Ryby sú rôznorodá skupina vodných živočíchov, ktoré obývajú takmer všetky vodné prostredia na Zemi. Líšia sa veľkosťou, tvarom, farbou a správaním. Niektoré ryby majú nezvyčajné vlastnosti, ako napríklad plutvy na hlave, schopnosť dýchať vzduch alebo produkovať elektrické výboje. Tento článok poskytuje prehľad rôznych druhov rýb s neobvyklými vlastnosťami, s dôrazom na ich biológiu, ekológiu a význam pre človeka.
Hrúz škvrnitý (Gobio gobio)
Hrúz škvrnitý je malá ryba z čeľade kaprovité (Cyprinidae), ktorá sa vyskytuje v Európe a Ázii. Preferuje tečúce vody s piesočnatým alebo štrkovitým dnom.
Základné údaje:
- Latinský názov: Gobio gobio
- Maďarský názov: Fenékjáró küllő
- Anglický názov: Gudgeon
- Rad: Kaprotvaré (Cypriniformes)
- Čeľaď: Kaprovité (Cyprinidae)
- Potrava: Všežravec
- Dĺžka života: 6 rokov
- Pohlavná dospelosť: V 3. roku
- Doba rozmnožovania: Máj - jún
- Bežná veľkosť: 8 - 14 cm
- Maximum: 25 cm
- Lovná miera: Neustanovená
- Doba hájenia: Neustanovená
Vzhľad:
Oproti ostatným druhom hrúzov má telo pomerne vysoké a z bokov sploštené, tvar brucha je rovný. Hrdlo je holé, niekedy v strede pokryté šupinami. Na hlave majú v kútikoch úst dva fúzy, dosahujúce k prednému okraju oka., ktoré býva žltphnedej farby. Hrdlo je často hladké, bez šupín. Chrbát je sfarbený hnedo až hnedozelene, boky sú svetlejšie a majú 6-12 veľkých tmavých škvŕn, umiestnených za sebou v pozdĺžnej línii, ktoré zasahujú aj pod bočnú čiaru na rozdiel od hrúza bieloplutvého a fúzatého. Brucho je svetlé, niekedy žltkasté. Chrbtové, prsné a chvostová plutva sú šedožlté a majú priečne pruhy, zložené z malých čiernych škvŕn, uložených v radoch a tieto sú rovnobežné s vykrojením chvosta. V chvostovej plutve tvoria tieto škvrny obyčajne tri, niekedy aj viacej pruhov.
Výskyt a správanie:
Žije v malých skupinách pri dne v potokoch a riekach s miernym prúdom, na štrkovom a piesočnatom dne. Niekedy sa vyskytuje aj v stojatých vodách s piesočnatým dnom. Vyhýba sa však vodám so zabahneným dnom. Kde sa vyskytuje, je typickou rybou dna. Vyhovuje mu tvrdé najlepšie piesčité alebo štrkovité dno. Neznáša bahnité nánosy , je citlivý na obsah kyslíka a prehrievanie vody v letnom období. Naproti tomu je schopný znášať určitú mieru znečistenia. Jedná sa o rybu, ktorá obvykle žije v skupinách alebo húfoch, niekedy i pozoruhodne početných. Húfy obvykle tvoria ryby približne rovnakej veľkosti a často je možné pozorovať izolované skupiny rôzne veľkých rýb, pričom početne slabšie húfy väčších jedincov obvykle zaujímajú stanovisko na väčšej hĺbke bližšie k stredu rieky. Húfy nie sú pevne súdržné, ryby sa často rozptýlia po celé šírke rieky a pohybujú sa nezávisle.
Potrava a rozmnožovanie:
Potravu hrúza tvoria z veľkej časti larvy pakomárov, potočníkov, muchničiek, miestami i planktón, detrit a obmedzený podiel rastlinnej zložky. Pri hľadaní potravy sú hrúzy veľmi usilovní, systematicky prehľadávajú dno a víria piesok pohybmi úst. Samce sa líšia od samíc len o málo dlhšími prsnými plutvami a v dobe rozmnožovania trecou vyrážkou. Pohlavne dospievajú v druhom až treťom roku života. K výteru dochádza v priebehu mája až júna v niekoľkých etapách (porcionálný výter) na piesčité dno. Ryby sa pred výterom zhlukujú do húfov. Celkový počet ikier od jednej samice kolíše v rozmedzí zhruba 2 000 - 5 000 ikier. Hrúzy sú do značnej miery verný miestu svojho výskytu a niektoré pokusne prenesené ryby sa na svoje pôvodné stanovisko vracali i zo vzdialenosti niekoľko sto metrov.
Prečítajte si tiež: Učte deti o prírode prostredníctvom kníh o rybách
Význam:
Celkovo sa o hrúzovi dá povedať, že je u nás najmä v tečúcich vodách významným a nezastupiteľným druhom využívajúcim produkciu najplytkejších úsekov a poskytujúcim potravu mnoho ďalším druhom organizmov vrátane dravých rýb. Pre rybárov je hrúz vďačnou rybkou začiatočníkov alebo cenenou nástrahou pre lov dravých rýb.
Rozmery a rast:
Hrúz je krátkoveká pomaly rastúca ryba len zriedkavo prekračujúca 6 rokov života a dĺžku 18 cm. S rastúcim vekom klesá v populácii podiel samcov, takže môžme predpokladať, že podobne ako u mreny sú najstaršie kusy samice. Napriek tomu, že v literatúre sa nikdy nestretneme s údajmi o hrúzoch nad 20 cm, sú také ryby nesmierne vzácne, ale i tak opakovane lovené a je pravdepodobné, že hrúz môže v extrémnych prípadoch prekročiť hranicu 25 cm. Úlovok takého jedinca má z vedeckého hľadiska väčšiu hodnotu než ulovenie dvojmetrového sumca, ale bohužiaľ sa evidenciou podobných exemplárov nikto nezaoberá.
Raja
Raje patria k najpôvabnejším morským tvorom. Telo majú veľmi sploštené. Veľké krídlové prsné plutvy im prisadajú široko k hlave a telu.
Manta dvojrohá (Manta birostris):
Najväčšia raja je manta dvojrohá (Manta birostris). Rozpätie ,,krídel“ má až 7m a hmotnosť môže mať až 2 tony. Podobne ako ostatné raje aj ona má zvrchu silne sploštené telo a stuhnutú kostru, takže sa nemôže prehýbať do strán. Na pohyb jej slúžia obrovské prsné plutvy spolu so sploštenými bokmi, ktoré vyzerajú ako krídla. Na rozdiel od väčšiny rají manta obýva otvorené moria. Obyčajne sa zdržiava v blízkosti kŕdľa kôrovcov alebo malých rybiek, ktoré sú jej hlavnou potravou. Pláva so široko roztvorenou papuľou a naberá ňou potravu. Žiabrový kôš jej slúži ako cedidlo. Podobne ako u iných rají žijúcich na otvorenom mori aj manta je živorodá, rodí jedno mláďa. Po obidvoch stranách úst ma hrozivo vyzerajúce rohy. V skutočnosti sú to iba mäsité výrastky, slúžiace na to, aby sa ryby ľahšie dostali do jej úst, lebo má v celku malé zuby. Manta nie je nebezpečná, ublížiť môže však krídlovitými plutvami, keď sa usiluje uniknúť.
Tŕňovky (Dasyatis):
Nebezpečné raju sú tŕňovky (Dasyatis), ak sú podráždené, švihajú chvostom a môžu nepriateľa poraniť tŕňom, ktorý majú umiestnený na chvoste.
Prečítajte si tiež: Význam v riekankách
Raja mramorová (Torpedo marmorata):
Raja mramorová (Torpedo marmorata) je známa tým, že pri lovení koristi používa elektrické šoky. Nehybne číha na dne, kým sa nepriblíži ryba, ktorej dá potom ranu prúdom, ktorý má napätie až 100 Voltov i viac, čo stačí aj na omráčenie človeka.
Bojovnice (Betta)
Bojovnice - často nazývané aj Siamské bojové ryby, sú v akváriu neprehliadnuteľné, vďaka svojim jasným farbám a výraznému správaniu. Málokto však vie o ich širokej škále druhov, jedinečných tvaroch plutiev a rôznych farebných variáciách. Pokiaľ hovoríme o bojovniciach, väčšinou máme na mysli druh Betta splendens. Existuje však niekoľko druhov tejto ryby:
Druhy:
- Betta splendens: Najznámejší a najrozšírenejší druh bojovnice, ktorý sa často nachádza v akváriách po celom svete.
- Betta imbellis: Menej agresívny druh, ktorého domovom je Malajzia.
- Betta smaragdina: Zaujme svojimi zelenými odtieňmi a pochádza z oblastí Thajska a Kambodže.
- Betta coccina: Vyznačuje sa výraznými červenými tónmi a je domáca v Sumatre.
- Betta mahachaiensis: Táto bojovnica je endemitná pre oblasť blízko thajského mesta Mahachai.
Okrem vyššie uvedených bojovníc, pre ktoré je typické stavanie penového hniezda, sa v prírode vyskytujú aj také druhy bojovníc, ktoré nosia svoj poter v ústach podobne ako papuľovce. Medzi známe druhy tlamovcových bojovníc patrí napríklad:
- Betta albimarginata: Ide o malú rybku s bielymi okrajmi plutiev je typická pre oblasti ostrova Borneo.
- Betta simplex - Je typická pre južnú časť Thajska. Je charakteristická dlhým telom so zaoblenými plutvami. Má žltohnedé až šedo hnedé sfarbenie. Konce plutiev majú krásne trblietavé modré sfarbenie. Táto rybka dorastá do veľkosti 4 až 6 cm.
- Betta channoides: Pochádza z rieky Mahakam (ostrov Borneo). Má dlhé a štíhle telo červenohnedej farby pričom konce plutiev ma ohraničené bielou farbou. Dorastá do veľkosti 4 až 5 cm.
- Betta macrostoma: Táto bojovnica je typická pre Malajziu. Dorastá do veľkosti až 11 cm, čo s nej robí jednu z najväčších bojovníc.
- Betta rubra - Je bojovnica zo Sumatry. Telo tejto bojovnice má červenohnedé sfarbenie s čiernymi bodkami na hlave.
Tvary plutiev:
Bojovnice sa vyznačujú aj rôznymi tvarmi plutiev, ktoré sú často výsledkom selektívneho šľachtenia:
- Veiltail (Závojová plutva): Klasický a najrozšírenejší tvar.
- Halfmoon (Polmesiac): Plutvy majú tvar polmesiaca, keď sú plne rozprestreté.
- Crowntail (Korunková plutva): Plutvy sú rozčlenené a pripomínajú korunku.
- Double Tail (Dvojitá plutva): Chvostová plutva je rozdelená na dve časti.
- Plakat (Shorttail): Bojovnice s krátkymi plutvami.
Farebné variácie:
Bojovnice môže mať rôzne farby. Bežne v obchodoch sú dostupné jednofarebné varianty (napríklad modré alebo červené bojovnice). Existujú však aj bojovnice, ktoré nás očaria svojimi farebnými kombináciami:
Prečítajte si tiež: Význam farieb v akvaristike
- Blue and Red (Modré a červené): Základné a najrozšírenejšie farby bojovníc.
- Golden and Cream (Zlaté a krémové): Tieto odtiene dodávajú bojovnici výraz luxusu.
- Marble and Koi (Mramorové a Koi): Špecifické kombinácie farieb vytvárajúce jedinečné vzory.
- Pastels (Pastelové odtiene): Jemné a mäkké farby, ako ružová, levanduľová alebo mätová.
Bojovnice nepochybne patria k jedným z najfascinujúcejších akváriových živočíchov. Ich rôznorodé druhy, tvar plutiev a farebné kombinácie svedčia o ich popularite medzi akvaristami.
Býčkovec amurský (Perccottus glenii)
Býčkovec amurský, je druh sladkovodnej ryby, pochádzajúcej z východnej Ázie so zavedením do ostatných regiónov Eurázie. V súčasnej dobe sa jedná o jediného známeho člena svojho rodu.
Základné údaje:
- Latinský názov: Perccottus glenii
- Maďarský názov: Amurgéb
- Anglický názov: Chinese sleeper
- Rad: Ostriežotvaré (Perciformes)
- Čeľaď: Odontobutidae
- Potrava: Všežravec
- Dĺžka života: 7 rokov
- Pohlavná dospelosť: 1 - 3 rok
- Doba rozmnožovania: Máj - Jún
- Bežná veľkosť: 10-20 cm
- Maximum: 25 cm
- Lovná miera: Nestanovená
- Doba hájenia: Nestanovená
Vzhľad:
Býčkovec sa podobá ostriežovi, hrebenačke alebo hlaváčovi. Oči sú umiestnené v hornej časti hlavy, ktorá má zaguľatený rypec a vyčnievajúcu spodnú čeľusť. Medzi dvoma chrbtovými plutvami je malá až žiadna medzera, predná, ktorá má 6 až 8 tvrdých a zadná, 9 až 11 jemných lúčov. Análna plutva má jeden až 3 tvrdé a 7 až 10 jemných lúčov. Panvové plutvy nie sú spojené, čo pomáha rozlíšiť túto rybu od býčkov. Druhá chrbtová plutva a análna plutva sú obe viac zaokrúhlené a kratšie ako plutvy býčkov. Chvostová plutva je tiež viac zaokrúhlená. Všeobecne je farba ryby hnedastá so vzorom šachovnice s tmavými fľakmi alebo blokmi. Na hlave sú tmavé čiary vychádzajúce z očí. Tento druh ryby dosahuje dĺžku 25 centimetrov v celkovej dĺžke a najväčšia váha, ktorá bola zaznamenaná je 250 gramov.
Výskyt a správanie:
Býčkovec amurský pôvodom z ďalekého východu sa objavil v rybníkoch východnej Európy na začiatku 20. storočia a od tej doby sa rozšíril do veľkej časti Dunaja, Visly a ďalších povodí, v ktorých je považovaný za invazívny druh. Typickým biotopom sú rybníky, uzatvorené vodné útvary alebo pomaly tečúce prúdy. Je adaptabilný druh, ktorý sa dokáže prispôsobiť rôznym podmienkam. Živí sa hmyzom a jeho larvami, drobnými kôrovcami a rybím poterom. Trie sa v teplých plytčinách medzi vegetáciou a samček chráni ikry. Tento druh má malý význam pre miestny komerčný rybolov, má však potenciál ako akvárijná ryba. Avšak ich rozmnožujúca sa populácia predstavuje problém pre miestnu faunu, kvôli ich dravej povahe a neukojiteľnej chuti k jedlu. Invázia nepôvodného druhu môže predstavovať pre dané územie vážny ekologický problém vzhľadom k ohrozeniu alebo i priamo zdecimovanie pôvodných spoločenstiev. Býčkovec amurský je druhom, u ktorého sú predpoklady pre negatívne ovplyvnenie pôvodných spoločenstiev značné. Má veľkú odolnosť voči nízkym hodnotám kyslíka vo vode a zmenám teploty (znáša premrznutie toku) a široké potravné spektrum.
Plotica a červenica
S ploticami a červenicami sa stretol hádam každý rybár. Sú to neveľké rybky, ktoré sú takmer vždy pri chuti, takže bývajú pomerne častým, hoci zväčša nechceným úlovkom. Aj napriek tomu, že to boli práve tieto ryby, mnohí z nás ich nedokážu od seba rozlíšiť.
Plotica (Rutilus rutilus):
Plotica patrí medzi naše najhojnejšie sa vyskytujúce ryby, ľahko sa prispôsobuje novým životným podmienkam a nájdeme ju takmer všade. Nech je to jazierko prostred dediny, alebo dajaká väčšia, či menšia rieka, plotica tu zväčša býva najhojnejším obyvateľom. Telo plotice je vretenovité, z bokov mierne sploštené, pokryté striebristými šupinami, u mladých jedincov s modravým odleskom v hornej časti bokov, čo je pre túto rybku dosť príznačné. Väčšie jedince (nad 20 cm) tento modravý odlesk šupín strácajú a ich šupiny získavajú odlesk do medena. Je to len jemnulinký nádych červenej na strieborných šupinách, výraznejší len u veľkých rýb, hlavne ikernačiek. Telo ikernačiek sa s pribúdajúcimi rokmi zvyšuje a dosť pripomína telo červenice. Ústa má priame a oči sú sfarbené do oranžova, až červené. Toto je typickým znakom plotice, ale sfarbenie očí závisí aj od prostredia, v ktorom rybka žije, preto môže byť farba očí plotice od slabo oranžovej až do takmer červenej. Plutvy na spodnej časti tela, čiže prsné, brušné a análna, bývajú sfarbené od žlta až do oranžova. Chvostová a chrbtová plutva bývajú tmavšie, väčšinou v odtieňoch šedo-červenej. Plotica sa živí živočíšnou, ale aj rastlinnou potravou. Hľadáme ju v blízkosti dna, alebo v stredných vrstvách vody, ale občas na ňu natrafíme aj tesne pod hladinou. Najčastejšie ju lovíme na kostniaky, kúsok hnojáka, ale rada si pochutí aj na kukuričke, alebo aj na rôznych cestách. Najčastejšia veľkosť ulovených plotíc je okolo 20 cm, ale naše vody ukrývajú aj oveľa väčšie jedince, ktoré nezriedka presahujú aj 1 kg hmotnosti. Pre niekoho to možno znie ako dajaké sci-fi, ale verte, že také kusy tu plávajú. Sú už rokmi ostrieľané a dostatočne opatrné, takže ich ulovenie býva, povedal by som, vecou náhody.
Červenica (Scardinius erythrophthalmus):
Kto aspoň raz v živote ulovil veľkú červenicu, isto mi dá za pravdu, že je to jedna z najkrajších rýb našej pôvodnej ichtyofauny. Červenica nie je taká hojná, ako jej blízka príbuzná plotica a obľubuje skôr stojaté, alebo len mierne tečúce vody s množstvom vodného rastlinstva, medzi ktorým sa cíti bezpečne. Často ich vidieť vyhrievať sa tesne pod hladinou, prípadne ako zbierajú do vody popadanú chrobač. Telo má vyššie a z bokov viac sploštené ako plotica. Na rozdiel od plotice má ostro klenuté brucho s ostrým kýlom medzi brušnými plutvami a análnou plutvou a staršie jedince mávajú klenutý chrbát. Šupiny má o niečo väčšie ako plotica a na dotyk sú hladké, pokryté jemnou vrstvou klzkého slizu. Veľké ikernačky plotice sú na dotyk drsnejšie. Mladé jedince sú striebro lesklé, starším jedincom sa šupiny postupne zafarbujú do zlatista, ale všetko závisí od miesta ich výskytu. Červenice sú pomerne častým obyvateľom aj v štrkoviskách, ale tie ani zďaleka nie sú tak krásne sfarbené a ani nedorastajú do takých rozmerov ako tie z riečnych ramien. Plutvy majú krvavo červené, hlavne tie na zadnom konci tela. Smerom ku hlave sú plutvy o niečo bledšie. Oči má sfarbené do žlta, zriedkavo s oranžovým nádychom (väčšie jedince). Rastová hranica je podobná ako u plotice a jedince s hmotnosťou blízko 1 kg sa zdajú byť akoby z iného sveta. Najčastejšie sa však podarí uloviť červenice do 20 cm. Táto veľkostná kategória je v našich vodách najviac zastúpená. Živí sa živočíšnou, aj rastlinnou potravou. Lovíme ju väčšinou na plávanú v tesnej blízkosti hladiny a vodného rastlinstva na kostniaky, cesto, ale dá sa loviť aj muškárením. Tieto dve rybky majú dosť, pre každý druh typických znakov, a aj napriek tomu si ich veľa rybárov mýli. A pritom stačí tak málo. Patrí medzi naše najhojnejšie ryby a nájdeme ju takmer všade. Nerobí jej problém prekonávať prúdy, ale zároveň si rada vychutnáva prostredie našich jazier.
Rajovec dlhoplutvý (Macropodus opercularis)
Rajovec dlhoplutvý je spolu s bojovnicami a guramami charakteristický schopnosťou dýchať atmosferický kyslík za pomoci doplnkového orgánu známeho ako labyrintový orgán. Tento orgán im umožňuje žiť aj v kalných vodách, ukrátených o kyslík, v ktorých by iné ryby neprežili.
Vzhľad:
Rajovca ľudia poznajú ako odolnú rybu, nenáročnú na chov, no zároveň aj ako veľmi atraktívnu ozdobnú rybku. Rajovce majú oválne, laterálne stlačené telo. Dospelé ryby mávajú dĺžku až 10 cm. Tieto ryby sú krásne na pohľad, majú výrazné zvislé pásy svetlooranžovej a šokujúco modrej farby. Dlhé plachtiace plutvy robia z rajovcov veľmi žiadané ryby. Rajovec dlhoplutvý albín nie je čisto biely ako ostatní albíni. Takýto druh si uchová svetlooranžové pásy, no inak stratí tmavé sfarbenie. Albínove pásy môžu zblednúť, ak je pokojný, no akonáhle sa rozdráždi, farby sa dramaticky zvýraznia. Čierny rajovec dlhoplutvý je svetlohnedý so šupinami s tmavými okrajmi. Tento druh rajovca je menej agresívny, s výnimkou obdobia rozmnožovania. Čínsky rajovec dlhoplutvý je veľmi krásny. Má dlhé príťažlivé plutvy, ktoré sú zdobené červenými a modrými vzormi, jeho telo je tmavé, skoro čierne. Síce je na čínskeho rajovca príjemný pohľad, nemá dobrú povahu. Rajovec dlhoplutvý so špicatým chvostom, je charakteristický špicmi, ktoré mu vytŕčajú z kaudálnych a análnych plutiev. Samce aj samičky majú plutvové lúče, no samce majú dlhšie špice a výraznejšie farby. Denné rajovce dlhoplutvé majú svetlé telo, skoro ružové s modrými plutvami, ktoré tmavnú smerom k okraju. Samce majú zaoblené kaudálne plutvy hore a dole, ktoré potom prechádzajú do predĺženého bodu v strede, skoro ako chvost kačice ostrochvostej.
Labyrintový orgán:
Labyrintový orgán je doplnkový orgán, ktorý ryby používajú na dýchanie atmosferického kyslíka. Labyrint sa skladá z vrstiev alebo z ohybov kože, ktoré obsahujú množstvo malých krvných ciev na absorpciu kyslíka v plynovej forme. Táto štruktúra sa nachádza v hlave rovno za žiabrami. Ryba vdýchne vzduch na hladine a vtlačí kyslík do labyrintového orgánu, čím sa cez žiabre vytlačí prebytočný oxid uhličitý.
Výskyt a chov:
Rajovce pochádzajú z Ázie. Presnejšie zo sladkých vôd východnej Ázie, Kórejského polostrova a severného Vietnamu. Ich domovom sú kalné vody s nedostatkom kyslíka, v ktorých iné ryby len ťažko prežijú. Rajovce nie sú náročné, čo sa vody týka. Ako sa už spomínalo, tieto ryby prežijú aj v nehostinných podmienkach ako je špinavá, stojatá voda, ochudobnená o kyslík. Rajovce by vlastne prežili aj v kontajneri so stojatou vodou, ktorú by komáre použili ako liaheň. Kŕmili by sa larvami komárov na hladine a zo života v kontajneri by boli šťastné. Hoci tieto odolné ryby vyžadujú pomerne málo starostlivosti, existujú optimálne podmienky pre ich rozmnožovanie. Pomôže ak teplotu vody udržíte medzi 20° a 26°C, pH by malo byť v rozmedzí 6-8 a voda tvrdá alebo mäkká. Akvárium by malo obsahovať dostatok rastlín, aby sa mali samičky, kde schovať, v prípade, že sa samce rozzúria, ak samičky ešte nie sú pripravené klásť vajíčka. Rastliny, ktoré siahajú na hladinu sa budú hodiť aj vtedy, keď sa samec rozhodne postaviť hniezdo.
Správanie:
Samce rajovcov sú medzi sebou veľmi agresívne, no nie až tak prudko ako samce siamskej bojovnice. Samce rajovca by sa mali chovať osobitne, aby si navzájom neublížili. Ak by sa chovali spolu, mali by nedostatok skrýš a miesta na vytvorenie teritórií. Spozorovalo sa, že u dvoch samcov vo veľkom akváriu bez samičiek, sa môže prejaviť homosexuálne správanie. Po pridaní samičky sa homosexualita vytratí. Nikdy spolu nechovajte rajovce a pomaly plávajúce ryby alebo ryby s dlhými plutvami. Takéto ryby by si rajovce doberali alebo by ich dokonca zožrali. Samičky rajovca nie sú také agresívne ako samce a mali by byť s nimi spárované, len ak sú už pripravené klásť vajíčka. Keď ich už spárujete, pozorne párik sledujte, lebo ak samec so samičkou nie je spokojný, môže ju dokaličiť alebo aj zabiť. Samec rajovca by sa mal chovať v akváriu, v ktorom by nevidel iného samca. Ak by sa s iným samcom uvideli, začali by agresívne rozprestierať plutvy a žiabre a pokúsili by sa jeden druhého napadnúť cez sklo. Neustála agresivita by rybu unavila a vystresovala. Odporúča sa rybu vystaviť agresii raz do dňa ako forma cvičenia. Ak máte dve akvária, dajte ich na krátky čas k sebe, aby sa samce mohli vidieť. Rajovce si pochutia na larvách komárov alebo na slimákoch, no pre vyrovnanie výživy im ponúknite aj nejakú zeleninu. Spirulina obsahuje veľa živín a taktiež pomáha zvýrazniť farebnosť rýb.
Rozmnožovanie:
Samce rajovca majú úžasné farby, ktoré sú výraznejšie ako farby samičiek. Samce tiež majú dlhšie plutvy, niekedy s pílkovitými lúčmi na prilákanie samičiek počas párenia. Ak chcete u samca vzbudiť rozmnožovacie správanie, skúste vypnúť filter alebo iný prístroj, ktorý by inak vytváral prúdy rušiace jeho hniezdo. Začnite ho kŕmiť potravou bohatou na bielkoviny ako larvy komára, žiabronôžky alebo larvy pakomára. Samičky tiež kŕmte podobne, aby sa zas pripravili na kladenie vajíčok. Keď je samec pripravený na rozmnožovanie, postaví si hniezdo z bublín, ktoré obalil v hliene. Hniezdo postaví na širokom liste alebo na inej časti rastlinstva. Keď je so svojím hniezdom spokojný, začne si hľadať samičku, ktorá by doň nakládla vajíčka. Ak samička nie je pripravená, veľmi sa rozzúri a je schopný ju dokaličiť až zabiť. Preto sa uistite, že máte pre ňu pripravené skrýše. Ak ste ju schopný z akvária odstrániť, urobte to, pokým nebude pripravená na rozmnožovanie. Potom ju vráťte späť k samcovi. Samec ju vezme pod bublinkové hniezdo, omotá sa okolo nej a prevráti ju hore hlavou. Vajíčka potom vyplávajú na hladinu, pretože sú naplnené olejom. Keď sú už všetky vajíčka vypustené a oplodnené, samec ich umiestni do hniezda a pridá ďalšie bublinky, aby sa uistil, že nepovypadávajú. V tomto bode treba samičku opäť z akvária vybrať, pretože ju samec napadne v snahe chrániť vajíčka. Vajíčka rajovcov sa vyliahnu za 24-48 hodín a pár dní im bude trvať, kým absorbujú žĺtko. Potom sú už mláďatá schopné prijímať prvú potravu ako infusoria alebo Hikari First Bites. Po týždni by už mali byť schopné žrať novonarodené žiabronôžky a mikročervy. Pretože sú mladé rajovce maličké, bolo by vhodné, aby ste na filtri mali nastavený čo najmenší sací výkon, alebo aby ste použili špongiový filter, ktorý by rybky nevtiahol dnu.
Lúčoplutvovce (Actinopterygii)
Lúčoplutvovce (Actinopterygii) sú primárne vodné čeľustnatce dýchajúce žiabrami, medzi ktoré patrí väčšina recentných rýb (ďalšiu skupinu tvoria tzv. mäsitoplutvovce). Ich koža je slizovitá a sú v nej ploché šupiny rôznych typov.