Pstruh potočný (Salmo trutta) a pstruh dúhový (Oncorhynchus mykiss) sú dve populárne sladkovodné ryby z čeľade lososovitých, ktoré sú obľúbené medzi rybármi a konzumentmi. Hoci majú niektoré spoločné črty, existujú medzi nimi aj významné rozdiely, ktoré sa týkajú ich pôvodu, vzhľadu, životného prostredia, správania a hospodárskeho významu. V tomto článku sa podrobne pozrieme na tieto rozdiely, aby sme lepšie pochopili tieto dve ryby.
Pôvod a rozšírenie
Pstruh potočný
Pstruh potočný je pôvodným druhom rýb v Európe. Jeho predkom bol pstruh morský, ktorý sa adaptoval na sladkovodné podmienky v dobe ľadovej. Pstruh potočný sa vyskytuje v čistých a chladných tečúcich vodách, ako sú horské a podhorské potoky a rieky s dostatkom kyslíka. Okrem Slovenska ho nájdeme aj v Nórsku, Írsku, Rusku, Indii, Severnej Afrike, Južnej Amerike a Austrálii.
Pstruh dúhový
Pstruh dúhový pochádza zo Severnej Ameriky, konkrétne zo severného Tichomoria od Kalifornie cez Britskú Kolumbiu a Aljašku až po Kamčatku. Do Európy bol prvýkrát dovezený v roku 1880. Na Slovensko sa dostal v roku 1884. Pstruh dúhový bol vysadený do rôznych vôd po celom svete a dnes sa vyskytuje takmer všade okrem Antarktídy.
Vzhľad a identifikácia
Pstruh potočný
Pstruh potočný má oblé a mierne zavalité telo. Jeho sfarbenie je veľmi variabilné a závisí od prostredia, v ktorom žije. Typickým znakom sú červené škvrny na bokoch tela, ktoré môžu byť bielo lemované. Telo je posiate čiernymi bodkami. Mliečňaci (samce) majú dlhšiu hlavu, kútiky úst presahujú zadný okraj oka a v čase neresu majú výraznejšie sfarbenie a tmavšie pigmentované boky a brucho.
Pstruh dúhový
Pstruh dúhový má striebristé až fialové sfarbenie chrbta a bokov. Jeho telo je husto posiate čiernymi škvrnami. Charakteristickým znakom je široký červenkastý alebo purpurový pás tiahnuci sa pozdĺž bočnej čiary od žiabrového viečka po análnu plutvu, ktorý má dúhový lesk. Na chvostovej a tukovej plutve sa nachádza množstvo tmavých škvŕn a bodiek.
Prečítajte si tiež: Smrek vs. Jedľa: Ako ich rozlíšiť?
Rozlišovacie znaky v kocke
- Pstruh potočný: Výrazné červené škvrny na bokoch, ktoré môžu byť bielo lemované.
- Pstruh dúhový: Striebristé až fialové sfarbenie, početné čierne škvrny, výrazný dúhový pás na bokoch.
- Sivoň potočný: Zelenkasté sfarbenie, mramorová kresba na chrbte, žltkasté a červené škvrny.
Životné prostredie a správanie
Pstruh potočný
Pstruh potočný je typickým obyvateľom chladných, horských a podhorských tokov s vodou bohatou na kyslík a teplotou do 18 °C. Je to teritoriálny druh, verný svojmu stanovišťu, ktoré opúšťa len pri neresovej migrácii alebo migrácii súvisiacej s rastom. Svoje teritórium agresívne bráni.
Pstruh dúhový
Pstruh dúhový je menej náročný na kvalitu vody ako pstruh potočný. Znáša vyššie teploty a nižšiu hladinu rozpusteného kyslíka. Obýva tečúce aj stojaté vody. Na rozdiel od pstruha potočného nie je stanovištnou rybou a často migruje. Na nádržiach sa pohybuje v stĺpci vody a migruje za potravou.
Potrava
Pstruh potočný
Potravu pstruha potočného tvoria hlavne larvy hmyzu, náletový hmyz, malé rybky a iné mäsité zložky, ktoré sa dostanú do vody. Zloženie potravy sa mení v závislosti od sezóny. Na jar konzumuje hlavne červy a larvy mušiek, v lete suchozemský hmyz.
Pstruh dúhový
Pstruh dúhový má podobné potravné spektrum ako pstruh potočný. Živí sa hmyzom, kôrovcami, vodnými slimákmi a rybkami. Na jazerách tvorí hlavnú zložku jeho potravy pakomáre a komáre. Väčšie jedince lovia aj rybky.
Rozmnožovanie
Pstruh potočný
Pstruh potočný sa rozmnožuje od septembra do decembra. Samica kladie ikry do vopred pripravenej priehlbiny na štrkovom dne toku a zahrabáva ich štrkom. Pohlavná zrelosť nastáva v 2. až 4. roku života.
Prečítajte si tiež: Miesto múčnikov a dezertov v strave
Pstruh dúhový
Pstruh dúhový pohlavne dospieva vo veku 2 alebo 3 rokov. V oblastiach svojho pôvodu sa neresí od novembra do mája. Samica kladie približne 3000 až 4000 ikier. Rozmnožovanie prebieha podobne ako u pstruha potočného. Na farmách sa rozmnožuje umelým výterom.
Hospodársky význam
Pstruh potočný
Pstruh potočný je cenený v športovom rybolove pre svoju bojovnosť a jeho lov na mušku poskytuje skutočný pôžitok. Vzhľadom na jeho náročnosť na čistotu vody a úbytok prirodzených biotopov je jeho populácia v mnohých oblastiach závislá od umelého dopĺňania.
Pstruh dúhový
Pstruh dúhový je hospodársky významný druh, ktorý sa chová v pstruhových hospodárstvach. Vďaka dobrým rastovým vlastnostiam dosahuje tržnú hmotnosť už za 14 mesiacov. Používa sa na zarybňovanie revírov a ako tržná ryba.
Umelý výter lososovitých rýb
Umelý výter lososovitých rýb je dôležitou súčasťou chovu pstruhov. Na farmách sa vyberajú vhodné jedince s dobrými rastovými vlastnosťami a kondíciou. V období neresu sa sleduje správanie generačných rýb a vykonáva sa umelý výter. Ikry sa oplodnia a inkubujú v špeciálnych zariadeniach.
Revíry "Chyť a pusť" (CHAP)
Na Slovensku sa rozširuje trend vytvárania rybárskych revírov typu chyť a pusť (CHAP), kde sa ryby po ulovení púšťajú späť do vody. Tieto revíry sú dôležité pre ochranu populácií pstruhov a umožňujú športovým rybárom zažiť vzrušujúci lov bez negatívneho dopadu na rybie populácie. Medzi najznámejšie pstruhové revíry CHAP patrí VVN Bešeňová a rieka Poprad v meste Svit.
Prečítajte si tiež: Hladká múka: Ako si vybrať tú správnu?
Introdukcia rýb a jej vplyv
Introdukcia rýb, teda vysadzovanie rýb do povodí, v ktorých sa predtým prirodzene nevyskytovali, má rôzne dôsledky. Pstruh dúhový a sivoň potočný boli dovezené na Slovensko za účelom rozšírenia druhovej zložky ichtyofauny. Hoci sa pstruh dúhový osvedčil v rybníkoch, v tečúcich vodách sa z väčšiny tokov po čase vytratil. Dôvodom bola "túlavosť" a kríženie s ťažnými formami.