Slovensko, krajina s bohatou poľnohospodárskou tradíciou, čelí výzvam v oblasti kvality mäsa a potravinovej sebestačnosti. Aféry s dovozom nekvalitného mäsa zo zahraničia, najmä z Poľska a Brazílie, opakovane otriasajú verejnosťou a vyvolávajú otázky o bezpečnosti potravín a podpore domácich producentov. Tento článok sa zameriava na kritériá kvality mäsa, aktuálne problémy spojené s dovozom, reakcie obchodných reťazcov a politikov, ako aj na možnosti, ako podporiť slovenských farmárov a zabezpečiť kvalitné potraviny pre spotrebiteľov.
Dovoz mäsa a jeho riziká
Na Slovensku sa ročne spotrebuje približne 240-tisíc ton mäsa, pričom takmer polovica pochádza z dovozu. Často ide o prebytky, ktoré vyspelé krajiny ponúkajú za extrémne nízke ceny, aby uvoľnili svoje sklady pre čerstvý tovar. Problémom sú aj produkty z krajín, kde je hygiena výroby, kvalita kŕmnych zmesí či zdravotná neškodnosť pochybná.
Opakované aféry s mäsom z cudziny, ako napríklad prípad 21-tisíc kilogramov brazílskej hydiny namočenej v soli, plnej chémie a nakazenej salmonelou, poukazujú na riziká spojené s dovozom. Tieto prípady vedú k sťahovaniu mäsa z reštaurácií a pultov, kontrolám a obviňovaniu zahraničných producentov a distribútorov.
Zanedbaný rozvoj vidieka a jeho dôsledky
Súčasnú situáciu do veľkej miery zapríčinilo zanedbanie poľnohospodárstva a živočíšnej výroby na Slovensku. Skúsení odborníci s potravinárskym vzdelaním odchádzajú do iných odvetví a produkciu domácich výrobcov, hoci prísne kontrolovanú, nedokážeme dostatočne podporiť nákupmi. Zaujíma nás hlavne cena a pôvod potravín riešime až po vypuknutí škandálu.
Stanislav Becík, niekdajší minister pôdohospodárstva a dnes úspešný farmár, je presvedčený, že sme hrubo zanedbali husto osídlený vidiek a možnosti, ktoré ponúka. Slovensko má výborné pôdno-klimatické podmienky na dopestovanie a dochovanie všetkých poľnohospodárskych produktov, no zároveň nepochopilo, že sila krajiny spočíva v potravinovej sebestačnosti.
Prečítajte si tiež: Kvalita a testy jasmínovej ryže
Becík zdôrazňuje, že na vidieku je obrovský potenciál voľnej pracovnej sily, ktorý môžeme využiť. To by prinieslo mnoho pozitív: ľudia by mali prácu, zvýšila by sa domáca produkcia potravín, jej kvalita by mala pozitívny vplyv na zdravie obyvateľov, mohol by sa stabilizovať rozpočet zdravotníctva a výkonnosť ekonomiky by stúpala.
Konkurenčné prostredie a dotačná politika
Napriek problémom je Stanislav Becík presvedčený, že v danej situácii môžeme vytvoriť tvrdé konkurenčné prostredie dovozcom s druhotriednym tovarom. Už Mária Terézia hovorila, že pre spoločnosť je vajce vyrobené doma za tri koruny lacnejšie ako to, ktoré za korunu dovezieme, pretože dovoz oberá ľudí o prácu a potom ich musíme živiť. V tomto prípade navyše hovoríme o vyššej domácej kvalite, čerstvosti a zdraví obyvateľstva, ktoré prebujneným importom riskujeme. Problémom je aj dotačná politika štátu, kde výrazne zaostávame nielen v porovnaní s krajinami vyspelej Európy, ale napríklad aj s Maďarskom či Poľskom.
Hydinári a ich situácia na trhu
Hydinári na Slovensku nemajú na ružiach ustlané. Musia dodržiavať prísne hygienické pravidlá a ich produkcia podlieha pravidelným kontrolám. Podľa riaditeľa Únie hydinárov Slovenska Daniela Molnára, originálna slovenská hydina sa na celkovej spotrebe podieľa zhruba päťdesiatimi percentami. O zvyšok sa starajú importéri a prebaľovači, ktorí balia zväčša zahraničnú hydinu do slovenských obalov.
Molnár tvrdí, že vyrábame toľko, koľko dokážeme predať, pričom kapacity by sme mohli zo dňa na deň zvýšiť. Až štvrtina našej hydiny putuje na bitúnky v zahraničí, pretože o náš export hotových potravín nie je záujem. Riaditeľ má ťažké srdce aj na obchodné reťazce, ktoré chcú nakupovať za ceny, ktoré nie sú reálne, pričom ich marža presahuje tridsať percent a platia do 45 dní, takže naši výrobcovia ich prakticky úverujú.
Ľudský faktor a nedostatok odborníkov
Šéf Štátnej veterinárnej a potravinovej správy (ŠVPS) Jozef Bíreš potvrdzuje zlú situáciu v súvislosti s podporou našich farmárov a tvrdí, že dozrel čas na zmenu. Zo zahraničia by sme mali nakupovať len produkty, ktoré sa u nás nedajú dochovať alebo dopestovať. Ďalším problémom je ľudský faktor a nedostatok odborníkov v oblasti poľnohospodárstva.
Prečítajte si tiež: Recepty na čaj proti kašľu
Bíreš pripúšťa, že slovenská produkcia v súčasnosti naozaj nie je dostatočná na to, aby zaplnila regály obchodných reťazcov, no otázka je prečo. Reťazce tlačia na čo najnižšiu cenu a garantujú ju len niekoľko mesiacov, čo je pre chovateľov veľké riziko. Preto naše kvalitné a zdravé zvieratá vyvážame a vozíme sem potraviny, ktoré možno krajina pôvodu ani nevie umiestniť na svoj trh.
Zodpovednosť spotrebiteľa a národná značka kvality
Jozef Bíreš tvrdí, že o tom, čo sa bude na Slovensku predávať, musí rozhodovať spotrebiteľ. V prostredí otvoreného trhu však nie je jednoduché zorientovať sa. Inšpektori ŠVPS sa často stretávajú so zlým označením výrobkov, kde nie sú uvedené správne názvy, prísady, ochucovadlá, použité chemikálie alebo takzvaná cestovná mapa - kde zviera chovali, zabili a spracovali.
Našťastie, preferencie Slovákov sa pomaly menia a po rôznych kauzách sú mnohí ochotní domáce výrobky hľadať. V tomto prípade majú garanciu čerstvosti, kvality a zdravotnej neškodnosti. Cestou k správnemu výberu teda zostáva takzvaná národná značka kvality, ktorá zaručuje originálnu receptúru výrobkov. Jozef Bíreš tiež odporúča, aby sme volili chladené potraviny, kde máme istotu, že sú čerstvé.
Reakcie obchodných reťazcov a spotrebiteľské preferencie
Obchodné reťazce nepopierajú, že veľká časť ich zásob pochádza z dovozu, no tvrdia, že na Slovensku nie sú kapacity na to, aby sa zákazníkom ponúkala len slovenská produkcia. Napriek tomu niektoré reťazce uvádzajú, že nakupujú väčšinu hydiny od slovenských producentov a snažia sa spolupracovať s lokálnymi dodávateľmi.
Prieskumy ukazujú, že pre Slovákov sú pri nákupe potravín dôležité čerstvosť, kvalita a cena. Preferujú potraviny slovenského pôvodu, no akceptujú aj potraviny českého a nemeckého pôvodu. Naopak, vyššia miera nedôvery sa spája s potravinami z Poľska.
Prečítajte si tiež: Viac o hodnotení kvality jedla
Aféra s poľským mäsom a prijaté opatrenia
Slovensko zasiahla vlna obáv po odhalení škandálu s poľským mäsom, ktoré sa dostalo aj do slovenských reštaurácií a školských jedální. Táto situácia vyvolala otázky o kvalite a bezpečnosti dovážaných potravín a viedla k zavedeniu prísnych kontrol a opatrení.
Štátna veterinárna a potravinová správa Slovenskej republiky dostala oznámenie cez systém rýchleho varovania od poľských kontrolných orgánov, že hovädzie mäso z bitúnka v poľskom meste Lodž bolo dodané aj do niekoľkých prevádzok v SR. Následné kontroly odhalili prítomnosť mäsa z chorého hovädzieho dobytka v školských stravovacích zariadeniach a reštauráciách.
V reakcii na túto situáciu nariadila ŠVPS cielenú kontrolu zameranú na bezpečnosť chladeného a zmrazeného mäsa a ministerka pôdohospodárstva Gabriela Matečná vyzvala spotrebiteľov, aby uprednostňovali slovenské mäso. Slovensko zaviedlo mimoriadne núdzové opatrenie na poľské hovädzie mäso, ktoré vyžaduje, aby každá zásielka prešla laboratórnymi testami pred uvedením na trh.
Ako rozpoznať kvalitné mäso?
Pri výbere mäsa je dôležité zamerať sa na niekoľko kľúčových faktorov. V prvom rade by ste mali uprednostňovať mäso z overených zdrojov, ako sú lokálni farmári a bitúnky, ktoré dbajú na kvalitu a etické zaobchádzanie so zvieratami. Dôležitý je aj vzhľad mäsa. Čerstvé mäso by malo mať prirodzenú farbu, príjemnú vôňu a nemalo by byť slizké. Mramorovanie mäsa, teda prítomnosť tuku medzi svalovými vláknami, je znakom dobrej kvality a chuti. Pri nákupe baleného mäsa si vždy skontrolujte dátum spotreby a zloženie. Vyhýbajte sa výrobkom, ktoré obsahujú umelé farbivá, konzervanty a iné prídavné látky.