Slovensko, hoci nie je prímorskou krajinou, ukrýva vo svojich riekach, jazerách a priehradách rozmanitý svet rýb. Od drobných pstruhov v horských potokoch až po kapitálne sumce v hlbokých priehradách, slovenské vody ponúkajú fascinujúce príležitosti pre rybárov a milovníkov prírody. Poďme sa pozrieť na niektoré z najväčších rýb, ktoré môžete na Slovensku nájsť, a preskúmajme ich životný štýl, výskyt a zaujímavosti.
Kaprovité ryby
Kapor obyčajný (Cyprinus carpio)
Kaprovi patrí prvenstvo medzi chovanými rybami aj z historického hľadiska. Prvé zmienky o chove pochádzajú z Číny z roku 2300 p. n. l. O kaprovi sa zmieňuje aj Aristoteles (384 - 322 pred n. l.). Pôvodnou domovinou kapra v Európe je rieka Dunaj. Z divej formy kapra ,,Sazana“ bola vyšľachtená rybničná forma, ktorú chováme dnes. Oproti sazanovi je vyšší, širší, s menšou hlavou a štyrmi formami ošupenia. Chovajú sa dve formy a to šupinatý a lysec. Kapor je teplomilná ryba s optimálnou teplotou chovu 18 -28 ˚C. Je stredne náročný na kyslík je to nedravý všežravec, ktorý sa živí prevažne živočíšnou potravou (planktón a bentos). Dobre prijíma a trávi obilniny, strukoviny a kŕmne zmesi. Kapor sa vyznačuje rýchlym rastom, ktorý závisí od viacerých činiteľov. V našich podmienkach dosahuje tržnú veľkosť 1500 až 4000 gramov v treťom až v štvrtom roku života. Rozmnožuje sa na jar v skupinách pri teplote vody nad 16 ˚C. Plôdik sa liahne za 3-4 dni. Svoje ikry lepí na rastliny a zaplavené časti trávnych porastov. O svoje potomstvo sa nestará. Kapor sa môže dožiť viac ako 40 rokov a hmotnosť môže dosiahnuť viac ako 30 kilogramov. Kapor je veľmi obľúbený, ako typická Vianočná potravina, pôstne jedlo s dlhou tradíciou na našom území. Je chov na Slovensku začal od 11 storočia. Kvalitou mäsa patrí medzi stredne tučné ryby.
Kapor obyčajný (Cyprinus carpio) je ďalšou z väčších rýb, ktoré sa vyskytujú na Slovensku. Hoci divoké formy kapra pochádzajú z úmoria Čierneho a Kaspického mora, vyšľachtené druhy sa bežne chovajú v rybníkoch. Kapor je neodmysliteľnou súčasťou slovenskej vianočnej večere a je známy svojou kostnatosťou.
Amur biely (Ctenopharyngodon idella)
Pôvodnou domovinou tejto kaprovitej ryby je juhovýchodná Ázia rieka Amur. Má vysoké z bokov sploštené telo s dĺžkou tela viac ako 1m a hmotnosťou viac ako 40 kg. Má mohutnú hlavu s očami umiestnenými nízko pod ústami. Telo pigmentované vytvárajúce pestrejšiu mramorovú kresbu. Je to spoločenská ryba žijúca v húfoch. Veľmi citlivý je na nečakané zvuky pri ktorých vyskakuje nad hladinu. Živí sa planktónom. V potrave prevláda zooplanktón. Konzumnú veľkosť 2000 - 4000 g dosahuje v 3 - 4 roku života. V našich podmienkach sa prirodzene nerozmnožuje. Rozmnožuje sa umelým výterom pri teplote vody 22 -25 ˚C. Následne sa odchováva v pripravených rybníčkoch. Má chutné, jemné a biologicky hodnotné mäso.
Je to kaprovitá ryba pretiahnutého valcovitého tvaru s výraznou širokou hlavou a telom pokrytým veľkými šupinami. V našich podmienkach pohlavne dospieva v 6 - 8. roku života. Rozmnožovanie závisí výlučne na umelom výtere. Realizuje sa v liahni pri teplote vody 20 - 24 °C. Ikry sú sivasté, pelagické a ich priemerná veľkosť 0,9 - 1,5 mm. Liahnutie za 1-1,5 dňa. Amur je všežravec. Je veľmi odolný voči nízkemu obsahu kyslíka. V rybníku má biomelioračnú funkciu (požiera vodné a pobrežné rastliny). Jeho potravu tvorí spočiatku zooplanktón a zoobentos, od veľkosti približne 20 mm začína konzumovať rastlinnú potravu. Kvalitou mäsa sa vyrovná kaprovi. Niektorí konzumenti ho uprednostňujú pre belšie mäso a lepšiu kuchynskú úpravu - (vyrovnanejšie podkovičky a lepšie filety).
Prečítajte si tiež: Učte deti o prírode prostredníctvom kníh o rybách
Lieň sliznatý (Tinca tinca)
Lieň má valcovité telo, ústa sú malé oranžové, pysky mäsité s dvoma malými fúzikmi. Malé šupiny uložené hlboko v koži sú pokryté hrubou vrstvou slizu. Obľubuje stojaté alebo mierne prúdiace vody s bahnitým dnom. Patrí medzi kaprovité ryby najviac odolné na životné prostredie. Lieň je stanovištnou rybou žijúcou v skupinkách, ktorá konzumuje planktón, bentos - najmä vodné ulitníky. Lieň pomalšie rastie najmä v prvom roku života. Samice - ikernačky rastú o 25 - 35 % rýchlejšie. Konzumnú veľkosť 250 -300 g dosahuje v 3 - 4 roku života. Dorastá do dĺžky 600 mm a hmotnosti viac ako 3 kilogramy. Rozmnožuje - neresí na vodné , alebo zatopené suchozemské rastliny, od konca mája až do konca júla. Optimálna teplota na neres je 20 -23 ˚C. Plôdik sa liahne za 3 -4 dni. Má veľmi chutné mäso výborné na polievku.
Mrena severná
Mrena severná: Ryba, ktorá dobre žije v silnom prúde väčších tokov.
Dravé ryby
Sumec západný (Silurus glanis)
Ako najväčšia intenzívne chovaná dravá ryba sa v našich rybníkoch začala chovať v druhej polovici 20 storočia. Sumec je menej náročný na životné prostredie. Vyhovujú mu väčšie a hlbšie rybníky. Pohlavne dospieva v 3 -6 roku života. Neresí sa v pároch koncom mája až začiatkom júla pri teplote vody nad 18 ˚C. Ikernačka(samica) kladie ikry v jednej dávke na korienky stromov alebo rastlín, ale tiež aj na zaplavenú trávu. Ikry ochraňuje mliečňak(samec). Plôdik sa liahne za 3 dni, živý zooplanktónom a hmyzom neskôr prechádza na ryby. Dospelé jedince sa živia rybami, ale okrem nich lovia aj cicavce až do veľkosti malého psa a vodné vtáctvo. V rybničných podmienkach dosahuje tržnú veľkosť v 3- 4 roku života. Optimálna hmotnosť pre konzum je 5 -10 kg. Sumčie mäso patrí medzi veľmi kvalitné s malým počtom kostí. Medzi konzumentami našich rýb je veľmi oblúbený. Pri väčšej hmotnosti je tučné a stráca na kvalite. Sumec môže u nás dorásť do hmotnosti viac ako 100 kg a dĺžky 2,5m.
Sumec západný (Silurus glanis) je bezpochyby najväčšou rybou, ktorá žije v slovenských vodách. Tento impozantný dravec môže dorásť do dĺžky až 2,5 metra a vážiť viac ako 100 kg. Charakteristickým znakom sumca sú jeho dlhé fúzy, ktoré mu slúžia na orientáciu v kalnej vode a na vyhľadávanie potravy.
Sumec preferuje hlboké vody, tmu a bahnité dno riek a priehrad. Je to nočný dravec, ktorý sa živí rybami, obojživelníkmi, vodnými vtákmi a dokonca aj menšími cicavcami. Na rozdiel od väčšiny rýb, sumec nemá šupiny, jeho telo je pokryté hladkou kožou.
Prečítajte si tiež: Význam v riekankách
V roku 2013 sa rybárom z Domaše podaril husársky kúsok, keď vylovili rekordného sumca. Podľa informácií z tvnoviny.sk sa tento obor skrýval vo vode viac ako 40 rokov. Zvuk vábničky prilákal rybu k rybárom krátko po polnoci. Rybár Juraj Petrovaj opísal zážitok ako plynulý záber s veľkým šklbnutím. Až po pritiahnutí k brehu zistili, že ide o najväčšieho sumca, akého kedy z Domaše vylovili.
Sumce boli do Domaše vysadené krátko po jej napustení. Tento konkrétny 100-kilový jedinec sa udiciam úspešne vyhýbal niekoľko rokov. Stropkovskí rybári, ktorí sa špecializujú na lov sumcov, lovia ich v noci z člna a vďačia za svoje úlovky vlastnoručne vyrobenej vábničke.
Šťuka severná (Esox lucius)
Šťuka je typická dravá stanovištná ryba. Väčšinou dňa sa ukrýva vo svojom teritóriu odkiaľ následne loví. Pohlavne dospieva v 2. - 3 roku života. Neresí sa od februára do marca pri teplote vody 6- 9 ˚C. Ikernačka kladie ikry jednorazovo na rastlinný podklad. Plôdik šťuky sa živý zooplanktónom a od veľkosti 3-4 cm začína konzumovať plôdik iných rýb. V dospelosti konzumuje výlučne ryby, ale príležitostne sa objavujú na jej jedálničku vodné hlodavce a hmyzožravce. Šťuka je absolútny dravec a kanibal, čo sa prejavuje hlavne u plôdika. Vyznačuje sa pomerne rýchlym rastom a v rámci chovu na našich rybníkoch dosahuje tržnú veľkosť už v 2 respektíve v 3 roku života (1000 g - 3500g). Intenzita rastu závisí od množstva potravy a životných podmienok. Šťučie mäso je kvalitné, má nízky obsah tuku bielu farbu a pevnú štruktúru. Patrí medzi doplnkové ryby chované v rybníkoch s podielom 1- 5 % . Produkcia šťučích násad a tržných rýb je veľmi žiadaná pre športových rybárov ako aj konzumentov našich rýb.
Šťuka severná (Esox lucius) je jediným druhom šťuky, ktorý sa vyskytuje na Slovensku. Táto dravá ryba je typická svojím pretiahnutým telom a ostrými zubami. Šťuka je stanovištná ryba, ktorá sa väčšinu dňa ukrýva vo svojom teritóriu a odtiaľ loví svoju korisť.
Zubáč (Sander lucioperca)
Patrí medzi dravú rybu s veľmi kvalitným mäsom, chovanú v našich rybníkoch. Neresí sa na korienky rastlín, stromov pri teplote vody 12 - 16 ˚C v pároch. Do vopred pripraveného hniezda ikernačka (samica) nakladie ikry o ktoré sa stará mliečňak (samec). Svoje hniezdo si zúrivo bráni a napáda aj ďaleko väčšie jedince ako je on. Potravu rybieho poteru tvorí zooplanktón a od 3 cm výlučne ryby. Zubáč je citlivý na kvalitu vody a obsah kyslíka a je pomerne citlivý na zákal vody. Vyhovujú mu väčšie a hlbšie rybníky s tvrdším a nezabahneným dnom. V našich rybníkoch dosahuje v 1. roku života hmotnosť 30 -170 g. Tržnú veľkosť dosahuje zväčša v 3. - 4. roku života pri hmotnosti 1500 - 3000 g. Produkcia násad a tržných rýb je veľmi žiadaná. Jeho produkcia nepokrýva potreby Slovenska. Pre jeho citlivosť a náročnosť počas odchovu patrí medzi naše najviac cenené ryby. V našich podmienkach dorastá do dĺžky cez 1 m a hmotnosti viac ako 15 kg.
Prečítajte si tiež: Význam farieb v akvaristike
Úhor európsky (Anguilla anguilla)
Je typickou migrujúcou dravou rybou. Vzhľadom teľa pripomína skôr hada ako rybu. Na rozdiel od ostatných rýb nemá brušné plutvy pričom chrbtová, chvostová a análna splýva do celistvého lemu. Potravná aktivita sa zvyšuje s nastávajúcim súmrakom. Hlavný podiel v jeho výžive tvoria ryby, rôzne kôrovce, červy a vodný hmyz. Pri nedostatku potravy sa prejavuje kanibalizmus. V sladkej vode žije približne 10 -15 rokov a dorastá do hmotnosti 2 až 3 kilogramy. Ako pohlavne dospelý podniká neresové migrácie do Sargasového mora pri brehoch Strednej Ameriky kde sa rozmnožuje. K nám sa dovážajú úhorie násady o dĺžke 50 -80 mm a hmotnosti 0,25 až 0,35 g tzv. monté. Monté sa k nám dováža predovšetkým letecky v tepelne izolovaných obaloch vo vlhkej atmosfére. Monté sa vysadzuje do rybníkov a voľných vôd v malých skupinkách. V našich vodách sa vyskytujú len ikernačky - samice úhora. Pobyt v sladkej vode ovplyvňuje vznik samičieho pohlavia. V súčasnosti sa úspešne odchováva úhoria násada na našom území v rybochovných zariadeniach do tržnej veľkosti. Je zaujímavou športovou rybou. Krv úhora sa využíva pri výrobe liečiv.
Úhor európsky: Ryba, ktorá pripomína skôr hada ako rybu a v čase neresenia tiahne z riek cez Atlantický oceán až k Bermudám.
Hlavátka podunajská (Hucho hucho)
Hlavátka podunajská (Hucho hucho) je vzácna a chránená ryba, ktorá dorastá do dĺžky 1,7 metra a môže vážiť až 60 kg.
Lososovité ryby
Pstruh potočný (Salmo trutta fario)
Je naša pôvodná ryba žijúca prevažne v horských a čiastočne aj podhorských potokoch a riekach. Vyskytuje sa v čistých prúdivých tokoch s tvrdým štrkovitým až kamenistým dnom a dostatkom úkrytov. Vyžaduje chladnú vodu, je náročný na obsah rozpusteného kyslíka vo vode 9 - 11 mg.l a teplotu vody 10 - 15 °C. V letných mesiacoch by nemala prekračovať 18 °C. Z hľadiska bionómie je reofilný, ikru ukrývajúci druh. Mliečňaci majú dlhšiu hlavu, kútiky úst presahujú zadný okraj oka, u starších jedincov je dolná čeľusť hákovito zahnutá a v čase neresu majú svadobný šat - výraznejšie sfarbenie a tmavšie pigmentované boky a brucho. Neres prebieha od septembra až do decembra. Ikrenačka zahrabáva oplodnené ikry do vopred pripravenej jamky - tzv. hniezda v dne. Ikry žltej až oranžovej farby 4-5 mm veľké. Pohlavná zrelosť nastáva v 2 až 4.roku. Plôdik je po vyliahnutí 20 - 25 mm dlhý a ukrýva sa medzi kameňmi. Po strávení žĺtkového vrecka, čo trvá asi 20 dní začína prijímať potravu. Spočiatku je to drobný bentos neskôr sa živý dravo ( hmyz napadaný na hladinu, menšie ryby). Spravidla dorastá do dĺžky 45 - 50 cm pri hmotnosti 1 až 1,5 kg. Pstruh potočný patrí medzi naše najhodnotnejšie ryby horského a podhorského pásma. V športovom rybolove sa cení pre svoju bojovnosť a jeho lov na mušku poskytuje skutočný pôžitok.
Pstruh potočný: Ryba, ktorá dokáže plávať rýchlosťou až 72 km/h a žije v čistej studenej vode bohatej na kyslík.
Pstruh dúhový (Oncorhynchus mykiss)
Pôvodnou domovinou pstruha dúhového je Severná Amerika. Vytvoril viacero ekologických a zemepisných foriem vrátane migračných, potočných a jazerných. Do Európy ho prvýkrát priviezli v roku 1874 a to do Anglicka. Na Slovensko dovezený v roku 1880. V druhej polovici 20. storočia k nám boli introdukované rôzne formy a línie (Dánsko, Francúzsko, USA). U nás žije v tečúcich i stojatých vodách, bohatých na obsah rozpusteného kyslíka viac ako 6 mg.l (9 -11 mg.l). Optimálne teploty pre chov sú 10 - 18 °C. Pri dostatku kyslíka znáša aj teploty nad 20 °C. Má zavalitejšie telo striebristej farby s tmavomodrým alebo tmavozeleným chrbtom, ktoré je husto posiate čiernymi škvrnami bez lemovania. Typickým znakom je červenkastý až purpurový pás tiahnuci sa pozdĺž bočnej čiary od žiabrového viečka po análnu plutvu. V čase neresu výrazný pohlavný dimorfizmus. Mliečňak - výrazné intenzívne sfarbenie, predný okrej prsných, brušných a análnej plutvy je sivobiely. Špicatá časť hlavy a mierne hákovito zahnutú spodnú čeľusť. Neres prebieha pri teplote vody 8 - 10 °C na pieščito-štrkovitom dne. Pohlavná dospelosť 2 - 3 rok, skôr mliečniak neskôr ikernačka. Spočiatku sa živý drobným bentosom neskôr sa živý dravo ( hmyz napadaný na hladinu, menšie ryby). Na reprodukciu vo farmovom chove sa používajú generačné ryby vo veku 3 až 6 rokov. Dosahuje hmotnosť do 20 kg, u nás dĺžku do 80 cm pri hmotnosti 7 - 10 kg.
Sivoň americký (Salvelinus fontinalis)
Je nepôvodný druh dovezený zo Severnej Ameriky a v roku 1884 sa z Nemecka dostal na naše územie. U nás žije v tečúcich vodách horskej a podhorskej zóny. Má identické nároky na prostredie ako pstruh potočný, ale jeho výskyt je sporadický (Štrbské pleso, povodie Torysy, Nitry a Čierny Váh) Vyžaduje čistú, studenú a dobre prekysličenú vodu, pričom znáša aj kyslejšie vody (pH≤5). Vďaka tomu sa udrží aj v lesných biotopoch. Vysadzuje sa do tokov kde nie je pstruh potočný pre priestorovú a potravnú konkurenciu. Sivoň je pestrejšie sfarbený. Chrbát je olivovozelený až modrozelený s typickými svetlými meandrujúcimi pásikmi - tzv. mramorovaním. Na tele má husto rozmiestnené červené, žltkasté a belavé škvrny. Prvý lúč prsných, brušných a análnej plutvy je krémovo biely. Mliečnaci majú intenzívnejšie sfarbenie a hákovito zahnutú spodnú čeľusť. Neres od septembra do decembra. Niekedy dochádza k medzidruhovému kríženiu s pstruhom potočným výsledkom je tzv. tigrovaná ryba - neplodný kríženec. Ikrenačka na jeseň vytĺka štrkovité hniezdo do ktorého sa neresí a následne zahrabe ikry. Ikry sú veľké 4 mm, bledožltej až žltej farby.
Lipeň tymiánový (Thymallus thymallus)
Patrí k našim pôvodným lipňovitým druhom rýb, ktorý obýva tečúce vody podhorskej zóny. Vyhovujú mu širšie toky s tvrdším pieščitým dnom, prípadne štrkovitým dnom. Nevyžaduje úkryty, ale má väčšie nároky na priestor. Za optimálne podmienky možno považovať teplotu vody 14 - 18 °C a obsah kyslíka na úrovni 8 - 10 mg. l. Krátkodobo znáša teploty okolo 20 - 25 °C za predpokladu, že obsah kyslíka neklesá pod 5 - 7 mg.l. Lipeň je reofilný, ikru zahrabávajúci druh, podobne ako lososovité druhy. Má štíhle podlhovasté telo torpédovitého tvaru, z bokov stlačené, pokryté pomerne veľkými šupinami. Hlava malá s veľkými očami. Čeľuste ozubené drobnými štetinovitými zúbkami. Chrbtová plutva je veľká, dlhá a pestro sfarbená. Sfarbenie lipňa závisí od veku a prostredia v ktorom žije. Je to krátkoveká ryba, ktorá sa dožíva spravidla 5- 6 rokov, zriedka viac. Pohlavne dospieva v 2 - 3 roku života. Neresí sa na jar, od konca marca do začiatku mája, pri teplote vody 8 - 11 °C. Na neresiská ako prvý prichádzajú mliečňaci, ktorí pripravia neresové hniezdo. Potravu tvorí spočiatku planktón, neskôr hlavnú zložku potravy tvoria rôzne bezstavovce, najmä larvy vodného hmyzu, kôrovce, červy, mäkkýše, náletová potrava a príležitostne aj ikry a plôdik iných druhov rýb. V dobrých podmienkach rastie rýchlo.
Lipeň tymiánový: Pekne sfarbená lososovitá ryba, charakteristická pre podhorské potoky.
Jeseterovité ryby
Vyza veľká (Huso huso)
Vyza veľká (Huso huso) nie je čisto sladkovodná ryba, pretože strieda sladkovodné a morské prostredie. Táto najväčšia migrujúca jeseterovitá ryba prenikala hlboko do riek do postavenia priehrady Železné vráta na Dunaji medzi Rumunskom a Srbskom. Vyzy sa dožívajú 120 rokov a môžu dorásť do dĺžky 8,5 metra a vážiť až 1000 kg. Najťažší zaznamenaný jedinec vážil 1571 kg. Lovia sa pre ich ikry známe ako čierny kaviár a pre kožu.
V minulosti sa vyzy vyskytovali v Dunaji v hojnom počte a boli dôležitým zdrojom potravy a obchodu. Bohužiaľ, v dôsledku nadmerného rybolovu a výstavby priehrad sa ich populácia výrazne znížila a dnes patria medzi kriticky ohrozené druhy. Poslednú vyzu na Slovensku ulovili v roku 1925 pri Štúrove.
Ďalšie druhy rýb
Mieň sladkovodný (Lota lota)
Mieň sladkovodný: Ryba, ktorá kladie najviac ikier spomedzi rýb žijúcich na Slovensku, až 3 milióny.
Dôležitosť ochrany rýb a ich biotopov
Je dôležité si uvedomiť, že populácie mnohých druhov rýb na Slovensku sú ohrozené v dôsledku znečistenia vody, straty biotopov a nadmerného rybolovu. Preto je nevyhnutné prijímať opatrenia na ochranu rýb a ich životného prostredia. Medzi tieto opatrenia patrí:
- Zlepšovanie kvality vody v riekach a jazerách.
- Obnova prirodzených biotopov rýb.
- Regulácia rybolovu a ochrana ohrozených druhov.
- Podpora environmentálneho vzdelávania a osvety.