Spoločnosť Ryba Košice, tradičný výrobca rybích produktov a lahôdok, prešla dlhou a zaujímavou cestou. Od skromných začiatkov v povojnovom období až po súčasné postavenie jedného z lídrov na slovenskom trhu, firma prekonala množstvo výziev a dosiahla významné úspechy. V tomto článku sa pozrieme na históriu spoločnosti, jej súčasné aktivity a zmeny vo vedení, vrátane možného prevzatia spoločnosťou Eco-Invest.
História Ryba Košice: Od socializmu k privatizácii
Potravinárska fabrika v Košiciach, z ktorej neskôr vznikla Ryba Košice, bola založená rok po skončení druhej svetovej vojny. Avšak, novodobý príbeh spoločnosti sa začína písať až v roku 1992. V rámci veľkej privatizácie podali zamestnanci, na čele s vtedajším šéfom Jozefom Gimom starším, štátu vlastný rozvojový projekt.
Jozef Gima starší mal bohaté skúsenosti s potravinárstvom, keďže do Ryby prišiel v roku 1984 z iného košického podniku - Frucony. Paradoxom bolo, že v zápase o prevzatie košického závodu neprebiehal konkurenčný boj. „Ryba Košice bola najzaostalejší podnik z éry socializmu na Slovensku. Najmä čo sa týka financovania. Nemali sme preto pri privatizácii konkurenciu,“ hovorí Jozef Gima mladší, spolumajiteľ, konateľ a generálny riaditeľ spoločnosti Ryba Košice.
Východniari patrili do trojlístka slovenských závodov, ktoré mali zabezpečiť v povojnovom období prísun rýb na zlepšenie výživy obyvateľstva. Ekonomika socialistického rybieho priemyslu však podliehala centrálnemu riadeniu z Prahy. Vtedy platilo, čím ďalej od hlavného mesta na Vltave, tým menší prídel financií do podniku. V čase privatizácie Ryby Košice preto ležala na podnikovom dvore iba udupaná zem namiesto asfaltu.
Úspešná transformácia a investície do modernizácie
Podvyživený producent pochúťok a šalátov zúfalo volal po investíciách. Noví majitelia naliali do jeho modernizácie už viac ako 20 miliónov eur. „Ja som sa ešte ako 14-ročný chlapec hral s projektom na kompletnú prestavbu závodu, ktorý vypracoval môj otec. Nikdy mu ho neschválili. Bola to doba normatívov a plánov, no tie sa nikdy nenapĺňali,“ spomína štyridsiatnik Gima mladší, ktorý vo firme postupne prešiel takmer všetkými pozíciami od vrátnika až po riaditeľa.
Prečítajte si tiež: Košické firmy Tauris Cassovia a Ryba Košice hľadajú zamestnancov
Syn prevzal najvyšší manažérsky post od otca na prelome milénia, v roku 2009 sa stal najväčším spoluvlastníkom firmy. Otec si vo svojich rukách ponechal 40-percentný podiel, dodnes však sedia spoločne v jednej kancelárii vedľa seba.
Vznik legendy: Treska v majonéze
Slováci mali v porovnaní s Českom rýb pomenej. Vyplývalo to z prerozdeľovania centrálnych plánov a devízových rezerv vo východnom bloku. Ako teda z mála rybieho filé vyrobiť čo najviac? V roku 1954 tak vznikol majonézový šalát s jednoduchým názvom treska. Nikto pritom netušil, že sa rodí ikona stravovacích návykov.
„Zjednodušene povedané, zmiešali rybu so zeleninou a s majonézou, čím sa zmenšil podiel ryby a aspoň v takej forme sa dostala medzi ľudí,“ vraví Gima. Treska Slovákom zachutila a už čoskoro sa tešila masovej obľube. Skúšobná výroba pritom počítala s plánom produkcie 65 ton rybieho šalátu za rok. No ten sa už na prvý pokus prekročil dvojnásobne. Odvtedy sa z tresky stala legenda slovenskej gastronómie.
Trh i chute sa však menia a firma na ne reaguje inováciami. Na pulty obchodov zavádza celý rad exkluzívnych produktov, nové majonézy, výrobky určené špeciálne pre deti či rôzne variácie tresky a rýb. Objem výroby pritom poskočil z 1 500 ton ročne v 90. rokoch na súčasných vyše 5 000 ton za rok pri palete okolo 700 druhov vlastných výrobkov. Spracovateľ rýb s nástupom nového milénia štartuje produkciu lahôdkových šalátov, čím ešte viac posilňuje svoju pozíciu.
Rozširovanie aktivít a vstup na európske trhy
Časom pod svoju strechu priberá komplexnú distribúciu mrazených a chladených produktov pre potravinárstvo od hranolčekov a pizze cez zeleninu s ovocím až po zmrzlinu. Gastro segment v súčasnosti generuje až tretinu tržieb firmy. Jedným z míľnikov pre košickú Rybu bol vstup na európske trhy v roku 2003. Najväčšou skúškou schopností si však Košičania prešli pri odchode z Radomy.
Prečítajte si tiež: Dispečer v Ryba Košice: aktuálne ponuky
Za nákupno-obchodnou organizáciou slovenských mraziarov a lahôdkarov zatvorili dvere v roku 2009. „Záujmy sa začali postupne trieštiť, až sme sa po 18 rokoch rozhodli zo združenia odísť,“ vraví Jozef Gima mladší. Radoma totiž vznikla v roku 1991 a zakladali ju tri podniky Ryby z Bratislavy, zo Žiliny a z Košíc spolu s mraziarenským podnikom z Popradu. Neskôr mala deväť spoločníkov. Filozofiou zoskupenia bolo vyrokovať si ako silný hráč výhodné nákupné ceny a združiť vyjednávaciu silu pri zásobovaní obchodov a prevádzok.
Konkurenčný boj a pozícia na trhu
Čeliť obchodným reťazcom zvládli a riskantný krok sa tak osvedčil. Firma neustále rastie. Radoma totiž o dva roky z trhu úplne zmizla podobne ako bratislavská Ryba. Východniari si odvtedy tisíce ton rýb nakupujú sami od Južnej Ameriky cez Čínu až po sever Európy. Pred pár rokmi sa k nim do ringu postavil zdatný súper. Žilinský biznismen Jozef Antošík, ktorý si meno spravil v papierenskom priemysle, totiž proti Košičanom formuje silnú protiváhu v podobe skupiny Preto a jej Ryby Žilina.
„Konkurenčný boj sa tým zjednodušil. Na trhu sú dvaja silní hráči a za nimi dlho nič. Myslím si však, že na trhu nemôže byť iba jeden. Situácia si vyžaduje viacerých výrobcov, svoje miesto na trhu si nájdu,“ uzatvára šéf košickej Ryby.
Treska v majonéze: Národný poklad
Pre niekoho možno slovenskejšie jedlo ako bryndzové halušky - aj to sa hovorí o treske v majonéze s dvomi rožkami. Slovenská bufetová klasika, známa ešte z čias socializmu, prežíva dodnes aj vďaka spoločnosti Ryba Košice. Treskoslovenská treska v majonéze od Ryba Košice chutí presne tak, ako pred 70 rokmi a Slováci na ňu nedajú dopustiť - stala sa doslova národným jedlom, ktoré nesmie chýbať v žiadnej chladničke.
Tradičná jemne sladkokyslá chuť košickej tresky v majonéze aj jej nezameniteľná šťavnatosť už niekoľko generácii teší chuťové poháriky Slovákov. Biele chudé mäso z tresky a jeho masívna svalovina dodávajú klenotu našej gastronómie už na prvý pohľad zamatová farbu a strapatý výzor. A tak presne chutila a vyzerala treska v majonéze aj pred 70 rokmi. Vo vyšperkovanej podobe, v akej ju poznáme dnes, sa objavila na stoloch národa spod Tatier ku koncu 50. rokov.
Prečítajte si tiež: Učte deti o prírode prostredníctvom kníh o rybách
História vzniku tresky v majonéze
Vojnové škody na dobytku v roku 1941 znamenali blížiaci sa nedostatok mäsa. Práve ryby boli vyhlásené za plnohodnotnú náhradu bravčového a hovädzieho mäsa. O dva roky neskôr z iniciatívy vtedajšieho guvernéra Slovenskej národnej banky, dr. Imricha Karvaša, vznikol Slovenský rybný priemysel.
Druhá svetová vojna rybný priemysel na Slovensku naštartovala, no hneď ho takmer aj zničila. Dva dni pred kolaudáciou novej fabriky Ryba zničili nálety veľkú časť objektu. V roku 1946 firma otvorila závod v Košiciach. Na konci 40. rokov bol k Rybe pričlenený aj znárodnený závod v Žiline. Materská spoločnosť však bola socialistickým štátom v 70. rokoch pridelená rybnému priemyslu z Prahy. Košická a žilinská fabrika prekonali zmeny systému aj vstup do EÚ a dodnes fungujú ako samostatné subjekty a prosperujú.
Po druhej svetovej vojne sa štát snažil dostať do jedálnička Slovákov viac rýb. Bol v tom však jeden háčik. Morské ryby totiž dodávali do Ryby prevažne z Nórska a z Dánska po železnici, preto neboli najlacnejšie. V Rybe tak hľadali ekonomicky nenáročný spôsob, ako dostať ryby medzi ľudí.
„Riešením bola pokusná výroba tresky v remuláde, a teda v majonéze ochutenej zeleninou, s plánom 65 ton na rok, ktorá odštartovala v roku 1954. Za jej receptom stál kuchár a cukrár Július Boško. Bol to vychýrený špecialista na studenú kuchyňu, a tak sa dostal aj na štátnické recepcie. Pri štarte socialistickej tresky však bola kvalita povážlivá. Kvalitu tresky zaručila až norma prijatá v roku 1958, podľa ktorej musela treska obsahovať výlučne mäso z treskovitých rýb. Konzumácia rýb sa aj vďaka treske postupne zvyšovala. Kým v 50. rokoch bol prídel rýb na jedného obyvateľa podľa štátneho archívu iba 28 gramov na rok, v 70. rokoch to bolo už 5,5 kilogramu rýb ročne.
Súčasnosť a návrat k tradícii
Za socializmu sa treska vyrábala bez chemických konzervantov. Používala sa len prirodzená soľ a ocot. V najstarších dochovaných podnikových normách z roku 1958 bol podiel ryby v majonéze so zeleninou 50 percent. V záplave desiatok produktov tak Slovák očakáva aj dnes, že jedinou istotou v treskových produktoch, je samotná treska. Nie vždy to však platí.
Logiku, že treska v majonéze by sa mala vrátiť k pôvodnej retro receptúre, oprášila Ryba Košice v roku 2018, kedy na slovenský trh uviedla retro výrobok Treskoslovenská Treska v majonéze. Túto národnú pochúťku oceňujú aj odborníci z Asociácie spotrebiteľov Slovenska, ktorá v známom Test Magazíne nedávno testovala celkovo desať rôznych tresiek. Košická Treska Exklusiv a Treskoslovenská Treska obsadili prvé miesta za vynikajúce výsledky senzorických a laboratórnych testov. Obsahujú 100-percentné mäso z tresiek, čím sa spomedzi všetkých testovaných značiek najviac približujú pôvodnej československej norme z roku 1958.
Kvalita a výrobný proces
„Tresky sú považované za jedny z najkvalitnejších rýb na trhu, preto sú aj drahšie. Trhová cena tresky je aktuálne podstatne vyššia než cena sleďov, ktoré sú u niektorých značiek ekonomicky výhodnejšou náhradou. „Používame aljašskú tresku a filety z nej, žiadne odrezky.„
„Nasleduje spracovanie rýb vo fabrike, v ktorej nám pripravia štandardizované bloky filiet, ktoré sú šokovo zmrazené a prepravené loďou do colného skladu v Nemecku. Po preclení môžeme používať rybnú surovinu u nás. Filety najprv putujú do laboratória, ktoré si Ryba Košice sama postavila pre kontrolu kvality.„
„Následne sa bloky rozmrazia, uvaria, schladia a potom sa surovina marinuje, pomelie, zmieša s majonézou a zeleninou a celá zmes prichádza do plničky, kde sa plnia a uzatvárajú naše nezameniteľné oválne tégliky,“ dodáva Baluch s tým, že za jeden deň sú v Ryba Košice schopní vyrobiť vyše 30-tisíc kusov. Po naplnení je Treskoslovenská Treska pripravená na balenie a expedovanie do distribučného skladu.
Treska v majonéze sa dekády predáva ako teplé rožky, a to aj napriek tomu, že dnes je ponuka rýb a morských plodov v obchodoch neporovnateľne bohatšia ako v časoch jej vzniku. „Naša treska je našou tradíciou. Asi nikoho neprekvapí, že treska v majonéze je už od počiatkov spoločnosti najpredávanejší produkt a výrazný ťahúň tržieb.
Problémy a výzvy v roku 2022
Namiesto mäsa náhradné bielkoviny či múka, tradičné receptúry vymenia skrátený technologický proces a následne prifarbovanie, a ako náhrada tresky sleď. „Cenová politika Kauflandu nás prinútila urobiť tento krok. Aktívne sa sústreďujeme primárne na kvalitu našich produktov s vyššou pridanou hodnotou, čo sa odzrkadľuje v dôvere našich zákazníkov v prémiové a zdravé výrobky s nezameniteľnou chuťou. Ich výhodná cena totiž má svoju daň. Výrobky Tauris či RYBA Košice sa držia tradičných receptúr a schválených československých noriem.„
„Naším skutočným zákazníkom nie je Kaufland, ale kupujúci, ktorý si na konci dňa pochutí na našich párkoch, salámach, klobásach či retro treske a s dôverou sa opakovane rozhodne pre naše výrobky. To je ten skutočný zákazník. Napríklad ceny energií a ich aktuálne sadzby sú o 300 % vyššie oproti roku 2021. Na vzostupe sú tak isto ceny rybnej suroviny. Cena za filety z aljašskej tresky vzrástla o 50 %, na čo majú vplyv sankcie voči Rusku či odmietanie výrobcov nakupovať lacnejšie tresky z Číny.„
„Ak chceme zvládnuť a ekonomicky prežiť rok 2022 aj s garantovanou kvalitou našich výrobkov a zaslúženým ohodnotením namáhavej práce našich zamestnancov, zvýšené náklady si musíme rozdeliť v celom reťazci, počnúc dodávateľom, cez výrobcu, obchodníka až po konečného spotrebiteľa. Kvalita týchto výrobkov je každoročne potvrdená mnohými oceneniami - získali Čestné uznania Ministerstva pôdohospodárstva SR, Zlaté kosáky či medaily Slovak Gold. Rozhodnutie TAURIS GROUP odísť z regálov reťazca Kaufland je tak zárukou, že kvalita a receptúra, pre ktoré sú produkty oceňované, zostane nezmenená. Výrobky ako Nitran 77, Zipser šunka či párky, rovnako ako rybie špeciality ako retro Treskoslovenská treska či lahôdkové šaláty Piknik, sa tak sťahujú na lepšie adresy.
Dotazník: Jozef Gima mladší o podnikaní
Byrokratické prekážky
Na otázku, ktoré byrokratické opatrenie im najviac komplikuje prácu, Jozef Gima mladší odpovedal: „Nepomenujem konkrétne opatrenie, ale celú oblasť. Najväčší problém, s ktorým sa stretávame v poslednom čase, je nájsť dobrých zamestnancov. Ide teda o celý súbor opatrení z oblasti zamestnávania. Dohodári sa zdanili, zamestnať na pár týždňov študentov cez prázdniny už nie je zaujímavé. Veci sa skomplikovali. Máme dokonca problém nájsť nekvalifikovanú pracovnú silu a zaplatiť ju. Sústavne potrebujeme 20 až 30 ľudí, ktorých by sme okamžite brali do práce. Nemôžeme na trhu nájsť ochotných a dostatočne vzdelaných pracovníkov.“
Podnikateľské opatrenia
Ak by mohol zaviesť jedno podnikateľské opatrenie, bolo by to: „Budem trocha preháňať, ale z môjho pohľadu je nezaplatenie faktúry trestný čin. Rovná sa to krádeži - ako keby som si vzal niečo, čo mi nepatrí. Pritom ide o základný hnací motor ekonomiky. Ak by sa toto odstránilo, mnoho firiem by fungovalo lepšie.“
Korupcia a podnikateľské prostredie
Na otázku, či sa stretol v biznise s korupciou, odpovedal: „Áno, stretol som sa.“ A na otázku, či si myslí, že podnikateľské prostredie u nás sa skultúrňuje, odpovedal: „Nemyslím si, práve naopak. Nesúvisí to ani s bonitou firiem. V minulosti boli ťažšie časy a ľudia pristupovali k sebe korektnejšie. Ak sa dalo slovo, tak platilo. Viac ako dnes. Čím mladšia firma, tým viac si na ňu treba dávať pozor. Problém neplatičov pritom nie je s firmami, ktoré sú v problémoch. Neplatia práve tie, ktoré sú na tom finančne veľmi dobre.“
Akvizícia spoločnosťou Eco-Invest?
Podnikateľ Milan Fiľo, ktorý vlastní mäsokombinát Tauris patriaci do investičnej skupiny Eco-Invest, skupuje košického spracovateľa rýb a výrobcu lahôdok Ryba Košice, vrátane jeho distribučno-logistickej dcéry Calmar. Informoval o tom týždenník Trend. Protimonopolný úrad začal správne konanie vo veci koncentrácie. Riaditeľ košickej Ryby Jozef Gima transakciu zatiaľ nechcel komentovať.
Fiľo sa podnikaniu v potravinárskom priemysle venuje dlhšie. Mäsospiš v Spišskej Novej Vsi a myjavskú fabriku Fabuš spojil do skupiny Tauris Group ešte pred krízou. Po tom, čo musel pre straty niekoľko mäsokombinátov zavrieť, sa dostal k plusovým číslam. Vlani dosiahol Tauris pri tržbách 57 miliónov eur zisk 850-tisíc eur.
Košická firma Ryba má silné postavenie na trhu a za posledné dva roky jej tržby narástli z 23 na 28 miliónov eur. Vlani kúpila skupina Eco-Invest bývalý kláštor v centre Prahy, kam má podľa informácii českých Hospodárskych novín presunúť sídlo holding Eco-Invest.
Milan Fiľo a jeho aktivity
Počas privatizácií v deväťdesiatych rokoch získal Fiľo papierenskú fabriku v Ružomberku, z ktorej 51 percent predal firme Mondi. Fiľo vlastní aj fabriky na výrobu papieru v Slavošovciach a Harmanci a vlastní aj podniky na Balkáne a v Rusku. Patrí mu aj ružomberský futbalový klub, v Českej republike zasa vlastní Divadlo Hybernia, výrobcu transformátorov Trafo CZ a telekomunikačnú firmu Centro Net.
Ocenenia a kvalita výrobkov
Ďalšia pätica kvalitných slovenských výrobkov spoločnosti Tauris a Ryba Košice môže niesť označenie Značka kvality. Ide o trojicu mäsových výrobkov - Pastrami z daniela, Pastrami z jeleňa a Muflón saláma, ako aj dva šaláty - Lahôdkový šalát s praženou cibuľkou a lahôdkový šalát nesúci názov Slonia pochúťka.
Pri výrobkoch, o ktorých ocenení rozhoduje odborná porota ministerstva pôdohospodárstva, sa už nehodnotí iba nadštandardná kvalita, ako tomu bolo v minulosti, no produkty musia spĺňať aj ďalšie prísne požiadavky. Musia byť vyrábané z domácich surovín, a to pri dodržaní deklarovaného technologického postupu, parametrov kvality a bezpečnosti potravín. Zároveň platí, že najmenej 75 percent z celkovej spotreby surovín musí tvoriť surovina domáceho pôvodu a všetky fázy výrobného procesu sa musia uskutočňovať na území Slovenskej republiky.