva roky po sebe vylovil toho istého kapra, ktorý meral 90 centimetrov. Rybár sa s kaprom pasoval pätnásť minút, kým ho vytiahol na breh. Spoznal ho okamžite podľa chýbajúcej chrbtovej plutvy. Kapor má podľa jeho slov 15 až 20 rokov.
Nečakané nálezy
Okrem kapitálnych rýb skrýva jazero aj prekvapenia. Rybár Miroslav Oršula zažil nezabudnuteľný zážitok, keď sa mu na háčik namiesto ryby dostal granát. Išlo o cvičný granát z obdobia druhej svetovej vojny bez obsahu trhaviny.
Prečítajte si tiež: Význam v riekankách
Po prijatí oznámenia na tiesňovú linku 158 na miesto dorazili policajti, ktorí zabezpečili okolité priestory a kontaktovali pyrotechnika z Trenčína. Pyrotechnik po príchode na miesto granát prehliadol, pričom zistil, že ide o cvičný granát z obdobia druhej svetovej vojny bez obsahu trhaviny. Zapaľovač granátu bol zaistený, dopravná aj vrhová poistka boli na svojom mieste. Následne bol predmetný granát pyrotechnicky zaistený.
Polícia apeluje na ľudí, aby v prípade nálezu munície túto v žiadnom prípade nechytali do rúk a neprenášali. Treba ju nechať na mieste tak, ako bola nájdená a mať ju na dohľad, aby do kontaktu s ňou neprišla osoba, ktorej by mohla spôsobiť zranenie, poprípade smrť.
Prečítajte si tiež: Význam farieb v akvaristike