Obľúbenosť pastovaného medu neustále rastie, najmä pre jeho nesporné výhody. Ale čo je vlastne pastovaný med a ako sa líši od ostatných druhov medu? Tento článok sa zameriava na podrobné preskúmanie rozdielov medzi pastovaným medom a inými typmi medu, ako aj na jeho výhody a spôsoby spracovania.
Čo je pastovaný med?
V prvom rade treba povedať, že pastovaný med nenosia včely z úľa. Pastovaný med (niekedy nazývaný aj krémový med alebo šľahaný med) je špeciálne upravený včelí med. Inak povedané, pastovanie medu je riadená kryštalizácia medu. Med je spracovaný bez zahrievania a bez akýchkoľvek prísad, často sa označuje ako surový med alebo raw med. Na pastovanie je najvhodnejší repkový med, ale často sa používa aj slnečnicový med. Naopak, agátový med patrí medzi kvetové medy a je na pastovanie úplne nevhodný pre svoju typickú vlastnosť, že kryštalizuje až po niekoľkých mesiacoch, niekedy aj rokoch.
Ako vzniká pastovaný med?
Kvetový med, resp. med z jarných kvetov a slnečnicový med pastujeme hneď po vytočení zo včelieho úľa, preto tento med nazývame surový med alebo raw med. Med stočíme v nerezovom medomede, prefiltrujeme a dáme do špeciálnej nerezovej nádoby určenej na pastovanie medu. Niektorí včelári miešajú med s vŕtačkou a miešadlom v plastovej nádobe, to sa nám však zdá byť nehygienické, preto my v Medárni používame špeciálne pastovacie zariadenie. V tomto zariadení na pastovanie medu máme cca 40-50 kg surového medu. Do zariadenia vylejeme 1 kg už napastovaného medu a následne 2-3 dni tento med šľaháme, pastujeme 3x denne po 30 minút. Po niekoľkých dňoch med začne značne belieť a naberie perleťový lesk, ale ešte je tekutý. Med roztopíme pri teplote cca 42 °C. Následne ho schladíme pod 20 °C a začneme trikrát denne miešať v pastovacom zariadení určenom na pastovanie medu. Výhodou pastovaného medu je, že nikdy neskryštalizuje, netečie, je jemný, má výbornú chuť a má zachované všetky biologicky aktívne látky.
Rôzne druhy medu
Med je hustá lepkavá tekutina zlatistej alebo žltkastej farby, výživná a ľahko stráviteľná potravina. Liečivé účinky medu na náš organizmus sú známe už po tisícročia. Med patrí k vzácnym produktom včiel a zvykne sa označovať aj ako tekuté zlato. Každý druh medu tvorí originálnu súčasť jedálnička. Je ťažké určiť, ktorý z medov je ten najlepší, každý z nich má svoje špecifiká a okrem toho, každému vyhovuje iná chuť.
Medzi základné druhy medu patrí:
Prečítajte si tiež: Nebezpečenstvo otravy bedľou
- Kvetový med: Vzniká z nektáru nazbieraného včelami, ktorý pochádza z kvetov rastlín alebo ovocných stromov rastúcich v nížinách i horských údoliach (agát, malina, slnečnica, púpava, harmanček, ďatelina, lúčne a lesné kvety). Podľa toho, o akú rastlinu ide, sa vyvodzujú ich názvy. Obsahuje peľové zrná rôznych rastlín, tie ho obohacujú o dôležité prírodné látky s povzbudzujúcim účinkom. Práve vďaka rôznorodosti zdroja nektáru je výnimočný. Tieto medy sa vyznačujú svetlou farbou, majú lahodnú chuť a príjemnú vôňu. Obsahujú jednoduché cukry - glukózu a fruktózu, vďaka tomu sú ľahšie stráviteľné. Okrem toho obsahujú aj veľa vitamínov a minerálov.
- Repkový med: Patrí medzi prvé medy počas sezóny. Vyznačuje sa žltou až citrónovou farbou. Kvôli vysokému obsahu glukózy je pre neho typické to, že rýchlo kryštalizuje (za dobu cca 2-3 týždne od naliatia do pohárov). Skyštalizovaná podoba tohto medu sa mení na hmotu bielej alebo svetložltej farby. Aróma a chuť medu sú jemné. Pôsobí upokojúco a má omladzujúce účinky.
- Agátový med: Jeho farba je priehľadná, svetlá, mierne zlatožltkastá s jemným zelenkastým nádychom. Tento med oproti ostatným druhom má najnižší sklon ku kryštalizácii (ak neobsahuje stopy iných medov), a to vďaka nižšiemu obsahu fruktózy, vďaka čomu je veľmi vyhľadávaný. Má osobitú jemnú chuť a vôňu. Vďaka svojej typickej vôni a chuti po kvetoch agátu je veľmi obľúbený. Má nízky počet peľových zŕn, je preto ľahko stráviteľný a vhodný aj pre malé deti. Podporuje látkovú výmenu v organizme, je účinný pri pálení záhy. Je veľmi vhodný na natieranie.
- Lipový med: Má číru, mierne zlatožltkastú farbu pripomínajúcu jantár. Má lahodnú jemnú chuť i vôňu - výraznú po lipových kvetoch, neskôr s náznakom drevitých vôní. Je to jeden z najaromatickejších medov. Tento med je typický tiež svojou pomalou kryštalizáciou, udržuje sa dlho tekutý. Po kryštalizácii sa mení na konzistenciu bieložltej až krémovej farby. Lipový med obsahuje veľa vitamínov, aminokyselín, peľov a živíc.
- Slnečnicový med: Má krásne žltú, až jemne oranžovú farbu. Obsahuje vysoké množstvo peľu, vďaka čomu je hodnotný. Chuť tohto medu je dosť sladká, až jemne kyslastá. Vyznačuje sa príjemnou vôňou a pomerne rýchlo kryštalizuje. Má vyšší obsah peľu, preto nie je odporúčaný pre alergikov.
- Medovicový med: Zvykne byť označovaný aj ako lesný med. Pochádza z výlučkov hmyzu parazitujúceho na rastlinách, teda z medovice. Tú najčastejšie produkujú vošky. Tie sa živia šťavami z listnatých alebo ihličnatých stromov (najčastejšie sú to smreky a jedle). Z týchto štiav využijú potrebné zložky, zvyšok následne vylúčia vo forme medovice. Včely ju potom odoberajú a spracujú na med. Medovicový med sa vyznačuje tmavšou farbou (červenohnedá, tmavohnedá). Tento druh medu sa vyznačuje výraznejšou chuťou a vôňou. V tekutom stave vydrží dlhú dobu. Navyše, tento med je ľahko stráviteľný. Oproti ostatným druhom medu je špecifický aj svojimi výnimočnými vlastnosťami: obsahuje väčšie množstvo minerálnych látok, stopových prvkov, viac fruktózy a dextrínov. K medovicovému medu sa zaraďuje poddruh jedľový (horský) med. Ide o druh pomerne vzácneho tmavého medovicového medu. Včely ho zbierajú na ihličí stromov, hlavne na jedliach. Je výnimočný vysokým obsahom minerálnych látok. Má výraznú arómu a príjemnú chuť. Tento med má zaujímavú zelenkastú farbu. V tekutom stave vydrží pomerne dlho.
Výhody pastovaného medu
Výhodou pastovaného medu je, že nikdy neskryštalizuje, netečie, je jemný, má výbornú chuť, má zachované všetky biologicky aktívne látky. Pastovaný med vzniká pomalým šľahaním v nerezovej nádobe. Takýto proces trvá aj niekoľko týždňov. Do tekutého medu sa pridá pastovaný med, ktorý pomalým miešaním naočkuje ten tekutý a takto vznikne krémová konzistencia. Výhodou takéhoto medu je, že nikdy neskryštalizuje, netečie a dá sa pekne natierať na chlebík.
Ako rozpoznať kvalitný med?
Podľa včelára Milana Kozického, nie je ľahké spoznať kvalitný med, ale nie je to nemožné. Na obale produktu sledujte ocenenia a všímajte si, čo je uvedené na etikete. V zložení by mal byť iba 100% med. Pozor si dávajte na zložky, ako je glukózový sirup alebo arómy! Ak je na etikete uvedená aróma, tak takýto med by ste si nemali kupovať.
Ako skladovať med?
Med uchovávajte v tme a v teplote najviac 16 stupňov. Bude mu dobre v komore, alebo špajzi, kde nie je veľké teplo. Že ste si kúpili kvalitný med spoznáte najmä pri skladovaní. Medy sa v čerpadlách ohrievajú aj preto, aby boli u zákazníka celý čas tekuté. Pravý med časom scukornatie. Na toto je však jednoduchý trik. Odoberte časť medu, ktorú potrebujete a jemne ho ohrejte. Úplne stačí pri izbovej teplote, na vykurovacom telese, alebo blízko sporáka. Určite to nerobte v mikrovlnnej rúre, med sa nesmie nahriať príliš. Nesmie byť horúci, len vlažný. Ak si med dávate napríklad do čaju, určite to nerobte hneď, ako čaj uvaríte. Vysoká teplota zničí všetky výživné látky, pre ktoré ste si med od včelára kupovali.
Prečítajte si tiež: Sprievodca výberom steaku: Rib Eye alebo Striploin?
Prečítajte si tiež: Všetko o dlhozrnnej a guľatej ryži